39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď...

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo a ďakujem ja za tvoje vystúpenie, kolega Galek. Tak trochu na odľahčenie, lebo ty si spomenul, že tu máme aj analýzu SAV o energopomoci a že očividne jej vláda neverí, pretože sa s ňou nijakým spôsobom neinšpiruje, alebo teda nedáva do praxe to, čo je v nej navrhované a ide naopak na to plošne. Tak ja by som možno navrhla, aby sme určili nejakého splnomocnenca na prešetrenie energetickej chudoby, ktorý by najskôr svojím šrobovákom doma skontroloval radiátory, následne by sme dali tak pol milióna v čase konsolidácie na to, že by sme vytvorili opäť ďalšiu analýzu, aby teda presvedčila aspoň jedného človeka o tom, že či tá energetická chudoba existuje, alebo nie. Lebo takto to očividne tu chodí, že sa doslova kašle na odbornú verejnosť a namiesto toho sa presadzujú veci na základe, ja neviem čoho.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Najprv možno k tomu prezidentovi. Áno, presadil zákon o prílepkoch, ale ja som taký ten naivný hlupák, ktorý až naozaj do tej poslednej chvíle dúfa, že ten človek sa zmení, že sa v ňom prebudí také to svedomie. Ako som spomínal, poznám aj toho jedného právnika a verím, že v tomto prípade si na to dajú pozor.
Čo sa týka toho samotného rámca v tom návrhu zákona, to, že tam nie je to nariadenie, no ja hovorím o tom, že, alebo teda dopĺňam, že je to taký shoping-list nástrojov alebo údajov, údajov, ktoré si môže ministerstvo dneska pozbierať a potom z toho ako z takých kociek lega možno niečo pozbierať, niektoré použiť, niektoré nepoužiť. No ako povedal Ondrej Dostál, my by sme dnes mali poznať naozaj aj to nariadenie, akým spôsobom sa to bude riešiť, lebo inak je to čisto-čiste ten bianco-šek. A ja verím v dobrý úmysel pána štátneho tajomníka, len zase na druhej strane tá cesta do pekla je dláždená práve tými dobrými úmyslami.
Kolega Valášek, presne tak, ten prílepok tam nemá čo robiť jednoducho. Mali sme tu skrátené legislatívne konanie, dokonca v tomto zákone prvé čítanie a zrazu pred výborom alebo teda pred rokovaním na výbore sa zrazu to tam objaví. Nikto o ňom nevedel. Nikto to neprerokoval, jednoducho bum! Toto je proti všetkým, všetkým pravidlám, proti akémukoľvek, akýmkoľvek dobrým mravom, ak sa teda dá ešte o nejakých dobrých mravoch hovoriť v tomto parlamente.
No a, pani kolegyňa Jurík, ja by som sa chcel opýtať, ale budeš za chvíľku vystupovať v rozprave, či si mala aj na mysli nejakého konkrétneho poslanca, ktorý by mohol takúto funkciu zastávať, lebo mňa jeden napadá, ten si tú svoju predošlú splnil dokonale.

Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Jurík. Pripraví sa poslanec Dušenka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr veľmi rýchlo odpovedať pánovi poslancovi Galekovi. Možno som aj mala niekoho na mysli, ale myslím, že tu máme aj iných adeptov, kľudne by sa toho mohol zhostiť aj niekto iný. No.
A tak sme tu v druhom čítaní o zákone o energopomoci, ktorý teda máme na stole bez MPK v SLK, ale za to klasicky s prílepkom. Budem sa k tomu ešte vyjadrovať a už tu aj odznela kritika toho, že ako vlastne v tomto pléne fungujeme, resp. nefungujeme, ale najskôr by som chcela zdôrazniť, že dnes je 30. septembra a možno sa to môže zdať ako nejaký detail, alebo teda každý si povie, že veď ja viem, že je 30. septembra, ale tento zákon, o ktorom sa tu dnes v druhom čítaní rozprávame, má byť platný od 1. októbra, a to je celkom šibeničný termín, pretože ja viem, že súčasná koalícia nemá do paláca ďaleko, ale osobne si teda neviem predstaviť, ako sa dajú stihnúť všetky potrebné náležitosti vrátane podpisu prezidenta tak, aby mohol byť tento zákon platný od zajtra. Neviem si to predstaviť. A tento termín ste si stanovili sami. Po tom, čo sme tu dva roky čakali na zákon, ktorý by bol adresný, ktorý by skutočne riešil to, o čom sme tu už niekoľkokrát či už dnes, alebo aj v prvom čítaní hovorili, a síce energetickú chudobu, ktorou trpí na Slovensku čím ďalej, tým viac ľudí.
