39. schôdza

V stredu o jedenástej, dobre.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu pána poslanca Mariána Viskupiča, pána poslanca Ledeckého, pani poslankyne Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, parlamentná tlač 949 a rozhodnutie 994.
Pán poslanec Marián Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, Martiny Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 949.]

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami Vladimírom Ledeckým, Martinou Bajo Holečkovou, Ondrejom Dostálom a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa skutočne nachádza na križovatke, alebo ja už hovorím za križovatkou, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt.
Toľko v úvodnom slove, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, a teraz poprosím pána poslanca Zdenka Svobodu, ktorý bude spravodajca, aby podal spravodajskú správu, teda správu spravodajcu.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu zákona rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa prihlásil pán navrhovateľ. Chcem sa spýtať, či sa ešte niekto chce prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, no, takže zopakujem ten úplný základ. Čiže predkladám aj s kolegami návrh ústavného zákona, ktorý zavedie hornú hranicu daňového zaťaženia. No, je to návrh zákona, s ktorým sme sa potýkali a snažili sme sa ho presadiť už teda dlhodobo. Pokúšali sme sa ho presadiť už v predchádzajúcom volebnom období a teda keďže tu stojíme aj dnes, tak musím jasne povedať, že teda neboli sme úspešní.
No ale o čom je tento návrh zákona? Je to vlastne určenie hornej hranice, že koľko vlastne ten štát môže od ľudí vyberať. Že aké vôbec môže byť to maximálne daňové zaťaženie. Meria sa to teda, má to, samozrejme, a máme tam v tom zákone nejakú metodiku, ale úplne jednoducho povedané, máme hrubý domáci produkt, to je proste tá základná veličina a to daňové zaťaženie môže byť nejak definované, môže byť nejaké percento z tohto hrubého domáceho produktu, ten náš návrh je 37 %, hej. Dnes sme, samozrejme, bohužiaľ, úplne inde a treba jasne povedať, že dnes sme na najvyššej miere vlastne daňového zaťaženia, aké kedy na Slovensku bolo. Ono sa to, môžem to dvomi metrikami povedať, a nehovorím to ja, hovorí to rozpočtová rada, aj podiel príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte je najvyšší v histórii a rovnako aj podiel výdavkov štátneho rozpočtu je najvyšší v histórii, aký kedy bol. Inými slovami, štát je proste najnabobtnanejší, aký kedy bol, najväčší, aký kedy bol, posledne bol väčší ešte za komunizmu, hej. Tak asi do takejto roviny sme sa vlastne dostali.
No a teda ja sa vrátim do tej minulosti a nech nefrflem len na koalíciu, budem trošku sa teda baviť o tej minulosti a my sme sa skutočne snažili toto presadiť, no javilo sa to kolegom vtedy, že je to zbytočné a jednoducho moc zväzujúce a ja neviem, čo všetko, hej, a jednoducho tá vôľa na to nebola a, samozrejme, teda nakoniec sa to ani neprijalo. I keď teda skutočne treba povedať, že bolo k tomu množstvo diskusií, množstvo sedení, fakt až na úrovni proste ministrov, ministra financií, skutočne sa dlho, dlho, dlho o tom debatovalo. No, v tej dobe, už nech bolo ako bolo, ja hovorím, že jedno z toho, čo najviac sa nám vtedy akoby ešte podarilo, bolo to, že sme nesúhlasili so zvyšovaním daní, hej. A tie dane sa v podstate teda ani nezvyšovali. Dnes som počul aj tiež Igora Matoviča, nie dnes, ale v týchto dňoch som počul Igora Matoviča rozprávať, že teda za jeho vlády on dane nezvyšoval. No ja k tomu len dodám, že preto, pretože sme fakt robili všetko preto, aby sa tie dane nezvyšovali, proste nepodporovali sme to a tie dane sa skutočne nezvyšovali. No a teraz ale keď sa pozrieme, že keby sme vtedy boli dokázali kolegov presvedčiť, kľudne si to stiahnem, mal som byť presvedčivejší, hej, keby sme ich vtedy boli presvedčili a minulý parlament by bol prijal túto daňovú brzdu, túto vlastne tretiu nohu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, proste túto, tento tretí pilier rozpočtovej zodpovednosti popri teda limitoch výdavkov a popri limite na štátny dlh, tak by sa to, čo sa deje dnes, diať nemohlo, ergo koalícia by musela proste ten zákon nejak zmeniť, ústavný zákon, alebo by sa teda dial, dial protiprávny stav protizákonný.
