46. schôdza

Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dušenka, pripraví sa poslanec Lackovič.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v Národnej rade som pomerne krátko, no aj za tie štyri mesiace som bol svedkom schválenia jedného z najbizarnejších zákonov, aký toto plénum prijalo. Minulú jeseň v novembri bola schválená novela zákona o cestnej premávke z pera Ľubomíra Vážneho, ktorý zakazoval alebo ktorý vlastne sa stal známy vďaka tomu, že určoval maximálnu rýchlosť chôdze. Našťastie, v skutočnosti to nebolo o zákaze chôdze, hoci tá bizarnosť naozaj prekročila hranice Slovenska. Čo však tento návrh naozaj zakázal, bol pohyb cyklistov, malých cyklistov do desať rokov po chodníku. Takisto zakazoval rodičom, ktorí mali svoje maloleté deti do desať rokov v detských sedačkách, pohybovať sa po chodníku, ak mali v úmysle prekročiť rýchlosť 6 km za hodinu. Ktokoľvek prekročil na bicykli dieťa alebo rodič s dieťaťom v detskej sedačke na chodníku rýchlosť 6 km za hodinu na bicykli, riskoval pokutu 100 eur. Aká bola ich druhá možnosť, ak nechceli porušovať zákon a riskovať pokutu? Tak možnosť bola jediná, a síce, ísť sa bicyklovať na vozovku, na pravý okraj vozovky, čiže do cestnej premávky. To bola predstava tejto vládnej koalície, ako zabezpečiť bezpečnosť pre deti, ktoré sa učili bicyklovať. Podotýkam, že rýchlosť 6 km za hodinu je fakticky takmer nemožné udržať, obzvlášť pre deti, ktoré sa učia bicyklovať. Neupozorňoval som na to len ja, ktorý som s Jožom Pročkom predložil aj pozmeňujúci návrh, ale napríklad aj cyklokoalícia, ktorá upozornila presne na tento problém. Tá idea bola, aby jednoducho boli ochránení chodci pred cyklistami na chodníkoch a pred elektrickými kolobežkami. Mnohí tomu tlieskali, na sociálnych sieťach takisto bola k tomu obrovská debata, bolo naozaj obrovské množstvo ľudí, ktorí tomu fandili.
Tak, dámy a páni a najmä z vládnej koalície, poviem vám tajomstvo. Tento vládny návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, toto všetko ruší. Celú novelu pána Vážneho z jesene minulého roka vynulováva a uznáva tie argumenty, ktoré som hovoril aj ja, aj teraz a čo hovorila aj cyklokoalícia, že jednoducho pohyb na bicykli do 6 km za hodinu je fakticky nemožný, to nedáva absolútne zmysel, budete skrátka tlačiť bicykel. A nie každý má taký luxus, že má pred panelákom cyklochodník a môže sa naňho napojiť a vyviesť sa niekde za mesto, za obec alebo na nejakú regulárnu cyklocestu.
Tento vládny návrh zákona ide ešte ďalej. Kým v minulosti sa na chodníkoch mohli bicyklovať deti do 10 rokov, dnes od mája to bude umožnené aj pre deti do 15 rokov. Navyše po chodníkoch sa budú môcť pohybovať aj malé elektrické vozidlá, čo sú elektrokolobežky. Ale ako to je s touto koalíciou vo zvyku, minulý týždeň hovorila, že aké skvelé zákony potrebuje teda schvaľovať, že nepotrebuje rozpravu, tak naozaj čo tejto koalícii nepovieme, tak to nespraví. To, na čo sme upozornili, to teda opravuje, ale stačí sa pozrieť na § 52 ods. 4. Tam naďalej zostáva, že osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú či už elektrický vozík alebo manuálny, sa na chodníku môžu pohybovať len rýchlosťou 6 km za hodinu. Čiže kým vládna novela už cyklistom umožňuje bicyklovať sa na chodníku aj rýchlejšie ako 6 km za hodinu, len musia dávať pozor na chodcov, tak invalidi na invalidných vozíkoch musia naďalej dodržiavať rýchlosť 6 km za hodinu. Takže naozaj na čo túto vládnu koalíciu neupozorníme, to nespraví.
To isté § 2 ods. 5. Obmedzenie ostáva aj pre ľudí, ktorí sa na chodníku alebo teda pre maloletých do 15 rokov, ktorí sa na chodníku budú pohybovať na kolieskových korčuliach, skateboardoch alebo na detských kolobežkách. Takže deti do 15 rokov, pokiaľ pôjdete po chodníku na bicykli, nech sa páči, môžte ísť dvanástkou, pätnástkou len buďte opatrení, akonáhle si vezmete kolieskové korčule alebo klasickú kolobežku, maximálna rýchlosť je 6 km za hodinu. Toto tam naďalej ostáva.
