46. schôdza

Drahí páni kolegovia Muňko a Horváth, to čo hovoríte, malo byť postavené na Ipli, myslím, že 12 km odtiaľ, kde teraz Taraba vybral miesto. Páni, vy ani neviete o čom hovoríte. Ja tam žijem, malo to byť postavené na Ipli, kde žil Tonko Novek, ktorému sme pomohli a bolo to naozaj odtiaľ preč. Vtedy to naprojektoval, naozaj veľmi skvele to naprojektovali ľudia. Teraz to Tarabovi projektovali nový projekt, nový projekt. Nemalo to byť tam, kde to malo byť, vy o tom ani neviete, ale pozor, Taraba to naprojektoval úplne niekde inde, úplne niekde inde a projektovali to spôsobom, ktorý naozaj ohrozuje nielen ekológiu, nielen životnú úroveň, nielen pitnú vodu, ale ohrozuje to záujmy ľudí. Naozaj, tam berú, berú majetky ľuďom. Tí ľudia to tam nechcú a nepotrebujeme to. V Rakúsku, v Rakúsku áno, postavia tieto, tieto energetické prečerpávačky, ale prínos toho je po nejakých 20 až 30 rokoch, ale Taraba z tých 60 miliónov bude mať prínos zajtra. Páni, prosím vás, vy hovoríte úplne o niečom inom, o čom tu Taraba, z čoho tu Taraba ide kšeftovať. Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predseda, vážené kolegyne a vážení kolegovia, som vďačný za to, že sa pri zákone o rozšírení zodpovednosti výrobcov zbehla debata o prečerpávajúcej elektrárni, to som nečakal dnes a každopádne máme tu ďalšiu príležitosť porozprávať sa o odpadoch, Jozef, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa opäť, mení, teda navrhujem zmeniť odpadovú legislatívu, zákon číslo 233/2015 a cieľom návrhu zákona je v tomto prípade zabezpečiť, aby účelová finančná rezerva na uzatvorenie a rekultiváciu skládky, ktorú prevádzkovateľ skládky vytvára počas doby životnosti skládky odpadu, čo najlepšie a najefektívnejšie zodpovedala skutočnej výške nákladov, ktorá bude potrebná na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky. Tiež je cieľom tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby prevádzkovateľ skládky mohol realizovať rekultiváciu skládky z tejto účelovej finančnej rezervy včas a riadne. Viac vám poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý. Ďakujem.

Takisto, milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený za spravodajcu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uznieslo na tom, že sa na zákon prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR návrhu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem vám za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ktorý vám budem prezentovať vám možno bude povedomý, ak ste dávali pozornosť pri prerokovávaní vládneho alebo návrhov, ktoré pred časom, na jeseň minulého roka predstavoval minister životného prostredia, pretože vtedy sme sa podobnú úpravu snažili dostať do skládkovej legislatívy cez pozmeňujúci návrh zákona, pričom úplne transparentne poviem, že v kontakte s ministrom životného prostredia bola takmer preddohoda na tom, že táto legislatíva bude podporená aj koaličnou časťou. Nakoniec, ale predpokladám, že to bolo zo strany HLAS, ktorá podporu nechcela dodať. Koalícia sa rozhodla nepodporiť túto legislatívu. Takže nejde o niečo, čo by ste nepoznali alebo čo by ste predpokladám, už nemali v pozornosti. Dnes vám teda predstavujem návrh zákona, ktorý sa na jednej strane môže tváriť ako nejaká technická oprava zákona o odpadoch, prípadne ako niečo, čo sa týka