3. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou, resp. s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne. Takže k trom opozičným, alebo resp. nebudem sa k opozičným, ale k trom vládnym poslancom sa vyjadrím.
Pán Čech (správne pán Cech, pozn. red.), to, čo ste hovorili, viem asi, že to vám niekto napísal alebo máte to niekde v nejakých manuáloch, ale to sú výhovorky, pán Čech (správne pán Cech, pozn. red.), už ste vo vláde vy, vy ste nejaké sľuby voličom dali pred voľbami, a teraz máte tie sľuby dodržať. Ak sa vám niečo nepáčilo v minulosti alebo máte nejaké výhrady, tak ich napravte. Už vládnete vy. Keď ste našli za, z večera do rána 220 miliónov eur naviac alebo váš minister, alebo vaši ministri a v Sociálnej poisťovni našli 50 miliónov len tak, tak asi tie financie neboli, verejné, v takom zlom stave, keď nám špičkové ratingové agentúry potvrdzujú vysoký rating za našich vlád, asi to nie je také zlé.
Pán Šimko, prosím, povedzte Pellegrinimu a ministrovi Tomášovi, že sľuby sa majú plniť. Normálne im to povedzte, nech to dodržia.
No a pán Migaľ. Pán Migaľ, vy ste, niekedy som vás vnímal ako novinára, ale keď som videl, čo ste spravili pred voľbami v čase moratória, deň pred moratóriom, kedy sa už nedalo reagovať, pre mňa ste len obyčajný, obyčajná karikatúra novinára a obyčajný podvodník a klamár. Pokiaľ sa neospravedlníte manželke pána Matoviča, budete pre mňa len klamár, podvodník a karikatúra novinára. Je to hanba, pán Migaľ, čo robíte, je to hanba. Ani nemáte v sebe ten chochmes sa ospravedlniť a povedať, klamal som, vymýšľal som si. Normálne že svedomie by mi nedalo na vašom mieste spať, keby som toto urobil, čo vy. Je to hanba a ešte ste aj Východniar, hanbím sa za vás. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Migaľ, ukľudnite sa.
Ďalší do rozpravy vystúpi pán Dostál. Nie je v sále, prepadáva mu poradie.
Ďalší do rozpravy je pán poslanec Szalay. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Šipoš, ukľudnite sa, alebo choďte preč zo sály!

Dobrý deň, lačho džives.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, zatiaľ sme tu počuli asi 70 príspevkov v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, neviem, či máte zapnutý mikrofón. Vidím, že vám to svie...

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Raz, dva, no dobre. Takže ešte raz, lačho džives, dobrý deň.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení poslanci, počuli sme tu 70 príspevkov k programovému vyhláseniu vlády zväčša opozičných, zväčša kritických a zaslúžene kritických. Môj príspevok sa z tohto bude trošku, z tohto stereotypu vymykať, som zvedavý, ako to oceníte, pán Žiga, lebo už ste ma komentovali raz. Musím totiž priznať, že pasáž o zdravotnej politike v programovom vyhlásení vlády sa mi čítala dobre. Som zdravotnícky analytik, 20 rokov sa venujem zdravotníctvu a pochvalami príliš neplytvám. Ale keď som to čítal, nič ma tam zásadne nevyrušovalo.
Áno, boli tam veci, ktoré tam nie sú, teda neboli tam veci, ktoré tam mali byť. Spomenul ich pán poslanec Majerský, pán poslanec Dvořák. Napríklad sme tu mali pred voľbami apokalyptickú krízu v pediatrii. Mala tu byť mimoriadna schôdza parlamentu a náhle sa o pediatroch nedostalo nič do programového vyhlásenia.
Vládny manifest je literárny žáner, ktorý je skôr vzletný, všeobecný, maľuje vzdušné zámky, je, hovorí o takých vágnych prísľuboch, vyžaduje si trošku dávku neurčitosti, tomu všetkému rozumiem a v predloženom návrhu programového vyhlásenia sú takéto veci, ktoré napĺňajú požiadavky žánru a sú tam aj veci, s ktorými zásadne nesúhlasím, a to je to, čo sme tu posledných niekoľko dní počúvali: za programové vyhlásenie vlády hlasovať nebudem, so zvyšovaním daní nesúhlasím, nesúhlasím s rozoberaním právneho štátu a rovnako nesúhlasím so znižovaním ochrany slovenskej prírody. Ale nie všetkých 88 strán programového vyhlásenia vlády je rovnako zlých.
Keď čítam tú kapitolu o zdravotníctve, začína sa na strane 46 dole a končí na strane 50 hore, sú to štyri A4, tak si len želám, aby sa vláde podarilo toto programové vyhlásenie naplniť. Hlási sa tam vláda k mnohým technickým opatreniam. Spomeňme optimalizáciu siete nemocníc, DRG, umiestnenie novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, katalóg výkonov, centrálne nákupy, cenové mapy, audit personálnych normatívov, audit poplatkov a tak ďalej. Toto všetko kvitujem.