Takže do mája, do 1. mája ešte naozaj platí ten bizarný a absurdný zákaz pána Vážneho, od 1. mája ho táto novela úplne vynulováva a vracia do platnosti to, čo tu bolo v minulosti, zároveň ešte posilňuje bezpečnosť detí tým, že ich vlastne im umožňuje sa na chodníkoch bicyklovať až do 15. roku života. O ostatných veciach hovorili moji predrečníci alebo kolegovia, ktorí sú ešte zapísaní v rozprave.
Takže asi toľko z mojej strany, považoval som za potrebné upozorniť na to, aké babrácke návrhy zákonov tu koalícia schvaľovala, ako potajme ich teraz musí opravovať, lebo naozaj polovica návrhov, ktoré tu máme aj na tomto rokovaní, je oprava nezmyslov a nedorobkov z predchádzajúcich schôdzí a tento zákon je toho jasným dôkazom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická.
Poslanec Dej.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolega, že ste sa tomu venovali. Tiež keď tento návrh zákona, ešte, myslím, teda ten návrh zákona od pána Vážneho, ktorý tu bol v parlamente, tiež som k tomu vystupoval, a mňa teda zaujíma čisto len profesne, že či vôbec pán poslanec to vtedy konzultoval s ministrom vnútra, ktorý teraz sem donesie návrh zákona, ktorý vlastne opravuje to, čo pán Vážny tu predložil, že naozaj by ma zaujímal ten proces, že ako vlastne toto je možné, že sa stalo, lebo my sme tu naozaj myslím si, že vecne, slušne, objektívne sme na to upozorňovali, že ten zákon je zle napísaný. Lebo v praxi naozaj by hrozilo to alebo teda ono to stále platí, pokiaľ nevojde do platnosti tento zákon, o ktorom tu rokujeme, že by tie malé deti museli bicyklovať po ceste medzi autami a nie všade máme cyklotrasy, čo je teda škoda, lebo v programovom vyhlásení ste sa tomu zaviazali, že ich budovať budete, ale teda samozrejme by bolo ideálne, keby mohli po tých cyklotrasách tie deti alebo teda s rodičmi sa bicyklovať, na čo tie cyklotrasy primárne sú určené, ale teda by ma zaujímalo, ako vôbec toto mohlo prísť. Či s tým minister vnútra, ktorý by tu mal byť, ale ho tu asi nevidím, či vedel vôbec o tom, že koaličný poslanec donesie takýto návrh zákona a či vôbec rátal s tým, že to bude musieť opravovať, alebo či možno aj ministerstvo vnútra chystalo možno vlastnú legislatívu o cestnej premávke, pretože je to dosť paradoxné, a kolega poslanec to dobre vystihol, že veď my tu polovicu volebného obdobia len opravujeme zákony, ktoré ste si sami prijali a toto je jeden z nich. On síce nie je úplne toxický, aj keď, samozrejme, v praxi je to nebezpečné, obzvlášť pre tie deti na tých cestách, ktoré nemajú inú možnosť častokrát, ako ísť po tej ceste na tom bicykli, takže by ma to zaujímalo, že ako vôbec k tomuto mohlo prísť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dušenka.

Pán Dej, ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku. Ja nepredpokladám, že pán poslanec Vážny svoj poslanecký návrh s niekým konzultoval, lebo toto naozaj jeho návrh nemal absolútne žiadne racio a táto vládna novela to len potvrdzuje, lebo úplne vymazáva fakticky tri štvrtiny z jeho pôvodného návrhu. Vracia na cesty aj malé elektrické vozidlá, čo sú elektrické kolobežky, vracia naspäť mladých cyklistov alebo rodičov, ktorí svoje deti vozia v cyklosedačkách, samozrejme s tým, aby na chodcov dávali pozor. Zároveň ide ešte ďalej, ako bola tá úprava v minulosti, namiesto desaťročných detí dovoľuje po chodníkoch sa pohybovať aj pätnásťročným deťom. Na čo však treba upozorniť, je, že im tam ostali dve odseky, dva odseky v § 52, kedy obmedzenie 6 km rýchlosti sa i naďalej bude vzťahovať na vozíčkarov. Počujete dobre, na vozíčkarov. Na chodníkoch sa bude obmedzovať aj po novom 6-kilometrové obmedzenie rýchlosti. To isté platí pre manuálne kolobežky, skateboard alebo kolieskové korčule, čo treba jednoznačne opraviť.
