3. schôdza

Ďakujem. Nie som tu expert na zdravotníctvo a vychádzam hlavne zo skúseností toho, že som tri a pol roka riadil úrad vlády a s ministerstvom zdravotníctva sme prichádzali do kontaktu v podstate dennodenne. A veľmi počúvam aj rozpravu, ktorá bola aj včera, ktorá začala vlastne aj dnes k tomuto zákonu. Viacerí ľudia vystúpili s rôznymi argumentmi a moja základná otázka je, že pokiaľ je mojou prioritou pacient, tak urobím všetko preto, aby sa mal lepšie. Včera pri dôchodcoch sme počuli, pri zákone o dôchodkoch, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne povedal, že sa nedajú vyplatiť dôchodky, tak sa nedajú a hotovo, vybavené. My máme byť ticho, pretože to bol nominant SME RODINA, s ktorým sme boli, s ktorými sme boli vo vláde. Na zdravotníckom výbore boli nejakí experti, ktorí hovorili, že rok je príliš veľa, že do pol roka by to vedeli urobiť. Ale pani ministerka to robí na rok. Termín by sa možno aj dal stihnúť, no možno postupne začať s diagnózami. Nie, proste potrebujeme to posunúť o rok.
Počuli sme, že poisťovne by možno aj chceli, ale nie je systém, pričom poisťovne sú držiteľmi peňazí, ktoré poslali nemocniciam. Čiže nepochybujem o tom, že poisťovne s nemocnicami by sa veľmi rýchlo na systéme dohodli, pretože obom v tomto partnerskom vzťahu ide hlavne o peniaze, ktoré dostávajú za výkony.
Viem, že niekedy je jednoduchšie pristúpiť na argumenty, ako sa niečo nedá, ako sa niečo nestíha a veľmi často je nepríjemné robiť ťažké veci, vyhrnúť si rukávy a zamakať. Ale pokiaľ je pre mňa človek, a v tomto prípade pacient, na prvom mieste, aby netrpel, aby mal garantovanú operáciu, aby mohol ísť na výkon, tak podľa mňa to za to stojí, pani ministerka, aby ste zamakali a aby ste skúsili z toho vytlačiť aj nemožné.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič.

By som začal od pána Šalitroša, priznám sa, ešte som sa nestretol s takým menom, neviem, jak sa po vašom, tam, kde bývate, hovorí, keď niekto klame. U nás sa hovorí, že šáli, tak by som po tom, jak som si vás vypočul, mal som tú možnosť si vás prvýkrát vypočuť, ale vy budete asi zo SMER-u, predpokladám, možno si hovoríte HLAS, ale to je SMER, to je jedno, tak potom by som vám trošičku navrhoval možno zájsť zmenu na matrike, že nieže šáli trošku a šáli troš, ale šáli moc, to by možno mohlo také výstižnejšie vo vašom prípade. Lebo moc ste šálili.
Hovoriť o tom, že vláda môže za to, že súkromná firma zarobí napríklad na realitách, čo Penta zarába, a najmä zarába, s tým vláda nemá nič spoločné, pane. Ale vy to veľmi dobre viete, vy podceňujete vašich voličov a myslíte si, že sú vlastne hlupáci, ktorí nedokážu rozlíšiť a nedokážu posudzovať, že keď nejaká finančná skupina časť svojho zisku má zo zdravotného poistenia, lebo tam vlastní poisťovňu Dôvera, podstatnú časť má napríklad z obchodu s realitami, takže vláda s tým nič nemá spoločné. Vy si to uvedomujete, že vlastne vaši voliči si to neuvedomujú, tak potom môžete šáliť moc, pán Šalitroš. Takže to je prvá vec.
Potom hovoríte, že poisťovne sa nenachystali a že to sme mohli robiť štyri roky a podobne. No dva roky je ten zákon prijatý práve preto, aby sa poisťovne nachystali. Poisťovne sa práveže chystali. Poisťovne počítali s tým, že od 1. januára to budú musieť urobiť. Len zrazu prišla pani ministerka na príkaz Petra Pellegriniho, že Haščákovi treba pomôcť, lebo Haščák by chcel zarobiť na budúci rok nie 500 miliónov, ale 550 a tých 50 na úkor onkologických pacientov, lebo keď im nezaplatí včasnú operáciu, tak bude to mať vo vrecku. A tomuto sa idete vy nieže prizerať, vy za to idete hlasovať. Vy budete zodpovedný za tie životy.

