46. schôdza

Pán poslanec Horváth.

No, pán Pročko, to mi nikto nenapísal, to je všetko výstavba vodných diel, keď si pozriete knihu Výstavba vodných diel na Slovensku, tak tam je to všetko popísané, aká je perspektíva, aká je perspektíva stavať tie vodné elektrárne a čo sa týka vodných elektrárni, funkcia prečerpávacej vodnej elektrárne mala prispieť k zabezpečeniu vyrovnanej bilancie a spotreby elektrickej energie, čiže v prípade, že máme veľa elektriky alebo málo elektriky, vodná elektráreň na to slúži, čiže, keď bolo veľa veľa elektriky sa pustila prečerpávačka, vytiahla sa elektrika a znížil sa sa objem elektriky. Keď bolo málo elektriky, tak sa spustila elektráreň a doplnila do siete to, čo bolo treba. Zabezpečené dodávky elektrickej energie z južnej časti vetvy 400 kW. Zabezpečenie zvýšenej spoľahlivosti energetickej siete, čiže, energetická sieť, preto sa to budovalo, dali sme, odstavili sme už tepelné elektrárne, tak teraz najlepšie prichádza do úvahy vystaviť túto vodnú elektráreň, aby sme vedeli zabezpečiť spoľahlivosť energetickej siete a zabezpečiť zvýšenie spoľahlivosť spolupráce s energetickými sieťami okolitých, okolitých štátov, čiže táto elektráreň má pomáhať aj pri potrebe okolitých štátov pri zabezpečení elektrickej spoľahlivosti. Prečerpávacia elektráreň je nový zdroj, ktorý vieme spustiť aj diaľkovo, čiže za minútu vieme spustiť túto elektráreň a vieme doplniť potrebnú energiu, ktorá nám v sieti chýba v tom v tom čase, čiže to nie je taká jednoduchá záležitosť regulovať energetickú sieť, čiže dokážeme zabezpečiť všetky rezervy, ktoré potrebujeme v energetickej sieti a pre aj pre nás, aj pre iné štáty. Ďakujem. (Potlesk.) .

S reakciou pán poslanec Pročko

Drahí páni kolegovia Muňko a Horváth, to čo hovoríte, malo byť postavené na Ipli, myslím, že 12 km odtiaľ, kde teraz Taraba vybral miesto. Páni, vy ani neviete o čom hovoríte. Ja tam žijem, malo to byť postavené na Ipli, kde žil Tonko Novek, ktorému sme pomohli a bolo to naozaj odtiaľ preč. Vtedy to naprojektoval, naozaj veľmi skvele to naprojektovali ľudia. Teraz to Tarabovi projektovali nový projekt, nový projekt. Nemalo to byť tam, kde to malo byť, vy o tom ani neviete, ale pozor, Taraba to naprojektoval úplne niekde inde, úplne niekde inde a projektovali to spôsobom, ktorý naozaj ohrozuje nielen ekológiu, nielen životnú úroveň, nielen pitnú vodu, ale ohrozuje to záujmy ľudí. Naozaj, tam berú, berú majetky ľuďom. Tí ľudia to tam nechcú a nepotrebujeme to. V Rakúsku, v Rakúsku áno, postavia tieto, tieto energetické prečerpávačky, ale prínos toho je po nejakých 20 až 30 rokoch, ale Taraba z tých 60 miliónov bude mať prínos zajtra. Páni, prosím vás, vy hovoríte úplne o niečom inom, o čom tu Taraba, z čoho tu Taraba ide kšeftovať. Ďakujem.

No tak vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete, nechcete? Pán spravodajca, všetko ste už povedali, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je, pardon, návrh poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch, tlač 1088. V prerokovaní je výborom je v rozhodnutiach číslo 1137 a 1225. Pán poslanec Sabo, máte slovo ako navrhovateľ.

Ďakujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne a vážení kolegovia, som vďačný za to, že sa pri zákone o rozšírení zodpovednosti výrobcov zbehla debata o prečerpávajúcej elektrárni, to som nečakal dnes a každopádne máme tu ďalšiu príležitosť porozprávať sa o odpadoch, Jozef, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa opäť, mení, teda navrhujem zmeniť odpadovú legislatívu, zákon číslo 233/2015 a cieľom návrhu zákona je v tomto prípade zabezpečiť, aby účelová finančná rezerva na uzatvorenie a rekultiváciu skládky, ktorú prevádzkovateľ skládky vytvára počas doby životnosti skládky odpadu, čo najlepšie a najefektívnejšie zodpovedala skutočnej výške nákladov, ktorá bude potrebná na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky. Tiež je cieľom tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby prevádzkovateľ skládky mohol realizovať rekultiváciu skládky z tejto účelovej finančnej rezervy včas a riadne. Viac vám poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý. Ďakujem.

Spravodajcom, ktorého určil gestorský výbor je pán poslanec Pročko. Nech sa páči.

Takisto, milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený za spravodajcu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uznieslo na tom, že sa na zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR návrhu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlásil do rozpravy niekto ústne? Vyzerá, že len pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

Ďakujem vám za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ktorý vám budem prezentovať vám možno bude povedomý, ak ste dávali pozornosť pri prerokovávaní vládneho alebo návrhov, ktoré pred časom, na jeseň minulého roka predstavoval minister životného prostredia, pretože vtedy sme sa podobnú úpravu snažili dostať do skládkovej legislatívy cez pozmeňujúci návrh zákona, pričom úplne transparentne poviem, že v kontakte s ministrom životného prostredia bola takmer preddohoda na tom, že táto legislatíva bude podporená aj koaličnou časťou. Nakoniec, ale predpokladám, že to bolo zo strany HLAS, ktorá podporu nechcela dodať. Koalícia sa rozhodla nepodporiť túto legislatívu. Takže nejde o niečo, čo by ste nepoznali alebo čo by ste predpokladám, už nemali v pozornosti. Dnes vám teda predstavujem návrh zákona, ktorý sa na jednej strane môže tváriť ako nejaká technická oprava zákona o odpadoch, prípadne ako niečo, čo sa týka paragrafov, tabuliek a účtov v štátnej pokladnici, ale nie je to tak, pretože v skutočnosti ide o návrh zákona, ktorý naozaj veľmi presne odhaľuje problém slovenského odpadového hospodárstva, ktorému sa venujem už viac ako desaťročie a je to problém, ktorý tu prehliadame, hoci vieme, že súčasná aktuálne platná legislatíva nefunguje správne a že nechráni dostatočne životné prostredie, že nevytvára férové alebo teda, ako som aj pri predchádzajúcom návrhu zákona povedal, spravodlivé podmienky a v konečnom dôsledku ohrozuje dôveru v celý systém. Za posledné roky som osobne navštívil desiatky, nepreháňam, desiatky skládok a nebol som pri nich ani z auta, nebol som pri nich ani prstom na mape, ani len tak že nejako cez plot, ale aktívne priamo na tele skládok a videl som aká je realita odpadového hospodárstva v tom najhoršom, čo si len viete predstaviť. Zároveň som sa aj rozprával so starostami, starostkami, s ľuďmi, ktorí žijú v blízkosti týchto skládok, ale aj s tými, ktorí tieto skládky prevádzkujú a je fakt, že keď sa blíži koniec činnosti, respektíve životnosti skládky, tak systém zlyháva a nemôže to byť viac okatejšie. Nie, že by som si, úprimne povedané nemyslel, že systém zlyháva, už len preto, že sa skládky stretávajú so situáciou, že sa na ne ukladajú megatony a megatony odpadu, ktoré tam nepatria, lebo tento odpad by sa v zdravej a normálne fungujúcej krajine dal recyklovať. To nie je systém Slovenskej republiky a