Čiže aj tam je vidieť, že keby sme, keby naši kolegovci vtedy boli videli za roh, tak dnes by musela tá konsolidácia ísť ďaleko viac na tej výdavkovej strane, na tom šetrení štátu, na zefektívňovaní činností štátu, na znižovaní veľkosti štátu. Alebo, samozrejme, na tom, na podpore ekonomickej aktivity, aby nám hrubý domáci produkt rástol, aby sa ekonomická aktivita zvyšovala, aby tu boli investície. Proste nemohla, nemohla by tá konsolidácia vyzerať takto, že tu už tretíkrát sa zvyšujú dane, zvyšujú odvody, vymýšľajú nové dane, vymýšľajú nové poplatky, zvyšujú sa poplatky a jednoducho už tretí rok sa bude vlastne likvidovať výkonnosť ekonomiky Slovenska alebo, už pomaly ja to hovorím, že samá ekonomika, nielen jej výkonnosť, ale celá.
Takže z tohto dôvodu som tu znova s týmto návrhom zákona a teda chceme, chceme, aby prišla táto, tento tretí pilier, tretia noha rozpočtovej zodpovednosti. No, prečo? Ako to, že sledujeme neustále zväčšovanie štátneho aparátu, rast verejných výdavkov, ktorý sa, samozrejme, následne zvyšuje alebo teda financuje zvyšovaním daní, odvodov a zadlžovaním, hej, všetkými tými najhoršími, najhoršími možnosťami. To je aj rast výdavkov, je aj tým základným, z veľkej časti aj jediným problémom verejných financií. Nie že by bolo nedostatok príjmov, hej, nie že by neplatili sa dane, ale jednoducho tie výdavky neskutočne, neskutočne rastú, hej. Medzi rokom 2019, zasa, aby som bol férový, nech nehovorím len aktuálne volebné obdobie, medzi rokom 2019 a aktuálnym rokom sa zdvojnásobili verejné výdavky, zdvojnásobili. To je proste desivé. Neviem, či je niekto z nás tu schopný povedať, že čo sme za ne reálne dostali a čo za ne dostávame a čo sa medzi tým rokom 2019 až ´25 nejak zásadne zlepšilo, alebo možno aspoň nezhoršilo.
No každopádne, čiže zvyšujú sa dane, zvyšujú sa odvody, zvyšuje sa zadlženie no a toto sa vlastne deje namiesto konsolidácie výdavkov, namiesto zvyšovania efektívnosti verejnej správy. Proste vláda nerobí nič iné než siaha po vreckách občanov a jednoducho berie odtiaľ ďalšie peniaze. Zároveň, samozrejme, to zadlženie niečo stojí. Nielen že si Slovensko musí tento rok požičať okolo 10 mld. nielen na ufinancovanie tohtoročného dlhu alebo deficitu, ktorý bude asi 7,5 mld., ale, samozrejme, treba splácať aj exspirujúci dlh z minulosti, čo nás bude stáť inak len asi 2 mld. na úrokoch, hej. To sa bavme o tom, že tie 2 mld. tohtoročných úrokov je vlastne viac ako dva dôchodky, hej? Je to viac ako celá konsolidácia. Jedným z ďalších možných riešení, keby Slovensko nebolo zadlžené, keby nemuselo platiť úroky, tak tu vlastne žiadna konsolidácia, ktorú zase budú platiť ľudia, nemusela byť, hej?
