3. schôdza

Ďakujem, Igor, za to, čo si hovoril, a ďakujem, že stále opakuješ ten 13. dôchodok. Niekto povie, že to stále opakuješ, ale myslím si, že je to vec, ktorá tu patrí do tohto priestoru, aby sa opakovala, skupina dôchodcov, invalidov, starobné dôchodky a vdovské dôchodky, to je skupina ľudí, ktorá je zraniteľná, ktorá nemá také príjmy, aby si mohli žiť... ináč mi nejde čas, aby si mohli žiť na vysokej nohe a práve v tomto období... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie, pán poslanec, ďakujem. Prosím, spustiť čas, nech sa páči.

Bužo, Lukáš, poslanec NR SR
A práve v tomto období, ktoré teraz vlastne prichádza, Vianoce, kedy každé euro je potrebné v rodinách a hlavne v domácnostiach, kde žijú títo dôchodcovia, tak ako táto skupina, budem sa opakovať, je zraniteľná, tak vládne strany to otočili po voľbách, že vlastne táto skupina pre nich bola najsilnejšia. Táto skupina bola silná v tom, že im odovzdala hlas a je mi ich úprimne ľúto, že sú oklamaní a že ich Vianoce budú možno ešte slabšie ako minulý rok, ale my sa nevzdávame a ďakujem, Igor, že ty sa nevzdávaš a verejne bojuješ za dôchodcov, lebo naozaj je to slabá, alebo je to skupina ľudí, ktorí sú slabí a ktorí potrebujú tú pomoc najviac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, Igor, ja za najdôležitejšiu časť tvojho vystúpenia považujem práve tú časť v strede, o ktorej hovorili aj viacerí moji kolegovia, pretože je neustále dôležité opakovať pravdu. Lebo pravda totiž oslobodzuje a pravda je taká, že tou najhoršou bunkou tejto vlády podvodníkov a klamárov je politická partaj SMER 2 alias HLAS Petra Pellegriniho. Oni oklamali a podviedli voličov a to doslova perfídnym a cynickým spôsobom. Sľúbiť seniorom, tým najbezbrannejším, 640 eur 13. dôchodok za volebný hlas a potom im ich nedať, to dokáže len podlý človek, toto dokážu urobiť len podlí ľudia. A takýmito podlými ľuďmi, takýmto podlým človekom je Peter Pellegrini a jeho ľudia v strane SMER 2 alias HLAS. Opakujme toto, prosím, našim seniorom a našim dôchodcom vždy a neustále, keď bude na to príležitosť. Lebo takáto špinavosť a takéto svinstvo Petrovi Pellegrinimu a jeho ľuďom nemôže len tak ľahko prejsť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Som rád, že držíme tému ukradnutých 13. dôchodkov a rodičovských dôchodkov, ktoré idú ukradnúť na budúci rok slovenským dôchodcom 315 miliónov eur, a preto ja zopakujem aj ten príklad.
Chudobná vdova, povedzme si, že na Orave. Keď tam je pán Huliak, keď tam sedí, tak podľa mňa on má rád také tradičné, konzervatívne rodiny, ktoré poctivo vychovávajú deti, tie deti na Slovensku pracujú. Tak berme, že chudobná vdova na Orave alebo v Očovej, ktorá mala celý život nízky plat, lebo vychovávala štyri deti, bola veľmi dlho na materskej a kvôli tomu má 300-eurový maximálny 13. dôchodok. Keďže jej štyri deti, poctivo vychované, pracujú za priemernú mzdu, povedzme, 1 400 eur v hrubom, tak mala rodičovský bonus 1 008 eur. Dokopy 1 308 eur tento rok za toho zlého Matoviča, jako to vypočítala. Vy idete viete čo urobiť tejto chudobnej vdove? Síce 13. dôchodok jej zvýšite z 300 eur na 606 budúce Vianoce, hoci ste sľúbili 640 už tieto. Čiže tam bude mať o 306 eur viac. Ale rodičovský bonus jej celý idete zobrať, 1 008 eur, tej chudobnej vdove s tými štyrmi poctivo vychovanými konzervatívne deťmi, pracujúcimi za priemernú mzdu na Slovensku. A miesto toho hovoríte, že tie deti nech prispejú so svojich 2 % daní, nech okradnú tie občianske združenia a charitatívne organizácie podporujúce možno zomierajúce deti. Polovička z tých 2 % daní, keďže dajú aj otcovi, aj mame, keď teda okašlú tie rodičovské združenia, bude 67 eur, dokopy 673.
