46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ďakujem za tvoje vystúpenie a určite máš pravdu, že chýbajú nám strategické plány, ale to už je dlhodobý problém a uvediem príklad. Cez obce a mestá prechádzajú cesty II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky. Tieto obce a mestá samozrejme žiadajú vyššie územné celky, aby tie cesty im, samozrejme, aj opravili, ale VÚC-ky nevedia napríklad kedy sa tam bude realizovať kanalizácia. A veľmi často sa stáva, že VÚC-ka opraví v tej obci za niekoľko miliónov nejakú cestu a za dva roky starosta dostane finančné zdroje na vybudovanie kanalizácie, samozrejme celý šťastný tú kanalizáciu začne realizovať, tú niekoľkomiliónovú cestu rozbije, ale, samozrejme, on v projekte nemá finančné zdroje na opravu tejto komunikácie, potom ľudia nadávajú, lebo chodia po rozbitej ceste. A tuto chýba systémové riešenia, aj nejaký plán, že ideme realizovať kanalizáciu vtedy a vtedy, tak nerobte, neopravujte tú cestu, počkajme ešte dva roky. Ale to nevie ani VÚC-ka, kedy sa ide robiť kanalizácia a naopak, ani ministerstvo nevie, kedy ide opravovať cestu VÚC-ka. Takže tu by mali byť fakt systémové riešenia. Na druhej strane ja som rád, že na Orave sa uvoľnili nejaké finančné zdroje teraz za vlá... za tejto vlády a pán minister Taraba tam uvoľnil nejaké finančné zdroje, ale to je strašne málo, to je strašne málo finančných zdrojov, ale to je tak dlhodobo podhodnotená situácia, že viaceré obce aj tak budú bez kanalizácie alebo pár tých miliónov, čo dostali, tak to nestačí, aby dobudovali tú kanalizáciu v svojej obci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Okej, tak spravme si test Žitným ostrovom. Na jednej strane máme politikov, ktorí tvrdia, že Žitný ostrov je náš najvzácnejší zdroj pitnej vody, áno, súhlasím, je. Ale tá voda a Žitný ostrov je ohrozovaný intenzívnym poľnohospodárstvom, fakt prvý. Ale zároveň tam obce nemajú dobudované kanalizácie, čiže splašky končia v poliach, čiže opäť degradujú ten vzácny, najvzácnejší vodný zdroj. Rovnako, aby toho málo nebolo, majú poddimenzované kapacity čistiarne odpadových vôd, najväčší príklad čistiareň Hubice, ktorá by mala...

nemajú dobudované kanalizácie, čiže splašky končia v poliach, čiže opäť degradujú ten vzácny, najvzácnejší vodný zdroj. A rovnako aby toho málo nebolo, majú poddimenzované kapacity čistiarní odpadových vôd. Najväčší príklad, čistiareň Hubice, ktorá by mala fungovať a by mala obsluhovať sedem obcí v okolí, ale nefunguje, lebo nemôžu modernizovať ani postaviť novú, pretože ministerstvo životného prostredia im postavilo legislatívnu bariéru a nemôžu dnes na to čerpať peniaze, a to pod vedením Tomáša Tarabu, ktorý kade chodí, tam sa tvári ako odkanalizováva Slovensko, hej? Majster sveta.
Hubice sú obžalobou tejto vlády. Čistiareň odpadových vôd, ktorá nečistí a splašky púšťa rovno do Malého Dunaja. Na Žitnom ostrove, ktorý je najvzácnejším zdrojom pitnej vody na Slovensku a nielen. Ale tento víkend bude Svetový deň vody a ja sa strašne teším na tie košaté statusy na Facebooku, hej, veľmi sa teším, ako si vážime a ako potrebujeme chrániť slovenskú vodu, tak preto niečo konečne začnite, drahá koalícia, robiť. Robte to, budeme vám tlieskať a budeme vám v tom fandiť. Tu máte náš návrh zákona, počuli sme od koaličného poslanca, že vraj je nerealizovateľný, ja som veľmi zvedavý na názor pána Andrassyho, či povie, či je realizovateľný, alebo nie. Ale viete čo? Aspoň nejaký je, pretože aj vaše sú nerealizovateľné, pretože žiadne nie sú, takže sme si kvit.

