39. schôdza

Chcete zaujať ešte stanovisko? Ďakujem. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Je to tlač 645, podľa informácií, ktoré mám, by mal návrh predkladať pán poslanec Krúpa a prosím ho, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. No, tak sa dohodnite, mne je to jedno, len sa dohodnite, aby som vedel, či pôjdete vy, alebo pôjde pán poslanec Krúpa? Dostal som informáciu z kancelárie, že by ste to mal byť vy. Ústne, no, tak písomne už ste zmeškali, ale tak sa dohodnite teda, že kto. Takže návrh uznesenia nám predstaví nie pán poslanec Krúpa, ale pani poslankyňa Jurík, nech sa páči, máte slovo.
Takže pre zápis, konštatujem, že nakoniec materiál predstaví pán poslanec Krúpa.

Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči.
(Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim.
Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.

Budeme pokračovať v rokovaní schôdze a teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Krúpovi, nech sa páči.

Aha, tak to už ide. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Máme tu pred sebou návrh uznesenia, dámy a páni, ktorý sme spoločne ako opozícia, podávali ako reakciu na prvé stretnutie premiéra Roberta Fica za ruským, masovým vrahom Vladimírom Putinom, ktoré sa uskutočnilo deň pred Vianocami minulého roku, teda 23. decembra 2024, a tento návrh uznesenia ako reakcia je teda z januára, ktorý sme predložili na tú najbližšiu nadchádzajúcu schôdzu, ktorá vtedy sa mala, alebo teda sa mala týmto návrhom uznesenia zaoberať. Ako vidíte, tu v parlamente ubehlo len deväť mesiacov a bleskom sme sa vrátili k tomuto návrhu uznesenia, čo je ale najhoršie, že tento návrh uznesenia je naďalej aktuálny. Proste nedošlo k tomu, že by sa nejakým spôsobom situácia vyvinula, že by sa naša zahraničná politika nejakým spôsobom vyčírila, že by jasne dávala najavo, kam patríme, aké sú naše priority, ako vnímame naše zahraničnopolitické ukotvenie. Ako vnímame našich partnerov a spojencov, ako vnímame Brusel, a teda Európsku úniu. Ako vnímame Alianciu, či sme jednotní, či naozaj postupujeme v súlade nielen s našimi záujmami, ale záujmami našich spojencov, pretože tie naše spoločné záujmy sa pretínajú.
Pretínajú sa a jednoducho sú ťažko, resp. sú neoddeliteľné. Odvtedy došlo k niekoľkým ďalším stretnutia premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to
=====

Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi zo Zahraničného výboru pánovi poslancovi Sabovi, ktorý by mal zastúpiť pána poslanca Valášeka a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky uvedené pod tlačou 645.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 670 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval dňa 16. septembra 2025, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojej schôdzi dňa 11. septembra 2025 o uvedenom návrhu nerokoval z dôvodu neschválenia programu schôdze na ktorej sa mala predmetná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sú dve písomné prihlášky. Prvá je od pani poslankyni Gregorovej a druhá v poradí je pani poslankyňa Jurík. Pani poslankyňa Gregorová nie je prítomná asi, takže poradie jej zatiaľ prepadá a pani poslankyňa Jurík, máte teraz slovo vy. Chcete ešte vy ako navrhovateľ? Dobre, nech sa páči.