A bol by som ešte veľmi rád, aby sa aj pán minister vyjadril k tomu, respektíve aby ministerstvo vnútra alebo Policajný zbor zaujal stanovisko, akým spôsobom sa idú stavať k rodičom a ich deťom, ktoré 6-kilometrovú rýchlosť na chodníku prekročia do 1. mája? Lebo do 1. mája tu ešte bude platiť nezmysel Ľubomíra Vážneho, že deti sa majú bicyklovať na ceste. To bude bezpečné? Nebude to bezpečné ani pre tých cyklistov, ani pre tých vodičov, len to bude spomaľovať premávku. Koľko bolo rečí, keď na Vajanského nábreží spravili cyklopruh, ako to spomaľuje premávku. Tak si predstavte, že cyklisti budú po meste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mimochodom, pán minister, hovorili ste, že budete tu sedieť a snažiť sa o konštruktívnu diskusiu s nami, zatiaľ ani minútu ste tak nerobili, zvlášť v minulom týždni, kedy ste si schválili nový etický kódex, by človek čakal, že pôjdete príkladom a budete sa správať normálne, ale samozrejme môžme len snívať.
Poďme teda na to. Novela zákona o cestnej premávke. Ja sa budem snažiť ako človek, ktorý sa venuje samosprávam, rozpitvať tento zákon, respektíve túto novelu v kontexte samospráv. Takže máme tu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pripomeňme si teraz teda, že čo za možnosť dostanú tie samotné obce a mestá.
Takže, po prvé, je to pokutovať rýchlosť, rovnako ako Policajný zbor aj z hľadiska vymedzenia rýchlosti a výšky pokút. Je tam značka Stoj, Daj prednosť vjazde, je tam Zákaz otáčania, cúvania, je tam Zákaz zastavenia a státia, je tam prejazd cez železničné priecestie, ak je to v danom čase zakázané, je tam Zákaz vjazdu, Zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Nedali im, nedali ste obciam a mestám možnosť váženia nákladných vozidiel, respektíve, a toto je veľmi dôležité podľa mňa, pokutovanie veľkých vozidiel pri porušení zákazu podľa hmotnosti. Možno, možno je to v poriadku, možno nie, neviem, ale mnohí starostovia mi určite dajú za pravdu, že práve vstup veľkých, nadrozmerných, ťažkých vozidiel do intravilánov obcí je častokrát veľkým problémom. Ja tu vidím viacero starostov a aj župana už momentálne, ktorý určite by vedel čo k tomuto povedať. Túto jednu vec ste tam nedali, neviem prečo. Rád by som poznal odpoveď, pán minister.
Ďalej. Ak je auto registrované v cudzine, dostane obec prístup do automatizovaného vyhľadávača údajov o vozidle, čo je super, to sme tu mali mať už dávno. Obec môže na účely správnych deliktov využívať obecnú políciu alebo inú právnickú osobu, ktorá slúži na správu ciest. Delikty musí obec evidovať. Samozrejme, proti tomu žiadna pripomienka, tak to asi má byť, tak je to asi správne. Správny delikt uvedený vyššie možno obcou prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný mimo diaľnice automatizovanými technickými prostriedkami používanými alebo využívanými obcou, ktoré sú konštrukčne pevne spojené so zemou. Miesta ich umiestnenia obec určí so súhlasom orgánu Policajného zboru. Správne opäť, tak by to asi malo byť. Ak má byť technický prostriedok umiestnený na pozemnej komunikácii alebo jej súčasti, je potrebné opäť jeho umiestnenie vopred prerokovať so správcom komunikácie. Opäť, asi to tak má byť, asi je to takto správne.
Nuž ale poďme teda najprv k technickej stránke. Ak majú po novom teda obce, mestá, samosprávy možnosť umiestňovať stacionárne radary so súhlasom vlastníka cesty, plus teda Policajného zboru, prečo nemôžu používať aj mobilné radary? Čoskoro príde novela zákona o obecnej polícii, ktorá pracuje s možnosťou dokonca robiť testy na drogy pre obecné polície, prečo teda nemôžu používať aj mobilné radary? V kontexte toho, že sa im už dáva pomerne veľká, pomerne významná právomoc. Rovnako by si evidovali priestupky, rovnako by mohli byť kontrolovaní štátnou políciou, tak prečo nie, pán minister? Prečo nie? Tento zákon chce predsa zvýšiť bezpečnosť na cestách, aspoň tak to proklamujete, aspoň tak to deklarujete, aspoň tak to tvrdíte. Chcete riešiť situáciu s nedostatkom policajtov, ktorých podľa vás musia nahradiť žandári, tak prečo nedáme, prečo nedáte obecným policajtom, obecnej polícii viac kompetencií a nepresunieme povinnosti štátnych tam, kde ich naozaj potrebujeme.
