43. schôdza

Sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej. Netvoria veľký dlh, ale v strednodobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave verejných financií tak ako centrálna vláda. Napriek tomu tie existuje pravidlá sú na samosprávy prísne a najmä vidíme problém v budúcom roku, keby tie pravidlá hovoria o tom, že nie ako v prípade centrálnej vlády, že vláda má vyrovnaný rozpočet poslať do parlamentu, ale parlament ho môže zmeniť. A že tie samosprávy musia schváliť vyrovnané rozpočty. Myslíme si, že toto pravidlo je teda príliš prísne a malo by sa zmeniť aby to nebolo takéto, takto drakonické pre samosprávy.
My sme mimochodom na to aj upozornili ministerstvo financií či teda nie je ochota aspoň pre malú technickú novelu ústavného zákona práve čisto z titulu samospráv. Samozrejme prihovárame sa za väčšiu novelu. Zdá sa že je tu konsenzus napríklad o tom, aby sa sledoval skôr čistý dlh a máme ešte aj iné po vyše 10 rokov skúsenosti s ústavným zákonom, iné modernizačné veci, ktoré by sa mohli v tom ústavnom zákone zmeniť. Ale priamo na ministerstvo financií sme aj presne upozornili či aspoň takáto technická novela, čo sa týka samospráv by nebola možná.
Ďakujem za teda podporu aj nejaký historický exkurz, ako som hovoril v predchádzajúcom slove. Je úplne prirodzené, že existujú konflikty medzi aktuálnou vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má nastavovať zrkadlo. Ako jeden ste spomínali, ale možno pridám taký ten väčší, čo sa týka rodinného balíčka, kde sme teda apelovali pre tú pred, predchádzajúcu vlád, že by mal byť kompenzovaný a teda aj cez Ústavný súd vlastne časť tých opatrení, čo týka krúžkovného, nakoniec Ústavný súd aj zrušil.
Čo sa týka predchádzajúcej vlády, tam sme napríklad boli kritický v tom, že mysleli sme, že ten vyrovnaný rozpočet, ktorý poslala do Národnej rady mal byť oveľa kvalitnejšie zostavený a nie zostavený tak, že priamo v texte ministerstvo financií hovorilo o tom, ako ten rozpočet ohrozuje vôbec základy fungovania štátu. A tak isto mohla tá predchádzajúca úradnícka vláda pripraviť rozpočet aj pre súčasnú vládu, keďže tie voľby boli tak neskoro od roku a teda bol objektívne malý čas na prípravu rozpočtu. A nejaká kostra rozpočtu by určite mohla pomôcť. A možno z mojej strany bola kritika na tú úradnícku vládu aj v tom, a to je moja posledná poznámka, čo sa týka samotnej novely ústavného zákona pretože to bolo viacročná snaha zmodernizovať tento zákon. Tento zákon prešiel prvým čítaním, zdalo sa že je podpora aj zo strany koalície, aj zo strany časti opozície. Samotné výdavkové limity napríklad vo forme normálneho zákona prešli vyše, teda ústavnou väčšinou počtu hlasov. A bohužiaľ, úradnícka vláda stiahla hlasovanie o tejto novele ústavného zákona v druhom čítaní, nedala možnosť parlamentu, aby sa teda prejavil či naozaj je tu koalično-opozičná zhoda na modernizácii toho ústavného zákona. A preto v súčasnosti sme v takomto komplikovanom stave kedy vlastne potom určitým nedodržiavaním alebo obchádzaním tých sankcií. Niektoré sankcie sú samozrejme objektívne príliš tvrdé. Dochádza k znižovaniu hodnovernosti samotného zákona a preto sme sa opakovane aj pýtali súčasné ministerstvo financií, či nemá snahu skúsiť získať opätovne nejaký konsenzus a naprieč politickým spektrom aby sa modernizoval tento ústavný zákona a zároveň aby nebolo aj tak ľahké potom tie sankcie, ktoré budú primerané aj obchádzať tak ako je to v súčasnosti.

Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a vyjadrenie sa k tým veciam ku ktorým som sa aj vyjadroval a teda pýtal som sa. Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A malo by sa zmeniť a na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať. A ak nie sme s ním spokojný tam by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade obávam sa že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pekne, ja už len veľmi krátko zopakujem ten hlavný odkaz ktorý máme. Je dobré treba oceniť, že na Slovensku existuje konsenzus naprieč spoločnosťou, naprieč koalíciou, opozíciou, že ozdravovať verejné financie je potrebné. Treba to však robiť čo najmenej bolestivým spôsobom, aby to ozdravovanie verejných financií bolo trvalé, aby malo nejaký koniec, aby to nebola nekonečná snaha pri ktorej nám potom hrozí tá konsolidačná únava. A tým, ak to má byť čo najmenej bolestivé, to znamená, aby pri tých konsolidačných opatreniach prebiehala ideálne odborná diskusia o tom, aký majú dopad na konkurencie schopnosť hospodárenia na budúci ekonomický rast a tým pádom aj budúce príjmy pre štát, aby teda nebola potreba kvôli tomu, že ten ekonomický rast bude nižší dokonsolidovať verejné financie, pretože potom budeme mať tie výpadky na strane príjmov a tie deficity horšie ako sme si mysleli.
Takže treba využiť to, že ten konsenzus zatiaľ v spoločnosti máme a snažiť sa teda v rozumnom čase trvalo ozdraviť verejné financie. Ďakujem pekne.

Ďakujem vám pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám v prvom čítaní návrh zákona o Environmentálnom fonde, ktorý rieši tri veľmi jednoduché veci, ktoré zároveň sú dosť podstatné. Prvá, ktorá už skutočnosť na Slovensku je a ktorú veľmi dobre poznáte, že Environmentálny fond v súčasnosti nevie poskytovať žiadne finančné prostriedky iným inštitútom verejného právo ako napríklad sú vysoké školy, ako sú rôzne štátne inštitúcie, ktoré môžu napríklad používať peniaze na zatepľovanie rôznych internátov a podobne. Dávame ponuku a návrh, aby z Environmentálneho fondu v prípade že samozrejme jednotlivá schéma bude schválená cez ÚVO, to znamená, že sa nebude jednať o štátnu pomoc, aby mohli aj tieto inštitúcie žiadať o finančné prostriedky, takže v podstate dávame pomocnú ruku aj iným ako mestám a obciam aby si mohli uplatňovať rôzne benefity na to, aby napríklad ochránili environmentálnu kvalitu, keď to tak poviem, svojich inštitúcií.
Pokiaľ ide o druhú časť, ktorá je tiež veľmi dôležitá aby Environmentálny fond mal väčšiu voľnosť pri posudzovaní v podstate projektov do ktorých bude môcť vstupovať. V tejto oblasti najmä sa nám javia dôležité mať flexibilné nástroje napríklad pri veciach ktoré súvisia s rôznymi infringementami, to znamená, napríklad dobre viete, že počas poslednej novelizácie zákona sme umožnili napríklad štátu vedel vstupovať do uzatvárania skládok, ktoré boli napísané na nekontaktné osoby. Inak povedané na rôzne subjekty, ktoré nevedia dnes už uzavrieť tú skládku, pretože v minulosti im bolo umožnené, aby sa tie skládky dostali do rúk rôznych bielych koní a podobne. Ale voči Slovensku sú vedené infringementy v tejto veci. To znamená, že aby napríklad Environmentálny fond vedel využívať finančné prostriedky práve aj na tento účel. Napríklad aby vedel poskytovať finančné prostriedky mestám a obciam, aby vedeli uzatvárať tieto skládky, pretože dnes vie poskytovať ani úvery. A nemyslím si, že je správne ak nejaká obec má na svojom území toxickú skládku, ktorá je napísaná na nekontaktnú osobu a tú skládku ovládla napríklad obec, alebo samospráva, tak aby vždy si museli len zadlžovať obce a splácať potom tak dôležitú vec ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom úverov.