Za klub SaS vystúpi v rozprave pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Tak po rozprávkach poďme teraz vecne.
Tento zákon je potrebný najmä z pohľadu nemocníc. V podstate to som sa aj teraz ministerky pýtala, či je to oficiálna informácia. Asociácia nemocníc Slovenska, ale aj štátne nemocnice majú v podstate s týmto najväčší problém. Poisťovne by boli ako-tak pripravené, samozrejme, okrem tej štátnej. V čom je teda, teda vecný problém, aby sme pochopili, že prečo je potrebný tento zákon, ale predtým ešte mi dovoľte vysvetliť, prečo z pohľadu opozície mám tendenciu tento zákon podporiť. Je to z toho dôvodu, že mám pocit, že nie je vôbec korektné, keď niečo pokašle minulá vláda, tak akože v pozícii zástupcu občanov mám teraz hlavne kopať do tej terajšej a nenechať ani opraviť to, čo bolo pokazené, alebo teda skúsiť zachrániť. Ináč skúsim okrem toho, čo som včera hovorila, že čo by sa reálne stalo, tak skúsim pomenovať aj konkrétne časti toho problému.
Čiže prvá vec, softvér. Bol prijatý zákon, koľko? Dva roky dozadu? No a všetko sa urobilo, čo sa má z pohľadu politiky. Urobili sa tlačovky, piár články, všecko bolo, jak strašne nám ide o pacientov, že? Marek Krajčí, pozdravujem. Len sa zabudlo zadať vytvorenie softvéru, aby v ambulantných a nemocničných systémoch existovala nejaká (povedané so smiechom) platforma, nejaký panel, kde by vlastne tí lekári tie zdravotné zariadenia nahlasovali, aké majú kapacity. Kedy, odkedy, dokedy sú otvorení, koľko trvá nejaký výkon, z toho, samozrejme, vypočítate, toto môžte odoslať poisťovniam. Čiže na strane poisťovní, ony sú pripravené prijímať, komunikovať, ale v tých nemocničných systémoch a ambulantných systémoch nie je táto možnosť, táto funkcionalita. Bolo by to pochopiteľné, ono to trvá vytvoriť. Bolo by pochopiteľné, že to nie je, keby teda už to bolo aspoň rozbehnuté. Neuveríte, za dva roky neprišiel príkaz žiadny na nikoho, ani len v štátnych nemocniciach. Kedy sa to stalo? No teraz.
Takže pani ministerka síce je tu desať dní aj s cestou, ale aspoň čo sa stihlo, tak zadali sa, zadali sa týmto spoločnostiam príkazy na to, aby vytvorili tú komunikačnú platformu, aby vôbec existovala linka na komunikáciu medzi poskytovateľmi a poisťovňami, ktoré následne môžu svojich poistencov informovať o tom, kde sú aké kapacity. Lebo problém nie je v tomto, že by poisťovne nevedeli povedať, že však choď tam, alebo že nechceli, že prečo by nechceli, veď akože na to nie je žiadny dôvod. Problém je v tom, že ony vlastne teraz nemajú žiadne informácie, nemajú mať odkiaľ tie informácie. Čiže softvér je problém, robí sa na ňom, ale asi všetci chápeme, že toto vytvoriť sa nedá za mesiac, čiže tam je potrebný odklad. Myslím si ale, že nie je potrebný rok. Z tohto dôvodu budeme s Tomášom Szalayom predkladať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že netreba až o rok odkladať prijímanie týchto opatrení a platnosť, ale stačí o pol roka. A preto aj budem to jednotlivo menovať, aby sme chápali, že prečo naozaj stačí o pol, pol roka stačí na to bohate, aby sa vytvoril softvér, aby sa odskúšal a aby začal k 1. 7. fungovať.