Viete, o koľko idete okradnúť túto chudobnú vdovu aj s tými štyrmi poctivo vychovanými deťmi v konzervatívnej rodine? O 49 % jej idete znížiť doplatky 13. dôchodok a rodičovský bonus. Toto je obrovská hanba, pod ktorú sa idete podpísať, minimálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, tak trošku neviem, ako začať po týchto humoristických prejavoch a priznám sa, že väčšinou mi kamaráti hovoria, že som vtipný a tu a tam aj nejaký vtip poviem, ale asi v každom čase a v každom mieste by sa mal rešpektovať nejaký pomer, nevyčítam žiadny vtip, samozrejme, ale podľa mňa sme tu pri veľmi, veľmi vážnej situácii, kedy máme pred sebou 88 strán extrémne neambiciózneho textu, ktorý je nekoherentný, kde sa veci opakujú, kde niektoré časti sú v iných častiach a naopak. A ja mám pocit, že toto ponáhľanie sa, aby sa stihol snem SMER-u alebo, ja neviem, rýchlo urobiť nejaké zmeny, je na škodu celého obyvateľstva celého Slovenska.
Ten termín alebo ten názov toho dokumentu je Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Okej, dobre, milé, kto by bol proti tomu, ale ja by som dodal, že by tam malo ešte byť, že nemať odvahu pozerať sa do budúcnosti. Lebo tento dokument vôbec nie je o budúcnosti. Tento dokument je tak maximálne o prítomnosti, je veľmi veľa o minulosti a myslím si, že toto je tým veľkým prekliatím Slovenska, že stále sa snažíme napraviť minulosť a vôbec neriešime budúcnosť tejto krajiny. Vôbec neriešime budúcnosť našich detí a dokonca som presvedčený, že aj tí dôchodcovia, ktorí, povedzme, volili SMER, veľmi rozmýšľajú, že aká bude budúcnosť ich vnukov a vnučiek. Ako sa trápia nad tým, že nechcú, aby odchádzali tie deti do zahraničia študovať za príležitosťami, lebo ich chcú mať pri sebe. Chcú mať vnučky, vnukov, pravnukov a pravnučky a sú dediny na východnom Slovensku, áno, ja som z východného Slovenska, kde už zostávajú len dôchodcovia, lebo všetci, všetci odišli. To znamená, že síce bude lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie možno v nejakej prázdnej dedine, ale nebude bezpečnejšie pre Slovensko ako také do budúcnosti. Mnohí z vás sú tu národniari, vlastenci a tak ďalej, a ja sa pýtam, že ako vy máte radi tú krajinu, keď nemyslíte na jej budúcnosť. Ako? Aká je to láska? (Potlesk.)
Bol som, bol som minulý týždeň v Bruseli, prepáčte, bol som v Bruseli, mrzí ma to, a nebol som donášať. Bol som na seminári, kde poľské, poľské politické strany robili taký prieskum, že trikrát demokratické strany sa nedostali do vlády, lebo mali v programe budúcnosť. Normálne mali to slovo alebo v tom, v tom proste ako keby slogane budúcnosť a strašne sa, strašne si mysleli, že to bude pôsobiť. A minulé voľby ho dali preč, to slovo budúcnosť, a Poľsko ich zvolilo. My sme mali len slovo budúcnosť, áno, skončili sme druhí. Je tu SMER, ktorý skladá vládu a zajtra to ide oslavovať. Ale ja si myslím, že budúcnosť je tá úprimná odpoveď každého parlamentu. Lebo my máme spravovať to, čo bude do budúcnosti, a nie, čo bolo v minulosti. Takže majme odvahu pozerať sa do budúcnosti.
Nejdem do detailov celého programu, lebo mám pocit, že ma všetci moji výnimoční kolegovia a kolegyne predbehli, všetko vyrozprávali. Myslím si, že týchto 16 žien a 16 mužov spravilo vlastne pre vás, za vás alternatívne programové vyhlásenie vlády. Také, aké by malo byť, také, ktoré by malo riešiť budúcnosť. A myslím si, že Martin Filko, ktorý bol pri zakladaní a myšlienkovom zakladaní Progresívneho Slovenska, by bol na nás hrdý a určite, verím, že sa na nás nejakým spôsobom pozerá. (Potlesk.) Títo ľudia vám povedali, čo by ste mohli zlepšiť v programovom vyhlásení vlády. Ja na vašom mieste by som sa tým nechal inšpirovať. Normálne aj na tajňáša to spravte, zlepšite to trošku. Nemusíte povedať, že PS poradilo. Veď to je ako kebyže my vám to dávame. Berte, fakt berte, dokým dávame. (Potlesk.)