No a tretia vec, ktorá je tiež veľmi dôležitá, všetci viete, že na Slovensku funguje povinnosť ľudí si priplácať za rôzne produkty tým, že si ich kupujú produkty v obaloch. A táto skutočnosť sa zohľadňujú vo zvyšovaní cien. A tie finančné prostriedky sú dnes vyberané súkromnými spoločnosťami, čo je vlastne celé gro námietok voči tomuto zákonu. Pretože samozrejme že existuje obrovský lobing, tí ľudia o vás všetkých poobehávali. Veľmi dobre viem, že si napísali nejaký pozmeňujúci návrh, len sa hľadá ten kaskadér ktorý to tu predloží ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude ošetrovať práve finančné záujmy súkromných spoločností aby nedajbože sa nestanovilo to, že tieto súkromné spoločnosti by mali mať limity, pokiaľ ide o ich výdavky na rôznu administratívnu činnosť. Dnes sa pohybuje približne 130 mil. euro v tom čo ľudia musia odvádzať týmto firmám. Prikazuje im to de facto zákon, takže je to taká istá anomália ako keď napríklad konkrétne zdravotné poisťovne zo zákona majú príjem a ten príjem používajú na, mali by používať na úhradu zdravotných úkonov a v skutočnosti by si povedzme vyplatili 30 % na svoj vlastný, na svoju vlastnú réžiu. No dnes sa toto deje v rámci OZV. Keď som toho dokonca na poslednej tripartite otvoril, tak ten pán, ktorý sa predstavil tým, že ma svojho času nazval, že som teda taký, že som bol na Tripartite na nich, neviem aké slovo povedal, v skratke drzí. Keď som povedal, že vlastne väčšina z nich čo tam chodia tak sprivatizovali za jedno euro tie podniky, čo je historický fakt, tak nám vtedy zabudol povedať, že on je v konflikte záujmov ten pán z RÚZ, ten pán viceprezident, pretože on je tiež v jednej OZV. A naposledy mi dal ešte jednu radu pred všetkými, môžete si ten záznam tiež vytiahnuť, mi povedal, že však nech do toho nejde do tejto zmeny zákona, že nech si aj ja založím jedno OZV, hej, tak som mu povedal, že ja si nebudem zakladať OZV, ja som podpredseda vlády a minister životného prostredia, a ja nejdem ani na seba, ani na žiadneho iného človeka podnikať v tejto oblasti, alebo im obhajovať záujem ľudí, aby keď platia svoje peniaze v tých obaloch, tak aby sa tie peniaze vracali. Najmä samosprávam, tým ktoré naozaj čo najviac triedia, pretože toto sa dnes nedeje. Takže vy všetci, ktorí tu sedíte starostovia, primátori tak viete, že neexistuje žiadne podstatný rozdiel medzi tými ktorí triedia veľa a ktorí triedia málo. Tak v tejto oblasti si myslím, že celý tento zákon teraz bude o tom, že tu sa nahrnú za tento pultík ľudia, ktorí budú obhajovať súkromný záujem oproti verejnému. Teším sa na to, ako tu budem teraz počúvať, ako budete odôvodňovať, že štát by do tohto nemal vstupovať, že to je nejaká
=====

na problém náhrady škody skutočne funkčná. Musí sa vyznačovať komplexnosťou a systémovosťou. Nestačí prijať opatrenie, ktoré postihne iba tých, ktorí majú vodičský preukaz. Je nevyhnutné vytvoriť rámec, ktorý bude reflektovať aj špecifické skupiny páchateľov, ktorí sa nachádzajú mimo dosahu tohto inštitútu. A je potrebné zvážiť aj alternatívne donucovacie nástroje, ktoré budú mať reálny preventívny dopad aj na nich. Vážené dámy a páni princíp ultim a racio, ktorý je jedným zo základných pilierov trestnej politiky nám pripomína, že sankcie majú byť použité vtedy, keď iné nástroje zlyhávajú. Ak však chceme byť konzistentní musíme zabezpečiť, aby sankčný mechanizmus bol použiteľný voči všetkým skupinám páchateľov. Nie len voči tým, na ktorých je najjednoduchšie doľahnúť. Preto vás chcem požiadať, aby sme pri tomto návrhu nevnímali len jeho príťažlivý povrch ale najmä jeho praktické limity a právne dôsledky. Je našou povinnosťou vytvárať legislatívu, ktorá je spravodlivá, predvídateľná a vymožiteľná voči všetkým nie iba voči vybranej skupine. Prečo sa teda pri záverečnom hlasovaní KDH zdrží? Pretože dobrý princíp ste vložili do zlého a nie úplného kontextu. Pán minister je nám úprimne ľúto, že vláda nezvládla vypustenie takzvaného horalkového paragrafu. Poznámka pre poslancov Slovenskej národnej strany rozumej Tatrankového §. Efektívnym trestaním a postihom priestupku drobných krádeží nebola schopná doteraz navrhnúť aj takú novelu zákona o priestupkoch, ktorá by to riešila komplexne. Ak by ste to riešili naraz