46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovoríme o vládnom audite, ktorý vykonala vláda Slovenskej republiky a ktorý sa týka, žiaľ, aj predsedníčky občianskeho združenia Projektu Fórum. Prednedávnom tu však bola iná kauza okolo partnerky pána Šimečku, teraz tu máme, žiaľ, ďalšiu kauzu týkajúcu sa tejto rodiny, a to jeho pani matky. No, totožná schéma, ale je asi čisto náhodná. Poďme si zaspomínať však aj na otca pána Šimečku, pána Šimečku staršieho, ktorý povedal: „Sú hlúpi, sú nevzdelaní, sú necitliví, to je všetko, ten kolektívny mozog je ako dinosaurí mozog, maličký, má hrozne dlhé vedenie, hrozne dlho mu trvá, než mu to docvakne." Pán Šimečka starší dokonca povedal, že Slováci si volia hlúpych politikov. Takto vás urazil ten etalón morálky a slušnosti. (Reakcia z pléna.) Pani Kolíková, buďte v pohode... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
No páni poslanci... počkajte chvílinku. Tak čakal som, kedy prídete s takouto výhradou, pretože celý čas a celý deň tu počúvam vystúpenia, ktoré sú aleže úplne mimo témy a predovšetkým od opozičných poslancov. Tak, prosím vás, nechajte to teraz na mňa a ja posúdim, čo je k téme a čo nie je k téme. Dobre? Ale metrom, akým sa tu meralo, keď tu sedel pán podpredseda Dubéci.
Nech sa páči, pokračujte, pani poslankyňa.

Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zaskočilo ma, že pani Kolíková sa ozvala, keď zaznelo slovo, že Slováci si volia hlúpych politikov, ale to je už, žiaľ, vizitka. Ale očividne vás pán Šimečka starší takto všetkých dourážal, čo sa však nám nepáči, že pán Šimečka starší dourážal našich voličov, pretože k našim voličom, ktorí strane SMER vyjadrili podporu vo forme státisícov preferenčných hlasov, tak našich voličov nazval, že sú svine, že sú lúza a barbari. Pre nás sú to slová, ktoré nie sú prijateľné v slušnej spoločnosti, s ktorou sa vy tak často oháňate. Viete, ale keď títo ľudia okrádajú štát a štát na to príde, tak sa tvária dokonca prekvapene, ale ani náhodou nie previnilo. Podľa nich stačí povedať prepáčte. To by sa mohli naučiť aj niektorí kolegovia tu v tejto sále, ale slovo prepáčte im nejde z úst, ale keď obhajujú pani Šimečkovú, ktorá to aspoň dokázala, tak by si z nej mohli naozaj zobrať príklad.
Možno stojí za zmienku opýtať sa, či si pamätáte tento slávny citát od otca progresívneho lídra, pretože som dlho nechápala, nerozumela som tomu, prečo sa pán Šimečka takto vyjadruje k slovenskému národu. Predsa k národu a k štátu, v ktorom žije, z ktorého dlhé roky dokonca žije. No potom sme predsa zistili, že fakturácie jeho pani manželky, z ktorej vyšiel vládny audit, tak museli si to asi tieto slová zobrať k srdcu, pretože takto si nevážia slovenských občanov a voličov ani jednej parlamentnej, možno ani neparlamentnej strany. Prosto sa považujú za elitu a nadľudí.