Dámy a páni, ako som uvádzal v úvode, toto uznesenie je, ktoré sme predkladali teda v kontexte reakcie prvého stretnutia Roberta Fica s Vladimírom Putinom na vianoce v roku 2024 je naďalej aktuálne. Bola to vlastne reakcia na to, že akým spôsobom a kam sa začala uberať zahraničná politika Slovenskej republiky a teda vôbec jeho smerovanie, ako je vôbec ukotvené jeho reálne hodnotové alebo teda hodnotové ukotvenie v rámci Európskej únie, v rámci NATO, ako ho vníma a kam sa chce uberať a kam vlastne sa môžme ako Slovenská republika dostať, resp. kde môžme skončiť? Pretože naozaj sa ocitáme v situácii, ktorá je nepredvídateľná, v situácii kedy naozaj bezpečnostné prostredie sa mení zásadným spôsobom a jediné čo nám dáva ako také záruky je práve naše členstvo, či už v Európskej únii alebo v NATO. Lenže vidíme tu kroky, ktoré sú sprevádzané v kontexte našej aktuálnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, ktorá začína mať jednoznačné znaky v podstate jednosmerného smerovania tejto zahraničnej politiky vyslovene len na východ, adorovania, teda jednoducho brania si za príklad práve diktatúry a východné autokracie, ktoré sú často počúvame z úst našich čelných predstaviteľov alebo predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorá celý čas tvrdí, že demokracia je nanič, že najlepší je autoritatívny režim alebo diktatúra, kde sa nemusíte zdržiavať diskusiami ani ničím podobným a kde jednoducho môžete napredovať rýchlejšie, pretože vás nikto nebude zdržiavať tuto nejakým parlamentom alebo niečím podobným a do toho sú nám kladené nejaké vzory ako je Čína, Vietnam alebo niečo podobné. Bohužiaľ, bohužiaľ, ten smer na východ, ktorý by sme chceli vidieť, tak sa dá aj na východe hľadať ako je napríklad Južná Kórea alebo Japonsko. Aj to sú krajiny, ktoré majú demokraciu a sú vysoko vyvinuté. No vždy, keď sa pozrieme napríklad na tie krajiny, ktoré sú nám dávané za vzor ako je teda Vietnam alebo Čína, tak sa zabúda uvádzať aj taký jednoduchý údaj, ako je, že HDP na obyvateľa. A zhodou okolností keď sa na to človek pozrie, tak za každým musí zistiť, že HDP na obyvateľa je asi tretinové oproti HDP na obyvateľa napríklad v Európe. A to je teda zásadný problém. Čo sa týka ale toho diania. Vieme a vidíme a cítime veľmi dobre, že máme alebo zažívame sociálny, aj morálny úpadok na Slovensku, ktorý je sprevádzaný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prepáčte, nič voči vám, len poprosím tam na balkóne máte pustený mobilný telefón, ktorý ruší, že ste, si stíšte to prepočúvanie toho čo prepočúvate alebo choďte mimo, dobre. Ďakujem.
Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem. No teraz ste mi...Jednoducho tragédia je tá, že zažívame nielen morálny a spoločenský ako aj ekonomický úpadok na Slovensku, zažívame aj úpadok dôveryhodnosti Slovenska v medzinárodnom prostredí medzi našimi partnermi a spojencami. Je to vidieť vo viacerých, na viacerých príkladoch vo viacerých situáciách. Ako posledná bola napríklad dronová stena, ktorú ide robiť Európska únia, kde sme videli, že záujem zo slovenskej strany bol minimálny a v podstate okolnosťami bola Slovenská republika dotlačená k tomu, aby sa k tejto dronovej stene prihlásila s prvotnými argumentami, že však nám aj taj tak nič nehrozí, veď nás sa to svojim spôsobom netýka a už je to, aj tak sme ďaleko, sme mimo dostrelu týchto dronov a podobné záležitosti, kde už sa to mení, že vlastne všetko čo ministerstvo obrany nakupuje proti dronom. Takže je to vyslovene ako celkom zaujímavá kreativita zo strany vedenia Ministerstva obrany ako dokáže obhajovať, že všetko čo vlastne už chcelo nakúpiť pred piatimi rokmi alebo pred dvoma, tak dnes je využiteľné proti dronom, aj keď vieme veľmi dobre, že nie je. Ale to už je samozrejme na odbornú diskusiu. Do toho moc nechcem ísť. Každopádne človek má silný pocit, že sme sa, naozaj, že sme vykročili zlým smerom, že sme akosi vykročili takým pevným krokom na tú východnú stranu smerom do autokracie. Kroky ktoré zažívame tu či už vnútropoliticky, ale aj zahraničnopoliticky v človeku jednoducho vytvárajú ten dojem, ktorý je podložený aj zásadnými dôkazmi, že ten smer je autokracia, že tu máme rôzne udalosti, rôzne podujatia, ktoré sú koalíciou uskutočňované ako bol Deň zvrchovanosti a vatra, ktorá sa zapaľovala, kde sa tak isto robil napríklad zber podpisov na vystúpenie z Európskej únie. Videli sme to napríklad Dni otvorených dverí v parlamente, kde takýto stolík s podpismi bol tak isto pri stánkoch vládnej koalície a tak ďalej. Čiže, ak by vládna koalícia bola jasne ukotvená a nemala žiadne pochybnosti a ja tieto pochybnosti nechcem šíriť, tak títo ľudia, ktorí zbierajú tieto podpisy, by sa ani k vládnej koalícii nehlásili pri všetkých týchto príležitostiach, ktoré táto vládna koalícia organizuje. Zároveň vidíme aj zásadné zmeny v niektorých postojoch z vládnej koalície. Ja si spomínam veľmi dobre ako v minulom volebnom období vládna koalícia alebo teda vládna opozícia niekoľkokrát predložila návrh uznesenia o Mníchovskej zrade. Tuším dva alebo trikrát sa o to pokúsila, kde chcela útočiť práve na našich partnerov a spojencov, že to sú tí, ktorí nás v 38. zradili a že jednoducho by sme si to mali tak isto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom...