Osobnosť.. títo ľudia pokračujú v línii europoslancov, ktorých sme zvolili, Zuzany Čaputovej, kľudná sila, odborná, žiadne šaškárne, proste ide nám o budúcnosť krajiny. Bývalé vlády SMER-u boli údržbárske. Povedal som to dokonca aj pánovi Kaliňákovi na cige. Povedal som, že áno, je to také vaše know-how, ani vás za to nikto neskritizuje, aj to nejak poriešite, aj tým dôchodcom dáte, ale mám pocit, že táto vláda, čo sa chystá, aspoň z toho dokumentu je regresívna. Nie je progresívna, nie do budúcnosti, dozadu. V oblasti kultúry, médií, rovnosti šancí, že ste tu ženy niektoré z koalície, však nebláznite, však oni vám berú stoličku spod zadku.
Právo a spravodlivosť, ďalší problém. Ale to, samozrejme, zobrali, zobrali už do úvahy moji kolegovia, ktorí vystupovali.
V oblasti školstva a energetiky a podnikania som zbystril pozornosť. Škoda, že tu nie je pani ministerka. Celý čas tu bola, musím ju ináč pochváliť. Najprv, keď som to preletel, som si hovoril, že vau, že to vyzerá pozitívne, že to vzdelávanie proste má všetko, čo by malo mať, hej, že aj kádeháci to hovorili a aj my si to myslíme, aj keď vás úplne nemôžeme zase chváliť, lebo proste by to nebolo úplne také akože fajn z hľadiska tej opozično a koaličnej spolupráce. Dokonca, dokonca v týchto dvoch kapitolách vlastne tí vaši poslanci dávali, a teda autori dávali veci, ktoré v iných kapitolách chýbajú. Berte si, že v kapitole hospodárstvo sa rieši rovnosť mužov a žien v odmeňovaní, ale rieši sa, kdežto v ostatných kapitolách nula. Alebo napríklad sa rieši obnoviteľné zdroje, síce nie na individuálnu potrebu, respektíve jej výrobu, ale proste rieši sa to. Hospodárstvo skoro ako podľa príručky. Ale ja som s pánom Šaškom chodil na všetky tie debaty a tak ďalej a v mnohých veciach sme súhlasili spolu. Ale potom, keď som to začal čítať, pozor, médiá, pozor, NGO, ja tu nejdem otvárať veci až tak, ale keď som to prečítal, tak vlastne sú tam obrovské kapitoly o podpore plynu. Plyn, ktorý sa všade vo všetkých európskych dokumentoch hovorí ako, ako niečo, čo zabezpečí tranzíciu strednodobo. Ale nie, my ideme normálne podľa programového vyhlásenia vlády budovať nové plynovody. Hovoríme, že to je čistá energia. Samozrejme, že nie je. Ideme budovať spaľovne, ideme budovať spaľovne. Celá Európska únia nám dáva peniaze, plán obnovy, zelená budúcnosť a tak ďalej a my ideme budovať spaľovne namiesto toho, aby sme triedili odpad, aby sme recyklovali, aby sme mali cirkulárnu ekonomiku. Vyzývam médiá a občianske združenia, ktoré síce obmedzíte, ale aby si to pozerali.