práve preto na základe týchto svojich skúseností predkladám návrh zákona, ktorý si ale nekladie ten odvážny cieľ zlepšiť triedenie alebo recykláciu, lebo na to by sme naozaj úprimne potrebovali veľkú legislatívnu, legislatívnu revolúciu a reformu a to momentálne nie je v mojich kapacitách ako opozičného poslanca, ale samozrejme je to mojím cieľom v budúcnosti a ambíciou a smutné je, že to momentálne nie je cieľom ani ministra životného prostredia a v prípade tohto návrhu zákona ide o dva momenty pri uzatváraní a pri rekultivácii skládok, pri ktorých je možné naozaj jednoduchou, konkrétne touto legislatívnou úpravou dosiahnuť zásadnú zmenu k lepšiemu. Ak dovolíte teda, vysvetlím, dnes má subjekt, ktorý prevádzkuje skládku povinnosť vytvárať účelovú finančnú rezervu na uzatvorenie skládky v budúcnosti, na jej rekultiváciu. To si predstavíte tak, že kde je teraz skládka, tak v budúcnosti vznikne taký akože zelený kopček, hej a potom samozrejme na následnú starostlivosť, čo je, hádam sa zhodneme, správne, je to spravodlivé, je to zodpovedné. No a cieľom je, aby prevádzkovateľ po sebe pochopiteľne nezanechal nejaké environmentálne dlhy, ktoré by sme splácali ešte za nášho života, prípadne generácie, ktoré prídu po nás. Lenže rozdiel medzi dobrým princípom a funkčným systémom je naozaj v detailoch. Ono sa nie nadarmo hovorí, že diabol sa skrýva v detailoch a práve v tých detailoch dnešný systém, tak ako je ukotvený v aktuálne platnej legislatíve zlyháva. Výška tejto spomínanej rezervy totižto stanovuje sa v momente, keď skládka sa iba začína plniť alebo vzniká a keď nikto ani len, že netuší aké budú legislatívne požiadavky o 10, 20, 30 rokov, keď životnosť skládky sa pominie, keď nové technológie, pokrok alebo teda našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, respektíve keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika...
===== našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, resp. keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika hovorí, že to tak nie je, že to tak ani nemôže fungovať. Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si uvedomíme, že uzatváranie skládok odpadu neprichádza po roku či po dvoch, musíme na to adekvátne reagovať. Keď vieme, že uzatváranie skládok prichádza o dekádu, o dve dekády, tri dekády, tak ja sa vás naozaj úprimne chcem spýtať, že naozaj si pri všetkej úcte akože myslíme, že nejaký prastarý, desaťročia starý odhad nákladov zodpovedá reálnym nákladom dneška? No ani náhodou. A bude ten prastarý odhad platiť o desať rokov, o dvadsať rokov? No ani náhodou. Za tie desaťročia sa totižto realita zmení. Veď si len pozrime, keď sa začala vojna Ruska proti Ukrajine, ako sa raketovo zmenila situácia so stavebnými materiálmi, s cenami práce a teraz si premietnite túto situáciu v dĺžke desiatich, dvadsiatich rokov, kedy za desaťročia sa zmení naozaj všetko, nielen cena materiálov, cena práce, ale samozrejme sa mení aj legislatíva, ktorá reaguje na európsku legislatívu. Menia sa požiadavky na ochranu vôd, pôdy, ovzdušia, samozrejme odchádzame od starých princípov odpadového hospodárstva, transformujeme odpadové hospodárstvo na cirkulárnu ekonomiku, jednoducho menia sa technické normy a na toto všetko musíme reagovať a na toto všetko musíme brať zreteľ. Pretože to, čo kedysi bolo považované za dostatočné, je jednoducho dnes nielenže nedostatočné, ale aj neakceptovateľné. Zákon však dnes, musíme konštatovať, funguje tak, že sa tvárime, že svet okolo sa nevyvíja, že sa to nehýbe a že vlastne skládky tak, ako kedysi vznikli, tak tak majú byť zakonzervované a že tie skládky a ich realita nemajú reagovať na výzvy 21. storočia. No a čo potom z toho vzniká, z tej ignorácie reality, no vzniká z toho jedno enviromentálne riziko za druhým enviromentálnym rizikom, resp. v slovenských reáliách, povenujme to pravými slovami, vzniká jedna enviromentálny