v jednom balíku a odborne už pred rokom, nemuseli sme to teraz pod tlakom verejnosti a médií vracať späť. To čo nám teraz predkladáte je polovičaté riešenie. Rád by som tu nadviazal na diskusiu o trestnej politike štátu, ktorú sme mali tu práve v pléne Národnej rady v čase prijímania noviel trestných zákonov, ktorú táto novela opäť otvára. V krátkom čase sme svedkami zásadného kyvadlového efektu, ktorý je výsledkom nedostatočne premyslenej legislatívnej úpravy. Najprv ste radikálne zvýšili hranicu škody pre trestný čin krádeže na 700 eur pričom ste argumentovali potrebou priblížiť sa k moderným konceptom restoratívnej justície. Znižovať kriminalizáciu drobných deliktov a sústrediť sa na náhradu škody namiesto represie. Tento ciel by bol legitímny pokiaľ by bol súčasne sprevádzaný komplexnou reformou priestupkového práva, preventívnymi opatreniami a tiež posilnením komunálnej a sociálnej práce. Lenže a to je jadro problému. Tieto podporné mechanizmy ste zanedbali. Výsledkom je, že dnes stojíme pred návrhom, ktorý od moderného restoratívneho prístupu ustupuje a návratom prísnej represii sa snaží zaplátať dôsledky legislatívneho experimentu, ktorý nezohľadňoval realitu na uliciach. Bez funkčného, koherentného a vymožiteľného zákona o priestupkoch táto novela objektívne nevyrieši nárast drobných krádeží, ktorý v posledných mesiacoch eskaloval. Ani nezabezpečí lepšiu ochranu verejnosti pred agresívnymi páchateľmi. Tým, že ste nezreformovali priestupkové konanie jeho rýchlosť, dôkazné štandardy, možnosti donútenia ani kapacity miestnej samosprávy. Tým sa štát ocitá v situácii, keď jediným funkčným nástrojom ostáva trestné právo ako najtvrdšia zložka sankčného systému. A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je žiaľ v dôvodovej správe bagatelizoniu. Novela pravdepodobne bude viesť k výraznému nárastu počtu osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody. Máme tu modelový ale v praxi úplne reálny scenár. Recidivista bez domova, sociálne vylúčená osoba, človek bez akéhokoľvek zázemia po tretej krádeži hoci drobnej bude podľa predloženého mechanizmu smerovať priamo do ústavného výkonu trestu. Ide o osobu, na ktorú nepôsobia alternatívne tresty, nepôsobia sankcie odmietnutia vodičského preukazu, nepôsobia finančné pokuty, pretože nemá nič čo by mohol stratiť. To však znamená, že namiesto restoratívnej filozofie smerujeme k rozširovaniu väzenskej populácie a tým k zásadným rozpočtovým dopadom, ktoré sa v predĺženej dôvodovej správe neobjavili alebo sú podhodnotené. Dovoľte mi pripomenúť elementárny fakt trestnej politiky. Väzenie je najdrahšia forma trestu. Zo štátneho rozpočtu sú financované personálne náklady, zdravotná starostlivosť, strava, režijné náklady, bezpečnostné opatrenia, energie a ďalšie položky, ktoré výrazne presahujú náklady akýchkoľvek alternatívnych sankcií. Ak do ústavou na výkon trestu pošleme stovky či tisíce páchateľov drobných krádeží len preto, že štát zlyhal pri vynucovaní poriadku na úrovni priestupkov nebudú to hradiť páchatelia. Budú to hradiť daňovníci. Teda budeme to hradiť my všetci. Vážené dámy a páni toto nie je restoratívna justícia. Toto nie je ani modernizácia trestnej politiky, toto je legislatívny návrat o desať rokov dozadu sprevádzaný výrazným fiškálnym rizikom a zníženou efektivitou sankčného systému. Ak má byť táto úprava funkčná musí byť súčasťou systematickej reformy priestupkového práva, sociálnej práce a preventívnych nástrojov. Inak budeme neustále len kompenzovať nedostatky jedného systému preťažením toho druhého. Vážené kolegyne a kolegovia trestná politika štátu sa nedá robiť tak, že zmeníme jeden paragraf v trestnom zákone a dúfame, že sa svet zmení. Na účinnú novelu trestného zákona je potrebné aplikovať a prepojiť poznatky z viacerých oblastí. Nie len z trestného práva hmotného trestný zákon ale aj trestného práva procesného trestný poriadok a kľúčového zákona o priestupkoch. Musíme brať do úvahy vedné poznatky z kriminalistiky, kriminológie, penitencialistiky, sociológie a beháviorálnej psychológie. Len takto pochopíme prečo títo ľudia kradnú a čo ich skutočne odradí. Či je to hrozba basy alebo nevyhnutnosť okamžitej verejnoprospešnej práce pod dohľadom. A predovšetkým zákon