Chcem týmto poďakovať kolegom z Progresívneho Slovenska aj z KDH, že nám dali podpisy a že sa stotožnili s týmto návrhom a spoločne sa snažíme o to, aby čakačky začali pre ľudí skôr, ale napriek tomu sme konštruktívni a chápeme, že vecne sa nedajú urobiť hneď, proste to nie je vecne možné. Softvér nevytvoríte za, za mesiac.
Ďalší problém je vykazovanie napríklad primárov na oddeleniach alebo v tých ambulanciách a podobne, špecialistov. Tak teraz si predstavte, koľko ich máme, tých primárov napríklad, a koľko bude trvať ich zaučiť, aby vykazovali správne. Neviem, koľkí z vás videli nahadzovanie, chybovosť napríklad pri DRG, keď začínala, tak to je úplne z pochopiteľných dôvodov, zo začiatku je tá chybovosť obrovská. Ak začneme s týmto, musí to ísť chvíľu na nečisto, aby sme my vedeli komunikovať s tými šéfmi oddelení, aby sme im vedeli dať feedback, toto robíte dobre, toto robíte zle, lebo keď my niečo pustíme naplno a potom vlastne na základe toho tie nemocnice prídu o peniaze, tak bez toho, aby sme odskúšali, tak to je jednoducho absolútny hazard s našimi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníkmi a najmä s pacientami.
Čiže opäť, neuveríte, za dva roky úžasný minister aj s úžasným tým no, čo sa jeho meno nehovorí, lebo vám je zle, tak nespustili vôbec nič, žiadnu komunikáciu a nekomunikovali, ani nezaškoľovali čo vykazovať, ako, lebo nemali čo, lebo na to nemysleli. Oni si urobili na tom len politické piár.
Čiže problém je teda vykazovanie tých ľudí, ktorí budú tie kapacity zadávať, ako to robiť, kedy to robiť, ako reagovať, vyčistiť tú chybovosť, aby neprichádzali o peniaze nemocnice. A teraz prečo nemocnice. Lebo furt sa tu rozpráva o tých zlých poisťovniach, čo majú nehanebné 1 % priemerný zisk za celé roky, tak preto nemocnice, lebo viete, keď komunikujete s celým sektorom, tak zdvihnete telefón a opýtate sa, že počúvajte, a čo budete robiť, keď to začne 1. 1. platiť. Nič, v pohode, my sme pripravení, z našej strany všetko pripravené, ak nemocnica nedodá svoje kapacity, nebude nám vedieť povedať, čo, opakujem, nemá ako teraz, lebo nie je kanál, no tak čo urobíme? Tak pekne jej toho pacienta, ktorému nedodá tú službu, na ktorú má pacient zo zákona nárok, pošleme do zahraničia, zaplatíme to tam dvojnásobne viacej, alebo jeden a pol násobne, a komu to strhneme? No tej nemocnici, však tá je na vine. Veď nedodala kapacity. Takže pekne z tých PRUZZ-ov, z tých paušálov, čo dnes nemocnice majú, tie poisťovne v pohode 1. 1. rozbehnú a stiahnu to z paušálov našich nemocníc.
Tu chcem pripomenúť, že, tuto ctenému OĽANU, ktoré strašne bojuje za pacientov, že za vašej vlády, a ikskrát sme vám to vyčítali, Marek, za teba, bola historicky najnižšia platba na poistenca štátu. Vy ste za poistenca, za svojich poistencov platili 35 eur, aj kvôli tomu nie sú peniaze v zdravotníctve. Vďaka nášmu návrhu zákona a to, že sme to vyrokovali, sa poistenci štátu zvýšia na 4,5 %, k čomu si sa potom akože úplne že bezchrbťácky pridal, ako to veľmi chceš, ale keď si bol minister, tak si nič nerobil. A teraz bude síce peňazí v zdravotníctve viacej, ale zároveň ste dali 800 miliónov lekárom bez toho, aby teda dostali pacienti niečo naspäť. Čakačky sa ešte predĺžili, čiže tie peniaze aj tak sú zhltnuté a jednoducho treba, treba na toto vytvárať tzv. technické rezervy. No a tu sme pri ďalšom probléme.
