39. schôdza

Pán spravodajca asi nechce, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalší bod, pán poslanec Šimko ostáva? Pán poslanec Šimko, ostávate, aby ste nám uviedli tlač 986, čo je návrh skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon. Ako som hovoril, je to tlač 986, rozhodnutie na prerokovanie výborom je 1031.
Pán poslanec Šimko, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, náš návrh novely Trestného zákona reflektuje spoločne na informácie, ktoré, bohužiaľ, zaplavili Slovensko, zaplavili ho veľmi negatívne a my sme tiež vypočuli v regióne mnoho ľudí, ktorých urážalo dehonestovanie vojnových hrobov, vojnových pamätníkov a pietnych miest, kde mnohokrát sa stretávam s kolegami, kde chodíme vzdať úctu tým, ktorí padli za nás, za náš mier, za našu aj slobodu a za to, že naše generácie môžu žiť v miery a že môžeme dnes byť dokonca v konečnom dôsledku aj pod slovenskou vlajkou. Na tieto miesta sa sústreďovali rôzne skupiny, rôzni vandali, rôzni ľudia, ktorí otrhovali, otrhávali vyobrazenia z pamätníkov, neblahým príkladom je aj pamätník v centre mesta Košice na Námestí osloboditeľov, kde jeden insitný umelec, ktorý má úžasné krytie mnohých ľudí, otrhával kosáky, otrhával kladivá, otrhával rôzne vyobrazenia, to, že to bolo symbolom v danom období desiatky rokov späť, to my dnes nevieme nijakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom, sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
===== desiatky rokov späť. To my dnes nevieme nejakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom. Sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
Z nášho pohľadu je dnes prístup k týmto vojnovým hrobom veľmi laxný, veľmi laxný z toho dôvodu, že poškodzovanie cudzej veci alebo také jemné poškodenie kultúrnej pamiatky je nedostatočné a preto sme otvorili komunikáciu naprieč celým politickým spektrom koalície a na ministerstve spravodlivosti sme vyladili paragraf, ktorým chceme dať do života novelou pri poškodení takéhoto vojnového hrobu a vojnového pamätníka aj to, aby to bolo trestným činom, pretože takto pred desiatimi rokmi a trošku ešte ďalej aj na Ukrajine dochádzalo k rôznym pomaľovaniam pamätníkov, dochádzalo k eskalovaniu napätia, a dnes štát a poslanci aj politici všeobecne tu majú byť na to, aby zmierňovali toto napätie. Takéto napätie ak eskaluje, tak sa môžu stretnúť dve skupiny. Tí, ktorí sú s protifašistickou tematikou uzrozumení, a potom tí, ktorí vyobrazujú takéto rôzne svastiky a rôzne symboly v rôznych farbách, či červených, žltých, modrých, akýkoľvek, je to, bohužiaľ, neprípustné a sú to hroby ľudí, ktorí padli za slobodu, padli za to, aby tu bol mier a padli za to, aby naozaj Európa sa oslobodila od fašizmu.
Toto pojednanie a tento paragraf nerozdeľuje, či to je vojnový hrob a vojnový pamätník prvej alebo druhej svetovej vojny. Ideme na to všeobecne a sme ochotní v druhom čítaní prispôsobiť to takému správaniu, ako keby toho Trestného zákona, toho konania, aby už aj poškodenie malého rozsahu malo svoju konzekvenciu a nehovoriac o tom, že pred pár týždňami sa v Košiciach odohrala jedna bizarná situácia. Tá bizarná situácia spočíva v tom, že najprv sa mestské zastupiteľstvo uznieslo nad tým, že budú meniť nejaké parametre pamätníka, potom zistili, že to nie je možné, je to upravené medzinárodnými zmluvami a prišla, prišiel super nápad. Prišiel super nápad - zamedziť ľuďom vstup k tomuto pamätníku. Tak z nášho pohľadu je to neprípustné brániť obyvateľom, verejnosti prístup k pamätníku, k hrobom, k vojnovým hrobom a k pamätným miestam druhej svetovej vojny, a mnohokrát z môjho pohľadu ide o bránenie tomu, aby človek bol, poviem to takto, antifašistický. Lebo keď, keď by sme fakt odsudzovali niečo zlé, tak to pochopím, ale toto tu je vzdelávanie, je to pripomínanie si pamätnej veci, pamätných udalostí a pamätných miest, toho, že niekto má bojovať proti fašizmu. Áno, vtedy bola taká doba, má to svoje špecifiká, dnes pre mnohých to je terčom posmechu, terčom čohokoľvek, ale toto je pre nás neprípustné.