Stálo to dva roky času. Po dvoch rokoch sme sa aj tak nedozvedeli, stále nedozvedeli, ako bude tá energopomoc vyzerať, pretože ten zákon, ktorý tu dnes máme na stole, v skutočnosti neustanovuje výšku samotnej energopomoci, ani ju nejak nedefinuje, nevieme, komu bude pomáhať, vieme len to, že vytvára teda legislatívny rámec na jej zavádzanie. A to už sme tu počuli aj pred mesiacmi, keď tu bol prvý zákon o tom zbere dát, že teda príde ďalší zákon, v ktorom to už bude. No a opäť prišiel teda zákon, ale zase to tam nie je a tú výšku a formu energopomoci bude v skutočnosti stanovovať každoročne nariadenie vlády. A tu by som aj mohla oceniť, možnože to dodáva určitú formu flexibility do celého toho systému, pretože na základe nejakých nových dát, nejakých nových skutočností sa to bude môcť prehodnocovať, že teoreticky by sme nad tým mohli rozmýšľať, ale napriek tomu je problém a veľkým problémom, že teda je 30. september, skoro október, a my stále nevieme, že ako ani len to nariadenie vlády bude vyzerať.
Najbližšie tri roky má len táto novela ešte bez samotného vyplatenia energopomoci stáť vyše 17 miliónov eur. Väčšina z toho pôjde na IT-systémy. A ja neviem, ale to sa nedalo, tých 17 miliónov eur, keď už má to ísť na IT-systémy, pretože potrebujeme nastaviť adresnú energopomoc, tak sa to nedalo dať napríklad na také IT-systémy, o ktorých budem hovoriť, a síce adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, a to tak, aby si teda ľudia, ktorí podľa podmienok, ktoré by boli stanovené v zákone, by sa cítili, že majú nárok na takúto adresnú sociálnu dávku, takže by nemuseli stáť na úradoch, ako hovorila aj pani ministerka hospodárstva, a že by jednoducho cez nejaký systém, tak ako to funguje v iných krajinách, sa prihlásili, požiadali a následne by bolo vyhodnotené, že či teda na ňu skutočne majú, alebo nemajú nárok. To sa nedalo dať radšej na toto? Iba sa tak pýtam.
A lepšie sa asi vyjadria aj tí experti a škoda, že tu už nesedí kolega Hargaš, ale ja sa ho to potom opýtam, ale mne príde 17 miliónov za IT-systémy na tri roky celkom ako veľká suma. A neviem, či je to také, že bežné a teda hlavne v tejto dobe, keď musíme všade šetriť, keď konsolidácia udrie najmä na domácnosti, na ľudí, že či je toto nutnosť, či sa to nedalo spraviť lacnejšie. A prepáčte, nechcem vôbec konšpirovať ani nikoho krivo obviňovať, ale zatiaľ to zaváňa tak, že by sa na tom celkom dalo dobre nabaliť pre niekoho.
Stále nevieme, ako bude energopomoc vyzerať, za to vieme, ako budú vyzerať naše národné obranné sily. Lebo, čuduj sa svete, pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel k tomuto návrhu o energopomoci, hovorí práve o tých obranných silách alebo teda o obrannom, a toto je totálne v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože sa jedná o prílepok, ktorý v skutočnosti nemá absolútne nič s energopomocou a je nám to tu všetkým jasné.
Ja musím povedať, pán kolega Galek, že nezdieľam úplne tú tvoju nádej v koaličných poslancov, že napriek tomu, že sa to vyjme na zvlášť hlasovanie, takže by za to nezahlasovali, pretože si uvedomujú, že to je prílepok a že to je v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože veľmi dobre vieme, že čo si tu robia z rokovacieho poriadku a hlavne, však aj doteraz ich tu sedelo doslova za hrsť, tak pravdepodobne ani nevedia, za čo nakoniec stlačia to tlačidlo, ale ako povedala aj pani ministerka, tak vraj sa, čo sa týka tohto prílepku, nie pozmeňujúceho návrhu, prílepku, opakujem, pretože to skutočne nemá nič s energopomocou, jedná o nejakú koaličnú dohodu, no koaličnú dohodu medzi stranami SMER a HLAS, pretože tretí koaličný partner očividne o nej ani nevedel a ja to teraz v dobrom myslím, aspoň ste mohli pána Danka informovať, že teda takéto niečo príde. A nehnevajte sa, fakt v dobrom som to povedala.