No potom, keď sa posunieme, tak, samozrejme, to vysoké daňové zaťaženie má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, oslabuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup aj jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Jednoducho vysoké daňové zaťaženie odrádza podnikateľov od investícií, od expanzie, od inovácií, od investícií, pretože zvyšuje náklady na podnikanie.
Toto keď skrátim, tak je to tá základná ekonomická poučka. Ak zvyšujete dane a odvody, zároveň znižujete aktivitu ekonomiky. Proste znižujete ekonomický rast. Zase, keď sa pozrieme na akékoľvek analýzy, akékoľvek hodnotenia, no v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo, samozrejme, potom prispieva k ekonomickému rastu. Takisto vysoké dane negatívne ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. To má zasa, samozrejme, dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Teraz čítam ja našu dôvodovú správu, ale posuňme sa do toho, čo hovorí Národná banka Slovenska. Rast v budúcom roku maximálne 0,8 % hrubého domáceho produktu. Len v súvislosti s konsolidáciou zanikne 17-tisíc pracovných miest. Jedno stredne veľké okresné mesto. Potom, samozrejme, zaniknú ďalšie súvislosti povedzme aj s globálnymi problémami. No jednoducho celé toto má negatívne, negatívne dôsledky.
Samozrejme zvyšovanie daní ide úplne proti základnému princípu slobody, zodpovednosti a spravodlivosti, ktoré tieto, inak tieto tri princípy sú základom trhovej ekonomiky a udržateľného rozvoja. Čiže jednoducho aj, aj čím vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, tým nižšia sloboda, akákoľvek ekonomická, koniec-koncov proste aj osobná, hej. Čím vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, čím nižší nakoniec čistý plat toho zamestnanca, všetko to len zvyšuje motiváciu ľudí zbaliť si tu caky-paky a ísť proste do zahraničia. Nielen naše deti študovať, ale aj naše firmy sa vedia presunúť a jednoducho chcú odísť z toho marazmu.
Čiže toto všetko, čo sa tu deje, sa tu fakt deje preto, pretože štát nemá žiadny limit, žiadny limit na to, aké vysoké to daňovo-odvodové zaťaženie má. Toto si treba uvedomiť, že, áno, Európa a koniec-koncov aj my máme v národných pravidlách, že jednoducho môže byť nejaká výška dlhu a potom sú nejaké sankcie, hej. Teraz už teda je aj, aj to, že sú nejaké limity výdavkov a tie výdavky nemôžu byť vyššie. No ale to celé vlastne akoby posúva do toho, že teda môže z toho vláda unikať cez to zvyšovanie daní, hej. A jednoducho tam nie je, nie je žiadny proste, žiadny limit toho celého proste. A keď sa to deje, ako sa to deje, tak sa proste ide do brutálnych výšok a robí to, robí to zle.
Zasa môžem, môžem tu citovať proste tie inštitúty, ktoré, ktoré to vyskúmali, ale je úplne jasné, a vidíme to v podstate na celej Európskej únii, že krajiny s vysokými daňami čelia nižšiemu hospodárskemu rastu, vyššej miere chudoby a nižšej životnej úrovni, hej. Vyššie dane, nižší rast, nižšia životná úroveň. Takto, takto to je. A potom ešte my, Slovensko, máme ešte jeden národný problém, že my sme krajina, ktorá mala najvyšší rast daňovo-odvodového zaťaženia. Čiže nejdeme ani nejakým priemerným európskym tempom. Bohužiaľ, v tomto sme zasa raz premianti.
Zasa tak isto ďalší, ďalší výskum. Economic Freedom of the World v roku 2024, výročný report, píše, proste krajiny s vyššou mierou ekonomickej slobody, charakteristicky nižším daňovým zaťažením a väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú výrazne lepšie hospodárske a sociálne výsledky v porovnaní s najmenej slobodnými jurisdikciami. Proste jednoducho je to tak. V ekonomicky najslobodnejších štátoch to proste funguje úplne že najlepšie. Mám tu zasa kopu čísel, ale nebudem, nebudem vás tým zaťažovať. Možno to hovorím tak širšie, možno mi to zasa dlhšie trvá, ale o nejaké dva-tri body ďalej budem rozprávať o rovnej dani, hej, o znížení dane a chcem proste, nech to takto akoby tu máme vlastne celkovo ekonomicky povedané.