paragrafov, tabuliek a účtov v štátnej pokladnici, ale nie je to tak, pretože v skutočnosti ide o návrh zákona, ktorý naozaj veľmi presne odhaľuje problém slovenského odpadového hospodárstva, ktorému sa venujem už viac ako desaťročie a je to problém, ktorý tu prehliadame, hoci vieme, že súčasná aktuálne platná legislatíva nefunguje správne a že nechráni dostatočne životné prostredie, že nevytvára férové alebo teda, ako som aj pri predchádzajúcom návrhu zákona povedal, spravodlivé podmienky a v konečnom dôsledku ohrozuje dôveru v celý systém. Za posledné roky som osobne navštívil desiatky, nepreháňam, desiatky skládok a nebol som pri nich ani z auta, nebol som pri nich ani prstom na mape, ani len tak že nejako cez plot, ale aktívne priamo na tele skládok a videl som aká je realita odpadového hospodárstva v tom najhoršom, čo si len viete predstaviť. Zároveň som sa aj rozprával so starostami, starostkami, s ľuďmi, ktorí žijú v blízkosti týchto skládok, ale aj s tými, ktorí tieto skládky prevádzkujú a je fakt, že keď sa blíži koniec činnosti, respektíve životnosti skládky, tak systém zlyháva a nemôže to byť viac okatejšie. Nie, že by som si, úprimne povedané nemyslel, že systém zlyháva, už len preto, že sa skládky stretávajú so situáciou, že sa na ne ukladajú megatony a megatony odpadu, ktoré tam nepatria, lebo tento odpad by sa v zdravej a normálne fungujúcej krajine dal recyklovať. To nie je systém Slovenskej republiky a práve preto na základe týchto svojich skúseností predkladám návrh zákona, ktorý si ale nekladie ten odvážny cieľ zlepšiť triedenie alebo recykláciu, lebo na to by sme naozaj úprimne potrebovali veľkú legislatívnu, legislatívnu revolúciu a reformu a to momentálne nie je v mojich kapacitách ako opozičného poslanca, ale samozrejme je to mojím cieľom v budúcnosti a ambíciou a smutné je, že to momentálne nie je cieľom ani ministra životného prostredia a v prípade tohto návrhu zákona ide o dva momenty pri uzatváraní a pri rekultivácii skládok, pri ktorých je možné naozaj jednoduchou, konkrétne touto legislatívnou úpravou dosiahnuť zásadnú zmenu k lepšiemu. Ak dovolíte teda, vysvetlím, dnes má subjekt, ktorý prevádzkuje skládku povinnosť vytvárať účelovú finančnú rezervu na uzatvorenie skládky v budúcnosti, na jej rekultiváciu. To si predstavíte tak, že kde je teraz skládka, tak v budúcnosti vznikne taký akože zelený kopček, hej a potom samozrejme na následnú starostlivosť, čo je, hádam sa zhodneme, správne, je to spravodlivé, je to zodpovedné. No a cieľom je, aby prevádzkovateľ po sebe pochopiteľne nezanechal nejaké environmentálne dlhy, ktoré by sme splácali ešte za nášho života, prípadne generácie, ktoré prídu po nás. Lenže rozdiel medzi dobrým princípom a funkčným systémom je naozaj v detailoch. Ono sa nie nadarmo hovorí, že diabol sa skrýva v detailoch a práve v tých detailoch dnešný systém, tak ako je ukotvený v aktuálne platnej legislatíve zlyháva. Výška tejto spomínanej rezervy totižto stanovuje sa v momente, keď skládka sa iba začína plniť alebo vzniká a keď nikto ani len, že netuší aké budú legislatívne požiadavky o 10, 20, 30 rokov, keď životnosť skládky sa pominie, keď nové technológie, pokrok alebo teda našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, respektíve keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika...