Navyše tento prílepok je vraj akože konsolidačné opatrenie, čiže môžeme tam nejako variť z vody, že či aj energopomoc je konsolidácia, aj keď vieme, že teda je to plošná energopomoc, tak neviem, že čo to má s konsolidáciou. Ak by to tak aj bolo myslené pánom ministrom obrany, no tak trošku zmeškal deadline, lebo o zákone o konsolidácii sme sa bavili minulý týždeň, tak predsa vtedy s tým mohol prísť. Navyše minister financií tu povedal, že jednotliví ministri majú predstaviť svoje opatrenia na šetrenie vo svojich rezortoch a že on ich zakomponuje do zákona o rozpočte, ktorý budeme mať pravdepodobne na ďalšej schôdzi, tak ja stále nechápem, že prečo toto sa tu zjavilo teraz a prečo to prilepili zrovna k energopomoci. Ale hovorím, nemyslím si, že to akokoľvek ovplyvní hlasovanie koaličných poslancov.
Aj by som sa tak opýtala, že či minulý týždeň nebol čas vyzbierať pätnásť podpisov na nejaký pozmeňujúci návrh ku konsolidačnému zákonu, lebo vieme, že často tu pobehujú poslanci koalície na poslednú chvíľu, ako sa aj včera stalo, lebo jednoducho potrebujú niečo opraviť a zrazu ich tu nesedí toľko, ale uvidíme teda. Pán minister zahraničných vecí Blanár povedal, že ušetrí na poistnom na autách, tak minister Kaliňák zase na motivácii pre obranné sily. To asi bude musieť pán Attila Végh zabrať v tej kampani a propagovať ich o to viac.
Každopádne takto sa tu prijímajú zákony, zákony za milióny. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, aby to odznelo. A kolega Galek tu prečítal ten pozmeňujúci návrh. On absolútne nemá nič s bodom, ktorý momentálne máme na programe tejto schôdze a ku ktorému by sme sa mali vyjadrovať. Aj preto sa teda vrátim k tej adresnej pomoc.
Adresnú energopomoc malo v programe niekoľko strán vrátane teda PS. My sme navrhovali skutočne adresnú a zvýrazním to, že skutočne adresnú, nie takú tú plošnú, ale adresnú energopomoc založenú na tom, po čom volá aj odborná verejnosť, a síce novej sociálnej dávke, ktorá je iná ako doterajší príspevok na bývanie, aj preto sme to nazvali príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Už v predchádzajúcom období sme tento zákon predkladali prostredníctvom Tomáša Valáška. Vtedy ho nepodporila ani koalícia, časť opozície, vtedajší teda smero-hlas sa zdržali. Rovnako je tomu aj v tomto volebnom období a my keďže nemáme nádej v to, že by sa koalícia správala konštruktívne k opozičným návrhom, tak sme ho doslova ponúkli ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Erikovi Tomášovi, pretože práve jeho ministerstvo by malo zaviesť takúto adresnú novú sociálnu dávku, ktorá by teda bola oddelená od hmotnej núdze, ako je to doposiaľ v prípade príspevku na bývanie a ktorú jeho ministerstvo malo predložiť ako energopomoc v podstate, ak to tak môžeme nazvať.
Mimochodom aj strana HLAS mala takýto nový príspevok na bývanie alebo teda iný oddelený príspevok na bývanie vo svojom programe a teraz, prosím, upriamte vašu pozornosť aj na nasledovné: V súvislosti s novým konceptom životného minima vláda navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnej dávky. To je aj napísané v programovom vyhlásení vlády. V preklade to znamená oddeliť príspevok na bývanie od situácie hmotnej núdze.
A ja by som poprosila kolegov z koalície, ak vás to nezaujíma, tak máme chodbu, máme bufet, ale skutočne to veľmi vyrušuje, keď tu, keď tu diskutujete, ak to teda nie je k téme.