===== spojencov, že to sú tí, ktorí sa v 38 zradili a že jednoducho by sme si to mali takisto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom, hovorím v minulosti, teraz s tým už neprichádza. Zaujímavé prečo nie. Kľudne nech s tým prídu, ja by som bol zvedavý na túto rozpravu. Ale ja chcem upozorniť na iný aspekt. Vtedy sa hovorilo o tom, že teda nás ten západ zradil, že sme museli odstúpiť kus územia na základe Mníchovskej dohody. Dnes, odkedy je táto, tieto strany sú pri moci, hovoria stále to isté dokola, že to čo sa udeje bude to, že Ukrajina bude musieť odstúpiť časti územia Ukrajine pre mier. A nič iné neopakuje, len celý čas opakuje, že je dôležité, aby už ten mier bol dosiahnutý, ale jednoducho sa ďalej nebojovalo, aby bola Ukrajina ochotná pristúpiť na tento krok. Čiže akú tu máme vládnu koalíciu? Vládnu koalíciu ktorá je ochotná pristúpiť na takého ústupky na zmeny územia násilím, na porušovanie medzinárodného práva. Je toto tá vládna koalícia, ktorá nám má zaručiť istoty, nám má zaručiť bezpečnosť. Má nám zaručiť to, že budeme naďalej vnímaný ako stabilný partner na ktorého sa môžu jeho partneri a spojenci spoľahnúť, že keď dôjde k zásadným kritickým situáciám, že nebude kolaborovať s nepriateľom, že sa nestane naozaj piatou kolónou, že nezradí, že sa neprikloní na stranu napríklad Ruskej federácie, že jednoducho sa vzdá, že povie, že odmietne bojovať proti bratom, proti Rusom, že to aj tak nemá význam. Lebo však nás za druhej svetovej vojne oslobodili. Toto je to čo chceme? Tu sme sa dostali?
Nič iné nepočujem zo strany vládnej koalície. Nepočujem rozhodnutie, že budeme sa brániť za každú cenu. Budeme sa brániť keď ten Rus príde. Nič, od vás nikdy nič takého nie je počuť. Skôr počuj že chceme štandardizovať vzťahy s Ruskou federáciu a ešte budeme aj uvoľňovať vízový režim, však nech tí Rusi sem prídu a poďme robiť s nimi biznis bez ohľadu kašlať na tých Ukrajincov. To je jedno koľko ich tam umrie, však ale pre nás je dôležité naši podnikatelia, naša energetická bezpečnosť. Máte tu, preboha živého koľko výziev zo strany Európskej únie, zo strany našich partnerov, ale už teraz zo strany Spojených štátov od Donalda Trumpa. Ten Donald Trump ku ktorému bežal Robert Fico na jeho konzervatívnu konferenciu sa mu ukloniť, hľadať cestu, lebo si myslel, že toto je človek cez ktorého on bude mať pochopenie, alebo ten bude mať pochopenie pre jeho kroky štandardizácie vzťahu s Ruskou federáciou. Lebo toto si od toho sľuboval, že tak to to dopadne, že jedného dňa ten Trump povie, a tí Rusi, my sa s nimi nejak dohodneme, len to nevychádza. A teraz sa to všetko otáča. A tu sa práve vytráca aj tá takzvaná tá genialita o ktorej vy si myslíte, že Robert Fico má, ňou disponuje a to je to, že vidí akože niekoľko krokov dopredu. No otočilo sa to. Pozrite, Trump žiada aby sme zastavili dovoz ropy a dovoz plynu. Máme tu situáciu, že Bulharsko ide zastaviť prítok plynu cez TurkSteam, ako vybavené. Čo budete robiť? Dva roky ste mali možnosť diverzifikovať. Veľmi dobre vieme, že cez ropovod Adria tie kapacity sú. Tam je úplne iný problém, tam je problém medzi Maďarskom a Chorvátskom a podobné veci. Však vieme veľmi dobre o akú korupciu tam išlo v minulosti a ja by som nebol šokovaný keby sme, ja neviem, o päť rokov zistili, že podobná korupcia fungovala aj u nás v tomto zmysle. Bohužiaľ, takže na úkor tohto všetkého jednoducho nie sme schopní urobiť zásadné kroky, ktoré by posilnili našu bezpečnosť, aj našu energetickú bezpečnosť.