Je veľmi zaujímavé, veľmi pozoruhodné a veľmi mrzuté podľa mňa, že sa úplne odignorovala úloha samosprávnych krajov. Vidím tu aj pána župana, pána Becíka, veď ak kraje majú svoje cesty, ak kraje majú svoje firmy na správu ciest, prečo sme aj im nedali kompetenciu riešiť bezpečnosť na svojich cestách. Alebo inak, prečo sme nezadefinovali, podobne ako to majú severské krajiny, napríklad v Škandinávii, že kraj môže obciam pomáhať s koordináciou v tejto oblasti. Mohli sme začať aspoň tou koordináciou. Prečo sa na to pýtam? Poviem prečo. Pretože tento zákon v skutočnosti obchádza malé obce, všetci totiž veľmi dobre vieme, že obce, ktoré majú 20, 30, 50 alebo 100 obyvateľov, si sotva hneď zajtra, na druhý deň alebo po účinnosti zákona kúpia stacionárny radar. My veľmi dobre vieme, že na Slovensku máme 52 obcí, 52 samospráv pod 50 obyvateľov. To je častokrát menej než je v jednom vchode v paneláku, vo veľkom paneláku niekde v krajskom meste. Asi sotva tieto maličké, drobulinké samosprávy zaplatia obecného policajta alebo si nastavia obecnú políciu a asi sotva založia kvôli tomu obecný podnik na správu nejakej jednej cesty, ktorú majú a tak ďalej. A asi sotva to celé bude evidovať a posielať pokuty nejaký starosta alebo starostka častokrát na tretinovom úväzku, ktorý už aj dnes má zaťaté zuby zo súčasnej konsolidácie. A práve tu tvrdím, že mohla vzniknúť, mohla byť dôležitá rola väčších obcí, väčších samospráv, miest alebo krajov. Lenže to by musela táto vláda naozaj koncepčne myslieť, rozmýšľať a prinášať aj dlhodobú víziu a skutočný záujem o vec a nielen čiastkové riešenia. Mohli ste s tým zákonom prísť možno hneď na začiatku toho volebného obdobia, vtedy by ste nemohli tvrdiť, že nie je tak prepracovaný. Ale teraz, keď s tým prídete po dvoch rokoch, tak by človek čakal, že je to naozaj prepracované, premyslené zo všetkých strán, zdola nahor, sprava doľava, ale nedeje sa to a opäť to človeka mrzí a tá pachuť zostáva napriek naozaj úprimnému snahu o konštruktívny dialóg. Ten tu neprebieha. Pán minister opäť nemá ani ten chochmes sadnúť si sem a vypočuť si aspoň jedného z mojich kolegov. Ani jedného si nevypočul. Tak potom ako sa chceme baviť, naozaj.
Neodpustím si ešte jeden naratív, ktorý považujem za veľmi dôležitý. Je faktom, že ste vzali obciam a mestám takmer pol miliardy eur. Je to spočítané ZMOS-om, Úniou miest Slovenska, pol miliardy eur. Darmo sa budete rehotať, zaviedli ste vyššiu DPH, znížili ste im príjmy z dane z príjmu fyzických osôb. Vy keď ste začínali to DPF, ktoré išlo mestám, bolo 70 %, dnes je 53. Dobre, materské školy tie prešli, rešpektujem, evidujem, ale je to štvrtina menej peňazí im po dvoch rokoch chodí. A tie ich náklady na život sú stále väčšie a väčšie. Začínali ste, dostávali 70, teraz dostávajú 53. Taký je fakt. Zaviedli ste transakčnú daň, zdvihli ste mýto, siahli ste na eurofondy, čo sa týka peňazí nerobíte absolútne nič, ako pomôcť tým samosprávam, aby ste im pomohli a zrazu prišlo toto. Práve vtedy, keď najviac kričia o pomoc, tak toto ste doniesli. Doniesli ste riešenie, po ktorom tie obce naozaj volajú roky. Prečo teraz? Povedala to kolegyňa Hanuliaková, no práve preto, lebo im teraz najviac tečie do topánok a majú legitímne naozaj najväčšie problémy, tak práve teraz ste s týmto prišli. Obce už nemajú z čoho žiť, tak ste im zalepili ústa týmto. Inými slovami ľudia, ktorí dnes platia viac za potraviny, za energie, za bývanie, za služby, dostanú čoskoro mastné šeky aj od obcí za prekročenie rýchlosti. Áno, je to tak, je to pravda, povedzme si, je to tak. Povedal to aj kolega Viskupič. Tí ľudia môžu teraz čakať okrem drahých potravín, drahého bývania, drahých energií aj mastné šeky a pokuty, teda za pokuty od obcí napríklad za prekročenie rýchlosti.