A v preklade to teda znamená zaviesť presne taký adresný príspevok na bývanie, ktorý by pokryl všetky tie situácie ľudí, ktorí momentálne spadajú cez tú sieť pomoci, pretože nie sú v situácii hmotnej núdze, ale zároveň majú problémy s vykrývaním tých nákladov na bývanie, a teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby.
Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu v domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je...
=====

Teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby. Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je ten takzvaný český model. Takto to funguje v Českej republike, kde teda na základe z vopred stanovených podmienok jednoducho ľudia si požiadajú o takýto príspevok na bývanie. Nebudem zachádzať do detailu toho príspevku, my ho pravdepodobne budeme predkladať opäť, pretože toto je niečo, čo by, na čom by sa malo toto plénum zhodnúť, nakoľko sa jedná o adresnú sociálnu dávku, ktorá pomôže a ktorá na rozdiel od tejto plošnej energopomoci stojí oveľa menej, práve preto, že pomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú. Nielen chudobným domácnostiam, ale napríklad, aj nižšej strednej triede. Takto vyzerá cielená adresná pomoc. Takto koncipovaný príspevok o ktorom som hovorila, by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Toto sú ľudia, ktorým by sme mali pomôcť s výdavkami na energie. Aj na základe takejto adresnej pomoci by miera rizika chudoby klesla a taktiež by klesla aj miera rizika chudoby u detí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou. To, ale tento návrh, ktorý tu dnes máme, samozrejme, nerieši a hovorím, uvidíme, že aké bude to nariadenie vlády. K obsahu, stále nevieme ako bude energopomoc vyzerať, ale dopočuli sme sa, že by mala pomôcť 90 až 95 % domácností. No to, samozrejme, neznamená, že je to adresné, jediné, že by adresnosť znamenala, že vám to príde na adresu, čo je teda absolútna hlúposť, samozrejme. Toto je plošná energopomoc, ktorú si v časoch konsolidácie jednoznačne nemôžeme dovoliť. A ja sa aj pridám ku kolegovi Hargašovi, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ak je to tak, ak túto pomoc skutočne potrebuje 95 % domácností na Slovensku, tak máme veľký problém. A pani ministerka aj v úvodnom slove spomínala, že zákon definuje pojem energetická domácnosť, ale čo v zákone chýba, je práve ten pojem energetická chudoba. A aj to je dôkazom toho, že tento zákon jednoducho nie je adresnou pomocou. A ono je to aj taký paradox, že ide sa pomáhať 95 % domácností, 90 a 95 a teda aj tým, ktorí to v skutočnosti nepotrebujú a ktorí si budú vykurovať svoje bazény, vírivky alebo ja neviem, prístupové cesty ku svojim domom. A naopak, táto pomoc sa vyhne alebo teda nebude adresovaná tým, ktorí to najviac potrebujú a ktorí cez to prepadnú. A síce, ľudia, ktorí sú teda ohrození energochudobou a ktorí napríklad, kúria uhlím a drevom. Čiže ideme pomáhať tým, čo to nepotrebujú a naopak, odmietame pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. No to je dámy a páni, pekná definícia sociálnej demokracie. A ja skutočne sa zhodnem s tými, ktorí, ktorí to tak myslia, na tom, že máme silnú potrebu v tejto krajine pomôcť tým najchudobnejším. A podiel obyvateľov, ktorí si nevedia dostatočne zabezpečiť energie na vykurovanie svojich domácností, sa za posledných desať rokov zvýšil z 18 % na 30 % na Slovensku. To je skupina najchudobnejších domácností. V susedných krajinách, iba aby ste si vedeli predstaviť čísla, v Maďarsku 16 %, v Česku 14, v Rakúsku 10 a v Poľsku 7 % domácností. Energetickou chudobou je u nás zasiahnutých 330-tisíc domácností, to je tých 18 %. Podľa iných metodík, napríklad ministerstva hospodárstva, je to dokonca iba, hovorím to v úvodzovkách, necelých 9 %, teda 164-tisíác. A to je vlastne presný opak toho, čo vy navrhujete, že 90 % verzus, keď zoberieme teda čísla ministerstva hospodárstva 