43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ctené a vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pán poslanec Sokol za túto otázku, pretože veľmi dobre zapadá do jednej z našich veľmi významných vlajkových logí našej zahraničnej politiky a to je podpora krajín západného Balkánu v ich integračnom procese do Európskej únie. A nie je úplne náhodou, že aj intenzita návštev zo západného Balkánu, ale aj našich rokovaní o západnom Balkáne sa veľmi významne zvyšuje, pretože ten čas, počas ktorého tieto krajiny boli v tom procese integračnom tak narastá, že ruka v ruke narastá aj frustrácia občanov západného Balkánu, že sa to nedá. Pre vašu informáciu, asi krajina, ktorá má najdlhšie prihlášku je Severné Macedónsko a Chorvátsko. Chorvátsko sa medzitým stalo členskou krajinou, ale Severné Macedónsko dodnes nie. A preto je veľmi dôležité, aby jedna z krajím aspoň z tohoto západného Balkánu sa dostalo čím skôr do Európskej únie, pretože má šancu sa tam dostať vzhľadom na pokrok rokovaní a zároveň dať taký signál pozitívny, že má to zmysel aj pre ostatné krajiny. Lebo ak sa to nestane a pôjdeme v tom duchu, ako povedzme vyjadrujú sa niektoré iné krajiny Západného Balkánu, ktorým sa to nie celkom darí, že musíme všetci naraz vstúpiť, tak ja sa obávam, že tam frustrácia tam bude narastať ešte viac. Preto som veľmi rád, že nás poctili svojou návštevou tak minister zahraničných vecí, Ervin Ibrahimovič, Čiernej hory, ale rovnako prišiel s podobnou agendou, ktorú má na starosti podporedseda vlády Čiernej hory Filip Ivanovič, s ktorými sme mohli prebrať všetky tieto procesy, ktorými oni teraz prechádzajú. A môžem vás ubezpečiť, že naozaj Čierna hora je dnes lídom v predvstupovom procese. Za ním, za ňou je Albánsko a potom sú tie ďalšie krajiny. Ale Čierna hora je takým lídrom, že ak všetko pôjde ako má, tak 1. 1. 2028 myslím si, že by mohla byť ďalšou členskou krajinou Európskej únie. Avšak je tam množstvo úskalí, ktoré sme si prebrali spoločne. My chceme tie úskalia im pomôcť vyriešiť. Napríklad sú to veci ktoré by mali zrýchliť ten proces, pritom sa dodrží všetko, čo sa má dodržať pri prístupovom procese, lebo navrhujeme ako Slovenská republika na zjednušenie tohoto procesu to, aby sa jednotlivé etapy, ktoré si vyžadujú jednomyselné hlasovanie zlúčili. Keď sa niečo uzavrie, zároveň aby sa to zlúčilo aj s odoslaním listu, napríklad. Nebudem dochádzať do podrobností a o 1/4 sa takto zníži ten proces, ktorý musia absolvovať. A myslím si, že nachádzame podporu, vie o tom aj eurokomisárka Marta Kos, ktorú sme informovali o tom, aj podporedsedníčka komisie Kaja Kalas. Chceme v tom pokračovať ďalej. Zúčastňujeme sa rovnako aj zasadnutí takzvaného zoskupenia krajín priateľom Západného Balkánu, ktorý podporuje vlastne celý tento proces. Ale možno pri ďalšej otázke budem mať možnosť viacej sa k tomu vyjadriť. Pre mňa je dôležité, že máme výbornú spoluprácu s Čiernou horou. Máme tam dobrú históriu, pretože sme boli priamo Slovenská republika, naši diplomati pri tom, keď Čierna hora sa osamostatňovala, pretože práve naši diplomati Lajčák a Lipka boli pri tom, keď sa organizovalo to referendum pri ktorom vlastne po 100 rokoch takmer Čierna hora získala samostatnosť. Toto si nesmierne vážia a my chceme túto dobrú politickú úroveň, ktorú máme s Čiernou horou teraz pretaviť aj do tej ekonomickej oblasti. Preto chceme, aby tam chodili viac naši podnikatelia, chceme organizovať obchodné rokovania, ale aj zasadnutia spoločnej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu, ktorá by sa mala uskutočniť v budúcom roku tu na Slovensku.
Čiže toto sú konkrétne príklady, ako vieme ukázať, že Balkán a krajiny Balkánu sú pre nás veľmi dôležité. Aj pre Európsku úniu, pretože ja som o tom presvedčený, že to môže obohatiť celý ten náš priestor a zároveň zastabilizovať všetko, čo sa tam za ostatné obdobie v tých 90....
(Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Ďakujem pán minister za zodpovedajúcu odpoveď. Spomenul si aj oblasť hospodárstva a toto je si myslím, že veľmi dôležité pre partnerstvo a taktiež si myslím, že množstvo našich ľudí, hlavne v letnom období navštevuje Čiernu horu aj v rámci cestovného ruchu, čiže či aj toto bolo témou tvojho rokovania.

Áno, pán poslanec. Rokovali sme o oblastiach v ktorých môžeme spolupracovať. Je už, aj nejaká spolupráca beží, energetika, dopravná infraštruktúra a rovnako cestovný ruch, ktorý by mohol byť obojstranný, pretože tak Čierna hora môže ponúknuť Slovákom niečo, pretože majú tam aj more, aj krásne hory a my zasa máme iné veci, ako je napríklad lyžiarske strediská, krásne hory, rovnako aquaparky, alebo...
=====

ktorý by mohol byť obojstranný, pretože tak Čierna hora môže ponúknuť Slovákom niečo, pretože majú tam more a krásne hory a my zasa máme iné veci ako je napríklad lyžiarske strediská, krásne hory, rovnako aquaparky alebo, alebo kúpele. Rovnako aj oblasť poľnohospodárstva, kde si môžeme byť nápomocní. Čiže celú túto škálu, ktorá sme si preddefinovali musíme naplniť cez tú spoločnú medzivládnu komisiu pre hospodárku spoluprácu, lebo tam je práve potrebné aby experti identifikovali ten priestor. Ale dnes už môžem povedať, že, že mnohé firmy už nadviazali kontakt, mnohé firmy tam už aj v malom investovali a som veľmi rád, že pán podpredseda vlády Filip Ivanovič pri poslednej návšteve sa mohol stretnúť aj so skupinou podnikateľov, ktorú sme pre neho pripravili, aby aj on mohol prispieť k tomuto zbližovaniu v hospodárskej spolupráci. Veľmi to oceňoval, môžem povedať a to je podľa môjho názoru dobrý signál ako vieme prispieť na úrovni ľudskej, obchodnej a zároveň aj tej politickej pre spoločnú vec a to je čím skôr na základe nadefinovaných pravidiel dostať tieto krajiny do Európskej únie a zamedziť akémukoľvek dvojakému metru, ktorý bohužiaľ dnes vidíme, že je uplatňovaný pri krajinách západného Balkánu a krajinách východného partnerstva, pretože to jednoducho vidíme. A preto chceme aby to bolo bez akýchkoľvek skratiek na základe pravidiel a tie pravidlá Čierna hora a mnohé krajiny aj zo západného Balkánu dodržiavajú, len sú tam bohužiaľ mnohé prekážky administratívne aj politické. Jedna z nich z tých prekážok vám môžem povedať, že Severné Macedónsko nemôže postúpiť len preto, že nemá novelu ústavy, ktorú žiada susedná krajina od Severného Macedónska, aby tam niečo zapracovala. A pri tom Severné Macedónsko už urobilo jeden dosť významný krok. Zmenilo názov krajiny. A viete si prestaviť, že to nie je jednoduché zmeniť názov krajiny. Takže je našou úlohou, aby sme v tom procese pomáhali a Slovenská republika to robí a môžem vás informovať, že v budúcom roku, v prvom polroku niekedy na koniec polroku budeme práve hostiť zasadnutia priateľov západného Balkánu, kde budeme pokračovať v tej diskusii o integrácii toho regiónu do Európskej únie.
Ďakujem pán predsedajúci skončil som.

Vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k vami položenej otázke. Chcem vás poprosiť o pochopenie, že vaša otázka súvisí z dvojstranným právnym vzťahom medzi generálnym prokurátorom a prokurátorom vo veciach služobného pomeru. Táto oblasť podlieha aj súdnemu prieskumu a pán bývalý krajský prokurátor už verejne deklaroval, že využije všetky právne nástroje na zvrátenie môjho rozhodnutia, tak prosím chápte ten rozsah odpovede v tomto kontexte. Tie dôvody som už prezentoval aj verejne aj na branno-bezpečnostnom výbore, aj pred, pred médiami a súvisia so závažnými manažérskymi zlyhaniami v ekonomickej oblasti, ktoré považujem za samé o sebe za tak závažné, že ich považujem za nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora a nielen obyčajného vedúceho prokurátora ale dokonca krajského prokurátora. Treba povedať, že tieto manažérske zlyhania súviseli s verejným obstarávaním nábytku na Krajskej prokuratúre v Žiline, kde v procese mám za to, že krajský prokurátor porušil závažným spôsobom Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o finančnej kontrole, a Zákon o rozpočtových pravidlách. V podstate tá podstata spočívala v tom, že Krajskou prokuratúrou bola vystavená objednávka na výrobu a dodanie nábytku v hodnote 150 tisíc eur, na ktorý už mal Ústav na výkon odňatia slobody v Sučanoch zabezpečiť aj materiál a napriek tej hodnote zákazky, keďže išlo o nadlimitnú zákazku, nepoužil žiaden z postupov, a v zákonom predpokladaným a určeným na verejné obstarávanie pri nadlimitnej zákazke, ale uskutočnili priame zadanie. Zároveň Krajská prokuratúra neuskutočnila na zákonom predpísaným spôsobom základnú finančnú kontrolu, za ktorú podľa Zákona o finančnej kontrole zodpovedá štatutárny orgán, teda krajský prokurátor v danom prípade. Po vykonaní ktorej by muselo byť zistené, že finančná operácia je takého charakteru, že ju nie je možné vykonať a teda by ani nemohlo dôjsť k vystaveniu objednávky. K priamemu zadaniu zároveň pristúpil bez finančného krytia, k dodaniu malo prísť v roku 2026, ten rozpočet ešte nebol známy, o čom ako štatutár musel mať vedomosť. Tieto skutočnosti krajskému prokurátorovi museli byť zrejmé minimálne v čase, keď predkladal žiadosť na Generálnu prokuratúru spolu s faktúrou na, na zabezpečenie týchto kapitálových výdavkov, pri čom nevykonal žiadne účinné opatrenia na odstránenie zákonného stavu a ani na nich neupozornil Generálnu prokuratúru. K zosúladeniu faktického stavu s právnym stavom došlo až na základe zásahu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zároveň treba povedať, že ak by bolo finančné riadenie na Krajskej prokuratúre v Žiline nastavené správne, nemohla by nastať situácia, že v rámci celého procesu zadania zákazky, by nikto zo zamestnancov Krajskej prokuratúry v Žiline a vrátane krajského prokurátora na konci toho reťazca neidentifikoval nesúlad použitého postupu zo všeobecne záväznými právnymi predpismi pri čom došlo k hrubému porušeniu týchto postupov. V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj aj na jasné aj keď stručné vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú som samozrejme v súlade so zákonným postupom, s mnou zamýšľaným odvolaním pána krajského prokurátora z funkcie oslovil, ktorá, ktoré je z 27-eho myslím novembra tohto roku a nachádza sa aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry v časti aktuality Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pán generálny prokurátor, úplne chápem vaše postavenie som rada, že aspoň v úzkom priestore, ktorý ste mali ste zodpovedali otázky, aj aby som sa preto chcela ešte spýtať doplňujúcu otázku, možno trochu všeobecnejšie aby som neohrozila tie konania ktoré tam prebiehajú, ale teda spomínali ste verejné obstarávanie, vieme že častokrát problémy vo verejnom obstarávaní alebo protizákonne verejné obstarávanie býva súčasťou všelijakých vážnych, závažných a korupčných schém. Korupcia je bez pochyby vážny zločin mali sme tu aj medzinárodný deň bola proti korupcii pred dvomi dňami a častokrát práve korupcia býva objasňovaná aj prostredníctvom inštitútu spolupracujúceho obvineného. My sme dne ráno na Ústavnoprávnom výbore dostali prílepok k trestnej novele, ktorý hovorí o tom, že ako spolupracujúci obvinený už nebude môcť svedčiť. Človek, ktorý v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach, alebo neuviedol vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti. Chcem sa vás teda v tejto súvislosti spýtať, že ako hodnotíte túto zamýšľanú novelu trestného poriadku, a aký to bude mať dopad na vyšetrovanie korupcie, ale aj hrubo-krkej mafie a organizovaného zločinu. Ďakujem vopred.

Ďakujem. Ja som sa aj v takým v takom stručnom statuse na Facebooku k tejto vami položenej otázke v zásade vyjadril. Ja to hodnotím veľmi negatívne, tento pozmeňovací návrh a tak z vecného hľadiska ako aj z procesného hľadiska, sa vyjadrím, jednak za vecne zlý vecne nenáležitý, jednak z hľadiska komplexného dokazovania nie len ekonomických trestných vecí, ale obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru ho považujem tento návrh za nesmierne škodlivý a čo mi možno a to, to súvisí s tým čo sa, čo sa v ostatnej dobe deje, pretože ja som to nechcel tak povedať verejne, ale poviem to. To čo sa poslednú dobu deje s legislatívnym procesom Slovenskej republiky to je paródia, paródia na legislatívny proces. To nie je legislatívny proces. A zvlášť v tomto prípade, (potlesk) keď, keď sa ako doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh uvedie niečo čo vôbec nesúvisí s pôvodným návrhom zákona, kde bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie pre ten zákon, že sa tu takáto zásadná zmena lebo to je proste zásadná zmena v trestnom konaní, veľmi zásadná zmena, ktorá bude mať dopad aj na prebiehajúce trestné konania, aj na konania, ktoré nás v budúcnosti, určite kriminalita nevymizne, takže nás budú čakať a jednoducho tak zásadný, závažný návrh by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, riadnym odborným posúdením a hlavne posúdením možných negatívnych dopadov. A táto zmena určite nebude mať pozitívne dopady, len negatívne dopady. Takže asi to je moje stanovisko k tomu návrhu. Ale máte to plne v rukách vy panie poslankyne, páni poslanci.