Technické rezervy, už včera môj kolega Szalay vysvetľoval veľmi pekne, čo to je. Poisťovňa má svojich poistencov a má, lebo toto sa týka teda plánovaných operácií, čiže máte nejaké plánované operácie na nejaké termíny. Zo zákona máte povinnosť iba na štyri alebo päť diagnóz robiť tieto povinné čakačky a odkladať tým pádom na ne peniaze. Áno? Takto to zo zákona, kto to takto robí, tak spĺňa literu zákona. Čiže nikto neporušuje zákon. Ale niektorí a, samozrejme, nie je to opäť štátna poisťovňa, niektorí si vytvárajú úplne logicky technické rezervy, teda odkladajú si peniaze na všetky výkony, ktoré majú plánované pre svojich poistencov, aj mimo povinnosť, ktorú im dáva zákon. A toto je správne, však to každý z nás, čo má domácnosť, čo podniká, hej, keď akože viem, že mám nejaké budúce náklady, tak si na to odložím peniaze. Čiže z pohľadu toho súkromníka by nebol až taký problém spustiť to, ale opäť pripomínam, že z pohľadu štátu by to bol veľký problém. Zisťovala som si, že asi aký je odhad, tak približný odhad čo by to, koľko by išla do mínusu Všeobecná zdravotná poisťovňa, je 60 miliónov eur, samozrejme záleží, aké budú tie čakačky, lebo nemáme stále tie dáta. Stále pripomínam, že toto je najväčší problém celého toho.
Čiže ďalšia vec je teda vytvoriť technické rezervy, najmä v štátnej poisťovni, minimálne do výšky 60 miliónov eur. Toto treba riešiť z rozpočtu, opäť pochybujem, že to za mesiac spravíme, keďže my už sme rozpočet schválili na tento rok a tam sa teda s týmto nerátalo. Napriek tomu, že zákon je podaný, hm, kolegovia asi zabudli, že schválili zákon, na ktorý treba aj peniaze. Čiže opäť ďalšia vec. Ale ďalšia vec, ktorá sa dá vyriešiť do pol roka. Nepotrebujeme na to rok, ani na vyškolenie primárov, ani na softvér, ani na financie nepotrebujeme rok. Stačí na to reálne pol roka.
Samozrejme ďalší problém, ktorý zostane, sú kapacity personálu a toto sa nedá vyriešiť za pol roka, ale nedá sa to vyriešiť ani za rok. Keď niekto bude rozprávať, že každý pacient v Slovenskej republike má nárok hneď na všetko, tak jednoducho to je nereálne a padne to už len napríklad na anestéziológoch alebo inštrumentárkach, tí, čo ste zo zdravotníctva, presne viete, že toto je úzke hrdlo, pretože pri tých operáciách napríklad týchto členov tímu potrebujete pri každej jednej, oni nemôže byť všade naraz a my ich máme jednoducho málo. Takže na to, aby sme mohli robiť ten potrebný počet operácií, tam nie je úzke hrdlo teoreticky ani vo financiách, tie sa dajú dať, teoreticky ani v tom softvéri a tak ďalej, to, ako som hovorila, sa dá všetko naučiť, len problém je, a bude a bude aj o pol roka, aj o rok, aj o päť rokov, keď nič neurobíme, je v tom personále.
Čiže čo treba robiť? Áno, tam si treba zmerať, koľko máme v tom rozpočte a naozaj rátať s tým, že nejaká časť tej operatívy pôjde do zahraničia. S týmto, samozrejme, má problém opäť slovenský zdravotník, pretože má pocit, že peniaze, ktoré by mohli skončiť v slovenskom zdravotníctve, utekajú niekde do zahraničia, ale tu treba komunikovať, treba im to vysvetliť, jednoducho toto je sčasti správne, ale treba to robiť rozumne, racionálne, nastaviť nejaké financie navyše na to, aby jednoducho bola aj platená nejaká liečba v zahraničí.