===== našou rečou progres sa stane štandardom a realitou, resp. keď naozaj nikto netuší, aké budú v budúcnosti ceny stavebných prác, energií, materiálov a doplňte si, čo len chcete. No a potom sa samozrejme tvárime, že tento odhad, keď skládka vzniká, bude platiť navždy. No len tak logika hovorí, že to tak nie je, že to tak ani nemôže fungovať. Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď si uvedomíme, že uzatváranie skládok odpadu neprichádza po roku či po dvoch, musíme na to adekvátne reagovať. Keď vieme, že uzatváranie skládok prichádza o dekádu, o dve dekády, tri dekády, tak ja sa vás naozaj úprimne chcem spýtať, že naozaj si pri všetkej úcte akože myslíme, že nejaký prastarý, desaťročia starý odhad nákladov zodpovedá reálnym nákladom dneška? No ani náhodou. A bude ten prastarý odhad platiť o desať rokov, o dvadsať rokov? No ani náhodou. Za tie desaťročia sa totižto realita zmení. Veď si len pozrime, keď sa začala vojna Ruska proti Ukrajine, ako sa raketovo zmenila situácia so stavebnými materiálmi, s cenami práce a teraz si premietnite túto situáciu v dĺžke desiatich, dvadsiatich rokov, kedy za desaťročia sa zmení naozaj všetko, nielen cena materiálov, cena práce, ale samozrejme sa mení aj legislatíva, ktorá reaguje na európsku legislatívu. Menia sa požiadavky na ochranu vôd, pôdy, ovzdušia, samozrejme odchádzame od starých princípov odpadového hospodárstva, transformujeme odpadové hospodárstvo na cirkulárnu ekonomiku, jednoducho menia sa technické normy a na toto všetko musíme reagovať a na toto všetko musíme brať zreteľ. Pretože to, čo kedysi bolo považované za dostatočné, je jednoducho dnes nielenže nedostatočné, ale aj neakceptovateľné. Zákon však dnes, musíme konštatovať, funguje tak, že sa tvárime, že svet okolo sa nevyvíja, že sa to nehýbe a že vlastne skládky tak, ako kedysi vznikli, tak tak majú byť zakonzervované a že tie skládky a ich realita nemajú reagovať na výzvy 21. storočia. No a čo potom z toho vzniká, z tej ignorácie reality, no vzniká z toho jedno enviromentálne riziko za druhým enviromentálnym rizikom, resp. v slovenských reáliách, povenujme to pravými slovami, vzniká jedna enviromentálny záťaž za druhou enviromentálnou záťažou a nemôžeme sa tváriť, že ich na Slovensku nemáme málo. Keď rezerva nezodpovedá realite, tak potom samozrejme vzniká tlak šetriť na tých najnesprávnejších miestach. A rekultivácia skládok sa robí za minimum, alebo sa odkladá, formálne sa nejako splní zákon aby sa nepovedalo, reálne sa ale stretávame so situáciou, že nám vzniká problém, ktorý potom tlačíme pred sebou a tvárime sa, že neexistuje. Skládka síce nejako zmizne, ako som spomínal, že namiesto skládky vznikne nejaký zelený kopček, ale tá skládka nezmizne z krajiny a toto jednoducho musíme riešiť, pretože zároveň s týmto enviromentálnym problémom vzniká aj ekonomická neistota, pretože prevádzkovateľ, ktorý si roky poctivo plnil svoje zákonné povinnosti zrazu zistí pri tom uzatváraní skládky, že peniaze jednoducho nestačia, rozdiel musí pochopiteľne zaplatiť zo svojho, hoci vznikne tá účelová finančná rezerva z jeho peňazí, tak on je ten, kto musí doplácať ten rozdiel medzi reálnym nákladom a účelovou finančnou rezervou a to je pochopiteľne nepredvídateľný, resp. nepredvídaný výdavok, ktorý musí ten prevádzkovateľ splatiť aj pod časovým tlakom. Preto teda navrhujem prvú zásadnú zmenu, aby sa náklady na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky pravidelne prehodnocovali. Navrhujem interval každých päť rokov, čo je systematické riešenie. Nie