Je smutné, že táto rodina sa takto hanebne vyjadruje, ale povedzme si, ako by to možno vyzeralo, keby vládlo Progresívne Slovensko, keď im neprekáža obohatiť sa len na takýchto drobných dotáciách v rokoch 2020 – 2023. Povedzme si, keď by podľa pána Ódora, súčasného europoslanca, mala vyzerať konsolidácia, tak chceli konsolidovať až 7 miliárd eur ročne. Pravdepodobne by nekonsolidovali na sebe, ale bol by to absolútny rozpad štátu a sociálneho solidárneho systému, ktorého my sme zástancom, pretože my sme za pracujúci ľud a nie za povaľačskú kaviareň. Ak nám budú títo ľudia ďalej o morálke kázať, ktorí o sebe tvrdia, že nemajú ani jednu jedinú kauzu, že sú dokonalí a všetko vedia najlepšie, tak vyzerá to tak, že jediné, na čo majú patent, tak je to patent na pricicanie sa na štátne dotácie. Pretože chcem vám pripomenúť jeden príbeh, ktorý sa odohral počas covidu a týkal sa jednej trnavskej reštaurácie, jedného mladého muža, ktorý sa snažil podnikať, ale nepožiadal pravdepodobne o dotáciu a ani nemal také možnosti, ako mala táto vyvolená rodina. Ani ho nepozvali žiadne mainstreamové médiá, aby sa mohol vyjadriť k tomu, ako ho šikanovali počas doby covidu. V tom čase trnavskí policajti uviedli na sociálnej sieti, že za nerešpektovanie nariadenia o okamžitom uzatvorení prevádzky zo strany RÚVZ bola majiteľovi políciou uložená maximálna pokuta 5-tisíc eur. Majiteľ na mieste odmietol túto pokutu zaplatiť, pretože, a potom bolo jeho konanie oznámené príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. V správnom konaní mu mala byť uložená pokuta až do výšky 20-tisíc eur. Takto sa šikanovali ľudia, ktorí sa nechceli podriadiť koalícii, tvorení aj Progresívnym Slovenskom počas obdobia covidu. Nariaďovali sa každodenné kontroly, likvidačné pokuty, ale rodina Šimečkových bola krytá, rozdávali si krásne dotácie. Ľuďom zabraňovali poctivo pracovať, chceli od nich nech len štátu odvádzajú dane a nedostávali žiadnu podporu. Paradox doby, môžme si povedať, pretože ten, kto chcel poctivo podnikať a zachrániť svoju rodinu či existenciu, ten mal byť zatvorený v nejakých bublinách, mal sa chodiť za desať eur testovať do MOM-iek, ktorá bola, teda tie MOM-ky mali testy, ktoré boli prihrané z nejakej trnavskej firmičky a toto všetko zatiaľ prechádza. Lenže štátny a vládny audit poukázal na nekalé a netransparentné financovanie.
Spomeniem len napríklad Projekt Fórum za 133-tisíc eur a v druhom prípade, aby sme si teda nemysleli, že sa jedná len o predsedníčku občianskeho združenia Martu Šimečkovú, ale aj Post Bellum, kde bola bývalá prvá dáma pán Rizman za 53-tisíc eur. Zároveň však audit ukázal, že Projekt Fórum si nárokoval takmer 12,5-tisíc za prerábku webovej stránky projektu, a to súčasne na dvoch rôznych ministerstvách, teda rovnakú položku uviedli vo viacerých žiadostiach o dotáciu. Ak sa hráme na čestných, morálnych, tých, ktorí roky žijú z týchto dotácií a vedia, ako to funguje, tak ja nerozumiem tomu, ako sa mohli záväzne podpísať pod čestné prehlásenie, že sa na iných ministerstvách neuchádzajú o dotáciu. Veď predsa v tejto dobe niektorý mladý človek webovú stránku nakliká za tri kliky a mohol pani Šimečkovej takto pomôcť. Audítor ďalej zhrnul, že duplicitné platby predstavovali 69-tisíc eur, z čoho približne až 45-tisíc eur sa týkalo odmien pre pani Šimečkovú a jej spolupracovníčku pani Andreu Pukovú. Viete, ktoréhokoľvek človeka na Slovensku sa dnes môžme na ulici spýtať, či dostal za rok nejakú odmenu vo forme alebo vo výške 45-tisíc eur, takého by sme na Slovensku rozhodne nenašli.
