39. schôdza

Ešte bude pán poslanec Galek.

Ďakujem, naozaj iba krátko.
Pán Pročko, len toto je presne ten istý spôsob, akým obhajuje aj pani ministerka práve tento zákon. Ja si myslím, že my by sme mali postupovať presne opačne. My by sme naopak mali tie peniaze ľuďom nechať, nebrať im ich cez vysoké dane, cez vysoké odvody, a to nieže 300 alebo 500 euro, ale tisíce eur a potom im do slova a do písmena do druhého vačku vkladať iba akúsi almužnu. Toto, čo je naozaj dnes predvádzané, to je obyčajná politická korupcia a cesta do pekla.
Ďakujem.

Poslanec Štefunko.

Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, je príznačné a zvláštne, že sa dnes bavíme o skrátenom legislatívnom konaní o energopomoci. Je to deň po konsolidácii, ktorá bola včera nasilu schválená bez poriadnej diskusie, bez poriadneho odpovedania a po vážnych protestoch občanov a rôznych inštitúcií, ako sú odbory alebo zamestnávatelia. Ale poďme teda ku skrátenému legislatívnemu konaniu.
Zákon o poskytovaní energopomoci by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra. To je onedlho, v zásade je to týždeň po tom, čo bol zaradené do parlamentu. To znamená, znova narýchlo a zle. Napriek tomu, že sme pred pár mesiacmi mali debatu o energopomoci, o tom, akým spôsobom ste chceli zbierať dáta, dnes v zásade máme v parlamente znova iba rámec, žiadny konkrétny obsah energopomoci nepoznáme. Ako povedal Karol Galek, predpokladáme, ale nevieme úplne, že aký presný proces tej energopomoci bude a v zásade preto sa čudujeme, že chcete tak rýchlo schváliť tento zákon. Keďže o tom nič nehovoríte a neodpovedáte novinárom, podľa mojich informácií nechodíte do diskusií o tom, tak musíme sa tak trošku neštandardne o tom baviť tu v parlamente. A fakt vás vyzývam, pani ministerka, povedzte konkrétne čísla a konkrétne mechanizmy, aby sme vedeli, o čom sa ideme baviť a vlastne prečo to má byť v skrátenom legislatívnom konaní. Mali ste na to dva roky tejto vlády, aby ste urobili adresnú energopomoc, dokonca my vám šesť rokov hovoríme, že sa to dá robiť cez príspevok na bývanie, ako spomínal už Karol Galek, cez poslanca Valáška to presadzujeme šesť rokov. Šesť rokov sme mohli mať adresnú energopomoc.
Píšete tiež, že proste je tu nejaká naliehavosť a vyplýva z potreby zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií. No, tie zvýšené ceny energií nezačali včera, už sú tu niekoľko rokov. Ale je teraz pravda zároveň, že mnohé ceny energií klesli. A už nie je taká situácia, aká bola nedávno, pred troma alebo štyrmi rokmi, kedy proste začala vojna na Ukrajine a bola energetická kríza, odvtedy sme to mohli napraviť. A ešte pripomínam, že my sa bavíme o ceny energií pre domácnosti, ale pre firmy na Slovensku, tie firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, ktoré vyplácajú výplaty, tak pre tieto firmy máme najdrahšie ceny energií v Európskej únii. Čo je vlastne neuveriteľné. To znamená, že to zvyšuje konkurencieschopnosť všetkých ostatných krajín voči nám. Mnohé firmy hovoria, že by už nikdy na Slovensko neprišli, keby vedeli, že sa s cenami energií pre firmy nebude nič robiť.
No a ešte teraz ku názvu celého tohoto zákona. Už len názov zavádza, lebo akým spôsobom chcete poskytovať adresnú pomoc, keď v tom istom týždni povie premiér tejto krajiny, že sa bude týkať 90 až 95 % domácností? Čo je toto proste za adresnosť? Tak buď 90 až 95 % domácností trpí energetickou chudobou po 14 rokoch sociálnodemokratických vlád, alebo je to naozaj volebná korupcia, ktorú chcete takýmto spôsobom doručovať. Na plošné energokompenzácie bolo v roku 2023 použitých 2,93 mld. eur, čo je cena včerajšej konsolidácie. Za cenu toho, že sa zvýšili odvody všetkým ľuďom, ktorí žijú z práce, na rozdiel od ľudí, ktorí žijú z dividend. A v roku 2024 to bolo 1,13 mld. eur. To znamená, že 1,5-krát toľko, ktoré idete doslova vyzbíjať od ľudí zákonom o konsolidácii, teda tretej vlny konsolidácie.