potrebuje ľudí. Darmo tu prijmeme tri krát a dosť ak tento zákon nebude mať kto vykonávať. Pán minister v celom systéme nám kolabujú ľudské zdroje. Po prvé máme akútny nedostatok policajtov v priamom výkone, ktorí by tieto krádeže v uliciach a obchodoch vôbec riešili. Po druhé máme beznádejne preťažených úradníkov na okresných úradoch, ktorí sa topia v priestupkovej agende a nestíhajú ju v čas a efektívne vybavovať. Práve tam sa má riešiť tá prvá a druhá krádež. A po tretie chýba nám dostatok probačných a mediačných úradníkov či vyšších súdnych úradníkov v justícii. Ak títo ľudia v systéme chýbajú zákon zostane len na papieri. KDH sa pri hlasovaní zdrží. Zdržíme sa nie preto, že by sme nesúhlasili s prísnejším postihom recidivistov? Ten podporujeme. Zdržíme sa preto, lebo odmietame niesť zodpovednosť za legislatívny chaos. Za nekoncepčnosť a za to, že vláda hasí požiar, ktorý sama založila len vedrom hoci horí celý dom. Zdržíme sa za dôvodovú správu, ktorá neznesie elementárne atribúty legislatívnych pravidiel. A zdržíme sa aj preto, že ako je už zvykom znásilňujete legislatívny proces. Tradične na poslednú chvíľu prídete s pozmeňujúcimi návrhmi ako dnes ráno na Ústavnoprávnom výbore tesne pred rokovaním v pléne. Navyše s kontroverzným a potenciálne výbušným obsahom. Takto sa to naozaj nerobí. Situácia si vyžaduje riešenie no je to nevyhnutné hasenie, nesystémová oprava, ktorú Slovensko potrebuje. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. No mne sa páčila tá časť kde ste hovorili, že nestojíme nad zákonom, ktorý sme pripravili ale my stojíme nad zákonom, ktorý pripravili ľudia, ktorí to spackali, ktorí ho urobili zle a urobili ho tak, že škodí ľuďom. No áno. Ukážte mi jeden ich zákon, ktorý pomáha ľuďom. Naozaj všade dávajú prílepky, všade dávajú veci, ktoré, ktoré škodia. No a čo je krásne oni ešte aj tento zlý a spackaný zákon urobili spôsobom takým, že škodí ľuďom ale dôsledok hovoria a to používajú tú ruskú metódu krásnu ten ačohentizmus votabotizmus. No ale za to môžu iní. Za to môžu tí, ktorí nám rozprávajú tu na pred ľuďmi svoj názor, ktorí rozprávajú, že pozrite sa veď ten zákon je zlý, ten zákon umožňuje kradnúť. No veď preboha vy ste za to zodpovední. Oni urobili zákon, ktorý je zlý. Urobili zákon, ktorý umožňuje kradnúť a rozprávajú vedome za toto všetko môže opozícia. A to robia stále. Oni to robia v kuse. No aj do tohto zákona ako ste spomenuli pridajú teraz pozmeňovák a to ešte to len bude. To sa dozvieme veci vlastne už vieme, ale ešte nechcem o tom dopredu hovoriť. Ale to sa dozvieme aké, aké prílepky aké, aké obludnosti tam zase do toho dali. A obludnosť je veľmi dobrý výraz pre celú túto koalíciu. To čo robia je obludné. Je to spôsob akým ubližujú národu a národ na toto trpí.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si naozaj myslela, že je tu nejaká úprimná snaha napraviť veci, ktoré ste veľkou trestnou novelou spáchali a že vlastne návratom k tej úprave, ktorá tu predtým bola aspoň v jej časti sa problém s drobnou kriminalitou vyrieši a jednoducho toto je záujem, ktorý zdieľame naprieč politickým spektrom a budeme sa tu konštruktívne baviť o tom aké je najlepšie možné legislatívne riešenie. Ale nie vy ste znova dokázali ešte aj tú to snahu premeniť na misiu pomsty a to politickým oponentom to ľuďom, s ktorými sa súdite, kajúcnikom a neviem komu každému. Akože naozaj hanba od marenia volebnej kampane cudzou mocou kde znova atakujete mladých ľudí, ktorí úplne naozaj nezištne konali v prospech angažovania verejnosti, aby sa zúčastnili volieb a vy to prekrúcate na nejaké prevraty. Potom tu máte spochybňovanie mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne z čoho robíte trestný čin. Akože dá sa len predpokladať, že tam mierite proti Progresívnemu Slovensku. A potom ďalší výkvet, s ktorým ste prišli v tomto, v tomto prílepku kde riešite dôkazy ešte aj hodnotenie ich dôveryhodnosti čo je znova úplne vehementne účelovo písané pre vaše potreby, pre vašu pomstu. Ja som si naozaj myslela, že už ste schopní aspoň jeden bod programu priniesť na tejto schôdzi, ktorý bude v prospech občanov a nie vo váš prospech. Dúfam, že aspoň priznáte pri hlasovaní konflikt záujmov, ktorý pri tomto budete všetci do jedného mať.