Poviem príklad. Ako som vám hovorila, tak praxujem aj na Národnom onkologickom ústave, kde robia úžasné veci. Úžasné veci. Ja teda osobne nemám vo zvyku využívať onkologických pacientov na kampaň pre seba, tak skúsim aspoň spomenúť to, čo robia naozaj ľudia, ktorí sú pri lôžku každý deň. A robia takú vec, že robia cielenú chemoterapiu, aby som sa nevyjadrovala komplikovane, to znamená, že oni vám zoberú nejaké bunky, krvotvorné bunky, ktoré posielajú potom, myslím, že do Rakúska alebo do Nemecka spolu so vzorkou toho nádoru. A predstavte si, že v tom Nemecku alebo v Rakúsku nastavia, normálne naprogramujú tie bunky vaše tak, aby útočili len na ten nádor a na nič iné. Viete všetci, že pri onkologických pacientoch je obrovský problém chemoterapia, lebo tá zabije všetko živé, dobré, zlé, všetko zabije, všetky bunky, aj tie dobré. Táto vlastne pôsobí len na tie rakovinové a ja keď som to videla, mne to prišlo ako zázrak, to je niečo úžasné.
No ale neuveríte, samozrejme, stala sa taká vec, že teda nakúpila si NOÚ na to prístroje, začali to robiť, niekoľko ľudí už máme takto liečených, veľmi dobré výsledky, ale teraz prišla informácia, koľko je v zdravotníckom rozpočte, koľko dostanú peňazí a tak ďalej, no, bohužiaľ, bolo im povedané, že nebude táto liečba preplácaná z našich poisťovní, respektíve nie z toho balíka, ktorý je na domácu liečbu, a teda budú to musieť zrušiť a neuveríte, tých pacientov budú posielať do Českej republiky, kde to bude stáť ešte o 5-tisíc euro viacej.
Čiže nakúpili si u nás prístroje, vedia to u nás robiť a my tých onkologických pacientov budeme posielať do zahraničia, lebo na to už majú iný balík. Tak teda tu navrhujem, ja už som to aj pani ministerke hovorila, tu navrhujem zmeniť zákon tak, aby to mohli využiť aj u nás, a napríklad takéto opatrenie sa dá urobiť a dá sa urobiť v podstate hneď a pomôže to s tými kapacitami, určite by sme u zdravotníkov našli nejaké takéto ďalšie podnety, ktoré kvázi nič nestoja, len presmerujú tie peniaze. Takže konkrétny príklad, ale opäť je to, samozrejme, o peniazoch a tu teda dúfam, že je pravda, že pre SMER a HLAS je zdravotníctvo prioritou, lebo bude treba toto zachraňovať.
No a z tohoto sme si, z tohto sme si úplne jasne identifikovali tie hlavné problémy, snažila som sa byť že úplne vecná, aby ste vedeli technicky, že prečo sa to nedá k 1. 1. To nie je o tom, že niekto chce zabíjať ľudí a podobne, však, samozrejme, už všetci vieme, to je furt tá istá rozprávka dokola, to je o tom, že keby 1. 1. sa tento zákon spustil, tak kvôli tomu, že oľaňácka vláda a oľaňácki ministri nespustili softvér, školenie ľudí, nevytvorili technické rezervy, nedali na to peniaze, absolútne žiadnu, ale absolútne žiadnu platformu pre to, aby tento zákon mohol platiť, tak aby na to nedoplatili tí najodkázanejší v našej spoločnosti, tak keby sa to teraz 1. 1. pustilo, zdravotné poisťovne nemajú absolútne problém. Absolútne. Jediný problém majú pacienti. A teda, samozrejme, zdravotnícke zariadenia.
Na druhej strane, opakujem, je veľmi potrebné toto prijať, napriek, nikdy s tým nebudú súhlasiť poisťovne, ani akože nebudú to ony s nadšením prijímať, lebo je to nich nejaký bič. A takisto aj tie zdravotnícke zariadenia, no nie je to úplne jednoduché aj pre nich. Veď viete, ako to chodí, o jednej už nemocnica mesto duchov, tak teraz to budú musieť, trošku sa budú musieť hecnúť, ale to je presne dôvod, prečo my sme to prijali. Chápeme, že budú proti tomu protestovať, ale prijať to treba a netreba to odkladať rok. Stačí to naozaj pol roka.