No dobre, toľko akoby všeobecne a dovolím si ešte povedať pár takých konkrétností vlastne, že ako to, ako to v tom zákone bude fungovať. Nechcem to úplne celé, lebo je to, hovorím, relatívne zložité, ale aspoň, aspoň aby to tu zaznelo.
Čiže v prvom rade, samozrejme, zákon definuje, že ako sa vlastne, ako sa to daňové zaťaženie vôbec vypočítava, hej. Takže vlastne to daňové, tá definícia je tak, že teda daňovým zaťažením je súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane z príjmov z povinného sociálneho poistenia a povinného verejného zdravotného poistenia, ktoré sú teda zaznamenávané na akruálnom princípe a teda porovnávané s hrubým domácim produktom. Proste a je to, samozrejme, v súlade s uplatňovanou jednotnou jurisdikciou alebo jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu.
No a ako som už spomenul, takže my tam navrhujeme, aby ten horný limit daňového zaťaženia bol 37 % podielu na hrubom domácom produkte. Áno, hodne sa to prekračuje momentálne, ale teda takto to je. No a, samozrejme, navrhujeme v tom zákone, aby sa vychádzalo z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý inak tie údaje zverejňuje aj dnes. No a teda zavádza sa ten imperatív, že rozpočet verejnej správy jednoducho nesmie obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je tento ustanovený horný limit, tých 37 %. No, samozrejme, zákon musí navrhovať aj, čo sa bude diať, ak tie limity sú prekročené, aké sú proste nejaké korekčné opatrenia, aké sú nejaké sankcie a potom, samozrejme, aj, aj to, že kedy, kedy sa akoby vypne tento mechanizmus, pretože je napríklad vojna alebo teda rôzne iné veľmi, veľmi negatívne vplyvy.
Čiže skutočne máme tento zákon relatívne hodne prepracovaný a dá sa skutočne baviť o všetkých týchto konkrétnostiach. Zase len spomeniem, že čo sa bude diať, ak teda výška daňového zaťaženia presiahla horný limit. Čiže keby sme mali zákon, čo sa deje teraz, hej? No ako prvý krok musí ministerstvo financií predložiť vláde Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie prekročenia horného limitu daňového zaťaženia, a teda vrátane návrhov a opatrení na jeho zníženie, následne vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zmien právnych predpisov a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý zabezpečí, aby sa teda v rozpočtovom roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnila výška daňového zaťaženia, znížila táto predpokladaná úroveň pod horný limit. Prípadné neschválenie vládou navrhnutých legislatívnych zmien bude znamenať, že vláda nemá podporu najvyššieho zákonodarného zboru. Čiže to je, to je prvý krok.
Ďalší krok je teda, ak vláda predloží, ak vláda predloží Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky daňového zaťaženia a zverejnená výška daňového zaťaženia odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa ods. 2, no a čo sa stane v takom prípade? Čiže vláda musí stiahnuť, zobrať späť návrh rozpočtu verejnej správy a predložiť teda nový, hej, v ktorom budú navrhnuté také zmeny, aby sa zabezpečilo dodržanie horného limitu. No mohol by som pokračovať jednoducho, sú tam prepracované takto, že čo sa, čo sa celé má, má diať. Možno pár akoby takých špecifických situácií. Čiže, samozrejme, v ods. 5 navrhujeme situácie, kedy sa teda tie predchádzajúce postupy nebudú uplatňovať. A teda ide o stav vojny, pochopiteľne, tak isto je tam tá grace period, to je prvý kalendárny rok novej vlády, logicky, lebo však nová vláda sa musí nejak zapracovať a vlastne nemôže úplne okamžite trpieť za hriechy predchádzajúcej, ale tak isto aj prvý rok pri zmene metodiky výpočtu a ako aj prvý rok po uplynutí roku, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu hrubého domáceho produktu. Lebo treba vnímať, že to je vlastne vždy čitateľ, menovateľ a to daňové zaťaženie môže stúpnuť nielen jeho zvýšením, ale, samozrejme, zmenšením ekonomiky, hej, za čo, za čo, samozrejme, tam tiež teda je, je akoby takáto klauzula, ktorá, ktorá to teda akože dáva na poriadok. Lebo to skutočne môžu byť tiež externé príčiny.