Je pravda, že na Slovensku sledujeme nárast energetickej chudoby. V roku 2022 to bolo 25 %, teraz už je to 30 %. Ale porovnajte si 30 % s číslom 90 až 95 %. To znamená, tých 60 % rozdiel budú ľudia, ktorých si budete chcieť kúpiť touto energopomocou, zároveň ale podľa mňa tí ľudia nie sú takí hlúpi, lebo vedia, ako sa im zdražia odvody dnes. Mám pre vás odkaz, pani ministerka, od taxikára, ktorý má viezol a povedal, že hneď, ako ma dovezie, tak ide si do Rakúska vybavovať živnosť, lebo radšej bude platiť odvody zdravotné a sociálne v Rakúsku (reakcia z pléna), áno, normálne, že to je true story a môžem to nájsť, toho človeka, keď možno sa bude s vami chcieť konfrontovať, a v zásade nechce tomuto štátu pod vaším vedením ďalej platiť. Lebo zdravotníctvo je horšie z roka na rok, sociálna situácia horšia, ľudia majú menej peňazí, to znamená, že on ide tuto za hranice buď taxikárčiť, alebo to bude robiť cez rakúsku živnosť na Slovensku.
Vráťme sa ale k tej energopomoci. Chcete pomáhať chudobným, tak ako by to mala robiť sociálna demokracia. Lenže na Slovensku akože sociálna demokracia, akože dve strany tu majú prívlastok sociálna demokracia, ani jedna z nich si nezaslúži, jedna je externá pravica a druhá je ľavicová populistická strana karpatského typu, 90-tisíc ľudí na Slovensku kúri tuhým palivom. Ako idete pomáhať týmto ľuďom? To sú tí najchudobnejší, tí, ktorí svoje teplo vyrábajú prostredníctvom biomasy alebo teda, teda dreva. Ja neviem, ako sa to bude týkať týchto ľudí. A týmto ľuďom ste ešte teda zvýšili včerajšou bombou konsolidačnou, ste zvýšili zdravotné odvody, sociálne odvody, možno sú to tí živnostníci, ktorí budú platiť tie zvýšené minimálne odvody a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že energopomoc prezentovaná ako úspora v konsolidácii, inač je to tak, je vlastne obyčajná drzosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že absolútne nejde o usporené opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíka, 425 miliónov z eurofondov, ktoré na ňu pôjdu, vy poviete, že to je, však to nie sú naše peniaze, to sú peniaze z eurofondov, ale veď tie peniaze to sú, to sú, po prvé, peniaze európskych daňových poplatníkov, ako hovorím, že Hansa z Hamburgu alebo, ja neviem, Svena z Dánska, ktorý nám ich posiela, aby my sme si vybudovali infraštruktúry, aby sme boli konkurencieschopní, aby sme ich neprejedali, tie peniaze, alebo aby sme boli zdravší. To znamená, aby sme tie peniaze posielali na nové nemocnice, ktoré tu proste nám padajú omietky, kde sú doslova, minule som počul, že vši v nemocnici.
To akože naozaj, naozaj my ideme prejesť peniaze, ktoré máme na infraštruktúru, na investície do budúcnosti akože adresnou energopomocou? To je vlastne neuveriteľné. Podľa mňa tých 90 až 95 % ľudí by oveľa viac ocenili, keby ste ich nezdierali zvýšenými odvodmi za zdravotníctvo a sociálnu oblasť, ako im dávať proste, ja neviem, ako to budete robiť, že to ma strašne zaujíma, šeky a tak ďalej. A ešte, samozrejme, úplne nie je isté, že či sa to uhradí z eurofondov. Pán štátny tajomník na výbore, pozdravujem vás, bol taký akože veľmi, vidím ho na balkóne, bol taký veľmi, by som povedal, diplomatický, nepovedal, že sa to bude dať spraviť, budú nejakým spôsobom o tom rokovať, ale povedal teda, že z eurofondov sa zaplatí minimálne teda systém. My potrebujeme ďalší, ďalších, 18-miliónový systém na to, aby sme uplatňovali adresnú energopomoc? To je proste niečo, čo je neuveriteľné.