Preto budeme navrhovať aj to, ak to bude mať podporu vládnej koalície a verím, že antifašistický prístup majú aj kolegovia z opozície a budeme chcieť sprísniť aj to, kto zabráni ľuďom prístup a osvetu k takému, pri takomto mieste, a znemožní takéto, takúto návštevu alebo oboznámenie sa s takýmto pietnym miestom, tak ten bude tiež musieť znášať konzekvencie. Samozrejme chceme vyladiť aj to, aby zásahy kultúrneho charakteru, či je to oprava alebo ďalšie možnosti, ktoré si vykonáva či už samospráva alebo správca pamätníka, neboli postihované trestným činom a ďalšími technickými vylepšeniami. Ale toto sú pre nás zásadné veci, ktoré musia reflektovanie na poškodzovanie pamätníkov, ktoré sú v Košiciach, na Bargove v Košickom kraji, ale aj v Banskobystrickom kraji, v Trenčianskom kraji, alebo aj tu na Slavíne v Bratislave. Vyobrazenia, ktoré som videl podobné svastike, nechcem to tak prehlásiť, lebo nie som znalec v tejto oblasti, sú poľutovaniahodné a sú naozaj na zamyslenie, že dnes v 21. storočí toto je schopný niekto na akékoľvek verejné miesto svojimi rukami napísať, nakresliť alebo čokoľvek s tým urobiť. Je to hanobenie takéhoto miesta a mnohých ľudí v regióne to uráža. To, že niekto tu má názor na, na také alebo onaké smerovanie dnešného konfliktu, ktorý dnes nemá z našej, z našej pozície akékoľvek riešenie, tak to je už okrajová vec, ale, ale my dnes nemôžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme, čo dnes robíme, čo môžeme ovplyvniť a kam kráčame.
Preto by som vás chcel poprosiť aj za podpory Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí s nami túto iniciatívu podporujú a ktorí chcú, aby boli takto pamätníky a vojnové hroby ochránené a aby ľudia, ktorí niečo s nimi idú robiť negatívne, aby si to dvakrát rozmysleli, pretože budú za to znášať dôsledky.
Kolegovia a kolegyne, poprosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Koho máte spravodajcu, pán kolega, lebo, aha, pán poslanec Lučanský, lebo pôvodne mal byť pán poslanec Glück.
Takže pán poslanec Lučanský z ústavnoprávneho výboru nám povie spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, a to konkrétne pána poslanca Dušenku, ktorý nie je v sále a tým pádom stráca možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci.
Ako prvý, pán poslanec Malatinec, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, my sme tiež za stranu Vidieka predkladali prostredníctvom pána generála Ševčíka tento návrh a videli sme aj iniciatívu strany HLAS - sociálna demokracia a dohodli sme sa na spoločnom postupne, že predložíme tento návrh Trestného zákona, ktorý ochraňuje pamätníky a hroby vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny.
Začnem tak ľudsky. Pochádzam z rodnej teda obce Korytárky, kde nás oslobodzovala rumunská sovietska vtedajšia Červená armáda a 10. februára sme boli oslobodení a zahynuli aj rumunskí, aj sovietski vojaci, a ostal jeden hrob po sovietskom vojakovi, o ktorý sa staráme dodnes v dedine s úctou a pietou. A myslím si, že aj takto pristupujeme k tomuto návrhu Trestného zákona, kedy hovoríme o piete. Ja veľmi dobre poznám názory aj v opozícii, že najradšej by ste to spájali so súčasnou situáciou, vojnou na Ukrajine, ale pýtam sa, že aj na Slavíne, alebo vôbec naprieč (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) na centrálnom cintoríne sú pochovaní aj sovietski, aj rumunskí, aj ukrajinskí určite, bieloruskí vojaci, ktorí si zaslúžia našu úctu a pietu. A myslím si, že je to správne. A odmietam pohľady, že všetko, čo je z východu vďaka súčasnej situácii, že by sme sa mali s týmto stotožniť, s týmto vaším pohľadom na túto vec.
A nesmierne som sa potešil, keď s takýmto zákonom, aby sme, že prichádzame s takýmto zákonom do Národnej rady, pretože každé takéto hanobenie vojnového hrobu alebo pamätníka, ktorý pripomína históriu tohto národa, lebo povedzme si rovno, či chceme, alebo nechceme, a či to chcete počuť, alebo nie, vďaka Červenej armáde a podpore Červenej armády vzniklo aj Slovenské národné povstanie, ktoré pomáhalo, sovietska armáda, zásobovať, či už to bolo letisko Tri duby alebo vôbec samostatnú centrálnu Banskú Bystricu ako vznik Slovenského národného povstania. A nehovoriac o tom, koľko ľudí zahynulo počas oslobodzovacích bojov vtedajšieho Československa či Československým armádnym zborom, alebo sovietskou armádou a myslím si, že mali by sme zachovať si úctu k týmto ľuďom.
