43. schôdza

Ďakujem pekne.
Dovolím si teda zareagovať na to, čo už tu bolo spomínané.
Pán poslanec Dostál, čo sa týka samospráv, áno, podali ste to presne. My si myslíme, že ten ústavný zákon voči samosprávam je príliš prísny a naozaj samosprávy v strednedobom horizonte vzhľadom na to, že sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej, netvoria veľký dlh, ale v strednedobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave verejných financií tak ako centrálna vláda. Napriek tomu tie existujúce pravidlá sú na samosprávy prísne a najmä vidíme problém v budúcom roku, kedy tie pravidlá hovoria o tom, že nie ako v prípade centrálnej vlády, že vláda má vyrovnaný rozpočet poslať do parlamentu, ale parlament ho môže zmeniť, ale že tie samosprávy musia schváliť vyrovnané rozpočty. Myslíme si, že toto pravidlo je teda príliš prísne a malo by sa zmeniť, aby to nebolo takéto, takto drakonické pre samosprávy.
My sme, mimochodom, na to aj upozornili ministerstvo financií, či teda nie je ochota aspoň pre malú technickú novelu ústavného zákona práve čisto z titulu samospráv. Samozrejme, prihovárame sa za väčšiu novelu. Zdá sa, že je tu konsenzus napríklad o tom, aby sa sledoval skôr čistý dlh. A máme ešte aj iné po vyše desiatich rokoch skúseností s ústavným zákonom, iné modernizačné veci, ktoré by sa mohli v tom ústavnom zákone zmeniť, ale priamo na ministerstvo financií sme aj presne upozornili, či aspoň takáto technická novela, čo sa týka samospráv, by nebola možná. Ďakujem za teda podporu aj nejaký historický exkurz.
Ako som hovoril v predchádzajúcom slove, je úplne prirodzené, že existujú konflikty medzi aktuálnou vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má nastavovať zrkadlo. Jeden ste spomínali, ale možno pridám taký ten väčší, čo sa týka rodinného balíčka, kde sme teda apelovali pre tú pred-predchádzajúcu vládu, že by mal byť kompenzovaný, a teda aj cez Ústavný súd vlastne časť tých opatrení, čo týka krúžkovného, nakoniec Ústavný súd aj zrušil.
Čo sa týka predchádzajúcej vlády, tam sme napríklad boli kritickí v tom, že mysleli sme, že ten vyrovnaný rozpočet, ktorý poslala do Národnej rady, mal byť oveľa kvalitnejšie zostavený a nie zostavený tak, že priamo v texte ministerstvo financií hovorilo o tom, ako ten rozpočet ohrozuje vôbec základy fungovania štátu. A takisto mohla tá predchádzajúca úradnícka vláda pripraviť rozpočet aj pre súčasnú vládu, keďže tie voľby boli tak neskoro v roku, a teda bol objektívne malý čas na prípravu rozpočtu, a nejaká kostra rozpočtu by určite mohla pomôcť.
A možno z mojej strany bola kritika na tú úradnícku vládu aj v tom, a to je moja posledná poznámka, čo sa týka samotnej novely ústavného zákona, pretože tu bola viacročná snaha zmodernizovať tento zákon. Tento zákon prešiel prvým čítaním, zdalo sa, že je podpora aj zo strany koalície, aj zo strany časti opozície, samotné výdavkové limity napríklad vo forme normálneho zákona prešli vyše, teda ústavnou väčšinou počtu hlasov, a, bohužiaľ, úradnícka vláda stiahla hlasovanie o tejto novele ústavného zákona v druhom čítaní, nedala možnosť parlamentu, aby sa teda prejavil, či naozaj je tu koalično-opozičná zhoda na modernizácii toho ústavného zákona. A preto v súčasnosti sme v takomto komplikovanom stave, kedy vlastne potom určitým nedodržiavaním alebo obchádzaním tých sankcií, niektoré sankcie sú, samozrejme, objektívne príliš tvrdé, dochádza k znižovaniu hodnovernosti samotného zákona. A preto sme sa opakovane aj pýtali, súčasné ministerstvo financií či nemá snahu skúsiť získať opätovne nejaký konsenzus naprieč politickým spektrom, aby sa modernizoval tento ústavný zákon a zároveň aby nebolo aj tak ľahké potom tie sankcie, ktoré budú primerané, aj obchádzať, tak ako je to v súčasnosti.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vyjadrenie sa k tým veciam, ku ktorým som sa aj ja vyjadroval, a teda pýtal som sa.
Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne, a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a malo by sa zmeniť. A na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať a ak nie sme s ním spokojní, tak by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody, ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade, obávam sa, že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy, možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť, to využili.
Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem, ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať, a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán predseda zaujať stanovisko k rozprave, záverečné slovo? Neviem od chrbta prečítať, to je áno? Dobre.

Ďakujem pekne, ja už len veľmi krátko zopakujem ten hlavný odkaz, ktorý máme.
Je dobré, treba oceniť, že na Slovensku existuje konsenzus naprieč spoločnosťou, naprieč koalíciou, opozíciou, že ozdravovať verejné financie je potrebné. Treba to však robiť čo najmenej bolestivým spôsobom, aby to ozdravovanie verejných financií bolo trvalé, aby malo nejaký koniec, aby to nebola nekonečná snaha, pri ktorej nám potom hrozí tá konsolidačná únava. A tým, ak to má byť čo najmenej bolestivé, to znamená, aby pri tých konsolidačných opatreniach prebiehala ideálne odborná diskusia o tom, aký majú dopad na konkurencieschopnosť hospodárenia, na budúci ekonomický rast a tým pádom aj budúce príjmy pre štát, aby teda nebola potreba kvôli tomu, že ten ekonomický rast bude nižší, dokonsolidovať verejné financie, pretože potom budeme mať tie výpadky na strane príjmov a tie deficity horšie, ako sme si mysleli. Takže treba využiť to, že ten konsenzus zatiaľ v spoločnosti máme a snažiť sa teda v rozumnom čase trvalo ozdraviť verejné financie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1047, návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1105.
A teraz poprosím pána ministra životného prostredia, aby tento návrh uviedol. Dobrý deň, pán minister.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1047.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám v prvom čítaní návrh zákona o Environmentálnom fonde, ktorý rieši tri veľmi jednoduché veci, ktoré zároveň sú dosť podstatné.
Prvá, ktorá už skutočnosť na Slovensku je a ktorú veľmi dobre poznáte, že Environmentálny fond v súčasnosti nevie poskytovať žiadne finančné prostriedky iným inštitútom verejného práva ako napríklad sú vysoké školy, ako sú rôzne štátne inštitúcie, ktoré môžu napríklad používať peniaze na zatepľovanie rôznych internátov a podobne. Dávame ponuku a návrh, aby z Environmentálneho fondu v prípade že, samozrejme, jednotlivá schéma bude schválená cez ÚVO, to znamená, že sa nebude jednať o štátnu pomoc, aby mohli aj tieto inštitúcie žiadať o finančné prostriedky, takže v podstate dávame pomocnú ruku aj iným ako mestám a obciam, aby si mohli uplatňovať rôzne benefity na to, aby napríklad ochránili environmentálnu kvalitu, keď to tak poviem, svojich inštitúcií.
Pokiaľ ide o druhú časť, ktorá je tiež veľmi dôležitá, aby Environmentálny fond mal väčšiu voľnosť pri posudzovaní v podstate projektov, do ktorých bude môcť vstupovať, v tejto oblasti najmä sa nám javia dôležité mať flexibilné nástroje napríklad pri veciach, ktoré súvisia s rôznymi infringementami, to znamená, napríklad dobre viete, že počas poslednej novelizácie zákona sme umožnili napríklad štátu, aby vedel vstupovať do uzatvárania skládok, ktoré boli napísané na nekontaktné osoby, inak povedané na rôzne subjekty, ktoré nevedia dnes už uzavrieť tú skládku, pretože v minulosti im bolo umožnené, aby sa tie skládky dostali do rúk rôznych bielych koní a podobne, ale voči Slovensku sú vedené infringementy v tejto veci. To znamená, že aby napríklad Environmentálny fond vedel využívať finančné prostriedky práve aj na tento účel napríklad, aby vedel poskytovať finančné prostriedky mestám a obciam, aby vedeli uzatvárať tieto skládky, pretože dnes vie poskytovať len úvery a nemyslím si, že je správne, ak nejaká obec má na svojom území toxickú skládku, ktorá je napísaná na nekontaktnú osobu, a tú skládku ovládla napríklad obec alebo samospráva, tak aby vždy si museli len zadlžovať obce a splácať potom tak dôležitú vec, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom úverov.