je to niečo výnimočné, niečo na poslednú chvíľu a hlavne chcem povedať, že systém a priemysel s touto navrhovanou lehotou piatich rokov súhlasí. Mám to odkonzultované aj odsúhlasené. Ja túto úpravu považujem za prevenciu, prevenciu problémov, ktoré dnes vedome odsúvame niekam do budúcnosti a vnímam to ako spôsob, ako zabezpečiť, že keď príde čas, kedy sa skládka má uzavrieť, tak na to reálne budú aj alokované a zabezpečené peniaze, no a tých päť rokov, to je naozaj férová lehota, ktorá dáva jednak aj stabilitu, ale zároveň aj núti systém reagovať na realitu. Druhá vec, ktorú chcem vyriešiť týmto návrhom zákona, tá veľmi úzko súvisí s účelovou finančnou rezervou, ako som ju spomínal, na uzatvorenie a na rekultiváciu skládky, pretože dnes má prevádzkovateľ zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť skládku v konkrétnom presnom termíne, v jasne stanovenej lehote, ale na druhej strane štát nemá zákonom stanovenú povinnosť uvoľňovať peniaze z účelovej finančnej rezervy v presne stanovenej lehote. V praxi to teda znamená, že peniaze, často peniaze súkromného prevádzkovateľa skládky, ležia niekde akoby zabudnuté na účte štátnej pokladnice, kam ich roky tento prevádzkovateľ poctivo ukladal. Rekultivácia skládky musí prebehnúť, musí prebehnúť včas, musí prebehnúť v konkrétnom termíne, ale financovanie stojí, lebo ministerstvo nemá žiadnu predpísanú časovú povinnosť, aby tie peniaze uvoľnilo, aby konalo a aby prevádzkovateľ dostal účelovú finančnú rezervu včas. A toto je z môjho pohľadu naozaj systémová chyba, ktorú navrhujem upraviť a jednoduchým pravidlom, ak štát vydá potvrdenie, že skládka sa má uzatvoriť, alebo teda že sa uzatvára, tak musí štát zákonite teda aj do 30 dní uvoľniť účelovú finančnú rezervu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keď to skončíte do minúty, to úvodné slovo, tak vás nechám dohovoriť, lebo máme plánovanú, termínovaný bod na 10.50, tak sa rozhodnite.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Dve, tri vety, dobre? OK, ďakujem. Na záver chcem povedať, že tento návrh zákona zapadá do takého širšieho obrazu, že Slovensko musí pochopiteľne, vzhľadom na enviromentálne záväzky voči Európskej únii skládkovať menej. K tomu sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie, musíme viacej triediť, viacej recyklovať a viac predchádzať vzniku odpadu a na tom sa pevne verím zhodneme všetci a tento môj návrh je aj odpoveďou na naše záväzky voči Európskej únii a tým aj teda skončím. Ďakujem.

Ďakujem, ste láskavý. To bude rýchla faktická. Biznis je odpad, odpad je biznis naozaj a chcem poprosiť kolegov z koalície, ktorí chodia okolo takýchto skládok a cítia ich a ak ich majú v okolí a určite ich majú v okolí, tak vedia o čom Michal Sabo teraz rozprával. A ja chcem povedať, aj za hnutie SLOVENSKO, že naozaj toto je skvelý návrh a takisto ho veľmi, veľmi podporíme. Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, na toto ste zrejme teda všetci čakali, tak si to užite. Na úvod chcem povedať, že to ospravedlnenie príde na koniec a teda dovoľte predtým, aby som ho zdôvodnil. Po prvé chcem povedať, že toto je čistý politický proces, lebo o tom, že dal nejaký obžalovaný Tibor Gašpar podnet, rozhodovala väčšina na mandátovom a imunitnom výbore, ktorá je zložená z jeho kolegov. Čiže čistý politický proces, jak cez kopirák z 50. rokov minulého storočia. No a teraz si pozrime, že za čo sa mám ospravedlniť. Sú tam dva podnety a obidva tie podnety dával obžalovaný Tibor Gašpar. Jeden podnet dal a napísal, lebo som