3. schôdza

Ďakujem pekne. Takže k trom opozičným, alebo resp. nebudem sa k opozičným, ale k trom vládnym poslancom sa vyjadrím.
Pán Čech (správne pán Cech, pozn. red.), to, čo ste hovorili, viem asi, že to vám niekto napísal alebo máte to niekde v nejakých manuáloch, ale to sú výhovorky, pán Čech (správne pán Cech, pozn. red.), už ste vo vláde vy, vy ste nejaké sľuby voličom dali pred voľbami, a teraz máte tie sľuby dodržať. Ak sa vám niečo nepáčilo v minulosti alebo máte nejaké výhrady, tak ich napravte. Už vládnete vy. Keď ste našli za, z večera do rána 220 miliónov eur naviac alebo váš minister, alebo vaši ministri a v Sociálnej poisťovni našli 50 miliónov len tak, tak asi tie financie neboli, verejné, v takom zlom stave, keď nám špičkové ratingové agentúry potvrdzujú vysoký rating za našich vlád, asi to nie je také zlé.
Pán Šimko, prosím, povedzte Pellegrinimu a ministrovi Tomášovi, že sľuby sa majú plniť. Normálne im to povedzte, nech to dodržia.
No a pán Migaľ. Pán Migaľ, vy ste, niekedy som vás vnímal ako novinára, ale keď som videl, čo ste spravili pred voľbami v čase moratória, deň pred moratóriom, kedy sa už nedalo reagovať, pre mňa ste len obyčajný, obyčajná karikatúra novinára a obyčajný podvodník a klamár. Pokiaľ sa neospravedlníte manželke pána Matoviča, budete pre mňa len klamár, podvodník a karikatúra novinára. Je to hanba, pán Migaľ, čo robíte, je to hanba. Ani nemáte v sebe ten chochmes sa ospravedlniť a povedať, klamal som, vymýšľal som si. Normálne že svedomie by mi nedalo na vašom mieste spať, keby som toto urobil, čo vy. Je to hanba a ešte ste aj Východniar, hanbím sa za vás. (Reakcie z pléna.)

Dobrý deň, lačho džives.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, zatiaľ sme tu počuli asi 70 príspevkov v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, neviem, či máte zapnutý mikrofón. Vidím, že vám to svie...

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Raz, dva, no dobre. Takže ešte raz, lačho džives, dobrý deň.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci, počuli sme tu 70 príspevkov k programovému vyhláseniu vlády zväčša opozičných, zväčša kritických a zaslúžene kritických. Môj príspevok sa z tohto bude trošku, z tohto stereotypu vymykať, som zvedavý, ako to oceníte, pán Žiga, lebo už ste ma komentovali raz. Musím totiž priznať, že pasáž o zdravotnej politike v programovom vyhlásení vlády sa mi čítala dobre. Som zdravotnícky analytik, 20 rokov sa venujem zdravotníctvu a pochvalami príliš neplytvám. Ale keď som to čítal, nič ma tam zásadne nevyrušovalo.
Áno, boli tam veci, ktoré tam nie sú, teda neboli tam veci, ktoré tam mali byť. Spomenul ich pán poslanec Majerský, pán poslanec Dvořák. Napríklad sme tu mali pred voľbami apokalyptickú krízu v pediatrii. Mala tu byť mimoriadna schôdza parlamentu a náhle sa o pediatroch nedostalo nič do programového vyhlásenia.
Vládny manifest je literárny žáner, ktorý je skôr vzletný, všeobecný, maľuje vzdušné zámky, je, hovorí o takých vágnych prísľuboch, vyžaduje si trošku dávku neurčitosti, tomu všetkému rozumiem a v predloženom návrhu programového vyhlásenia sú takéto veci, ktoré napĺňajú požiadavky žánru a sú tam aj veci, s ktorými zásadne nesúhlasím, a to je to, čo sme tu posledných niekoľko dní počúvali: za programové vyhlásenie vlády hlasovať nebudem, so zvyšovaním daní nesúhlasím, nesúhlasím s rozoberaním právneho štátu a rovnako nesúhlasím so znižovaním ochrany slovenskej prírody. Ale nie všetkých 88 strán programového vyhlásenia vlády je rovnako zlých.