No a posledné dve minúty budem venovať zahraničnej politike. Preto zahraničnej politike nie preto, že je to kapitola, ale je to náš životný priestor. Čítam ten dokument a som, neviem ako keby sa uspokojiť s tým, a už som to hovoril pánovi Blanárovi na výbore, ale keďže nemá možnosť reagovať, lebo sa ponáhľajú na snem, tak to poviem takto neohrozene. Tak všade hovoria, že Slovensko na prvom mieste. Veď samozrejme, však sme Slováci, ja som Slovák, ste Slovenky a tak ďalej. Lenže to, že sme v Európskej únii znamená, že môžeme byť aj Slovákmi, aj Európanmi naraz, môžme byť občanmi Európskej únie. A všetko prináša spoločne svoje výhody. Nie, vy chcete z Európskej únie zobrať len to, čo je dobré, ale keby ste mali niečo dať, tak to nie. To je viete, také to pravidlo, že čo je vaše, je aj moje a čo je moje, len moje. A to nie je férové, to sa tak nerobí, lebo potom strácame partnerov a budeme sedieť v rohu s Orbánom. A teda my môžeme povedať, že sme Európanmi a budeme budovať silnú Európu. Lenže zároveň v tom programovom vyhlásení vlády sa spomína, že Amerika silnie voči Európskej únii. No samozrejme, že silnie, keď my nie sme jednotní, keď my s Orbánom ju rozbíjame. Myslím si, že by ste si to mohli uvedomiť. My vám veľmi držíme palce, aby ste si to uvedomili, aby ste zlepšili keď už nie to programové vyhlásenie vlády, lebo musíte s ním utekať na snem, tak aspoň proste zlepšite to vaše myslenie. Lebo my nie sme strana alebo hnutie, ktoré chce ´za nami potopa´. My chceme naozaj, aby to sa na tom Slovensku naozaj lepšie žilo a bezpečnejšie, ako to sľubujete.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, aspoň dvaja, traja členovia vlády a držím vám palce na tom sneme. Dúfam, že to stíhate. Dovi. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mne to je naozaj trápne, že sa to musím spýtať, ale môžem vás poprosiť o výklad predsedajúceho vo veci toho, že tu sedí člen vlády, minister zahraničných vecí, ktorý počas podľa mňa celkom dobrého prejavu má slúchatká v ušiach a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Prepáčte, ale musí byť procedurálny návrh podaný a o tom musí byť možné hlasovať, to povedzte a potom odôvodnite. Toto, čo hovoríte, nie je procedurálny návrh. Nech sa páči.

Dubéci, Martin, poslanec NR SR
Ešte raz teda. Tak, prosím, dajme hlasovať o tom, že Národná rada sa uznesie, aby členovia vlády nesedeli so slúchatkami v ušiach. Ďakujem pekne. Akože prepáčte, akože mne je to trápne. Je to naozaj trápne, akože pán, pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko, dávno som nepočul prejav tak humorne, slušne povedané, naozaj ďakujem, dá sa to naozaj kultivovane. A k merítku veci, páčila sa mi naozaj jedna myšlienka, keby sa zo všetkých strán zobrali tie dobré veci, aká by sme boli dobrá krajina, keby sme to pretavili do, naozaj do zákonov, do riešení pre našu krajinu a toto by bola veľká vec, keby sa to podarilo. Ďakujem vám za váš veľmi slušný, humorný a veľmi odborný prejav.

Vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne a páni poslanci, naozaj tento záväzný vládny dokument znamená deklarovaný návrat normálnosti? Naozaj sa môžeme spoľahnúť, že odteraz až navždy budeme žiť v demokratickej spoločnosti? V právnom štáte, ktorý rešpektuje menšiny? Doteraz okrem svetlej výnimky vládnej koalície z predchádzajúceho volebného obdobia neboli menšiny a prístup k nim definované ako priorita. V preklade to znamená, že sme v koalíciách, v ktorých dominoval SMER, teda vo vláde Fico 1, Fico 2, Fico 3, nezachytili výrazný posun v pozitívnom vnímaní menšín na Slovensku. Bez ohľadu na to, že išlo o menšiny národnostné či sexuálne. Uvedomujem si, že nie je priestor na tomto mieste interpretovať hĺbkovú mediálnu analýzu výrokov súčasných vrcholových predstaviteľov našej krajiny, bolo by to jednak nadlho, ale čo je horšie, je aj opakovaním a šírením týchto stereotypov a mýtov o menšinách. Nebudem to robiť, lebo napríklad taký pán Danko si nezaslúži viac reklamy, ako si len on sám vie na svoju osobu zaslúžiť reklamy.
