43. schôdza

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tlač 1023. Národná rada uznesením č. 1206 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady. Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada zároveň určila Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory.
=====

... Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 282 zo dňa 19. novembra 2025, ústavnoprávny výbor uznesením č. 400 zo dňa 20. novembra 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 234 zo dňa 24. novembra 2025. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené pod bodom 4 spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákonu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 288 zo dňa 25. novembra 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal troch písomne prihlásených – pán poslanec Viskupič, Dubovický a Ledecký.
Pán poslanec Viskupič za klub SaS, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....

proste jedno A a operujú tým, že jasné, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenia zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná dňa je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten check toll, proste si tú, za tú aplikáciu vo svojich systémoch zaplatí, alebo teda nechá, nechá ju proste zaplatiť 90-tisíc. Jedna jediná firma, hej? Čiže toto, toto si treba uvedomovať, že koľko to vlastne celé akože stojí, hej? Toto proste nie je sranda, fakt to nie je sranda.
No a ako z toho, ako z toho von? No niekedy, niekedy je skutočne že menej viacej. My sme tu fakt mali dnes sedieť a hľadať cesty, ako to uľahčiť firmám. Akože možno skutočne raz aj tá elektronická faktúra proste nejaké benefity prinesie, hej? Ale proste nie takto. Nie takto skoro, nie takto všetko naraz. Čiže my sme tu skutočne mali sedieť a hľadať, kde tým firmám proste niečo uľaviť, hej, kde im niečo zjednodušiť, kde zrušiť nejakú povinnosť, hej, kde im nejaký existujúci papier, ktorý musia mať zavesený na prevádzke a opečiatkovaný, povedať, že a už ho nemusíte mať. Nie. Napriek tomu vyrobíme nový papier, ktorý si musia od 1. januára zavesiť, alebo od 1. 3., teraz neviem úplne presne, aby som, aby som teda proste hovoril presne. Takže toto, toto mi tu chýba.
Možno sa dotknem ešte jednej veci, než teda predložím pozmeňujúci návrh, a to budem zasa asi skôr, asi skôr chváliť. Ďalšou vecou, ktorú teda prináša tento zákon, je, že skutočne existujú, existujú firmy, ktoré teda robia jednu činnosť a vyhýbajú sa plateniu DPH, a teda robia to tak, častokrát to vidíte, že, teraz kecám, že firma Park Service 1 a Park Service 2, Park Service 3, Park Service Y, hej, a každá má, samozrejme, tržby tesne pod hornou hranicou, kedy človek sa stáva povinným platcom a vykonáva tú istú činnosť. Čiže áno, tento návrh zákona alebo teda táto novela prináša noty, ako sa s týmto nejak vysporiadať. Nedokážem to vyhodnotiť, či to bude dobré-zlé, lebo však ono tiež to nie je jednoduché, ale som presvedčený, že toto je správna cesta, aby sa jednoducho s takýmto niečím riešilo, aby sa proste takto akoby nevyhýbalo plateniu, plateniu daní, lebo predchádzajúce vysvetlenie som tým začal, teraz to poviem tuná, pretože skutočne dane platiť treba a to proste, to je fakt a to aj ja teda, čo sa venujem verejným financiám, vždy budem hovoriť proste. Áno, treba. Štát potom z toho financuje verejné statky, verejné služby, ale zároveň aj ten druhý dôvod je dôležitý.
Ak zoberiete poctivého podnikateľa platiaceho dane a nepoctivého neplatiaceho, samozrejmé, že má nekalú konkurenčnú výhodu a samozrejmé, že je úlohou štátu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, a to znamená robiť zle tým podvodníkom a zjednodušovať situáciu tým poctivým. Tak, aby proste tá nevýhoda toho poctivého ideálne nebola žiadna, alebo teda reálne čo najmenšia. Takže toto si myslím, že toto je kľúčové.
Pán predsedajúci, ja len na sekundu, idem si zobrať na miesto pozmeňujúci návrh, keďže som si ho nezobral.
No, takže odôvodnenie ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda v tejto súvislosti predkladám a teda následne ho prečítam. Čiže veľmi jednoducho. Tento návrh zákona prináša teda povinnosť e-faktúry teda pre všetky firmy od 1. 1. 2027. To, čo ako opozičný poslanec akoby vieme s tým zákonom urobiť a navrhnúť, je teda to, aby sa tá účinnosť tohto zákona posunula k tomu dátumu, ktorý chce po nás Európska únia. To, čo je proste absolútne zmysluplné. Teda vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom presúvame účinnosť tých bodov, vlastne ktoré teda zapájajú do systému e-faktúru až teda ku tomu, ku tomu dátumu v roku 2030. Takže takto, takto to je akoby jedno, jedno z riešení. Bodaj by teda, asi ten dôvod je ten, že bodaj by sme vo všetkých prípadoch, vo všetkých oblastiach boli na tom tak, že teda plníme povinnosti, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii, teda v ten termín. Nemá význam hnať sa dopredu a robiť to proste tri a pol roka dopredu, pretože máme niekde zase oblasti, kde sme tri roky pozadu, kde sú proste už rôzne konania voči nám, čiže najzmysluplnejšie je teda to, aby sa tá povinná účinnosť dala, dala od toho, od toho 30. 6. 2030 a, samozrejme, proste je plne v moci predkladateľa, aby keď teda akoby chce pripraviť ten svet, tak dá sa to urobiť skôr, dá sa to urobiť dobrovoľne, proste tieto možnosti tu stále sú. Bolo by to presne to, čo by mohlo pomôcť, pretože v týchto fakt ťažkých časoch, tak firma, ktorá to chce, dáva im to zmysel, má na to prostriedky, mohla by ísť do toho systému skôr, bude lepšie pripravená v roku 2030, možno jej to prinesie konkurenčnú výhodu, a firma, ktorá bojuje o prežitie, ktorá rozmýšľa, či zavrie, alebo či bude investovať, alebo či nebude investovať, alebo či odíde, proste tej jednoducho uľahčíme to, že nebude musieť mať tam ďalší Damaklov meč k 1. januáru 2027.
Fakt, pán minister, to, čo sa im tu už celé pripravilo či od vás, či z ostatných oblastí, majú toho firmy fakt plné zuby, plné kecky a skúsme im skôr uľahčovať, ako prinášať nové povinnosti.
Takže skončil som s vystúpením a idem prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1023.
1. V čl. I bod 59 znie:
„59. Za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85o
Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu
(1) Na zápis osoby ako certifikovaného poisťovateľa (poskytovateľa, pozn. prepis.) doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(2) Finančné riaditeľstvo vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(3) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.
(4) V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté
a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a
b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)
(5) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71a ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovateľskou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.
(6) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.".".
2. Článok VI znie:
„Čl. VI
Tento článok (zákon, pozn. prepis.) nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7 až 13, 18, 19, 21 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 až 6, bodov 30 až 32, bodu 33 § 72 ods. 9 až 12, bodov 34 až 45, 47 až 58, bodu 59 § 85o ods. 3 a 6 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.".
Pána spravodajcu v tejto súvislosti žiadam, aby body 17 až 20 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická. Pán poslanec Ledecký.

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Pán kolega Ledecký, ďakujem. Ďakujem, Vladino, za tvoju faktickú. Preto som k tomu uviedol, že ja to, pozriem sa na to, len z toho pohľadu štátu a možných proste možno daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať...
=====

...daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať tiež v súlade so zákonom a skutočne, tá 5 % dépéháčka, to bolo za hranou. A ja nehovorím, že každý jeden pohyb bol daňový podvod, ale jednoducho diali sa tam veci, to vlastne si začal o tom skutočne rozprávať ty, ako hovoríš, a asi to najrozumnejšie riešenie je to riešenie skutočne tej 19 % dépéháčky. A asi, asi toľko. Každopádne, určite tu budem sedieť a budem počúvať, vlastne celý, celý ako ten svet je farebný ohľadne týchto sociálnych podnikov, určite áno. Tak ešte raz, ďakujem za tvoju faktickú.