Veľmi dobre to povedal kolega europoslanec Braňo Ondruš, použijem jeho citát, ktorý povedal: "Viete, ak vám niečo urobil syn otca, nemôžte viniť za to toho otca." Hovorím o súčasnej situácii, ktorú spájate častokrát. A keď padol ten otec pri oslobodzovacích bojoch a vzniklo tam pamätné miesto a častokrát to urobili ľudia, obyvatelia tejto krajiny, vybudovalo to obce, mestá, na to, aby si pripomínali historické udalosti, tak si nemyslím, aby sme si zaslúžili, aby si zaslúžili tí ľudia, ktorí položili vlastné životy, aby si zaslúžili takéto hanobenie týchto miest, ktoré pripomínajú aj pre budúce generácie, že položili to najcennejšie, čo v živote mali, a to vlastný život.
Takže aj ja chcem podporiť z tohto miesta tento návrh aj za stranu Vidiek a s tým, že určite to podporíme a verím, že to nájde podporu aj mojich kolegov, ale aj širokej, v tom poslaneckom zbore, ktorý tu máme, a že sa nájdu aj ľudia z opozície, ktorí si ctia tento odkaz padlých, ktorí padli, aby sme neurobili precedens, ako v Čechách, že sa premiestňujú sochy generálov, alebo, alebo sa rušia pamätníky, nedajbože, to by som nerád zažil v tejto krajine, pretože rok 1945 je iný ako rok 2025.
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu zákona, ktorý by sme mohli označiť ako lex calmus. Teda nalejme si čistého vína, toto nie je zákon na ochranu pamätníkov, je to zákon na ochranu komunistických symbolov. Nie je v poriadku, že na Slovensku môžu byť vo verejnom priestore prítomné symboly totalitného komunistického režimu, tak ako nie je v poriadku, ak by boli vo verejnom priestore prítomné symboly odkazujúce na nacistický alebo fašistický režim inde ako v múzeu alebo, alebo na miestach určených na pripomínanie si zločinov týchto režimov.
A padli tu slová aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca Malatinca o oslobodení, no tak druhá svetová vojna bola strašná, ale druhá svetová vojna začala tak, že nacistické Nemecko spolu s fašistickým slovenským štátom napadlo Poľsko a o dva týždne sa k nim pripojil Sovietsky zväz. Sovietsky zväz bol na strane agresorov, bol spojencom nacistického Nemecka. Spoločne napadli Poľsko, rozdelili si Poľsko. Sovietsky zväz vzápätí okupoval tri pobaltské štáty, ktoré dvadsať rokov dozadu získali nezávislosť a pripojil si časť Rumunska, napadol Fínsko a zobral časť územia aj Fínsku. Tam sa trochu prepočítal, lebo Fíni sa, Fíni sa bránili. A Sovietsky zväz v rokoch ´39 až ´41 bol spojencom nacistického Nemecka, dodával mu suroviny, pomáhal mu, áno, a potom bol svojím spojencom zradený.
A ja teda nijako nechcem spochybňovať hrôzy druhej svetovej vojny, nechcem spochybňovať utrpenie ľudí, ľudu a národov Sovietskeho zväzu, ktoré čelili agresii a vyhladzovacej vojne zo strany nacistického Nemecka predovšetkým na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska. Vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým...