No, možno ešte poviem ďalšiu vec, že teraz keď si povieme, že sme, ja neviem, iks percent nad limitom, tak, samozrejme, nedajú sa spraviť veci medziročne, to je samozrejme jasné. Takže napríklad má sa tam za to, že ak vláda, ktorá v nejakom roku prekračuje ten horný limit, tak ak je predložený a schválený rozpočet, ktorý znižuje daňové zaťaženie o 0,2 % hrubého domáceho produktu za rok, tak jednoducho sa má za to, že vláda urobila maximum toho, čo sa dá, a teda je v súlade s týmto návrhom zákona. No a vlastne toto celé znamená, že aj z dnešnej situácie by sme sa mali postupným znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia dostávať do toho bezpečnejšieho pásma so všetkými pozitívnymi efektami, ktoré by takého niečo prinieslo.
Takže to je asi v skratke vlastne tento návrh zákona. Samozrejme, nerobím si ilúzie o jeho podpore zo strany koalície, ale napriek tomu sa o túto podporu uchádzam, minimálne sa uchádzam o to, aby ste sa fakt nad tým zamysleli a aby sme sa pozreli na to, pretože vo finále nech sme akokoľvek rozdelení, nech máme akékoľvek iné pohľady, iné názory, tá krajina, Slovensko, a jeho občania, tí sú pre nás proste všetci spoloční a je našou úlohou tu robiť, aby sa našim deťom a vnukom proste žilo lepšie. Tohto by mal byť princíp toho, o čo sa tu snažíme, aby sa tá situácia postupne, postupne zlepšovala. Samozrejme, nielen v daňovom zaťažení, ale teda aj v ďalších parametroch kvality života, no ale súčasťou toho skutočne sú aj tieto ekonomické parametre a o to by sme sa tu mali snažiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Žiadna faktická poznámka nebola. Uzatváram teda a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode.
A prejdeme k ďalšiemu bodu, je to prvé čítanie návrhu pani poslankyne Martiny Bajo Holečkovej, pána poslanca Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 950, rozhodnutie 995. Pani navrhovateľka tu nie je, takže bod prepadá.
Ďalší bod, pán poslanec, keď má prepadnúť bod, tak, dobre. Čiže ďalší bod by uviedol pán poslanec Viskupič, ktorý tu nie je akurát, ani pani poslankyňa, to je tlač 961, ktorý teda tiež prepadá. Tak. Možnože sa vráti pán poslanec.
A nasleduje prvé čítanie o návrhu pána poslanca Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, pani poslankyne Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon je uvedený ako tlač 965 a rozhodnutie na pridelenie výborom je 1010.
Pán poslanec Marián Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, Martiny Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 965.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi k ďalšiemu návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady teda spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. Cieľom návrhu zákona je zásadné zjednodušenie daňového systému prostredníctvom zavedenia jednotnej základnej sadzby dane z príjmov vo výške 19 % pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Tento krok predstavuje výrazné priblíženie sa k princípu takzvanej rovnej dane, ktorá v minulosti Slovensku priniesla hospodársky úspech a medzinárodné uznanie a skutočne že hospodársky rast.
Myslím si, že toľko na úvod a zvyšok, alebo viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne a spravodajca je pán poslanec Zdenko Svoboda.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčame, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu zákona rozpravu.