Keď čítam tú kapitolu o zdravotníctve, začína sa na strane 46 dole a končí na strane 50 hore, sú to štyri A4, tak si len želám, aby sa vláde podarilo toto programové vyhlásenie naplniť. Hlási sa tam vláda k mnohým technickým opatreniam. Spomeňme optimalizáciu siete nemocníc, DRG, umiestnenie novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, katalóg výkonov, centrálne nákupy, cenové mapy, audit personálnych normatívov, audit poplatkov a tak ďalej. Toto všetko kvitujem.
Na viacerých miestach sa vláda v zdravotníckej časti hlási k dialógu so sektorom, so všetkými hráčmi. Citujem: "Dlhodobá stratégia rozvoja zdravotníctva má byť výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom." Pretrhnutá kontinuita a otáčanie kormidla o 180 stupňov po každej politickej výmene vedie k pocitu zmaru, zbytočnosti sa o čokoľvek snažiť. A za seba chcem povedať, že avizovanú snahu o konštruktívnu, o konštruktívny dialóg vítam a hlásim sa a teším sa k nemu.
Vláda sa zaväzuje, že bude rezort riadiť odborne, transparentne a opäť citujem: "prísne nediskriminačne". Veľmi citlivo vnímam použité slová a na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré sa v diskriminácii niektorých účastníkov zdravotníckeho trhu priam vyžívali, to vnímam ako dôležitý signál. Ministerstvo zdravotníctva, zdá sa, nechce surfovať na konflikte medzi štátnym a súkromným vlastníctvom. Zdravotné poisťovne či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nemajú deliť na dobrých, teda štátnych a zlých, teda súkromných, ale majú sa deliť na kvalitných a nekvalitných, na efektívnych a neefektívnych.
So Zuzanou Dolinkovou som strávil v kampani desiatky diskusií. Vždy opakovala, že zdravotníctvo má byť prioritou vlády, a má to byť premiérska téma. Iste, myslela tým, že tým premiérom bude Peter Pellegrini, ale voľby skončili inak. Ale aj tento iný premiér označuje v programovom vyhlásení vlády zdravotníctvo za, citujem: "absolútnu prioritu". Počúva sa to dobre. Odpoveď na otázku, ako je to vážne myslené, nám dá už najbližšia schôdza parlamentu, keď sa bude rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, lebo až v tých konkrétnych číslach uvidíme, ako vážne to vláda ´Fico IV´ myslí so zdravotníctvom.
"Ambíciou je odpolitizovanie zdravotníctva", to sa píše hneď v druhom odseku tejto časti. A viete, ako to odpolitizovanie zdravotníctva dosiahnuť? Keď štát nebude vlastniť žiadnu poisťovňu a žiadnu nemocnicu, keď nebude mať nutkanie dosadzovať svojich nominantov do nemocníc, ktoré potom objednávajú predražené cétečká a treba ich potom dokola oddlžovať, keď nebude používať štátnu poisťovňu ako bankomat a keď dôjdu bankovky, tak sa tam dolejú ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Ministerstvo zdravotníctva je v šialenom konflikte záujmov, pretože zároveň vytvára pravidlá pre legislatívu pre všetkých, ale zároveň zodpovedá za zlé hospodárenie svojich vlastných organizácií. Vláda má kormidlovať, nie veslovať.
Štát nie je mobilným operátorom, neprevádzkuje benzínové pumpy, neprevádzkuje supermarkety, a už neprevádzkuje ani ten dopravný servis. A viete prečo? Lebo to nevie robiť. Pretože súkromný sektor je inovatívnejší, flexibilnejší, je motivovanejší. Štát nemá vlastniť zdravotnú poisťovňu ani nemocnice, lebo to nevie robiť. Účet za to, že tieto organizácie sú štátne, stojí občanov peniaze pri oddlženiach, stojí ich to zdravie a životy, lebo tie organizácie nefungujú dobre a efektívne. Štát zlyháva ako zodpovedný vlastník, pretože investičný dlh v nemocniciach je už viac ako dve miliardy eur a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v najbližších rokoch znižovať.