===== Na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým Nemeckom a, a ktorí v obrovských množstvách položili svoje životy, ale to, čo sa udialo na konci druhej svetovej vojny vo východnej Európe, nebolo oslobodenie. To bolo nahradenie jedného totalitného režimu iným totalitným režimom. Oslobodená bola západná Európa, oslobodené boli tie krajiny, ktoré boli oslobodené západnými spojencami, a ktoré si po vojne mohli sami rozhodovať o tom akou cestou sa chcú uberať, aký systém politický, ekonomický si zvolia. Krajiny, ktoré obsadila Červená armáda, neboli oslobodené. Vo všetkých bol nastolený komunistický režim a komunistický režim je rovnako zločinný ak fašistický režim alebo nacistický režim. A pamätá na to aj právny systém Slovenskej republiky, či už ide o Trestný zákon, ktorý trestá tak propagovanie alebo zľahčovanie zločinov komunistického aj fašistického alebo nacistického režimu alebo komunistickej a nacistickej ideológie. Máme tu zákony, ktoré hovoria o protifašistickom odboji, ale aj o zločinoch komunizmu. Máme tu zákon o pamäti národa a Ústav pamäti národa, ktoré skúmajú obdobie neslobody, a to obdobie neslobody má aj svoju fašistickú aj svoju komunistickú časť. Čiže nevieme si predstaviť, že by sme dnes mali pamätníky padlých nemeckých vojakov, na ktorých by boli nacistické symboly, napríklad hákový kríž. A hoci tí radoví vojaci, možno boli nahnaní do vojny a možno nespáchali žiadne, žiadne zločiny, ale považujeme to za niečo neprípustné. Tak ako považujeme za neprípustné, aby niekto vo verejnom priestore mával nacistickou svastikou. Ku komunistickým symbolom je naša spoločnosť žiaľ, oveľa tolerantnejšia a tvári sa, že však taká bola doba. No veď, ale taká doba bola aj za fašizmu, aj na tú niektorí s nostalgiou, s nostalgiou spomínajú a to nie je dôvod, aby sme ospravedlňovali alebo zľahčovali zločiny jedného z týchto dvoch zločineckých režimov. A ak dochádza k poškodzovaniu majetku, napríklad vo vzťahu k pamätníkom, tak mali by sme sa zamyslieť najmä nad tým, že či na pamätníkoch majú byť symboly komunistického režimu. Podľa mňa by tam nemali byť symboly komunistického režimu. Nemali by sme sa, nemali by sme tolerovať prejavy sympatií ku komunistickej ideológii a komunistickému systému tak ako netolerujeme prejavy hlásenia sa či už k fašistickej alebo nacistickej ideológii, či režimom. A ak dochádza k poškodzovaniu napríklad, tých komunistických symbolov v Košiciach, tak pokiaľ ja o tom niečo viem, tak nedochádza k ich poškodzovaniu zo strany fašistov. Lebo fašisti dnes už s komunistami až taký veľký problém nemajú. Fašisti sa s komunistami častokrát zhodnú vo svojich postojoch, vo svojom nepriateľstve voči západu, voči liberálnej demokracii, voči Ukrajine a vo svojich sympatiách voči Putinovmu Rusku, ktoré proti Ukrajine vedie agresívnu vojnu. A už dnes poškodzovanie cudzieho majetku je trestným činom, takže si nemyslím, že je potrebné zavádzať špeciálny trestný čin na ochranu komunistických symbolov, lebo nič iné tento návrh nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne. To ma prekvapuje z vašej strany, lebo vy máte veľmi korektné vystúpenia s prehľadom, ale tuto ste to nepotvrdil, asi vás nezaujíma veľmi história. Krajiny, Európa bola podelená dohovormi v Jalte a, a inde na sféry vplyvu, takže tvrdiť, že západ sa mohol rozhodnúť akým smerom sa bude uberať a východ nie, je demagógia, pretože ani západ sa nemohol rozhodnúť. Je to dobré vidieť na pokusoch ľavicových vlád uberať sa socialistickým smerom napríklad vo Francúzsku, však na jeden čas Francúzsko aj vystúpilo z NATO pod vedením myslím, de Gaulle. Ale rovnako Taliansko sa vyberalo niekoľkokrát socialistickou cestou a bol veľmi tvrdý zásah. Aký Rusi nerobili, napríklad. Zavraždenie Alda Mora, radšej premiér odstránili, akoby strhol krajinu. Podobne to bolo vo Švédsku, ktoré tiež bolo natoľko sociálno-demokratické, že by sa bolo možno vybralo socialistickou cestou, tak zavraždili Alda Mora. Pardon, Olofa Palmeho. No a Slovensko napadlo, áno, to máte pravdu, napadlo Poľsko, ale akoby ste nechceli vidieť udalosti, ktoré sa udiali pár rokov predtým, keď nám Poliaci anektovali pomerne veľkú časť územia Oravy, Liptova a Spiša a napádali polovojenské jednotky našich občanova a dosť ich drancovali, takže ono to bez príčiny nebolo. A to nehovorím, ako sa zachovali, chovali Poliaci v, v českej, na severe Čiech, kde tiež anektovali územie. Takže, kto seje vietor, žne búrku. Mne je veľmi ľúto, že Poliaci nesmierne množstvo obetí priniesli v druhej svetovej vojne, ale robili nedobrú politiku a obávam sa, že sa takisto ako mnohé štáty nepoučili a robia ju aj teraz.
Ďakujem pekne.