prekročil hranice slušnosti, lebo som nazval ostatných poslancov teliatkami. Takže dovolím si citovať, čo som povedal. Kolegovia, kolegyne, vítam vás po tri a pol mesiaci v práci. Možno taká rečnícka otázka, ako ste si užili tie tri mesačné platy, 20 tis. eur za ničnerobenie. To len tak na úvod a vás, ktorých to nezaujíma a ktorí sa správate ako teliatka, keď vykrikujete, keď niekto druhý rozpráva, poprosím choďte radšej preč. Každý súdny človek vidí, že nenazval som poslancov teliatkami, ale tak ako pani učiteľka deťom v materskej škôlke povie, že keď sa nevedia správať slušne a správajú sa ako teliatka, tak radšej nech idú preč, tak to isté som povedal ja vám, lebo ste tu vykrikovali jeden cez druhého. To je jeden podnet. Vraj som týmto prekročil hranice slušnosti. V druhom podnete, ktorý na mňa dal obžalovaný Tibor Gašpar, som si dovolil povedať, prekročiť hranice slušnosti týmto: Priamo v tejto stále opakovane hlasujú ľudia o osudoch ľudí, ktorí sú evidentne pod vplyvom alkoholu. Čiže dovolil som si povedať pravdu, ale podľa obžalovaného Tibora Gašpara to boli prekročené hranice slušnosti. Takže človek, ktorý je obžalovaný zo založenia zločineckej skupiny tu ide kázať o morálke a vy mu pri tom asistujete. V prvom rade by ste sa mali ale ospravedlniť vy za to, že takéhoto človeka ste si zvolili do vedenia Národnej rady. To, že systematicky podvádzate voličov, ktorým ste sľúbili lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, že nikomu nebudete nič brať z toho, čo ľudia majú, to sú vaše sľuby pred voľbami. Sú drahšie potraviny, drahšia elektrina, drahšie energie a len a len beriete konsolidácie a kradnete jak po nebohom. Vy by ste sa mali ospravedlniť ľuďom a nie ja za to, že tu poviem pravdu. Ľudia ma poslali do parlamentu, aby som sa postavil zoči-voči mafii, ktorá im ničí životy. Ľudia ma poslali do parlamentu, aby som proti mafii bojoval a ja ľudí nikdy nezradím. Pred mafiou, keď si myslíte, že si niekedy kľaknem, tak si nikdy nekľaknem a ani tento symbolický prsteň, ktorý chce aby obžalovaný mafián Tibor Gašpar, obžalovaný zo založenia, zosnovania zločineckej skupiny, z vydania Policajného zboru do rúk mafie, aby som mu ten mafiánsky prsteň z pokľaku pobozkal, tak to nikdy nespravím, lebo by som to považoval za zradu mojich voličov a za zradu celého demokratického Slovenska. A preto, vážený, nevážený obžalovaný Tibor G., trhnite si nohou. (Potlesk.)

Ja by som chcel využiť túto chvíľu ospravedlňovania sa a chcel by som sa ospravedlniť bývalému premiérovi a ministrovi financií Mgr. Igorovi Matovičovi, pretože raz v živote sa mi podarilo, raz v živote použiť nie dobrý výraz proti pánovi Matovičovi, ktorý znel asi takto: Nie každý, kto vie vyhodiť most do vzduchu, vie postaviť most nový a ešte lepší. Ospravedlňujem sa, pán Matovič vie vyhodiť most do vzduchu. Ďakujem. (Potlesk.)

Mali sme tu ospravedlnenia. Ja chcem povedať, že prijímam ospravedlnenie pána poslanca Macáška zo SMER-u za to, že ma nepravdivo obvinil, že som klamal. A 10. februára pán poslanec Macášek vo faktickej poznámke reagujúcej na moje vystúpenie v rozprave k auditu na moju adresu uviedol, "naozaj hovoríte polopravdu alebo v niektorých prípadoch ako je toto ste doslova klamali (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie Súhrnnú výročnú správu Slovenskej republiky za rok 2024, tak ako je uvedené v prílohe spoločnej správy výborov, s odporúčaním gestorského výboru návrh uznesenia schváliť.

Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v prílohe k tlači 1193.