Na druhej strane som rád, že na nátlak verejnosti, ako aj opozície, sa zobudila napríklad vládna koalícia a pridala sa aj do iniciatívy Európskej únie do dronovej steny. Boli sme tu svedkami toho, že nás to nezasiahne a že to nie je iniciatíva NATO, a že to ja neviem čo, a tamto a ono. Ja chápem, že sa tu niektorí cítia ako priatelia s Rusko federáciou a jednoducho tí Rusi nám nikdy neublížia a však sme bratia, a všetci si rozumieme a sme kamaráti. Viete, to isté si mysleli aj na Ukrajine. A dokonca tam máte aj rodiny jedna časť je v Rusku, druhá je na Ukrajine, tiež si to mysleli. Chodia a vraždia ich jedna radosť. Takže takého iniciatívy alebo takéto vnímanie je absolútne naivné, to sú ružové okuliare a práve preto sa tváriť, že my vieme s nimi nejak vynájsť, že sa vieme s nimi nejak dohodnúť, že vieme s nimi mať nejaké štandardné vzťahy je naozaj chiméra, je fantazmagória, je niečo čo sa jednoducho nedá očakávať, nebude to tak. My sme dôležitý či už pre Čínu alebo pre Ruskú federáciu len tým, že sme členská krajina NATO a a EÚ. Pretože tieto inštitúcie fungujú na princípe kompromisu, teda konsenzu. A tento konsenzus je krehký. A vidíme, ako veľmi ťažko sa hľadá práve napríklad pri ďalších a ďalších balíkoch sankcií Európskej únie voči Ruskej federácii, ktoré, ako hovorí Robert Fico, sa nás netýkajú, nepoškodzujú našu ekonomiku. Napriek tomu ich blokujeme a neviem v koho záujme. Keď to nepoškodzuje nás aký tam je záujem. Môžte hovoriť o rôznych grindeloch a čo všetko čo vám pritom vadí, dôležitejšie je úplne niečo iné, ako sme vnímaní. A ja to vidím veľmi dobre, že bohužiaľ, naši partneri, keď sa s vami bavia, tak mu hovoria veci také, lebo si myslia, že to poviete ďalej Rusom, vie sa to.
Ja sa aj opýtam inú vec, keďže sa tu bavíme o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Koľkokrát sa Robert Fico alebo Juraj Blanár stretol či už s Vladimírom Putinom alebo s Lavrovom. Koľkokrát sa stretli s Macronom, Starmerom, Merzom, hocikým, koľkokrát. Ja nerátam do toho summity Európskej rady, čo je úplne niečo iné, to je úplne niečo iné. Toto sa nedá rátať. Kde sú tie bilaterálne stretnutie? Kde je to prehlbovanie tých bilaterálnych vzťahov Slovenska s Nemeckom, ktorý je náš kľúčový partner, kde vy sa vyhovárate na to, že konsolidácia nefunguje, lebo nemecká ekonomika nefunguje, tak nefunguje u nás ani konsolidácia. Kde sú tie vzťahy, kde je tu upevňovanie tých vzťahov.