záťaž za druhou enviromentálnou záťažou a nemôžeme sa tváriť, že ich na Slovensku nemáme málo. Keď rezerva nezodpovedá realite, tak potom samozrejme vzniká tlak šetriť na tých najnesprávnejších miestach. A rekultivácia skládok sa robí za minimum, alebo sa odkladá, formálne sa nejako splní zákon aby sa nepovedalo, reálne sa ale stretávame so situáciou, že nám vzniká problém, ktorý potom tlačíme pred sebou a tvárime sa, že neexistuje. Skládka síce nejako zmizne, ako som spomínal, že namiesto skládky vznikne nejaký zelený kopček, ale tá skládka nezmizne z krajiny a toto jednoducho musíme riešiť, pretože zároveň s týmto enviromentálnym problémom vzniká aj ekonomická neistota, pretože prevádzkovateľ, ktorý si roky poctivo plnil svoje zákonné povinnosti zrazu zistí pri tom uzatváraní skládky, že peniaze jednoducho nestačia, rozdiel musí pochopiteľne zaplatiť zo svojho, hoci vznikne tá účelová finančná rezerva z jeho peňazí, tak on je ten, kto musí doplácať ten rozdiel medzi reálnym nákladom a účelovou finančnou rezervou a to je pochopiteľne nepredvídateľný, resp. nepredvídaný výdavok, ktorý musí ten prevádzkovateľ splatiť aj pod časovým tlakom. Preto teda navrhujem prvú zásadnú zmenu, aby sa náklady na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky pravidelne prehodnocovali. Navrhujem interval každých päť rokov, čo je systematické riešenie. Nie je to niečo výnimočné, niečo na poslednú chvíľu a hlavne chcem povedať, že systém a priemysel s touto navrhovanou lehotou piatich rokov súhlasí. Mám to odkonzultované aj odsúhlasené. Ja túto úpravu považujem za prevenciu, prevenciu problémov, ktoré dnes vedome odsúvame niekam do budúcnosti a vnímam to ako spôsob, ako zabezpečiť, že keď príde čas, kedy sa skládka má uzavrieť, tak na to reálne budú aj alokované a zabezpečené peniaze, no a tých päť rokov, to je naozaj férová lehota, ktorá dáva jednak aj stabilitu, ale zároveň aj núti systém reagovať na realitu. Druhá vec, ktorú chcem vyriešiť týmto návrhom zákona, tá veľmi úzko súvisí s účelovou finančnou rezervou, ako som ju spomínal, na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky, pretože dnes má prevádzkovateľ zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť skládku v konkrétnom presnom termíne, v jasne stanovenej lehote, ale na druhej strane štát nemá zákonom stanovenú povinnosť uvoľňovať peniaze z účelovej finančnej rezervy v presne stanovenej lehote. V praxi to teda znamená, že peniaze, často peniaze súkromného prevádzkovateľa skládky, ležia niekde akoby zabudnuté na účte štátnej pokladnice, kam ich roky tento prevádzkovateľ poctivo ukladal. Rekultivácia skládky musí prebehnúť, musí prebehnúť včas, musí prebehnúť v konkrétnom termíne, ale financovanie stojí, lebo ministerstvo nemá žiadnu predpísanú časovú povinnosť, aby tie peniaze uvoľnilo, aby konalo a aby prevádzkovateľ dostal účelovú finančnú rezervu včas. A toto je z môjho pohľadu naozaj systémová chyba, ktorú navrhujem upraviť a jednoduchým pravidlom, ak štát vydá potvrdenie, že skládka sa má uzatvoriť, alebo teda že sa uzatvára, tak musí štát zákonite teda aj do 30 dní uvoľniť účelovú finančnú rezervu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keď to skončíte do minúty, to úvodné slovo, tak vás nechám dohovoriť, lebo máme plánovanú, termínovaný bod na 10.50, tak sa rozhodnite.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Dve, tri vety, dobre? OK, ďakujem. Na záver chcem povedať, že tento návrh zákona zapadá do takého širšieho obrazu, že Slovensko musí pochopiteľne, vzhľadom na enviromentálne záväzky voči Európskej únii skládkovať menej. K tomu sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie, musíme viacej triediť, viacej recyklovať a viac predchádzať vzniku odpadu a na tom sa pevne verím zhodneme všetci a tento môj návrh je aj odpoveďou na naše záväzky voči Európskej únii a tým aj teda skončím. Ďakujem.