No a keď sme pri peniazoch, v dokumente mi chýbajú riešenia pre dlhodobú udržateľnosť financovania zdravotníctva. Viete, zdravotníctvo je naviazané, jeho financovanie, na mzdy ekonomicky aktívnych obyvateľov a to nie je udržateľné. Demografia je neúprosná. Tá budúcnosť, o ktorej hovorí demografia, tá sa už stala a vieme, že počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Budeme sa dožívať svojich chronických ochorení a tie budú stáť vďaka technologickému pokroku stále viac peňazí.
Čiže stále menej občanov sa bude skladať na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu občanov. Treba hľadať nové modely financovania. Treba sa zamyslieť nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, nad sporiacimi zdravotnými účtami, nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti. Ale o tomto sa v programovom vyhlásení vlády, žiaľ, nepíše a malo by sa.
Zopakujem však, že v porovnaní s inými časťami programového vyhlásenia považujem túto časť za dobre napísanú kapitolu a bol by som rád, keby sa ju podarilo naplniť.
No a keďže ešte mám minútu, tak skúsim na záver povedať toľko, čo som hovoril v kampani. Zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti. Termín k reumatológovi v Bratislave dostanete, ak pôjdete dnes, na rok 2025. Na plánovanú operáciu v ÚNB si počkáte dva roky. S hrčkou na prsníku sa žena dostane na mamograf za päť mesiacov. Dojazdové časy záchraniek sa predlžujú a to sme tam teda naliali dosť peňazí. Navštívil som 17 regionálnych nemocníc a chcem vám povedať, že v regiónoch sa zatvárajú nemocnice, teda sa zatvárajú oddelenia v nemocniciach, pretože nevedia vyskladať lekárske služby. A my tu riešime vlkov, prechod na monarchiu či teokraciu, povinnosť mať v každom motoreste bravčové soté v zemiakovej placke, ale v porovnaní so zdravím a životom slovenských pacientov, v porovnaní so spokojnosťou slovenských zdravotníkov sú to taľafatky.
Máme tu vážnu krízu, ktorá sa dotýka každého z nás a nebudem vládu kritizovať, ak bude robiť bolestivé opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na záchranu solidárneho zdravotníctva. Naopak, budem ju kritizovať, keď bude tieto opatrenia odkladať alebo účelovo politicky zmäkčovať a tiež ju budem kritizovať, keď bude kupovať predražené cétečká.
Ďakujem pekne. Paľikerav. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. V niektorých veciach sa nezhodneme, ja si teda napríklad myslím, že štát by úlohu v zdravotníctve mal mať nejakú. Napríklad čo sa týka tej kritickej infraštruktúry, tak to majú tie najvyspelejšie systémy na západ od nás, že napríklad fakultné alebo vôbec nemocnice sú jednoznačne štátne a z tohto pohľadu podľa mňa je nutné sa pozerať aj na to programové vyhlásenie vlády, nie len čo tam je napísané, ale čo tam aj nie je napísané, resp. čo sa nedodržiava. Napríklad aj z tohto pohľadu je dôležité sa napríklad pozrieť na to, že nám tu chýba záväzok v programovom vyhlásení vlády k univerzitnej štátnej nemocnici, veľkej, ako to vyriešime tú situáciu v Bratislave. Často tam chýba v tom programovom vyhlásení vízia. Hovorí sa, že nejaké stratégie sa vypracujú, že urobíme nejaké projekty, zistíme ešte vlastne len, čo chceme robiť. Kolega tu už spomenul, chýba nám tu záväzok k riešeniu pediatrie, nehovorí sa nič o nejakých inováciách, o ich podpore, nehovorí sa o tom, ako budeme bojovať proti dezinformáciám. Čiže to je jedna vec. Netreba sa podľa mňa na to programové vyhlásenie pozerať len tak, čo tam je, ale aj čo tam, samozrejme, chýba.