Ale aby sme si pripomenuli, ktoré sú tieto dve dámy, ktoré svojho času tvorili v denníku SME verejnú mienku, a ktoré ovplyvňovali verejný život na Slovensku. Možno niektorí z nás netušia, no sú to verejne dostupné informácie, pretože zdá sa, že pani Šimečková nastavila aj u svojho syna nejaké iné morálne pravidlá a iné kormidlo, ktorým sa v živote riadia. Nie vždy však sa celkom zhodujú s tým, ako normálna a slušná spoločnosť má vyzerať. Svoje pravidlá si obídu a urobia si ich po svojom, pretože ak si myslia, že ľudia na Slovensku nerozumejú malej násobilke, tak sú úplne mimo. V roku 2004, už tak dávno, áno, pred približne 22 rokmi, nemôžeme si predsa myslieť, že rodina Šimečkových vznikla predvčerom, ale už v roku 2004 sa v denníku SME odohral škandál, ktorý poriadne preriedil redaktorov denníka SME. Okrem toho v denníku SME obhajovali svojho času pedofilov, podľa nich to vraj nie sú zločinci. To ja len musím poznamenať takýto malý mentálny premet, pretože podľa môjho názoru je každý jeden pedofil, každý jeden úchylák alebo násilník zločinec. Nerobím medzi nimi rozdiely, ako robíte medzi nimi možno vy, kolegyne alebo kolegovia, alebo Denník N. Wau, asi som sa toho dotkla, že, pani Gregorová? Dotkla som sa, pretože práve v denníku SME, ktorý robí aj s Denníkom N rôzne diskusie po Slovensku panelové, kde urážajú Slovákov, obhajovali pedofilov, pani Kleinert. Ale viem, vy sa pohybujete v umeleckom prostredí, pre vás je to asi normálne stretávať sa s pedofilmi, ale pre nás to rozhodne normálne nie je. (Potlesk. Reakcie z pléna.) Nech sa páči, kľudne to, kľudne sa prihláste faktickou poznámkou, pretože vy toto robíte neustále, skáčete do reči, ale mňa s tým nerozhodíte, pani kolegyňa. Mňa nerozhodí ani prechádzajúci sa pán Pročko, ktorý má neustále potrebu sa vyjadrovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pani, pani poslankyňa, prepáčte, som vás prerušil. Nebudem tolerovať, ak budete počas vystúpenia vykrikovať a vstupovať do tohoto vystúpenia. Nerobí sa to z druhej strany, tak poukážte na to, keď sa to urobí a ja budem merať rovnakým metrom, ale toto začína váš byť národný šport, národný šport skákať do reči. Nechajte vystupovať pani poslankyňu a vypočujte si aj to, čo sa vám nepáči.
Môžte pokračovať.

Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ale asi sme zaťali do živého touto rozpravou, ale vrátim sa k meritu veci a teda k pani Šimečkovej a editorke kultúry pani Andrei Pukovej, pretože už v roku 2004, opakujem tento dátum, pretože je to 22 rokov dozadu, si vytvorili fiktívneho kolegu, novinára menom Grassmeier. Pod jeho menom sa v denníku objavovali články, ktoré mali pôsobiť ako exkluzívne texty z oblasti kultúry či zo zahraničia, hlavne z nemeckých správ. V skutočnosti však išlo v mnohých prípadoch len o preklady a prepisy článkov. Ani raz nenapísali, že ich text nie je autorským alebo teda sa tvárili, že len ho oni píšu, pritom to bolo úplne naopak. Čo je však zarážajúce, na toto ich plagiátorstvo upozornil vo svojich blogoch pán Gabriel Šípoš, ktorý bol vtedajším analytikom a neskorším riaditeľom Transparency International Slovensko alebo Slovakia. V tom čase sa venoval hodnoteniu práce slovenských novinárov a bol veľmi nešťastný z toho, že práve v Denníku N sa, pardon, v denníku SME sa niečo takéto udialo. Neskôr šéf vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek reagoval na odhalenie a povedal v roku 2018 pre magazín Trend, že si pamätá niekoľko prípadov, ale najviac otriaslo slovenskou novinárskou obcou plagiátorstvo pani novinárky Šimečkovej a Pukovej, pardon, pretože si vytvorili fiktívneho novinára, ktorý písal fiktívne plagiátorské články a dve redaktorky denníka SME ho obhajovali a tvrdili, že je to ich priateľ, až si pán Fulmek najal novinára pána Kleina, aby vycestoval do Nemecka, až sa ukázalo, že nikto takýto ako pán Grassmeier neexistuje. V tom čase obe dámy z denníka SME odišli, ale verejne sa ospravedlnili. Takže slúži im to ku cti, síce neviem, či to stačí, že vždy keď sa urobí nejaká chyba, tak sa stačí len ospravedlniť. Neskôr si založili intelektuálny magazín OS – Fórum občianskej spoločnosti. Pani Marta Šimečková však s pochybeniami neskončila, pretože je stále štatutárkou a čelí exekučnému konaniu zo strany Európskej komisie pre nezrovnalosti v grante. Výkonná agentúra Európskej únie pre vzdelávanie a audiovizuálny sektor a kultúru požadovalo vrátenie finančných príspevkov vo výške 113 400 eur.
