39. schôdza

Opäť ide o sériu opatrení, ktoré som, ktoré zvyšujú ochranu spotrebiteľa. Zákaz opäť skrytých sankcií, poplatkov, opäť overovanie je tam veriteľov v elektronickom registri a ďalšie spravodlivejšie nastavenia, tak aby bol viac chránený klient. Samozrejme, je to prvé čítanie. V prípade potreby moji kolegovia sú plne k dispozícii. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Daniel Karas je určeným spravodajcom z gestorského výboru pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakuje pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Mám jedného prihláseného, pána Viskupiča. Však ste si to mohli v salóniku, sme už mohli byť na konsolidácii. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no, ja si myslím, že pán minister je vo finále rád, že jeho návrhy zákonov čítame, že sa im venujeme a že vlastne má nejakú diskusiu, tak toľko. Takže dobre, je to veľmi, veľmi podobný zákon. Tento teda rieši priamo spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zasa, samozrejme, veľa z toho, čo som povedal k predchádzajúcemu zákonu, stále platí. 32-2
Jasné, treba riešiť spotrebiteľa, treba riešiť jeho ochranu, je to veľmi, veľmi dôležité. Samozrejme, ešte špeciálne vlastne pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože tu skutočne tá asymetria je takmer vždy zásadná, hej? Ten poskytovateľ úverov je, samozrejme, vždy veľká finančne silná spoločnosť proste s kopou právnikov, s dokonalými možnosťami vlastne všetko si ošetriť nielen férovo, ale častokrát aj rôzne na hrane, alebo za hranou, čiže určite áno. A ešte opačne, tu je ten spotrebiteľ vlastne už v nejakých problémoch, pretože keby nepotreboval spotrebiteľský úver, keby nepotreboval pôžičku, no tak vlastne tieto firmy neosloví. Je v nejakých finančných problémoch, tým pádom, áno, tá jeho pozícia je výrazne slabšia. Čiže skutočne že tu je tá ochrana spotrebiteľa, by som povedal ešte, ešte dôležitejšia, než v tom predchádzajúcom zákone, lebo tam sme sa bavili o nejakých finančných službách, proste že, okej, ten spotrebiteľ má povedzme nejaké financie, chce investovať, chce čokoľvek, že tam je to také vyrovnanejšie.
Tu je to skutočne spotrebiteľ, ktorému, úplne jednoducho povedané, chýbajú peniaze, potrebuje si požičať či už samotné peniaze, alebo teda spotrebiteľský úver, to znamená, potrebuje si kúpiť vybavenie domácnosti, no proste čokoľvek. Takže, samozrejme, určite áno, vysoká ochrana spotrebiteľa, tak ako teda je to cieľom zákona, jasné. Takisto teda uľahčenie vzniku bez problémov fungujúceho vnútorného trhu, samozrejme, takisto aj tu je veľmi dôležitá tá konkurencia, hej, keď sa zasa posuniem na tú stranu. Lebo zasa ak je niekto v slabej pozícii, niekto v silnej, samozrejme, práve vtedy vzniká vlastne problém, hej, toho nie dobrého zaobchádzania. Takže ak sa skutočne podarí tomuto návrhu zákona dosiahnuť to, čo teda chce, že chce podporiť konkurencieschopnosť na vnútornom trhu celej EÚ, a teda pri cezhraničnom poskytovaní spotrebiteľských úverov, môže to pomôcť, okej. Samozrejme, že treba robiť zmeny v dôsledku digitalizácie, samozrejme, to sme sa už bavili.
No, ale teraz teda dve veci, že jedna vec je, že chcel som sa spýtať pána ministra, ak by teda počúval, že chcem sa spýtať, že aká je vlastne, čo tu má vlastne, tu sa spomína vlastne teda aj COVID-19, hej, že teda sú teda nejaké veci v dôsledku, v dôsledku pandémie COVID-19, však okej, možno len ja nerozumiem, tak to je také zvláštne, ale dobre. A potom teda zasa ďalšia vec a chcem aby to tu zaznelo, lebo jedna vec sú teda títo regulovaní, kontrolovaní, auditovaní, féroví poskytovatelia z úverov, ale potom sú, samozrejme, a ten skutočný problém aj Slovenska a špeciálne možno aj vylúčených komunít, alebo teda komunít, ktorí teda skutočne majú hlboko do vrecka, sú potom to, že nedosiahnu na týchto férových a regulovaných.
Lebo aj táto právna úprava, to si povedzme na rovinu, ja teraz nenájdem rýchlo tú tabuľku vplyvov, ale aj toto má, samozrejme, vplyvy na ceny tých úverov, hej, aj teda smerom hore, pretože budú musieť plniť nové pravidlá, nové podmienky, zapájať nové tlačidlá, vyvíjať softvéry, meniť softvéry. To sa, samozrejme, prenáša do cien a to musí niekto zaplatiť, to je spotrebiteľ. No a ak sa nedostane ten spotrebiteľ vlastne k takémuto regulovanému kontrolovanému úveru, tak potom, bohužiaľ, je tu veľmi silný problém v takých tých načierno úverov, alebo už potom aj úžery a všetkých týchto vecí.
To, samozrejme, asi tento zákon nevyrieši, len chcem, aby to tu zaznelo, že zasa tá ochrana niečo stojí, zvyšuje to ceny a v podstate vo finále následne aj niekomu zase znižuje vlastne dostupnosť toho úveru, čo dáva šancu proste takýmto proste rôznym úžerníkom alebo teda poskytovateľom úverov za skutočne že neregulovateľných a takých podmienok proste, ktoré nemajú nič s nejakou ľudskosťou alebo férovosťou. Čiže aj toto, toto majme na pamäti. Čiže ja teda chcem veriť, že viac to tá konkurencieschopnosť bude mať vplyv na ceny, aby to bolo dostupnejšie, než teda tie náklady, ktoré ich zasa zvýšia. Ale zasa skutočne je toto veľmi, veľmi komplexná vec.
A ja zasa zacitujem vlastne predkladateľa, kde teda chcem akoby niečo ukázať, že skutočná právna situácia, ktorá vznikla na základe predchádzajúcej smernice, hej, 2008/48/ES, ktorá teda bola a tú ideme nahrádzať, teda tá spôsobila vnútroštátne rozdiely v členských štátoch a v niektorých prípadoch viedla k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Európskej únii a vytvárala aj prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzovala schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky by mohli mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto viedla k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov trhu.
Čiže sám predkladateľ priznáva, že predchádzajúca európska smernica jednoducho nebola dobrá, spôsobovala problémy, hej? Ja sa tu len chcem zamyslieť, že teda či máme momentálne dostatočnú mieru istoty, že teda táto smernica skutočne viac pomôže, ako poškodí, hej? Lebo tá predchádzajúca skutočne aj škodila, no tak kde máme teraz istotu, že už teraz sa to robí že úplne zásadne dobre a tak. No lebo veď ani tá predchádzajúca, veď ju robili teda ľudia v únii proste, ktorí sa vyznajú, avšak asi teda nemali ten úplný cieľ a zámer, že narušovať hospodársku súťaž a vytvárať prekážky, alebo teda spôsobovať ich.
Takže toto, toto je kľúčové, aby sme to fakt že nieže povedali si, ach, európska smernica, európske nariadenie, bum, proste bez nejakého rozmyslu. Skutočne treba o tom rozprávať, treba to vnímať a jasne a znovu to poviem, tá preregulovanosť Európskej únie je fakt zásadný a stále sa zväčšujúci problém. A potom, samozrejme, následne strácame kontakt s tými najvyspelejšími svetovými hospodárskymi blokmi alebo krajinami, ktoré teda tú mieru regulácie majú menšiu.
Takže zas možno aj by teda pán minister vedel aspoň pár slovami povedať, že teda či skutočne verí a viac nám to teda pomôže aj spotrebiteľovi, ale hovorím aj tej konkurencii, než teda to spôsobí zasa takýchto regulačných problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlasovania. Vyhlasujem, že nik sa neprihlásil a súčasne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? (Reakcia z pléna.)
Čo, povedal ti, že nie? (Reakcie z pléna.) Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 956, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1001.
Odovzdávam slovo ministrovi financií, aby vládny návrh zákona uviedol.

[Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, tlač 956.]

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, predložený návrh zákona reaguje na administratívne usmernenia OECD a transponuje sa smernica administratívnej spolupráce v oblasti daní. Viete, že minimálne úroveň zdanenia je dohodnutá na Európskej únii na úrovni 15 %. Cieľom predmetnej úpravy je zabezpečiť implementáciu najaktuálnejších administratívnych usmernení OECD prijatých v rokoch ´24 a ´25 ku globálnym modulovým pravidlám proti narúšaniu základu dane, takzvaný ten BEPS, tí, ktorí sa tomu viac venujete. Navrhované zmeny majú najmä technický a spresňujúci charakter, pričom reflektujú potrebu právnej istoty pri aplikácii pravidiel o dorovnávacej dani, napríklad spresnenia v súvislosti s úpravou odloženého daňového záväzku, doplnenie pravidiel pre transparentné subjekty a reverzné hybridné subjekty.
Dôležitou súčasťou návrhu je transpozícia smernice DAC 9, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a ktorá zavádza štandardizovaný rámec pre oznámenia a výmenu informácií v oblasti dorovnávacej dane medzi členskými štátmi EÚ.
Vzhľadom na jej transpozičný termín 31. 12. 2025 je potrebné prijať na vnútroštátnej úrovni úpravu bezodkladne.
Ďakujem pekne a chcem vás požiadať o prijatie tohto zákona. Samozrejme, je to prvé čítanie takisto, takže budeme sa tým ešte zaoberať aj na výbore. Ďakujem pekne.

Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Válekovi.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s & 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku.
Poslanec Viskupič, nech sa páči.