Ďakujem pekne pán podpredseda za slovo. Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci. Ja už som pri odpovedi, ktorá bola ako prvá niektoré veci naznačil a dovolím si využiť teda ten priestor aby som to aj rozšíril a zdôraznil ešte raz, že prioritou Slovenskej diplomacie, som veľmi rád, že tá priorita ostala aj počas iných vlád, že západný Balkán je niečo čo z hľadiska stabilizácie a tá stabilizácia je práve budúce členstvo v Európskej únii. Viete veľmi dobre, že je tam ešte veľmi citlivá otázka pre slovenskú republiku, o kolo ktorej my nechodíme ako o kolo horúcej kaše, ale je to otázka, ktorú pomenovávame a to je Kosovo. Pretože Kosovo je súčasť západného Balkánu, ale je to zároveň krajina, ktorú sme neuznali. A patríme medzi jednu z piatich krajín Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo. Ale zároveň máme záujem, aby diskusia medzi Belehradom a Prištinom, Prištinou pokračoval ďalej a aby sa hľadali riešenia na to, aby sa tento problém ktorý tam vznikol porušením medzinárodného práva podľa nášho názoru, zastabilizoval možno práve aj integračným procesom. Zoskupenie priateľov západného Balkánu je veľmi by som povedal aktívne. Nemáme ho inštitucionalizované, že by sme mali nejaké orgány, ale vždy si každá krajina zoberie na starosť jeho usporiadania rovnako aj agendu. Naposledy to bolo práve vo Viedni, keď sme využili priestor zasadnutia organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde v podstate všetky krajiny Európskej únie aj ďalšie sú členmi OBSE a v podstate aj krajiny západného Balkánu, kde sme sa snažili využiť ten priestor a aktuálne témy prebrať. Som veľmi rád, že prijala medzi nás pozvanie aj vysoký predstaviteľka pre zahraničie a bezpečnostnú politiku ľudovo ale ináč nazývaná ministerka zahraničných vecí Európskej únie Kaja Kallas, že si mohla vypočuť všetky tie naše pripomienky k tomuto integračnému procesu, ale zároveň aj skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta. Po prvý krát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená, a že je aj samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej

... skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta. Po prvýkrát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená a že aj samotná samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej komisie Kaji Kallas má záujem počúvať. Preto som opätovne predstavil náš návrh, ktorý vlastne vyplynul z iniciatívy, ktorú predstavilo Nemecko a Slovinsko zjednodušiť ten proces integračný so zachovaním, samozrejme, všetkých pravidiel a jednomyseľného hlasovania. Nemci, Slovinci navrhovali, že niektoré procedúry robiť kvalifikovanou väčšinou. Proti tomu je absolútne Slovensko, lebo si myslíme, že je to v rozpore s integračným procesom a so zmluvami, preto sme prišli s návrhom, aby sme zjednodušili ten proces na základe dodržania pravidiel tým, že zruším, zlúčime niektoré kroky dohromady a tým zredukujeme tie kroky a celý ten objem hlasovaní o jednu štvrtinu. Som veľmi rád, že tomu bola vyjadrená podpora, už je len potrebné, aby sa to aj na úrovni Európskej komisie implementovalo a začalo sa to používať. Sme proti akýmkoľvek dvojakým metrom, ja už som to hovoril, absolútne nemôže byť rozdiel medzi Ukrajinou, Čiernou Horou, Moldavskom alebo Albánskom, to je jednoducho neprípustné, pretože potom by sme išli proti vlastným pravidlám, ktoré máme schválené.
Ale ako som povedal, je to pre nás kľúčové aj z hľadiska stabilizácie tohoto priestoru, pretože opätovne sme chceli pristúpiť nejak stabilizačne do tohoto procesu a máme tam naše jednotky v misiách KFOR. Nemohli, nemali sme ich dlhšiu dobu, znova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)