Ešte raz, porušovať rýchlosť sa nemá a naozaj my súhlasíme, treba to riešiť, ale z vašej strany je to priamy dôkaz toho, že o bezpečnosť na cestách tu v skutočnosti nejde, ide vám len o to, zaplátať dieru v obecných rozpočtoch z vreciek ľudí. Na to vám pokuty za rýchlosť poslúžia ako soľ. Iných riešení pre obce sa tak skoro (rečník si odkašľal), pardon, nedočkáme, a pozrime sa len, čo ste priniesli opäť na túto schôdzu januárovú/februárovú. Nepriniesli ste tam ani jeden jediný zákon pre samosprávy, ani jeden jediný zákon nie je na januárovej schôdzi pre mestá, pre obce, pre kraje. Jediná koncepčná vec je tam od nás, predložil ju ja, Lackovič, s Hanuliakovou. Toto sú jediní dvaja poslanci, ktorí tam koncepčnú vec priniesli na túto schôdzu, nerátam ešte opozičné niektoré dobré návrhy, ktorá má konečne otvoriť tie dvere tej 25 rokov očakávanej reforme, ktorá má konečne otvoriť dvere tej reforme, otvoriť dialóg, nejakú koncepčnú, naozaj konštruktívnu diskusiu, úprimnú snahu o niečo. Neprichádza, neprichádza nič. Ani jednu jedinú vec ste tam nedali. Takže budeme sa tešiť, či sa zapojíte do rozpravy aspoň k tej našej. Je to, myslím, bod 77, ak sa nemýlim. Budem sa veľmi tešiť na diskusiu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Lackovič, no, ďakujem za tvoje vystúpenie. No, ono je to tak, že vláda pozerá na všetko iné, len nie na občana. Ako úplne, proste v takom tom najjednoduchšom povedaní, čo sa ide stať k tým radarom, konkrétne ale aj k tým ostatným priestupkom, je to, že teda toho jedného občana, jedného, jedného občana vodiča bude pokutovať už teda nielen štát, ale teraz ho budú ešte aj obce a plus teda kopu iných ďalších vecí. To, čo sa ja tu snažím povedať, však je to prvé čítanie, bavíme sa filozoficky a preto je tá debata dobrá. A tiež ako ty vyzývam, aby aj kolegovia z koalície povedali niečo, len vnímajme, že proste stále viacej tú spoločnosť proste už normálne že terorizujeme pokutami, nariadeniami, byrokraciou, všetkým proste, daňami, odvodmi, toto nám neprinesie ani poriadok, ani rozvoj, ani lepšie Slovensko. Toto je tá filozoficky vlastne, to je ten úplne že základný problém. A samozrejme kopu detailov rôznych nedokončených. Ale toto sa musíme na toto pozrieť, že či fakt chceme naložiť na toho občana proste zasa ešte ďalšie bremeno, aby znova ešte teda platil tentokrát samosprávy formou, formou týchto pokút.
A potom ešte ďalšia vec je, že veď ono by to malo byť o tej bezpečnosti. Aj ja to hovorím, samozrejme, že bezpečnosť cestnej premávky a všetkých jej účastníkov je veľmi dôležitá a samozrejme rýchlosť sa nemá prekračovať. Ale fakt keď teda to akoby čo štát teraz povedal, že to nevie zabezpečiť a teraz to už zabezpečí tá malá obec s dvesto ľuďmi, hej, ten poriadok a to proste. Takto by to nemalo byť. Mala by to robiť jedna štátna polícia a robiť to, samozrejme, čo najlepšie, ako sa dá, tak, aby veci fungovali, aby cestná premávka fungovala. Nie tritisíc obcí ani povinne, ani dobrovoľne, ani nijak. To je môj názor.