9. Tak vy ste nejak obrátili tie čísla. Neviem. Ako som už spomínala, tie najchudobnejšie domácnosti, ktoré často teda kúria práve tuhým palivom, tak nebudú na túto energopomoc mať nárok, respektíve, nijako sa k nim nedostane. A to je zhruba 190-tisíc domácností, ktoré takto kúri tuhým palivom. A práve tieto by tú energopomoc najviac potrebovali a žiaľ sa im nedostane. Zároveň, a to je možno niečo, čo je dôležité pre PS a čo nie je dôležité pre, pre vládne strany, ale ja mám za to, že to je dôležité hlavne pre tú, pre budúcnosť tejto krajiny a síce, že takto koncipovaná plošná energopomoc je v rozpore s environmentálnymi cieľmi. Nepodporuje domácnosti vo vyššej energetickej efektivite, čo sa teda odzrkadľuje aj na dátach. A kým v Česku napríklad, aj na základe toho, že tam už nemajú plošnú energopomoc ako bolo potrebné za energokrízy, ale tam majú práve ten adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak klesla spotreba plynu o 13 %. Viete aké číslo máme na Slovensku? 1,3, pretože my jednoducho tie domácnosti nemotivujeme k tomu, aby šetrili, pretože keď vedia, že jednoducho je takáto plošná energopomoc, že to majú zadotované, tak nemajú motiváciu, prečo míňať menej energií. Ja skutočne kvitujem, to čo hovorila pani ministerka na začiatku, a síce, že ľudia by nemali stáť v radoch pred úradmi. Ale ja sa pýtam, a to snáď stoja ľudia v radoch v Českej republike, vo Francúzsku, v Poľsku? Všade tam, kde je takýto adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie? No nie, pretože aj keď tam existuje to, čo som vám nazačiatku odprezentovala, a síce, že to bremeno dôkaznosti je skutočne na ľuďoch, že oni si majú o tú energopomoc požiadať, respektíve o ten príspevok požiadať a následne zdokladovať, že naň majú nárok, tak jednoducho toto sa robí elektronicky. A ja aj preto sa pýtam, že prečo sme tých 17 miliónov, ktoré som spomenula nazačiatku nemohli napríklad využiť na toto, aby jednoducho ľudia si mohli aj elektronickou formou požiadať o skutočne adresnú energopomoc.
A podčiarkujem aj problém, ktorý vyzdvihol kolega Hargaš. Sú ľudia, ktorí o túto energopomoc nemajú záujem. Bolo ich 20 tisíc a jednoducho sú to ľudia, ktorí možno si na jednej strane neželajú, aby štát o nich zbieral dáta. Možno sú to len ľudia, ktorí si hovoria, že ja to nepotrebujem. Prečo by som ja to mal dostávať, sú v tejto krajine ľudia, ktorí to potrebujú, lebo ja verím, že aj takíto slušní a čestní ľudia na Slovensku sú. Tak prečo ich chceme takýmto spôsobom v podstate prinútiť, aby aj tak tú energopomoc dostali a aby museli, pretože je to doslova povinnosť takýmto spôsobom zdieľať svoje dáta. A na záver, ja by som sa chcela, lebo už nemám veľa času, ale chcela by som sa opýtať pani ministerky, opäť v dobrom, že ako teda ideme využiť tie eurofondy. Pretože o tom malo byť ak som správne pochopila aj to rokovanie v pondelok, na ktorom sa zúčastnili, a teda čo nám Európska komisia povedala. Aké eurofondy, v akej výške na akú formu pomoci. Je to, čo bolo odprezentované reálne alebo môžeme využiť eurofondy napríklad iba na tie IT systémy, ktoré, ktoré toto všetko dajú v podstate do praxe. A ja mám stále za to, že tie eurofondy by sme mali využívať omnoho efektívnejšie ako doslova takto ich prekúriť. Napríklad, na dotácie na tepelné čerpadlá cez zelenú domácnostiam alebo ďalšie a ďalšie projekty, ktoré by presne motivovali ľudí aj k tomu, aby šetrili a zároveň teda aj k tomu, aby do budúcnosti nepotrebovali akúkoľvek energopomoc. A ešte by som nakoniec zdôraznila, že teda v čase konsolidácie tu máme plošnú energopomoc, ale ideme ušetriť nejaké tie omrvinky na obranných silách, tak nehnevajte sa, ale na toto všetko mala táto vláda nieže mesiace, ale roky. A dnes sme sa tu nemuseli baviť o nejakom prílepku, toto mohlo byť na stole už minulý týždeň, a dnes sme tu mali mať skutočne adres...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)