Ale vrátim sa do ďalšieho obdobia, to sú roky 2010 až ´12, pretože v tom čase Projekt Fórum získalo financie na literárny projekt Zrkadlá Európy. A čo sa v tom čase udialo? Opäť združenie Projekt Fórum nedodržalo podmienky grantovej zmluvy a nepredložili včas záverečnú správu. V Únii čakali až do konca júna 2013, no organizácia ju doručila až o trištvrte roka neskôr, samozrejme až po viacerých urgenciách. Z následnej kontroly vyplynulo, že združenie nedodržalo žiadne finančné podmienky. Projekt mala spolufinancovať Európska únia len do polovice a zvyšných päťdesiat percent mali zabezpečiť samotní realizátori. Projekt Fórum však pokryl len približne desať percent z celého rozpočtu, desať percent a mysleli si, že im to prejde. Až do týchto rokov siaha zodpovedné správanie Šimečkovcov. Toľké roky žijú z verejných zdrojov a myslia si, že ľudia na Slovensku si to vôbec nevšimli.
Projekt Fórum dával rovnaké faktúry preplácať opakovane. V poslednom období a hlavne z tohto auditu vzišlo, že zo 76 faktúr bolo 56 faktúr preplatených až dvakrát a sedemkrát faktúry až trikrát. Dúfam, že ste tomuto matematickému okienku rozumeli. Sedemnásť faktúr z celkovej čiastky sa uhradilo iba raz. Je to subvenčný podvod. Mňa by len zaujímalo, či aj k iným podvodníkom, ktorí by páchali subvenčné podvody, by ste sa takto správali a takto ich obhajovali, pretože podať takéto projekty vediac o tom, že ich žiadame niekoľkokrát a mysliac si, že štát na to nepríde, tak je zarážajúce. Ale chápeme to, pretože v rokoch 2020 – 2023, keď ste ľudí nútili existovať len v karanténach a nemali ste vôbec žiadny záujem starať sa o ich blahobyt, pretože ste sa starali len sami o seba.
Na záver vám len poviem, že tento kruh finančný aj faktický sa uzavrel, pretože my ste do tohto nevzniesli politický kontext, boli ste to vy. A preto faktom ostáva, že všetky zmluvy sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv a celý prípad prešetruje polícia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, no, prepáčte, veľa faktických poznámok, neviem, nemám ich spočítané.
Začne pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči.

Pani kolegyňa, ďakujem ti za tvoj príspevok. No a vidíš, vždy keď sa im niečo nepáči, vždy keď hovoríš pravdu, trafíš klinec po hlavičke, tak zrazu je tam ruch, musia vyrušovať, ako to len ide, ale som rada, že si sa nenechala rozhodiť. A som naozaj rada, že si spomenula covidové obdobie, keď vôbec tieto neziskové organizácie zarábali neskutočné peniaze a obyčajní ľudia boli prepúšťaní, boli zatvárané podniky, boli v karanténe a toto všetko si spomínala. Ak tu hovoríme o nejakej, že oni hovoria, že toto bola nejaká účtovná chybička, to nič, nejaká administratíva a tak ďalej, že pani Šimečková je bordelárka, už aj to som počula, tak ako účtovná chybička, ktorá sa urobí vyše šesťdesiatkrát? Ja už som to v rozprave spomínala, ale vyše šesťdesiatkrát opakovane účtovná chybička? Tak to nie je žiadna účtovná chybička. Duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2020, rovnaké výdavky boli spoplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondu na podporu umenia, 8 075 euro. Duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2021, opakovane Ministerstvo spravodlivosti SR a Fondu na podporu umenia, 12 750,96. Duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2021 28 403 eur. Triplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2021 5-tisíc euro a tak ďalej a tak ďalej, myslím, že by som tu hovorila dlhšie ako pol minúty ešte. Ale toto nie je žiadna chybička, toto bol jasný úmysel, jasný úmysel okradnúť štát a kradnúť, bohapusto kradnúť. A nie sú to žiadne centy, ako sme sa dnes dozvedeli od pani poslankyne Jurík. Že áá, však to boli nejaké centy. Toto sú centy? Vy toto máte za centy, desaťtisícky eur?