Na viacerých miestach sa vláda v zdravotníckej časti hlási k dialógu so sektorom, so všetkými hráčmi. Citujem: "Dlhodobá stratégia rozvoja zdravotníctva má byť výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom." Pretrhnutá kontinuita a otáčanie kormidla o 180 stupňov po každej politickej výmene vedie k pocitu zmaru, zbytočnosti sa o čokoľvek snažiť. A za seba chcem povedať, že avizovanú snahu o konštruktívnu, o konštruktívny dialóg vítam a hlásim sa a teším sa k nemu.
Vláda sa zaväzuje, že bude rezort riadiť odborne, transparentne a opäť citujem: "prísne nediskriminačne". Veľmi citlivo vnímam použité slová a na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré sa v diskriminácii niektorých účastníkov zdravotníckeho trhu priam vyžívali, to vnímam ako dôležitý signál. Ministerstvo zdravotníctva, zdá sa, nechce surfovať na konflikte medzi štátnym a súkromným vlastníctvom. Zdravotné poisťovne či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nemajú deliť na dobrých, teda štátnych a zlých, teda súkromných, ale majú sa deliť na kvalitných a nekvalitných, na efektívnych a neefektívnych.
So Zuzanou Dolinkovou som strávil v kampani desiatky diskusií. Vždy opakovala, že zdravotníctvo má byť prioritou vlády, a má to byť premiérska téma. Iste, myslela tým, že tým premiérom bude Peter Pellegrini, ale voľby skončili inak. Ale aj tento iný premiér označuje v programovom vyhlásení vlády zdravotníctvo za, citujem: "absolútnu prioritu". Počúva sa to dobre. Odpoveď na otázku, ako je to vážne myslené, nám dá už najbližšia schôdza parlamentu, keď sa bude rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, lebo až v tých konkrétnych číslach uvidíme, ako vážne to vláda ´Fico IV´ myslí so zdravotníctvom.
"Ambíciou je odpolitizovanie zdravotníctva", to sa píše hneď v druhom odseku tejto časti. A viete, ako to odpolitizovanie zdravotníctva dosiahnuť? Keď štát nebude vlastniť žiadnu poisťovňu a žiadnu nemocnicu, keď nebude mať nutkanie dosadzovať svojich nominantov do nemocníc, ktoré potom objednávajú predražené cétečká a treba ich potom dokola oddlžovať, keď nebude používať štátnu poisťovňu ako bankomat a keď dôjdu bankovky, tak sa tam dolejú ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Ministerstvo zdravotníctva je v šialenom konflikte záujmov, pretože zároveň vytvára pravidlá pre legislatívu pre všetkých, ale zároveň zodpovedá za zlé hospodárenie svojich vlastných organizácií. Vláda má kormidlovať, nie veslovať.
Štát nie je mobilným operátorom, neprevádzkuje benzínové pumpy, neprevádzkuje supermarkety, a už neprevádzkuje ani ten dopravný servis. A viete prečo? Lebo to nevie robiť. Pretože súkromný sektor je inovatívnejší, flexibilnejší, je motivovanejší. Štát nemá vlastniť zdravotnú poisťovňu ani nemocnice, lebo to nevie robiť. Účet za to, že tieto organizácie sú štátne, stojí občanov peniaze pri oddlženiach, stojí ich to zdravie a životy, lebo tie organizácie nefungujú dobre a efektívne. Štát zlyháva ako zodpovedný vlastník, pretože investičný dlh v nemocniciach je už viac ako dve miliardy eur a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v najbližších rokoch znižovať.
No a keď sme pri peniazoch, v dokumente mi chýbajú riešenia pre dlhodobú udržateľnosť financovania zdravotníctva. Viete, zdravotníctvo je naviazané, jeho financovanie, na mzdy ekonomicky aktívnych obyvateľov a to nie je udržateľné. Demografia je neúprosná. Tá budúcnosť, o ktorej hovorí demografia, tá sa už stala a vieme, že počet ekonomicky aktívnych bude klesať, počet ekonomicky neaktívnych bude rásť. Budeme sa dožívať svojich chronických ochorení a tie budú stáť vďaka technologickému pokroku stále viac peňazí.
Čiže stále menej občanov sa bude skladať na čoraz drahšiu starostlivosť pre čoraz väčšiu skupinu občanov. Treba hľadať nové modely financovania. Treba sa zamyslieť nad pripoistením, nad možnosťou vybrať si z viacerých poistných plánov, nad sporiacimi zdravotnými účtami, nad inteligentnou schémou sociálne únosnej spoluúčasti. Ale o tomto sa v programovom vyhlásení vlády, žiaľ, nepíše a malo by sa.
Zopakujem však, že v porovnaní s inými časťami programového vyhlásenia považujem túto časť za dobre napísanú kapitolu a bol by som rád, keby sa ju podarilo naplniť.