No a tretia vec, ktorá je tiež veľmi dôležitá, všetci viete, že na Slovensku funguje povinnosť ľudí si priplácať za rôzne produkty tým, že si ich kupujú, produkty, v obaloch. A táto skutočnosť sa zohľadňuje vo zvyšovaní cien. A tie finančné prostriedky sú dnes vyberané súkromnými spoločnosťami, čo je vlastne celé gro námietok voči tomuto zákonu, pretože, samozrejme, že existuje obrovský lobbing, tí ľudia o vás všetkých poobehávali. Veľmi dobre viem, že si aj napísali nejaký pozmeňujúci návrh, len sa hľadá ten kaskadér, ktorý to tu predloží, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude ošetrovať práve finančné záujmy súkromných spoločností, aby, nedajbože, sa nestanovilo to, že tieto súkromné spoločnosti by mali mať limity, pokiaľ ide o ich výdavky na rôznu administratívnu činnosť. Dnes sa pohybuje približne 130 miliónov euro v tom, čo ľudia musia odvádzať týmto firmám. Prikazuje im to de facto zákon, takže je to taká istá anomália, ako keď napríklad konkrétne zdravotné poisťovne zo zákona majú príjem a ten príjem používajú na, mali by používať na úhradu zdravotných úkonov a v skutočnosti by si povedzme vyplatili 30 % na svoj vlastný, na svoju vlastnú réžiu. No dnes sa toto deje v rámci OZV. Keď som to dokonca na poslednej tripartite otvoril, tak ten pán, ktorý sa preslávil tým, že ma svojho času nazval, že som teda taký, že som bol na tripartite na nich, neviem, aké slovo povedal, v skratke drzí, keď som povedal, že vlastne väčšina z nich, čo tam chodia, tak sprivatizovali za jedno euro tie podniky, čo je historický fakt, tak nám vtedy zabudol povedať, že on je v konflikte záujmov, ten pán z RÚZ-ky, ten pán viceprezident, pretože on je tiež v jednej OZV-čke. A naposledy mi dal ešte jednu radu pred všetkými, môžete si ten záznam tiež vytiahnuť, mi povedal, že však nech do tohoto nejdem, do tejto zmeny zákona, že nech si aj ja založím jednu OZV-čku, hej? Tak som mu povedal, že ja si nebudem zakladať OZV-čku, ja som podpredseda vlády a minister životného prostredia, a ja nejdem ani na seba, ani na žiadneho iného človeka podnikať v tejto oblasti, ale budem obhajovať záujem ľudí, aby keď platia svoje peniaze v tých obaloch, tak aby sa tie peniaze vracali najmä samosprávam, tým, ktoré naozaj čo najviac triedia, pretože toto sa dnes nedeje. Takže vy všetci, ktorí tu sedíte - starostovia, primátori - tak viete, že neexistuje žiaden podstatný rozdiel medzi tými, ktorí triedia veľa a ktorí triedia málo.
Tak v tejto oblasti si myslím, že celý tento zákon teraz bude o tom, že tu sa nahrnú za tento pultík ľudia, ktorí budú obhajovať súkromný záujem oproti verejnému. Teším sa na to, ako tu budem teraz počúvať, ako budete odôvodňovať, že štát by do tohto nemal vstupovať, že to je nejaká súťaž súkromná, pričom každý vie, že žiadna súkromná súťaž tu nie je, pretože to, čo sa deje, a ja plne súhlasím aj s tým, čo v minulosti v opozícii napríklad vytýkali zdravotným poisťovniam, že zo zákona majú povinnosť ľudia platiť odvody a súkromné povinnosti (poisťovne, pozn. red.) nemali žiadne limity na to, že čo môžu používať, tak sa prijal zákon, ktorý stanovil jasné pravidlá aspoň v tom, že nemôžu bezbreho zdravotné poisťovne peniaze, ktoré zo zákona boli určené na zdravotnú starostlivosť, aby tie peniaze nemohli používať na svoju réžiu, ale zaujímavé, že pri súkromných organizáciách zodpovednosti výrobcov, u súkromných firiem nikomu nevadí, že takmer 30 %, a najmä tie menšie, si nechávajú na svoju vlastnú réžiu. Takže v tomto zákone stanovujeme, že to môže byť maximálne 10 %. Veľmi sa teším na to, ako tu budete vystupovať a vysvetľovať občanom Slovenskej republiky, že nie, vy si myslíte, že by to nemalo byť len 10 %, že by to malo byť viac.