Dokonca sme považovaní aj za nespoľahlivých napríklad pre našich partnerov z koalície ochotných. Viďme napríklad to, že Robert Fico, okamžite ako dostal informáciu práve z toho rokovanie u Macrona v Paríži, kde sa rokovalo aj o rôznych alternatívach pomoci Ukrajina, takzvaný ..., teda poďme sa rozprávať čo všetko môžme a nemôžme, tak bol ten prvý, ktorý to vykecal. A odvtedy Slovensko nebolo pozvané na žiadne takého rokovanie, na žiadne, pretože nepožíva žiadnu dôveru. Pretože neveria, že keď s ním budú zdieľať takéto citlivé informácie, že ich nevykecá alebo že ich nevyzradí rovno a nezneužije ich na svoj politický boj.
Čiže je to naozaj tristný pohľad. Sťažovať sa potom, že, ja neviem, že je potrebné nejakým spôsobom reagovať na to, že Ukrajina urobí toto, Ukrajina urobí tamto voči nám, keď už napríklad sa tu sťažujeme často práve na ataky na Družbu, na tento ropovod, alebo plynovod, tak je zaujímavé, že tieto veci sa dali riešiť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Pretože keď už sa bavíme o tej koalície ochotných, tak bol to práve, je to práve táto skupiny alebo toto združenie, ktoré pravidelne rokuje s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenskyjm. My sme boli súčasťou tejto koalície ochotných o ktorých vy hovoríte, že sú to takzvaní tí vojnoví štváči. Tak nielen to, že by sme sa mohli rýchlejšie, efektívnejšie podieľať na obranyschopnosti Európy, ale tak isto by sme mohli aj priamo riešiť otázky, ktoré sa týkajú našich bilaterálnych vzťahov s Volodymyrom Zelenskyjm a s Ukrajinou. Áno, pripúšťam, že bolo stretnutie a ja som ho vnímal relatívne pozitívne, čo sa uskutočnilo nedávno, že z toho budú pokračovať ďalšie kroky, že ďalšie rokovanie bude budúci týždeň, ďalšie rokovanie budú zase nejaké medzivládne neskôr v októbri. To je všetko fajn, lenže tam treba pochopiť jedno. Toto nie je to, že je to takzvaný geniálny ťah zo strany Roberta Fica a našej zahraničnej politiky, nie. Toto je presadzovanie národnoštátneho záujmu Ukrajiny, kde aj taká vláda pod Volodymyrom Zelenskyjm hľadá prieniky aj s vládami, ktoré sú naokolo, ktoré sú mu nepriateľsky naklonené, alebo nastavené. Pretože preňho je prvoradý jeho záujem bezpečnosť Ukrajiny a hľadania akýchkoľvek prienikov aj s ľuďmi, ktorí sa cítia byť bližšie k Ruskej federácii, pretože predsa len ako partneri, ako susedia jednoducho musíme hľadať nejaké prieniky. Čiže toto je národnoštátny záujem.
Zároveň treba konštatovať, že to čo vidíme zo strany Roberta Fica je permanentné vydieranie. Na jednej strane sa ide ukloniť Vladimírovi Putinovi, má s ním žoviálne rokovania a potom príde do Bruselu a vydiera Európsku únie. Keď neurobíte toto, keď neurobíte hento, keď neurobíte tamto, tak ja vám zablokujem toto, ja vám zablokujem hento. Ale potom na druhej strane vyhlási, že ale s tými Rusmi treba, s tými Rusmi treba mať štandardné vzťahy, treba to urobiť, treba ich pochopiť, treba mať to pochopenie pre ruskú dušu, pre ruské záujmy. Ako niet nikoho iného tu v Európskej únii, kto má väčšie pochopenie pre Rusko ako je Slovenská republika a jej vládni predstavitelia. Nič iné nehovoria, celý čas len o to, že my chápeme, my vieme, že Ruská federácia to robí, lebo my tu naďalej šírime ten ruský naratív, že to nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale že to je vojna medzi západom a Ruskou federáciou. Že za to môže Amerika, že za to môže Európa a tak ďalej. Len zaujímavé je, že tu máme jasné dôkazy, že či už Spojená štáty, alebo Európa jasne chcú mier, jasne chcú mier, áno chcú ten mier. Ale keď príde napríklad na Ruskú federáciu, aby ten mier dorokovala, tak nie je ochotná. Na každý záujem, na každú iniciatívu o mier prichádza väčšie a väčšie bombardovanie Ukrajiny. A nehovoriac o tých provokáciách ktoré tu