Pán poslanec Čaučík povedal si, že KDH sa pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zdrží. Poslanecký klub SaS bude hlasovať proti. A to napriek tomu, že sme v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a podporili sme aj skrátené legislatívne konanie, lebo si myslíme, že návrat horalkového paragrafu pomôže zlepšiť boj proti drobným krádežiam. Ale pred chvíľou bol na Ústavnoprávnom výbore schválený pozmeňujúci návrh, ktorý predložili poslanci SMER-u a ten pozmeňujúci návrh obsahuje niekoľko hanebností a niekoľko prílepkov. Tie hanebnosti sú, že jeden nový trestný čin mal byť spochybňovanie Benešových dekrétov. Je to zjavne reakcie na iniciatívu Progresívneho Slovenska, ktoré nechce, aby sa dnes na základe 80 rokov starých dokumentov založených na princípe kolektívnej viny odnímal majetok našim občanom a kto má tento názor, kto ho vysloví aj ja ho mám, tak podľa názoru smerákov má ísť do basy. Druhý návrh tiež smeruje údajne proti Progresívnemu Slovensku a je namierený proti tej informačnej kampani, ktorú pred voľbami podporila Veľká Británia. Kampani, ktorá smerovala k zvýšeniu informovanosti voličov a k zvýšeniu účasti vo voľbách. A podľa môjho názoru je to protiústavné, lebo ústava umožňuje zasiahnuť do slobody prejavu a do slobody šírenia informácií ale iba v prípadoch, ktoré sú nevyhnutné. Toto podľa môjho názoru nevyhnutné nie je. Je to zjavne protiústavné. A medzi tými prílepkami je aj prílepok, ktorý sa týka použitia dôkazov získaných od spolupracuj

... trestne stíhaný alebo je tam písmeno bé, poruší zákaz zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách a hnutiach 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Čiže ak niekto poruší volebné moratórium, môže ísť do basy podľa tohto návrhu. V pondelok bol, bola diskusia v Národnej rade, ktorú zorganizovalo ministerstvo vnútra, o pripravovaných zmenách v zákone o volebnej kampani. Vystúpil tam aj predseda komisie, štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán pán Eduard Burda, obľúbenec vládnej koalície, a hovoril, že tie pokuty za porušenie moratória sú príliš prísne a že by sa s nimi malo niečo robiť a že by tá dolná hranica mala ísť dole, pretože niekedy je to úplne bagateľné, že niekto si nevypne facebook a zobrazujú sa facebookové reklamy ešte aj počas moratória. Podľa nich má ísť za to do basy.

Milí občania, milé občianky, dva roky tu v tomto pléne neriešime nič iné len Tibora Gašpara. Čo si to vôbec dovoľujete zneužívať zákonodarný zbor pre seba a pre svoj vlastný prospech. Ako vieme, pán obžalovaný podpredseda parlamentu prišiel do politiky, aby očistil svoje meno. A on vlastne plní túto svoju misiu, keďže mu však existujúce zákony nedovoľujú svoje meno očistiť, tak on čistí zákony tak, aby sa vyhol trestnému postihu. To je realita, ktorej tu čelíme. Celý tento parlament sa dva roky venuje Tiborovi Gašparovi a jeho trestnej kauze, dva roky. A nič nie je krásnym dôkazom, krajším dôkazom ako celá táto rozprava, ktorá začala tým, že ste predložili novelu Trestného zákona, ktorá mala riešiť nárast krádeží, ktorá, ktorý dopadá na ľudí na Slovensku. Ale vám sú tí ľudia úplne ukradnutí. Toto celé bolo len zásterka preto, aby sa tu opäť pomáhalo Tiborovi Gašparovi, nič iné. Dva roky tu v tomto parlamente riešime Tibora Gašpara. Že sa fakt nehanbíte!