Dovoľte mi predtým, ako sa vyjadrím k programovému vyhláseniu vlády, povedať pár viet o nás. Viete, o kom? No predsa o nás Rómoch. Sme druhou najväčšou menšinou národnostnou na Slovensku. Tento štatút menšiny máme ešte z roku 1990. Neuveríte, ale v praxi by to malo znamenať oveľa viac ako len uznesenie či deklaráciu uznania. Nie, nie sme Cigáni, nie sme objekt sociálnej politiky, sme hrdá národnostná menšina, ktorá si zaslúži istoty. Istotu, že sa k nám budú vrcholoví predstavitelia tohto štátu správať ako k plnohodnotným obyvateľom tejto krajiny. Ako k obyvateľom s rovnakým prístupom k službám, vzdelaniu, zamestnaniu, zdraviu, participácii na rozvoji občianskej spoločnosti. Ako k ľuďom, v ktorých je potenciál a ktorí sú prospešní pre túto krajinu. Jedinou istotou však naďalej zostáva, že sme síce mediálne najviditeľnejšou menšinou, ktorá je zároveň ale neviditeľnou menšinou, ktorú v najlepšom prípade chcete spoznávať i napriek tomu, že sme tu 700 rokov na tomto území.
Už nechceme zažívať protirómsky rasizmus, nechceme neustále ďakovať za niečo, čo by malo byť v demokratickej krajine, spoločnosti normálne, normálne a nie výnimočné. Ďakovať, že máme vzdelanie, že máme prácu, že nás obslúžia v reštaurácii. Prepáčte, nepatrím medzi ľudí, ktorí by používali konfrontačný štýl komunikácie, i napriek tomu, že som profesionálny boxer zvyknutý dostávať a rozdávať tvrdé rany, v politike budem konštruktívny. Chcem hľadať prieniky spolupráce, ktorá zlepší postavenie menšín na Slovensku.
Tak poďme na to programové vyhlásenie vlády. Keďže som bol nedávno aj študentom verejnej vysokej školy v Nitre, kde sme mali aj štatistiku, tak dokument má 88 strán, je rozdelený do piatich veľkých oblastí, výraz Róm, Rómka, prípadne rómsky, rómske je v dokumente celkovo spomenuté až šesťkrát. Nachádzajú sa na strane 61 a sú súčasťou politiky podpory národnostných menšín. Keby som chcel imitovať slová klasika, po tejto štatistike poďakujem za pozornosť, za pozornosť a odídem. Alebo využijúc slová ďalšej tentokrát klasičky, by to bolo samé: bla, bla, bla. Túto vládu zaujíma najmä, a teraz citujem: Osobitne bude vládu zaujímať možnosť obzvlášť motivácie zapojenia členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu, ktorý je dnes poznačený nedostatkom pracovnej sily. Mám tomu rozumieť tak, že roboty je plno, len Rómovia a Rómky nechcú pracovať, že nemajú motiváciu pracovať? Prosím, a odvolávajúc sa na vašu enormnú snahu zapájať do procesu participácie samosprávy, skúmali ste niekedy motivácie potenciálnych zamestnávateľov zamestnať Rómov? Inak povedané, aj keď tých pracovitých (pracovných, pozn. red.) príležitostí je tak strašne veľa, čo je dôvodom neuplatniteľnosti Rómov na trhu práce? Nie je to náhodou diskriminácia zamestnávateľov, neochota zamestnať Rómov iba preto, že sú Rómovia?
A ešte mi dovoľte jednu citáciu z tohto dokumentu: „Vláda je pripravená, berúc na zreteľ všetky špecifiká marginalizovanej rómskej komunity, realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Opravte ma, ak sa mýlim, ale mám tomu rozumieť tak, že tento typ filozofie v praxi znamená politiku teroru viditeľnú v Moldave či v Dubnici? Tí ľudia si to pamätajú a my takisto. To je tá pomyselná rovnováha medzi právami a povinnosťami?
Prejdime na oblasť športu. Ako veľmi dobre viete, profesionálnym športom žijem odmalička. Osobne ma teší, že v programovom vyhlásení vlády mu venujete viac pozornosť, avšak na to, že chcete zriadiť nové ministerstvo, ste pre obhajobu jeho vzniku mali venovať viac ako jednu stranu A4. A teraz v zásade nejde o to, že to malo byť rozsahom viac, ale čo tá jedna strana vlastne svojím obsahom prezrádza. Pozitívom je, že chcete byť pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov spravodlivejší, dokonca budovanie športovej infraštruktúry bude podľa tohto dokumentu príbehom úspechu. Chcem tomu veľmi veriť. Chcem veriť tomu, že budete pozornosť venovať aj viac individuálnym športom, pretože sú dlhodobo finančne podvyživené. Že sa nebudú stavať, prípadne len upravovať futbalové plochy a to len preto, lebo sme národ futbalový.