A druhá vec je, že aj keď tam už niečo máme napísané, tak či je to vôbec realizovateľné. Ja keď sa dneska pozriem, a to sú tie politické aspekty, politická implementácia, keď sa pozrieme napríklad na to, že vláda sa už dnes zaväzuje k tomu, že bude robiť reformu nemocníc a že bude v nej pokračovať, tak dnes už vidíme, ako ministerka Dolinková nesystémovo zaraďuje do siete nemocnicu Bory alebo kardiocentrum Agel, alebo sa rozprávame o pôrodniciach, ako znižuje a ohrozuje bezpečnosť matiek a novorodencov, alebo napríklad tu máme, hovorilo sa o premiérskej téme. Máme tu premiéra Fica, ktorý už raz potopil jednu reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu, čiže ja sa na to pozerám aj z tohto pohľadu. Je jedno, čo je v tom samotnom programovom vyhlásení napísané, dôležité je, čo tam nie je napísané a dôležité je aj to, že či sa to bude vedieť realizovať, a to z môjho pohľadu je veľmi ohrozené, respektíve vo viacerých oblastiach až nemožné.
Ďakujem.

Vo svojom vystúpení Tomáš Szalay povedal, že na rozdiel od iných častí programového vyhlásenia je časť zdravotníctva napísaná dobre. Ja som si prečítal celé PVV, keď to chcem naozaj zhodnotiť spôsobom dobre napísaným, tak ono je to napísané všetko dobre. Fakt dobre, super. To sú tam také balasty, také, také rečičky, je to napísané dobre, je to napísané pre ľudí, ktorí si to prečítajú, ako bude vláda dobre a krásne pracovať, ako budú dobre a krásne podporovať, ako budú zveľaďovať. Ale keď si to človek rozoberie na dobré, a keď sa spýta, ako ja som sa spýtal, ako to budú robiť, tak už teraz sú výsledky toho, ako to budú robiť.
Pani ministerka ide zrušiť maximálne čakacie doby. Oni idú rozprávať o tom, že idú zlepšovať zdravotníctvo, že chcú, aby to zdravotníctvo bolo naozaj pre ľudí a nie pre vybrané finančné skupiny, ale veď ako idú podporiť alebo ako idú zachraňovať ľudí, ktorí potrebujú operovať? Tým, že im zrušia maximálne čakacie doby?
Mne, mňa veľmi, Tomáš, vyrušuje to, že, že HLAS dostával obrovský priestor v časopise, ktorý vydával človek, ktorý má súkromnú zdravotnú poisťovňu, že sa v tomto časopise politici chválili tým, čo urobia pre ľudí. Za čo dostávali títo politici v tom časopise, ktorý vydával človek...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán Szalay. Ja by som chcel zareagovať na vás, hlavne na výrok, že štát by nemal vlastniť zdravotnú poisťovňu, že štát je zlý vlastník. Čiže chcete tým povedať, že zdravotné poisťovne by mali mať len finančné skupiny? Takto si to predstavujete? Toto je ten cieľ? Úprimne poviem, že ma trošku vyrušilo, keď som vás videl v deň vymenovania pani ministerky Dolinkovej pred ministerstvom, ako s pani Cigánikovou natáčate videá, a ja som, niekedy som pochyboval, či ste opozičný alebo koaličný a tam bolo také, že ďakujeme a držíme Zuzke palce a dúfame, že to bude všetko super. Neviem. Mal som, mal som z toho zlý pocit a potom si hovorím, že následne Zuzka Dolinková na to, tak ako spomínal môj predrečník pán Dvořák, preradila nemocnicu Bory, ktorú vlastní skupina Penta, do vyššej kategórie, aj keď na to nespĺňa podmienky táto nemocnica.