Čiže ja chcem veľmi pekne poprosiť, vážená koalícia, aby ste zvážili, či nepodporíte náš pozmeňujúci návrh zákona. Veľmi to oceníme, myslím si, že to ocenia najmä pacienti, lebo technicky je možné po pol roku vyjsť tým pacientom v ústrety. A my sme pripravení sa konštruktívne baviť celú tú dobu aj o pol roka, keby bol naozaj nejaký vecný technický problém, za ktorý nemôže táto koalícia, lebo samotné poisťovne či nemocnice, my sme potom prípadne o pol roka pripravení sa baviť, že čo ďalej, ale príde mi zbytočné odklad o celý rok. Lebo o rok prídeme a zase vám povedia to isté poisťovne, aj poskytovatelia, že treba to ešte o rok odložiť. Toto by som naozaj neodporúčala.
Takže chcem veľmi pekne poprosiť, vážené plénum, v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh. Skúste sa o ňom v klube, v kluboch porozprávať a zvážte podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické.
Pán poslanec Szalay.

Ďakujem pekne. Janka, veľmi dobré postrehy si dala k tomuto zákonu. Ono, o čom sú čakacie listiny? Na čo sa čaká? Buď sa čaká na kapacity, ak nemáme dostatočné kapacity, čaká sa na operatérov, čaká sa na nejakú pomôcku, orgán v prípade transplantácie, ale tieto čakačky, o ktorých je teraz reč, je čakanie na peniaze. Toto je, sú čakačky na peniaze, ktoré nevieme skrátiť inak ako tým, že do toho systému tie peniaze nalejeme. To znamená nevyhnutným riešením, ktoré môže slovenským pacientom pomôcť, nie sú až tak tie čakačky ako tie peniaze v rozpočte, čiže budem veľmi zvedavý, ako bude vyzerať návrh štátneho rozpočtu, najmä výška platby za poistencov štátu, ktorú, ktorá bola, ako si veľmi správne poznamenala, za predchádzajúcich vlád úplne hanebná a spôsobila to, že sa nám tie čakacie zoznamy zásadne, zásadne predĺžili a, bohužiaľ, napriek zvýšeniu platov zdravotníkov minulý rok v decembri sa neskracujú.
No, ale ešte jeden moment si tu spomenula, ktorý by som rád podčiarkol, že je síce pekné bojovať za pacientov, že nech idú sa liečiť do zahraničia, dostanú možno lepšiu zahraničnú starostlivosť, ale ono je to spochybňovanie slovenských zdravotníkov a keďže tie peniaze budú nasledovať pacienta, ak pôjdu do zahraničia, tak je to v zásade aj boj proti slovenským zdravotníkom. Čiže každý, kto dnes podporuje, že nech sa idú pacienti liečiť do zahraničia, po prvé, na to nemáme peniaze a, po druhé, tým podkopáva a podráža nohy slovenským zdravotníkom.
Ďakujem.

Pán poslanec Kalivoda.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ja by som chcel v prvom rade oceniť kultivovaný prejav pani poslankyne Bittó Cigánikovej a je vidieť, že naozaj pokiaľ sa v tomto parlamente hovorí odborne, k odborným veciam a hovoria k nim odborníci, tak vie aj tá diskusia byť taká, aká by v slovenskom parlamente podľa mňa byť mala, tak ako ju očakávajú aj všetci občania Slovenskej republiky. Takže naozaj to musím oceniť. Myslím si, že tam bolo aj celkom niekoľko celkom zaujímavých myšlienok a tak ako poznáme aj našu pani ministerku Zuzku Dolinkovú, ktorá je rovnako veľmi konštruktívny človek na svojom mieste, tak predpokladám, že nájdete a nájdeme v mnohých veciach v rámci tohto parlamentu konsenzus.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické pani poslankyňa Bittó Cigániková.