Nezabúdajme, že dosahujeme vynikajúce výsledky vo viacerých individuálnych športoch, som aj ja jeden z nich, asi môžem povedať, aj v kolektívnych športoch. Nezabúdajme, že aby sa z nás a z našich detí stali vrcholoví športovci a športovkyne, nestačí byť hrdý len na štátny symbol na hrudi pri zápase. Lebo to je už len výsledok. Zamerajme sa na proces, ako sa k tomu výsledku dopracovať. Aktuálne sú napríklad takou veľkou témou 2 % daní z príjmov, ktoré môžte každý rok poukazovať, respektíve darovať nejakej organizácii, inštitúcii, klubu alebo občianskemu združeniu. Čo je dôležité, z týchto percent prežívajú mnohé matky s hendikepovaným dieťaťom, lebo mu môžte raz za rok pomôcť pár desiatkami svojich eur z platu. Hovorím to preto, lebo ministerstvo práce chce z týchto 2 %, ktoré idú organizáciám v celkovej hodnote takmer 90 mil. eur ročne, spolufinancovať 13. dôchodky. Osobne podporujem iniciatívy, ktoré zabezpečia tieto dôchodky, nesúhlasím však s tým, aby sa pomáhalo niekomu slabšiemu v tejto spoločnosti na úkor iného slabšieho. Čiže pomôžeme starším a zoberieme napríklad ľuďom s hendikepom. Nemyslím, že je to správna cesta a očakávam, že sa k tomu konštruktívne postavíme a budeme hľadať možnosti, ako to urobiť inak.
Na tejto jednej strane som si neprečítal nič o prevencii rizikových javov prostredníctvom športu. Nič o vyhľadávaní talentov z chudobných pomerov, nič o vyššej finančnej motivácii profesionálnych športovcov, aby napríklad reprezentant Slovenska popri športe nemusel robiť kuriéra, aby mal peniaze napríklad na tréning. Pevne verím, že ma počas nielen tohto obdobia presvedčíte o tom, že nové ministerstvo vzniklo pre šport a nie pre vás.
Dovolím si vyjadriť sa ešte k jednej oblasti, a tou je školstvo. Dámy a páni, je po voľbách. Nemusíte strašiť obyvateľov Slovenska s gender ideológiou, ktorá „ovládne" naše základné školy. Možno iba jedna taká malá krátka poznámka pod čiarou. Asi nie je pre predstaviteľov vlády nič nové, že mimovládne organizácie suplujú práve štát v tak dôležitých témach ako je prevencia rizikových javov v spoločnosti, ako sú násilie, závislosti a mnohé iné. Práve riaditelia a riaditeľky škôl využívajú mimovládky na vzdelávanie detí, šírenie osvety a prevencie napríklad násilia v ich školách. Buďme preto vecní, nevytvárajme zástupné problémy v témach, ktoré sú pre školstvo dôležité. Nevytvárajme zbytočné dymové clony.
Hneď v prvej vete v oblasti vzdelávacia politika si môžte prečítať, že každá dieťa má podľa ústavy právo na vzdelanie. Neviem, či si ctené auditórium uvedomuje, že v prípade rómskych detí je to práve značne pokrivené. Viete prečo?... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak zažil si ten nováčikovský, Vilo, zažil si to nováčikovské, že si si nesledoval čas. Ale bolo to výborné, naozaj to bolo výborné. Ty si krásny príklad toho, že naozaj je to ukážka, že v rómskom etniku sú ľudia, ktorí chcú sa vzdelávať, sú tam vynikajúci športovci a práve tomuto sa v tom programovom vyhlásení vlády na strane športu a aj školstva absolútne nevenuje. Ja, naša nezisková organizácia tridsať rokov robíme s rómskou etnikou a musím povedať, že absolútne o všetkom si mal pravdu, absolútne vo všetkom. A tento štát namiesto toho, aby dával ponuky, príležitosti aj v tomto PVV, aby boli ponuky a príležitosti pre rómske deti, pre Rómov, tak opak je pravdou. Aj pre toto nebudem hlasovať za toto, tento balast.