A ja sa potom pýtam, kto bude preplácať drahé lieky pacientom, lieky chronicky a dlhodobo chorých pacientov? Pretože finančné skupiny nechcú dávať peniaze zo svojich a preplácať ich pacientom. Finančné skupiny chcú zarábať na zdravotníctve tak, ako to robia doteraz. Čiže súhlasím s pánom poslancom Dvořákom aj s pánom poslancom Krajčím, ktorí hovoria o množstve príkladov zo zahraničia, kde štát dokáže byť dobrým vlastníkom nemocníc, dokáže spravovať zdravotné poisťovne a dokáže to fungovať. Len treba, aby tie inštitúcie manažovali čestní ľudia, statoční a spravodliví.
Ďakujem pekne.

Pozdravujeme pekne.
Pán Szalay, vravíte, že programové vyhlásenie vlády nie je celkom konkrétne a v istom zmysle, že je to v poriadku. Ja si dovolím jemne protirečiť. Ak sú tam slovesá, že zváži, vláda prehodnotí, podporí, sú to síce pozitívne veci, ale nenaznačujú žiadny ťah na bránu. Podobne ako zdravotníctvo ja si myslím, že školstvo má byť premiérska téma, lebo je desaťročia podhodnotené. Padajú tu slová o tom, že ako sme zohnali miliardy, my sme dali týmto toľko miliárd, tamtým toľko. My tie peniaze nemáme, my, my ich netvoríme, tvoria ich pracujúci ľudia, my ich len rozumne prerozdeľujeme a ja by som očakával aspoň v časti školstvo, pán minister, keď už ste tu, že aspoň jeden konkrétny strednodobý záväzok, že tie peniaze na konci volebného obdobia budeme rozumne prerozdeľovať tak, aby do školstva išla z nášho HDP aspoň taká časť ako v okolitých krajinách.
Tie krajiny, ktoré chcú byť úspešné v tejto oblasti a nielen v školstve, ale následne vo vede a výskume, dávajú z HDP do školstva okolo 6 %, to je celá Škandinávia napríklad. My sme na úrovni 4,6. Priemer Európy je 5,1. Aspoň tento jeden konkrétny míľnik keď bude v strednodobom výhľade, tak vtedy vám budem držať palce a zo všetkých síl pomáhať, ale toto tam skrátka potrebujeme dostať, lebo zváži, podporí, zamyslí sa, to sú príliš nekonkrétne slovesá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem pochváliť pána poslanca Szalaya za to, že pochválil náš (povedané so smiechom), naše programové vyhlásenie vlády. To bolo naozaj od neho krásne a čestné, ale chcem ho troška upozorniť na jednu obsedanciu, ktorú má stále, a to s tým súkromným sektorom.
Využijem príležitosť pána ministra Druckera, ktorý by ho mohol dovzdelať v ekonomike verejného sektora, že existuje súkromný, verejný a zmiešaný statok a zdravotníctvo je zmiešaný statok. Nemôžte porovnávať benzínovú pumpu s nemocnicou, prepánajána. Prepánajána. To je potom tak, že niekto sa v nejakom meste, my vieme, v ktorom, rozhodne, že zatvorí pôrodnicu, lebo je to súkromný poskytovateľ a je to zavreté a poskytovať zdravotnú starostlivosť musí ten štátny. Takto to je.
No tak ak pán minister Drucker sa vám chvíľku bude venovať, snáď na konci volebného obdobia nájdeme ešte lepšie spoločnú reč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky.
K pánovi Dvořákovi a asi by som to premostil aj na pána Šipoša. Ono v tom západnom svete tie fakultné a univerzitné nemocnice a tie poisťovne nie sú štátne. Majú iný charakter vlastníctva, sú verejnoprávne, sú krajské, sú mestské, sú charitatívne a tak ďalej, ale nie je to štát, kto ich vlastní a kto ich prevádzkuje, hej? Ak tvrdíte opak, tak nerozumiete zdravotníctvu.
Jozef Pročko nerozumie zákonu, ktorý bol predložený ohľadom čakacích dôb, lebo to je, bohužiaľ, nedobrá argumentácia, že vláda chce odkladať čakacie doby, naopak, predchádzajúca vláda schválila zlý zákon o čakacích dobách so zlými dátumami a treba ich upraviť.