No a keďže ešte mám minútu, tak skúsim na záver povedať toľko, čo som hovoril v kampani. Zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti. Termín k reumatológovi v Bratislave dostanete, ak pôjdete dnes, na rok 2025. Na plánovanú operáciu v ÚNB si počkáte dva roky. S hrčkou na prsníku sa žena dostane na mamograf za päť mesiacov. Dojazdové časy záchraniek sa predlžujú a to sme tam teda naliali dosť peňazí. Navštívil som 17 regionálnych nemocníc a chcem vám povedať, že v regiónoch sa zatvárajú nemocnice, teda sa zatvárajú oddelenia v nemocniciach, pretože nevedia vyskladať lekárske služby. A my tu riešime vlkov, prechod na monarchiu či teokraciu, povinnosť mať v každom motoreste bravčové soté v zemiakovej placke, ale v porovnaní so zdravím a životom slovenských pacientov, v porovnaní so spokojnosťou slovenských zdravotníkov sú to taľafatky.
Máme tu vážnu krízu, ktorá sa dotýka každého z nás a nebudem vládu kritizovať, ak bude robiť bolestivé opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na záchranu solidárneho zdravotníctva. Naopak, budem ju kritizovať, keď bude tieto opatrenia odkladať alebo účelovo politicky zmäkčovať a tiež ju budem kritizovať, keď bude kupovať predražené cétečká.
Ďakujem pekne. Paľikerav. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Dvořák.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. V niektorých veciach sa nezhodneme, ja si teda napríklad myslím, že štát by úlohu v zdravotníctve mal mať nejakú. Napríklad čo sa týka tej kritickej infraštruktúry, tak to majú tie najvyspelejšie systémy na západ od nás, že napríklad fakultné alebo vôbec nemocnice sú jednoznačne štátne a z tohto pohľadu podľa mňa je nutné sa pozerať aj na to programové vyhlásenie vlády, nie len čo tam je napísané, ale čo tam aj nie je napísané, resp. čo sa nedodržiava. Napríklad aj z tohto pohľadu je dôležité sa napríklad pozrieť na to, že nám tu chýba záväzok v programovom vyhlásení vlády k univerzitnej štátnej nemocnici, veľkej, ako to vyriešime tú situáciu v Bratislave. Často tam chýba v tom programovom vyhlásení vízia. Hovorí sa, že nejaké stratégie sa vypracujú, že urobíme nejaké projekty, zistíme ešte vlastne len, čo chceme robiť. Kolega tu už spomenul, chýba nám tu záväzok k riešeniu pediatrie, nehovorí sa nič o nejakých inováciách, o ich podpore, nehovorí sa o tom, ako budeme bojovať proti dezinformáciám. Čiže to je jedna vec. Netreba sa podľa mňa na to programové vyhlásenie pozerať len tak, čo tam je, ale aj čo tam, samozrejme, chýba.
A druhá vec je, že aj keď tam už niečo máme napísané, tak či je to vôbec realizovateľné. Ja keď sa dneska pozriem, a to sú tie politické aspekty, politická implementácia, keď sa pozrieme napríklad na to, že vláda sa už dnes zaväzuje k tomu, že bude robiť reformu nemocníc a že bude v nej pokračovať, tak dnes už vidíme, ako ministerka Dolinková nesystémovo zaraďuje do siete nemocnicu Bory alebo kardiocentrum Agel, alebo sa rozprávame o pôrodniciach, ako znižuje a ohrozuje bezpečnosť matiek a novorodencov, alebo napríklad tu máme, hovorilo sa o premiérskej téme. Máme tu premiéra Fica, ktorý už raz potopil jednu reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu, čiže ja sa na to pozerám aj z tohto pohľadu. Je jedno, čo je v tom samotnom programovom vyhlásení napísané, dôležité je, čo tam nie je napísané a dôležité je aj to, že či sa to bude vedieť realizovať, a to z môjho pohľadu je veľmi ohrozené, respektíve vo viacerých oblastiach až nemožné.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko.

Vo svojom vystúpení Tomáš Szalay povedal, že na rozdiel od iných častí programového vyhlásenia je časť zdravotníctva napísaná dobre. Ja som si prečítal celé PVV, keď to chcem naozaj zhodnotiť spôsobom dobre napísaným, tak ono je to napísané všetko dobre. Fakt dobre, super. To sú tam také balasty, také, také rečičky, je to napísané dobre, je to napísané pre ľudí, ktorí si to prečítajú, ako bude vláda dobre a krásne pracovať, ako budú dobre a krásne podporovať, ako budú zveľaďovať. Ale keď si to človek rozoberie na dobré, a keď sa spýta, ako ja som sa spýtal, ako to budú robiť, tak už teraz sú výsledky toho, ako to budú robiť.
Pani ministerka ide zrušiť maximálne čakacie doby. Oni idú rozprávať o tom, že idú zlepšovať zdravotníctvo, že chcú, aby to zdravotníctvo bolo naozaj pre ľudí a nie pre vybrané finančné skupiny, ale veď ako idú podporiť alebo ako idú zachraňovať ľudí, ktorí potrebujú operovať? Tým, že im zrušia maximálne čakacie doby?
Mne, mňa veľmi, Tomáš, vyrušuje to, že, že HLAS dostával obrovský priestor v časopise, ktorý vydával človek, ktorý má súkromnú zdravotnú poisťovňu, že sa v tomto časopise politici chválili tým, čo urobia pre ľudí. Za čo dostávali títo politici v tom časopise, ktorý vydával človek...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šipoš.