No a zároveň sa dotknem ešte tých vecí, čo trošku hovoril Karol Galek, možno z iného pohľadu. Ten systém, ktorý idete spraviť, vlastne robí z ministerstva hospodárstva takú akože malú tajnú službu. Ako keby sme ich nemali dosť. Máme tajnú službu na ministerstve obrany, máme tajnú službu, akože tajnú službu so žltým autom, máme tajnú službu v zásade kvázi svojím spôsobom u ministra Eštoka a teraz vlastne máme aj hospodársku tajnú službu na ministerstve hospodárstva. Je to niečo, čo proste nevyvoláva dobrú, alebo dôveru v štát a zároveň vlastne ste vyhodili to, čo sa nám podarilo presadiť si poslancom Hargašom pred pol rokom. Vlastne že obyvatelia sa nebudú môcť vyňať z toho zbierania dát, 20-tisíc ľudí to spravilo, 20-tisíc ľudí povedalo, že proste nechceme, aby ste o nás zbierali dáta, nepotrebujem vašu energopomoc, som solidárny s občanmi a proste dávajte ju tým, ktorí to budú potrebovať viac ako ja. Momentálne žiadna takáto možnosť nie je a tým pádom každý človek bude sledovaný vaším ministerstvom bez toho, aby mal z toho nejaký úžitok. Žiadny, len preto, aby vy ste vedeli určiť, či patrí k tým 5 % vyvolených, keď 95 % nebude, alebo bude potrebovať energopomoc.
Takže ja akože šípim, prečo to tak je, aj možno vám, pani ministerka, verím, že si myslíte, že je to totálna blbosť hovoriť o akože selektívnej energopomoci 95 %, však to je taká aj intelektuálna hanba. Podľa mňa že každý normálne zmýšľajúci človek musí uznať, že to proste nie je energopomoc, ktorá je cielená.
Vy ste, ja som strašne chcel vidieť v tomto zákone nejakú analýzu, ktorá by proste nás presviedčala, že prečo to tak má byť, z čoho vychádzate a tak ďalej. My nemáme proste že žiadne, žiadne dáta, na základe ktorého chcete robiť tú energopomoc. Vy, samozrejme, poviete, že momentálne nastavujeme len rámec, aby sme mohli poskytovať energopomoc. Ináč to ste hovorili aj pred pol rokom, pán štátny tajomník na výbore povedal, veď ja som úradník, ja robím rámec a je politické rozhodnutie o tom, ako sa tá energopomoc bude akože rozdeľovať. No ale potom načo tu míňame tento čas? Načo proste sme tu? Keď v zásade nevieme, akým spôsobom budete ten rámec uplatňovať. Akože ja šípim, že to bude rozhodnutím vlády, bude na tom tlačovka, konfety a tak ďalej a Fico bude hovoriť, ako všetkým pomáha. Akože rozumiem, však to už hovoril aj Karol a podľa mňa všetci ostatní to budú hovoriť, je to normálna, podľa mňa ani nie legálna, ale nelegálna politická korupcia, že na jednej strane ste proste všetkým zobrali a na druhej strane skoro všetkým dáte, ale oveľa menej. Ale to, čo dáte oveľa menej, budete prezentovať ako brutálny politický úspech, a to, čo beriete, tak to prekrývate Šimečkovou mamou. To je strašná hanba, podľa mňa druhá hanba.
A zároveň tu máme eurofondy, o ktorých už som rozprával, ktoré nevieme využívať na zatepľovanie domov. Taká príležitosť, ktorá sa tu už možno nikdy neobjaví, sme s Martinom Hojsíkom o tom písali komentár, že to je vlastne to, že my nevyužívame zdroje na zatepľovanie, ale dávame to na plošnú energopomoc. To je ako keby keď nám tečie vaňa, tak namiesto toho, aby sme tú vaňu zapchali, tak my dolievame vodu. Toto sa deje momentálne s energiami.
Ja sa ešte budem vyjadrovať v ďalších čítaniach a budem sa tešiť na diskusiu. To znamená, že teraz ako by som bol rád, keby sme mali akože plodnú diskusiu s vami a potom na výboroch alebo v pléne sa budem vyjadrovať ďalej, ale veľmi by som vás poprosil, aby ste s nami diskutovali. Lebo toto nie je nejaká ako kebyže populistická session, ktorá tu bola včera alebo čo, normálne že poďme sa baviť o tom, že akým spôsobom o tom rozmýšľate a akým spôsobom by sme možno mohli pomôcť, a aby ľudia netrpeli energetickou chudobou.
Ale na záver ešte raz, 95 % ľudí nie je iná pomoc ako plošná.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Bez faktickej poznámky, pokračujeme v rozprave.
Pán poslanec Dostál, pripraví sa poslanec Viskupič.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control C, Control V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým, že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálnu a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považujem za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej, toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá 95 % odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach, vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