A k pánovi Šipošovi, zdravotníctvo nie je koaličné alebo opozičné. Zdravotníctvo je jedno a keď budeme po každých voľbách otáčať to kormidlo o tých 180 stupňov, tak s tým zdravotníctvom sa nepohneme ani o piaď, budeme stáť na tom istom mieste. A ja vítam v programovom vyhlásení tejto vlády to, že je tu ambícia vytvoriť dohodu o smerovaní zdravotníctva, ktorá prevyšuje jedno volebné obdobie a dávam tejto vláde ´benefit of doubt´, že to myslia vážne a som pripravený na takejto diskusii participovať a zúčastniť sa tvorby takejto vízie, ktorá bude dlhodobo udržateľná.
Ďakujem pekne aj pánovi Šmilňákovi, súhlasím, že zdravotníctvo a školstvo majú byť dobre financované.
A na záver k pánovi Balážovi trošku s takým nadľahčením, je zaujímavé, ako sa SMER a OĽANO v názore zhodujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni, vážení členovia vlády, vážení poslanci, poslankyne, prečítal som si programové vyhlásenie vlády a chcel by som sa venovať kapitole rozpočtu, ku ktorej som si prečítal, že je v katastrofálnom stave, tak si, prosím, poďme to ozrejmiť na dátach.
Vláda v roku 2020 prišla do štádia, kedy odchádzajúci premiér Pellegrini sa s pani ministerkou Sakovou smiali na tlačovej konferencii, že peniaze síce nie sú, ale to je starosť už nového premiéra Igora Matoviča. A tak aj bolo, v kase bolo 1,5 mld. eur, ktoré stačili na tri týždne fungovania krajiny. Napriek tomu naša vláda dokázala z toho vykúzliť v podstate nemožné. Na covid a energetickú krízu sme ľuďom v najbližších rokoch doručili 17,9 mld. eur. Na prorodinnú politiku 200 eur na dieťa, 1,17 mld. eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dali dôchodcom navyše 1,1 mld. eur len v tomto roku, ďalšie miliardy to boli od roku 2020. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy. Učiteľom o 26,9 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o takmer 22 %.
Historicky sme zvýšili platy aj lekárom. V porovnaní s priemernou mzdou zarábajú lekári v nemocniciach lepšie ako ich českí kolegovia. Zastropovali sme ceny energií tak, aby Slováci nemuseli platiť mnohonásobne viac ako napríklad českí susedia. A mnohé ďalšie opatrenia, na základe ktorých ľuďom v peňaženkách peniaze pribúdali, nie ubúdali. Žiadna vláda SMER-u ani vlády Mikuláša Dzurindu či Ivety Radičovej nehospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ani ako krajiny eurozóny. Počas ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľstva krajiny sme my od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie ako priemer krajín Európskej únie a aj ako priemer krajín eurozóny, konkrétne o 0,7 % HDP ročne lepšie ako priemer týchto krajín.
Len deväť krajín Európy bolo schopných splniť maastrichtské kritériá, my sme boli medzi nimi. Zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a 2022 skonsolidovať verejné financie o 3 %. Vy máte v pláne 0,5 % na rok 2024 a o ostatných nevieme. A keď sme z vlády po všetkých krízach odchádzali, nechali sme na účtoch Štátnej pokladnice šesťkrát viac peňazí, ako sme našli po predchádzajúcej vláde.
Áno, aj druhá vláda SMER-u mala krízu, finančnú krízu v rokoch 2008 až 2010, čistý dlh ste vtedy zvýšili o takmer 15 % z 22,6 % na 37,1 %. Počas našej vlády sme čistý dlh zvýšili len o 4 %. Vy o 15, my o 4, a dokázali sme pritom doručiť ľuďom obrovskú pomoc, tak ako som čítal na úvode, radovo v miliardách eur. Vy ste vo finančnej kríze doručili len jednu pomoc, a to šrotovné na staré autá, to stálo rozpočet Slovenska pár miliónov eur, čo sa oproti miliardám, ktoré sme doručili my, ťažko dá porovnať.
Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, no to zjavne nie je prípad Roberta Fica a jeho vlády a zvyšovania daní. Ficova vláda v roku 2012 a následne zaviedla a zvýšila takmer dve desiatky najrôznejších daní, pre pripomenutie vám zopár uvediem. Zdvihli sa správne poplatky, zrušila sa rovná daň pre fyzické osoby a zaviedla sa k sadzbe 19 % aj sadzba 25 %. Zrušila sa rovná daň pre firmy a sadzba 19 % sa zvýšila na 22 %. Odvody z dividend, živnostníkom stúpli odvody, brigádnikom sa zaviedli odvody, II. pilier sa zmenšil, SMER obnovil koncesionárske poplatky, zdanili sa regulované odvetvia, zaviedol sa strop pre dávku v nezamestnanosti a tak ďalej.
Pán minister Kamenický nám oznámil aj na výbore osobne, čo vaše programové vyhlásenie vlády v praxi znamená, že opäť plánuje zvyšovanie daní a znižovanie podpory rodiny. Medzi iným programové vyhlásenie vlády hovorí o nasledovných daniach a opatreniach. Zvýšite dane z príjmu fyzických osôb, zvýšite dane z nehnuteľností, obmedzíte alebo zrušíte daňový bonus na dieťa. Všetky tieto opatrenia spôsobia presný opak toho marketingového označenia programového vyhlásenia vlády z dielne SMER-u, HLAS-u a SNS, lepšie žiť. Bude to znamenať práve naopak, znižovanie životnej úrovne, a to obzvlášť pre základnú bunku našej spoločnosti - rodiny. Bude to znamenať horšie, drahšie a stresovejšie žiť. Sľúbili ste, že ľuďom žiadne sociálne výhody brať nebudete, že vyplatíte do Vianoc dôchodok vo výške 640 eur každému dôchodcovi či pomôžete s hypotékami, dotáciou až na úrovni 4 % z úrokových sadzieb. Dôchodcovia sľúbených 640 eur neuvidia, aj keď dneska počúvam, že už to nie je 150 eur, ale 300 eur príspevok, extra, čiže niektorí dôchodcovia uvidia 350 eur, nie 640, ako ste im sľúbili a dokonca im chcete vziať aj rodičovský dôchodok.
Pomoc s hypotékami, aj keď už som teda sledoval päť zasadnutí vlády, rokovaní, stále nevidím žiadne hmatateľné riešenie, ak nerátam to, čo som si prečítal v bulváre, ale takto sa krajina asi neriadi, že opatrenia hlásam do bulváru, ale žiadne neprinesiem. Idete vziať 2 % neziskovým organizáciám, ktoré sa napríklad starajú aj o choré deti, a tým chorým deťom ešte ako bonus, čo tu pán Szalay pred chvíľou obhajoval, ste zobrali garantované termíny operácií, aby nemuseli čakať na operácie v strese a časovej neistote.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť svoje vážne obavy a zásadné námietky voči navrhovaným opatreniam zo strany vlády pána premiéra Fica. Viete, do politiky som šiel kvôli tomu, že som chcel pomáhať ľuďom a nesúhlasil som s tým, ako vediete našu krajinu a pamätám si, keď sme v roku 2020 prišli do vlády, v akom stave sme zdedili ministerstvá a konkrétne ja, v akom stave som zdedil úrad vlády po súčasnom ministrovi, nie je tu, ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi. Čo všetko bolo treba opraviť a takisto aj vaše programové vyhlásenie vlády verzus to, čo hovoríte, odkedy ste zvolení a čo robíte. Viete, HLAS aj sociálna demokracia, teda HLAS aj SMER, HLAS aj SMER máte v názve, že sociálna demokracia a mne tá sociálna demokracia, prepáčte, príde ako také milé zvieratko, morské prasa. Nie je to ani morský živočích a nie je to ani prasa a takisto aj sociálna demokracia, nie ste ani sociálni, ani demokratickí, len sa tak voláte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)