zažívame zo strany Ruskej federácie. Nehovorím len o tých dronoch v Poľsku. Ale hovorím o tom, že Ruská federácia pravidelne narušuje vzdušný priestor Aliancie, že tieto drony vidíme aj v Rumunsku, vidíme ich aj v Pobaltí. Vidíme ich nielen v Poľsku. Vidíme, že takisto dochádza k hybridným aktivitám. Dochádza k narúšaniu jednoty rozhodnosti o Aliancie ako takej prostredníctvom rôznych nastrčených ľudí práve ako sú napríklad aj tu vo vládnej koalícii. Dochádza k hybridným aktivitám tak isto aj napríklad v Baltskom mori, kde ruské lode jasne narúšajú infraštruktúru ktorá tam je vybudovaná. Robia všetko možné preto, aby provokovali hybridne, jednoducho skúšali že čo všetko táto Aliancia zvládne. A ja som presvedčený, že akonáhle by došlo k nejakým rozhodným krokom, že by bola potopená nejaká ruská loď, ktorá by likvidovala infraštruktúru v Baltskom mori, alebo zostrelené nejaké ruské lietadlo, mierová stíhačka MiG-31 nad Estónskom, ktorá mala pod krídlami zavesené mierové bomby, tak už by to bolo automaticky útok Aliancie a jednoducho bolo by to vyštvanie alebo štvanie proste proti ruskému mierumilovnému medveďovi. Toto všetko by sme tu videli a zažili, že aké výkriky by boli z našej strany, že jednoducho riskujeme vojnu, že jednoducho eskalujeme a že toto nie je potrebné, bez ohľadu na to, aby sme zobrali do úvahy, že to je tá Ruská federácia, ktorá eskaluje, tá Ruská federácia, ktorá provokuje, tá Ruská federácia, ktorá môže doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť.
Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto ...
=====

...doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak, ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť.
Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto koalícia. Keď hovorí, že ho robí na všetky štyri svetové strany a tie štyri všetky svetové strany smerujú len na východ. Všetky aktivity, ktoré sú robené, idú len na východ. Bohužiaľ, obavy naďalej pretrvávajú, pretože ja sa obávam nielen toho, že môže dôjsť k eskalácii, konfliktu ako takého. Ja sa obávam, ako skončí ten konflikt a keď ten konflikt skončí, kam sa zaradí Slovensko počas toho konfliktu, či nebude kolaborovať. A keď ten konflikt skončí, či náhodou neskončíme na tej nesprávnej strane dejín, za tou hranicou západnej civilizácie. Toto sú reálne obavy, ktoré tu panujú. Popri obavách, samozrejme, že nie len to, čo sa tu stalo v piatok, ale to, čo sa vôbec deje každý deň tuto v parlamente, je a vidíme, že stále viac a viac sa vzďaľujeme hodnotám, ktoré nám mali byť blízke a ktoré nám mali byť vlastné, vďaka ktorým, sme vstúpili do Európskej únie a do NATO. Nenájde sa na tejto strane parlamentu ani jedno pekné slovo na Európsku úniu. Za dva roky som ho nepočul. Samá kritika. A preto obavy naďalej panujú.
A je dobre, že tuto to uznesenie je, že sa o ňom bude rokovať a že sa bude pravdepodobne takéto uznesenie opakovať pravidelne. Pretože to, kam sa Slovensko uberá, je naozaj priestor, z ktorého mám obavy a myslím si, že aj väčšina obyvateľov. Ukazuje sa to naozaj, že ľudia začínajú mať obavy, začínajú mať strach, že kam sa toto Slovensko uberá, kde môže skončiť. Vidíme to, nielen to, že firmy odtiaľto odchádzajú, že tu nemáme žiadnych investorov. Vidíme to na mladej generácii, ktorá stále vo väčších počtoch je rozhodnutá opustiť Slovenskú republiky, pretože máme neistú budúcnosť. Toto sú všetko obavy, ktoré tu panujú, aj ja mám obavy, že jednoducho sa môže toto stať realitou. A ja pevne verím, že situácia sa úplne tak nevymkne, že budeme bojovať naďalej, budeme bojovať intenzívne, aby sme toto kormidlo, na ktoré nás, alebo ten smer, na ktorý nás vypravila táto vládna koalícia, nakoniec sme aj mohli zvrátiť.
To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči.