Vážený pán predkladateľ, minister práce, sociálnych vecí a rodiny a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme po výraznom zvrate v legislatívnom procese, ktorý dalo by sa povedať, že mení hru a obnažuje skutočnú povahu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pokiaľ sa ten názov nezmení na ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti, čo by teda bolo primeranejšie po tých zmenách, ktoré nasledujú.
Zopakujme si, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré začalo sobotným rokovaním vlády. Ja si veľmi ani nepamätám, že by vláda niekedy rokovala v sobotu, že čo také urgentné sa musí stať, aby vláda rokovala v sobotu. Tak ako je to už zvykom, neexistujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Opakovane sa domáhame toho, aby nám predkladateľ povedal, aké práva, konkrétne aké práva sú ohrozené a v čom spočíva mimoriadnosť situácie, keď agenda, ktorá dlhé roky je na ministerstve spravodlivosti a je tam kvalitne zabezpečovaná, teda ochrana obetí trestných činov a pomoc obetiam trestných činov je na ministerstve spravodlivosti tak ako dlhé roky predtým, a keď ochrana oznamovateľov, ktorá sa v dôsledku zákona z roku 2019 posunula na kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda už od roku dvetisíc nie devätnásť, ale ´21, upozorňujem, že až od roku 2021, ešte sa k tomu vrátim, je zabezpečená Úradom na ochranu oznamovateľov. Sú v dvoch rôznych inštitúciách a je to taký vážny problém, že treba, aby sa vláda zišla v sobotu a parlament schválil skrátené legislatívne konanie.
Prichádzate s návrhom zákona, ktorý, a to je paradox, to nie je úplne obvyklé ani na vaše pomery, že síce áno, skrátené legislatívne konanie odôvodňujete nejakým fiktívnym, skutočne neexistujúcim ohrozením základných práv a slobôd alebo hospodárskymi škodami, ale tu sme v situácii, že nielenže neexistujú tie dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo žiadne ľudské práva nie sú ohrozené, ale práve naopak, ľudské práva môžu byť ohrozené tým, ak bude tento návrh zákona schválený, môže byť prinajmenšom dočasne oslabená ochrana obetí trestných činov, môže byť ohrozená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď už nie tými zmenami, ktoré vypustíte zrejme pozmeňujúcim návrhom, na ktoré sme vás dlhodobo upozorňovali, ale likvidáciou nezávislého úradu a vytvorením úradu, ktorý bude politicky ovládaný.
Po pozmeňujúcom návrhu, ktorý sem priniesol pán poslanec Eliáš s odôvodnením, že je to výsledok komunikácie s Európskou komisiou bez toho, aby to akokoľvek bližšie vysvetlil, tak v tom návrhu vašom ostanú iba také veci, ako je likvidácia úradu, ktorý bol zriadený na základe zákona schváleného za vašej predchádzajúcej vlády a výmena jeho predsedníčky, ktorá bola vybratá na základe mechanizmu a výberovou komisiou v časoch vašej predchádzajúcej vlády.
Rovnako by som chcel pripomenúť, že ešte v roku 2023 ste spolu s novelou Trestného zákona prišli s návrhom na skrátené legislatívne konanie o zmene tohto zákona, lebo sa vám nepáčila právna úprava ochrany oznamovateľov, potom ste na to zabudli a nebolo ani skrátené legislatívne konanie, ani žiadne iné legislatívne konanie, dva roky sa nič nedialo. Potom prišiel poslanecký návrh skupiny poslancov HLAS-u - poslancov Barteka, Kalivodu a Demečka - ktorý obsahoval zúženie a oslabenie ochrany oznamovateľov. Súčasná predsedníčka úradu pani Dlugošová na to upozornila poslancov, napísala list členom ústavnoprávneho výboru, dokonca prišla na ústavnoprávny výbor pred touto schôdzou a chcela v bode rôzne informovať poslancov, členov ústavnoprávneho výboru, v čom spočíva problematickosť návrhu poslancov HLAS-u, ktorý by obmedzoval ochranu oznamovateľov iba na oznámenia smerujúce k osobe zamestnávateľa a ktorý by umožňoval prehodnocovať už poskytnutú ochranu aj retroaktívne, a tvrdila, že by to bol rozpor s právom Európskej únie. Vy ste to popierali, neumožnili ste jej vystúpiť, mimochodom, ani včera, ale ani vtedy v rôznom nemohla dostať tri minúty, aby sa k tomu vyjadrila, k veci, ktorá sa týka jej úradu a ktorá bola poslancami navrhovaná bez akejkoľvek konzultácie s úradom. Popierali ste, že je to v rozpore s právom Európskej únie.
Potom prišla vláda s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Tie ustanovenia, ktoré boli problematické a ktoré boli evidentne v rozpore s príslušnou európskou smernicou, vláda zahrnula do svojho návrhu. My sme na to opätovne upozorňovali a vy ste to opäť odmietali, že nie, nie je to problém, je to v poriadku, aby po už neviem koľkých dňoch rokovania, rozpráv, diskusií vo výboroch, v pléne, prišla dvojica poslancov Eliáš a Bartek s tým, že presne tieto ustanovenia sa majú z návrhu zákona vypustiť a je to výsledok konzultácií s Európskou komisiou. Čiže vlastne potvrdzujete, že sme mali pravdu. Potvrdzujete, že pani predsedníčka Dlugošová mala pravdu, keď vás upozorňovala na to, že takýmto spôsobom ak sa zúži ochrana oznamovateľov, bude to v rozpore s právom Európskej únie, a teda úplný paradox je, že pán poslanec Bartek je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa z vládneho návrhu vypúšťa to, čo je obsahom jeho poslaneckého návrhu. Ja neviem, ja by som sa asi hanbil, keby som predložil nejaký poslanecký návrh, potom sa ten poslanecký návrh premietol do vládneho návrhu a potom by som ja mal pozmeňujúcim návrhom vypustiť z vládneho návrhu to, čo som vlastne ja chcel dostať do zákona. Ale dobre, no tak asi to máme nastavené inak.
Chcem upozorniť, že vládny návrh vo svojej dôvodovej správe tvrdí, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, čo v dôsledku tohto pozmeňujúceho návrhu pánov poslancov Eliáša a Barteka je zjavné, že je to lož, že to nie je pravda, že ten návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, lebo pozmeňujúci návrh je výsledkom konzultácií s Európskou komisiou. A človek by si tak povedal, že ak niekto chce navrhnúť nejaký zákon alebo predložiť návrh zákona do parlamentu, tak by si mal predtým, ako ho predloží, overiť či je alebo nie je ten návrh zákona v súlade s právom Európskej únie. Nota bene keď to robí vláda, keď potrebuje konzultovať s Európskou komisiou, tak to má urobiť predtým, ako navrhne nejaký zákon do parlamentu, nie až potom.
No ak tento pozmeňujúci návrh bude schválený, tak celý návrh zákona sa scvrkne, páči sa mi to slovo, ktoré použil pán poslanec Krúpa, celý ten návrh zákona sa scvrkne iba na likvidáciu úradu a odstránenie jeho súčasnej predsedníčky a jej nahradenie nejakou figúrkou, ktorú vymenuje pán predseda Národnej rady Raši. Ale tam je možný naďalej rozpor s právom Európskej únie, lebo ochrana oznamovateľov má byť garantovaná nezávislým úradom. A čo je to za nezávislý úrad, kde síce je v zákone napísané, že iba so zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú striktné a prísne nastavené, možno odvolať predsedu úradu, a keďže tie dôvody nenastali, tak si parlamentná väčšina pomôže tým, že úrad zruší, založí nový úrad, ktorý bude takmer jedna k jednej rovnaký ako ten predchádzajúci úrad a dá si tam svojho človeka? To nie je nezávislosť, to je spochybnenie nezávislosti takéhoto úradu, takejto inštitúcie. To je niečo podobné, ako keby ste novelizovali súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dopísali by ste tam, že Národná rada môže na návrh vlády odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu a potom na základe takto zmeneného zákona by ste odvolali pani Dlugošovú z funkcie predsedníčky úradu a zvolili si tam niekoho ďalšieho. Lebo je to obchádzanie účelu zákona, obchádzanie zmyslu toho ustanovenia, ktoré tam je dnes a ktoré má chrániť nezávislosť úradu a nezávislosť osoby, ktorá sedí na čele úradu alebo stojí na čele úradu.
Tie formálne dôvody, ktorými vláda odôvodňuje, teraz už nechajme bokom skrátené legislatívne konanie, to všetci vedia, že je nezmysel, že na to dôvody nie sú, je spojenie dvoch nesúvisiacich agend - ochranu oznamovateľov a ochrany obetí. Doteraz tu nikto nevysvetlil, akým spôsobom pomôže či už oznamovateľom alebo obetiam trestnej činnosti, ak sa o nich bude starať jedna inštitúcia, lebo ide o dve odlišné agendy. Ja som veľmi rozmýšľal, že kde môže byť ten prienik, že aká je tá osoba, ja by som rád spoznal nejakú jednu osobu, ktorá je zároveň aj oznamovateľom protispoločenskej činnosti a potrebuje ochranu pred svojím zamestnávateľom a zároveň aj obeťou násilnej trestnej činnosti, ktorá by mala dostať odškodnenie a že by jej mohlo prospieť, keby to robil jeden úrad. Aj v rámci toho úradu to aj tak budú robiť dvaja rôzni zamestnanci. A teda môže byť napríklad situácia, že zamestnanec sa dozvie, že jeho zamestnávateľ je skorumpovaný, podá trestné oznámenie, potom ho niekto zbije, ublíži mu na zdraví a potom sa zistí, že to bolo na objednávku toho zamestnávateľa. Tak tá osoba bude v pozícii oznamovateľa, ktorého bude treba chrániť pred odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa a zároveň aj obete úmyselného násilného trestného činu, ktorá sa bude môcť domáhať odškodnenia. Teoreticky taká situácia môže nastať, ale koľko je takých prípadov? Koľko z tých obetí, ktoré sú odškodňované v súčasnosti ministerstvom spravodlivosti, sú zároveň aj oznamovatelia trestného činu v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a koľkí z oznamovateľov protispoločenskej činnosti sú zároveň aj v postavení obeti násilného trestného činu? Teoreticky to možné je, ale obávam sa, že prakticky taká situácia ani nenastala, teoreticky mohla.
Ďalším z dôvodov, lebo tie dôvody sa menia, tie dôvody, niečo je napísané, niečo nám povie pán minister Šutaj Eštok, niečo nám povie pán podpredseda Národnej rady Gašpar, keď vystúpi a raz to nesúvisí vôbec s čurillovcami a potom ako významnú časť príhovoru, ako pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, tak pána ministra dnešného vystúpenia, pána ministra Šutaja Eštoka, tvoria informácie o čurillovcoch, tak súvisí, nesúvisí.
Tak pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Kurilovská, ktorá prišla s návrhom zákona do ústavnoprávneho výboru, tak tá nám hovorila o tom, že sa stransparentní výber predsedu úradu. Keď sme ju upozornili, že ako sa stransparentní, keď sa skoro jedna k jednej celý ten proces výberu prenáša zo súčasného zákona - výberová komisia, verejné vypočutie, osvojí si vláda, posunie dvoch kandidátov do parlamentu, parlament volí - takto bola, mimochodom, zvolená za predsedníčku úradu pani Zuzana Dlugošová, v čom ten výber bude transparentnejší, na to nedokázala odpovedať, na to nikto nedokáže odpovedať. A transparentnejší nebude, ten výber bude rovnaký, prebehne rovnakým spôsobom. Rozdiel bude akurát v tej komisii, lebo v tej komisii bol a aj má byť zástupca prezidenta, vlády, verejného ochrancu práv a poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti, to sa nemení, ale podľa predchádzajúceho alebo doterajšieho znenia zákona tam má byť zástupca Rady pre štátnu službu a keďže Radu pre štátnu službu ste už zrušili, tak tam bude zástupca úradu vlády, čiže päťčlenná komisia, traja budú nominovaní subjektmi priamo spojenými so súčasnou vládnou koalíciou. Vláda a úrad vlády je jedno, aký je tam rozdiel, preboha, a prezident je zakladajúci predseda HLAS-u a nie teda s malým z, ale s veľkým Z, ospravedlňujem sa, že som ho nazval čestným predsedom HLAS-u a niekto z poslancov HLAS-u ma upozornil, že si to mám naštudovať, tak som si to naštudoval, je zakladajúci predseda HLAS-u, ktorý má v zmysle stanov HLAS-u postavenie, oficiálne postavenie v HLAS-e. V iných stranách sa to nazýva čestný predseda. V HLAS-e si, neviem prečo, povedali, že nebudú mať čestného predsedu, ale zakladajúceho. Možno teda že nejak to nezodpovedá ich nastaveniu.
Vrátim sa ešte k tej téme, ktorá tu bola rozobraná. Jedným spochybnením nezávislosti úradu je, že ten úrad bude zlikvidovaný, aby bola odstránená súčasná predsedníčka. Druhým spochybnením, a teda je to účelové popretie zmyslu toho zákona, ako je dnes nastavený, a tej nezávislosti, ako je dnes garantovaná, druhým spochybnením, o ktorom som teraz hovoril, je, že v komisii, komisia už nebude mať charakter, že bude pluralitne zložená, ale väčšinu v nej budú mať zástupcovia vládnej koalície, osoby priamo spojené jednou koaličnou zmluvou, čiže to bude výrazná politizácia oproti tomu predchádzajúcemu stavu. Pozrite si, kto bol vtedy, bola pani prezidentka Čaputová, bola Rada pre štátnu službu, čiže bolo to pluralitne zložené.
A tretím spochybnením je ten dočasný šéf, o ktorom sme tu už hovorili krátko, ktorého bude vyberať pán predseda Národnej rady Raši, ktorý síce môže overiť tie formálne predpoklady - občianstvo, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - má možnosť si overiť aj to či je alebo teda spoľahnúť sa na nejaké čestné prehlásenie či je alebo nie je členom politickej strany a či vykonával alebo nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, to sa pomerne jednoducho dá asi overiť, ale má svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dávať záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. Toto sa má overovať výberovým konaním, verejným vypočutím, miesto toho, ja neviem akým spôsobom, to chce predseda Národnej rady zistiť. To bude proste čisto subjektívne a dosadí na čelo úradu nejakého človeka, ktorý tam bude a nemusí to trvať krátko.
Súčasný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. marca 2019. Nadobudnutím účinnosti zákona sa začal proces výberu, bolo výberové konanie, posúdila návrh vláda, išlo to do parlamentu, parlament nikoho nezvolil z tej dvojice kandidátok, zopakovalo sa výberové konanie, znova to šlo na vládu, vláda to posunula parlamentu a opäť nikto nebol zvolený. Prišlo nové volebné obdobie, nová vláda si povedala, že nebude nanovo robiť výberové konanie, ale vyberie tých kandidátov, ktorí vzišli z procesu v predchádzajúcom volebnom období, a teda boli tam v tej komisii zástupcovia predchádzajúcej vlády. Posunula ich do parlamentu a parlament zvolil pani Zuzanu Dlugošovú. Ale stalo sa to až začiatkom roku 2021. Takmer dva roky trval ten proces výberu.
Čiže ja neviem, či budete efektívnejší, ale teoreticky dva roky alebo možno rok bude na čele úradu človek, ktorý nebude mať legitimitu toho výberového procesu, ani toho výberového procesu, ktorý formálne bude nastavený a traja z piatich členov komisie budú vaši ľudia.
Čiže ak je tu spravodajca, tak na základe toho, čo som povedal, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a zároveň dávam návrh, ak nebude tento návrh schválený, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)