Veľmi krásne si tam spomenul to, že neziskovky naozaj suplujú a robia za vládu veľmi významnú či už výchovnú, alebo vzdelávaciu, ale aj sociálnu pomoc. A oni to chcú zmeniť a naozaj chcem potvrdiť to, že naša nezisková organizácia 2 % dane dával, dávala a dáva chlapcovi, ako si ty povedal, ktorý, ktorý si to zaslúžil. Táto vládna garnitúra to ide týmto deťom zobrať, čo je hyenizmus. Je to odporné, nechutné a na to nemám slov, na to nemám slov.
Ale, Vilo, naozaj super, ďakujem veľmi pekne a je, ešte raz, že ty si presne dôkaz toho, že aj šport, aj rómska, rómske etnikum je dôkazom toho, že stačí, aby ste dostali príležitosť a chopíte sa jej. Ešte raz ti tlieskam. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, Vilo, za tvoje vystúpenie. Chcem ti poďakovať vlastne za to, že si sa dal na tento boj. Na jednej strane si človek, ktorý je športovec, človek, ktorý fakt sa vypracoval z chudobných pomerov, môžeš byť mnohým ľuďom, nielen Rómom, ale mnohým Slovákom vzorom.
Teší ma, že v podstate v našom hnutí dávame príležitosť menšinám, dávame príležitosť aj Rómom a v podstate s Lukášom Bužom, Anežkou Škopovou ste taká druhá generácia po Peťovi Pollákovi.
Chcem upozorniť na to, že mnohí politici a mnohí vládni politici mali pred voľbami na bilbordoch, a veľmi radi to podsúvali medzi svojimi voličmi, že urobia poriadky v osadách, že konečne urobia poriadky s Rómami. Ale podľa mňa sa veľmi mýlia, keď chcú robiť ich štýlom tie poriadky. A sú to mnohokrát poslanci vládnej koalície, ktorí v minulosti veľakrát práve si kupovali rómske hlasy v chudobných osadách. Kde za cigarety, za alkohol, za drobné získavali hlasy. A dnes sa čudujú, že práve vás Rómovia volili. Nevedia si to vysvetliť. Ale ja som hrdý na to, že Rómovia si konečne vybrali svojich zástupcov, že konečne volili svojich, nikto ich nemusel oblbovať za cigarety a za alkohol. A dnes tu majú dôstojných reprezentantov, ktorí vystupujú, hovoria dobré a jasné posolstvá a môžu byť vzorom pre ďalších Rómov, pre ďalšie deti, ktoré sú možno v osadách, ktoré môžu sa raz stať aj poslancami Národnej rady.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vilo, tak ako si aj hovoril, keď si spomínal na začiatku možno tie štatistiky, a že ste druhá najväčšia menšina národnostná. Nás Maďari učili, že im lepšie znie v uchu, keď je to národnostná komunita ako menšina, ale tak už ako si vyberiete. Takže možno percentuálne na počte obyvateľov to vychádza, povedzme si, na 8 %. A ja som hrdý, že v našom poslaneckom klube naprávame možno tú dlhoročnú krivdu voči rómskej komunite a že u nás Rómovia v našom poslaneckom klube majú 25 %. Tak je to približne trikrát viac jako na Slovensku a myslím si, že tak je to správne po tých dlhých rokoch krivdy.
Ale čo sa týka toho programového vyhlásenia vlády a prístupu k Rómom, tak si myslím, že úplne krásne o tom hovorí v podstate posledná veta v tej časti, v ktorej sa marginalizovaným komunitám venujú, a tá znie: „Realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Z tohto je krásne vidieť ten latentný rasizmus, ktorý v podstate sa snažia zaobaliť do pár pekných slov, ale v skutočnosti podsúvajú ľuďom to, čo, to, čo tu svojho času hovoril Mazurek, Suja, Kotleba a podobní, že jednoducho Rómovia, tam treba len tú politiku, to zase vlastne hovoril ten bývalý slávny predseda SNS, politiku malého dvora, dlhého biča, vyžadovať práva, povinnosti.
A ja sa z tohto miesta pýtam, napríklad aké práva a povinnosti vyžadujeme od toho skorumpovaného mafiána Kaliňáka, ktorý sa tu pred chvíľkou pohyboval, že či ten má iba práva. Práva rozkrádať naše spoločné, práva uniesť, asistovať pri únose Vietnamca, práva okydávať Hedvigu Malinovú, práva zneužívať NAKU na sledovanie opozičných poslancov, ale žiadne povinnosti. Ale od Rómov, čuduj sa svete, tam to vyžaduje.