Pán poslanec Kapuš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zuzka, ďakujem ti pekne za vystúpenie. Vidíme, že dá sa to povedať aj slušne, aj distingvovane, aj trefné vystúpenie, ktoré si spravila. Evidentne si pomenovala to, čo Progresívne Slovensko trápi a pomenovala si pána Šimečku s rodinou, ako participujú na slovenskom štáte a samozrejme názory, ktoré sa neľúbia pani Šimečkovi staršiemu, tak jednoducho dokáže urážať ľudí. Takže ešte raz ďakujem ti za vystúpenie a vidíme, že vieme to povedať aj my, koaliční poslanci, slušne a vôbec nie kričanie a vykrikovanie a skákanie do reči.
Tak, Zuzka, ďakujem.

Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

Kolegyne, kolegovia, Zuzka, veľmi dobré vystúpenie. Rola slušnosti bola z tvojej strany precízne podaná. Opozícia stále nachádza v koalícii pochybenia. V každom vystúpení nám nadávajú, urážajú nás. Ak koalícia kritizuje pochybenia v opozícii, konkrétne niektoré názory, tak ich fakturovanie im nie je žiadny problém. Generálny prokurátor vyčíta, že počas tejto vlády nie je vyšetrovaná žiadna korupcia. No nie je, lebo žiadna nie je. Keby bola, už dávno vyšetrujú, veď by nás utopili, keby mohli. Ak majú nejaké podozrenia, tak nech vyšetrujú, nech konajú. Prečo orgány, ktoré majú konať, nekonajú? Máme politickú zodpovednosť a my sa ju snažíme aj dodržať. Ak sa v účtovníctve našli nejaké chyby a pochybenia, myslíte si, že to bolo neúmyselné? Niektoré veci boli niekoľkokrát fakturované, tak môžme povedať, že tieto fakturácie boli preto, aby boli získané nejaké financie k tomu, aby nejakým spôsobom tá organizácia fungovala, ale nie niekoľkonásobne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zuzi, výborne pripravené vystúpenie, dramaturgicky skutočne výborne pripravené, bolo tam všetko alebo skoro všetko. Šimečka starší a jeho názory to je iný príbeh, súvisí to s chcením alebo nechcením tohto štátu. A veď ja som veľmi rád, že máme iba jedného Šimečku. Predstavte si, že by sme mali sedemdesiatšesť Šimečkov, tak v živote nevznikne táto republika. Chvalabohu, hej. No a treba isté veci prešetriť, orgány činné v trestnom konaní opäť, ale to nie je len Fórum alebo Pôtoň, to je najnovšie Činfond, o ktorom tuná ešte nikto nehovoril, to je Nadačný fond priateľov Činohry Slovenského národného divadla, ktorý funguje pri Činohre Slovenského národného divadla. No a pozrime sa, čo je jeho okrem iného úlohou. V poslednom období sa fond stal súčasťou kampane Pridajte sa k pučistom, ktorá s dávkou irónie reagovala na spoločenskú atmosféru a tlaky na kultúru, cieľom bolo vyzvať ľudí na podporu slobodnej tvorby. No a teraz si spomeňme dozadu na všetky tie námestia, tam, kde vystupovali kolegovia z činohry, ako vystupovali, čo čítali, koho texty čítali a kto to vlastne všetko dramaturgoval. A je tu veľké podozrenie, že v rámci tohto činofondu sú financované isté politické aktivity. A to by som zduplikoval, aby sa orgány činné v trestnom konaní, ktoré, dúfam, sa už preberú a začnú konať normálnym spôsobom, aby sme aj my teda vedeli, čo sa tuná deje v tomto štáte dánskom a aby skutočne sme sa dozvedeli, akým spôsobom sa finančné prostriedky užívajú a hlavne využívajú a kto z toho má osoh, aká politická strana má z toho osoh, kto je za tým, aká politická strana toto všetko kočíruje. Toto všetko by sme mali vedieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďalší v poradí pán poslanec Mego.