Poslanec Galek.

Ondrej, tak ako v podstate v prípade 99 % skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa nám dostávajú do parlamentu, nie je dôvod, tak veľmi dobre si poukázal na to, že na to nie je dôvod ani v tomto prípade. No koniec koncov takýchto zneužitých skrátených legislatívnych konaní sme tu mali za, na tejto schôdzi niekoľko, či už to bol minister Taraba so svojím posudzovaním vplyvov na životné prostredie, či už to bola konsolidácia. Ale paradoxne pani ministerka mala zákon o energetike, ktorý tu bol ešte pred letom a teraz sme ho schválili v druhom čítaní, a ja som to vtedy aj ocenil a povedal som, že áno, takto by mala vyzerať legislatíva, naozaj prebehol celý ten proces tak, ako mal. No a preto som aj ja dosť sklamaný z toho, že zrazu zákon, ktorý mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním, ktorý mal prejsť riadnym prvým a druhým čítaním, tu sfúkneme v podstate za dva dni.
No a veľmi dobre si povedal, že na jeseň alebo na jar, pardon, sme tu mali zákon o zbere údajov. Pani ministerka povedala, na jeseň príde riadny, no tak sme čakali, že teda v lete asi bude možno, alebo pred letom nejaká diskusia, rozprava, nejaké MPK-čko. V lete nič. Skrátka šesť mesiacov ticha.
No dobre si povedal, že naozaj odvtedy žiadne mimoriadne okolnosti nenastali, no a bum, príde september, skrátené legislatívne konanie odôvodnené hospodárskymi škodami, ale, bohužiaľ, tieto hospodárske škody hrozia naopak v prípade, že tento zákon bude schválený. A ešte raz opakujem, aj ty si na to upozornil, nie je tam žiadne zmocňovacie ustanovenie, nie je tam žiaden návrh. Jednoducho toto, tento návrh zákona nie je ani nič iné ako bianko šek na politickú korupciu tejto vlády.

Poslanec Dostál.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať.
A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie mesiace, ale, ale roky, o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)