Takže táto rozprava sa veľmi teším, ako tu bude vidieť, že súkromný záujem tu bude ošetrovaný poslancami Národnej rady, pretože len o tomto to bude a naozaj sa veľmi teším na to, kto nabere na seba tu toho Čierneho Petra a dá tu pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, už sa to aj tu traduje, že si to samotné OZV-čka napísali. Takže sa veľmi teším, veľmi, si ho prečítam s veľkým uznaním. Takže myslím si, že všetko viac, čo o tomto sa bude hovoriť, je len debata, ako Slovákom vlastne vysvetliť, že budete len naďalej platiť a nebudete za to nič reálne dostávať, pretože súkromné spoločnosti majú chuť si tie peniaze nechávať, samozrejme, pre seba, tam sú neni žiadne verejné obstarávania. Budeme tu počúvať o tom, ako tie peniaze, veď oni sa vracajú nejak do, do ochrany životného prostredia cez rôzne, ja neviem, edukatívne projekty a neviem, čo všetko, proste hlúposti.
Takže tento zákon ošetruje len to, aby čo najviac peňazí, ktoré ľudia musia platiť za obaly, sa naozaj vracali do ochrany životného prostredia cez aj to, že napríklad samosprávy, ktoré sú príkladné v triedení, tak naozaj dostanú oveľa viac peňazí. Po druhé, aby štát mal právo tiež mať organizáciu zodpovednosti výrobcov. To znamená ten model, ktorý tu bol v minulosti nastavený, že povinnosťou je odvádzať peniaze, ale štát z tohoto nechce na tomto trhu pôsobiť, tak moja odpoveď teda tu, ako stojím, nie je to, čo mi poradil pán viceprezident RÚZ, že ja si mám založiť vlastnú OZV-čku a skúsiť to. No tak je mi ľúto, ja si tu stojím preto, aby ľudia tie peniaze naozaj vedeli použiť na, aby tie peniaze naozaj smerovali do ochrany životného prostredia. Je to veľmi jednoduché a takto to stojí. A preto s týmto zákonom pôjdem ďalej. A keď sa táto Národná rada rozhodne byť na strane privátnych firiem a lobbingu a nie verejného záujmu, tak to veľmi patrične, samozrejme, potom aj spoločnosť pochopí.
Takže ďakujem všetkým zatiaľ za podporu tým, že to máme v prerokovávaní a, samozrejme, že na normálne námietky som ochotný zaujať k nim aj nejaké stanovisko. Budeme tu dnes počúvať, že koľko organizácií z Európy sa proti tomu ohradilo, samozrejme, veď všetky súkromné spoločnosti v rámci Európskej únie sem posielali kadejaké listy, hej, takže tiež som zvedavý, kto tu všetko pôjde teraz čítať listy súkromných spoločností. Už sme tu mali v minulosti jeden pokus, ktorý doteraz sa nepodaril, a to je, že jedna pani poslankyňa za Progresívne Slovensko avizovala, že zvolá mimoriadny parlamentný výbor, lebo súkromné spoločnosti v odpadovom hospodárstve, a teda v, si to objednali, tak nakoniec ani opozícia do toho už nešla. Takže niečo podobné očakávam, tento bizár, že tu bude pokračovať, že budeme dneska počúvať, že aká európska taká asociácia, onaká, ktorá združuje tieto súkromné firmy, ktoré naozaj z toho si urobili perpetuum mobile na peniaze na úkor ľudí a ich peňaženiek, nám tu bude vysvetľovať, že proste ten model musí takto zostať. Všetci tu hovoríte o tom, že sú drahé potraviny, no sú drahé preto, lebo ľudia musia platiť v obaloch rôzne poplatky, ktoré končia v súkromných firmách.
Takže myslím si, že každému je jasné, o čom ten zákon je, a budem sa vyjadrovať vlastne k ukončeniu potom v rámci záverečného slova.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kalivodovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1047.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako aj Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal šesť písomných prihlášok a prvá vystúpi pani poslankyňa Stohlová za klub Progresívne Slovensko.