Ďakujem za slovo.
Mňa osobne veľmi mrzí, že táto, tento návrh zákona vecného charakteru a naozaj potrebného skĺzol do politiky. Do politiky včerajšieho vystúpenia kolegýň a zvlášť dneska ešte vašej, vašej kolegyne a našej kolegyne, pretože si myslím, že politika tuná nepatrí. Tak ako pán predkladateľ, predkladateľ toho zákona hneď na úvod povedal teda, že sa jedná o zákon alebo návrh, ktorý má svoje ratio a bude riešiť problémy naozaj občanov na celom Slovensku, nielen na Žitnom ostrove a nielen na východe, rovnaké problémy majú aj iné, iné okresy a iné časti Slovenska.
Ťažko sa počúva, keď rozprávate, že štrnásť rokov vláda Roberta Fica neurobila nič. Ja by som bol veľmi rád, čo urobila predchádzajúca vláda, čo sa týka kanalizácií a vody. Ako sa hovorí, že voda je naozaj boží dar a tak by sme sa k nej aj mali správať a nie jednoducho zatiahnuť do nej, politiku do tejto tému tak politiku a takého charakteru a takého, takej vážnej diskusie, ako ste zaviedli, pretože si myslím, to tam nepatrí.
Takže poprosím vás, kolegyne hlavne z opozície, aby sme sa vrátili k raciu tohto návrhu zákona, lebo naozaj to racio tento návrh má.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické.
No, pán Macášek, ja by som vám možno odporučila, aby ste zdvihli telefón a zavolali pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, aby sa vrátil k skutočným problémom ľudí na Slovensku a aby neriešil zástupné témy, keď vy nám tu teda vyčítate, že ja vnášam do toho politiku, no tak sedíme v parlamente a ja to dávam do kontextu. A keď vy poviete, prosím vás, už nepoužívajte, ja vás fakt úprimne prosím, nepoužívajte, že čo urobila predchádzajúca vláda. Bola tu tri roky. Počas najväčších kríz, covidovej, energetickej a utečeneckej. Prosím vás pekne, vy ste mali najlepšie roky hospodárskeho rastu. Mali ste na to určené peniaze, kde sme sa zaviazali Európskej únii, že do roku 2015 dobudujeme kanalizačnú sieť do určitého ekvivalentu počtu obyvateľov. Vy ste sa k tomu zaviazali. Kde skončili tie eurofondy?
Tento stav, ktorý tu dneska na Slovensku máme, za ten ste plne zodpovední vy. A prosím vás, prestaňte sa vyhovárať už, naozaj je to trápne. Ja byť na vašom mieste, akože mne by to bolo trápne. Politici, ktorí tu sedia mnohí, druhé, tretie, štvrté volebné obdobie, aby toto donekonečna rozprávali. Však kam pozrieme, tam prúser v každej jednej oblasti. Čo ste tu robili tie roky predchádzajúce? Mali ste na to najlepšie podmienky. Mali ste hospodársky rast, mali ste zdroje z Európskej únie na konkrétne veci, ktoré ste mali budovať a nebudovali ste ich, lebo sa tu peniaze jednoducho rozkrádali a dávali sa na všelijaké Fafokany a neviem, na čo všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám v prvom rade poďakovať, že ste mi umožnili vystúpiť v rámci tejto rozpravy a že môžem pokračovať v tej prezentácii, ktorú som vám ponúkal, keď v minulom roku sme tu diskutovali o novele zákona z dielne ministerstva životného prostredia. Myslím si, že v tejto chvíli ukazuje parlament, že téma voda je strategická téma, že táto voda súvisí alebo téma voda súvisí so životom všetkých obyvateľov v našej krajine a že je to podstatná verejná služba, ktorá sa dotýka každého z nás. A preto je dôležité o nej rozprávať, je dôležité vnímať riziká, problémy, ktoré sa v danej politike nachádzajú a treba hľadať konsenzus, treba hľadať kompromis pri úprave legislatívy tak, by sme na prvom mieste mali verejný záujem a aby sa téma strategickej suroviny, kritickej infraštruktúry štátu a podstatnej verejnej služby, ktorú poskytuje štát občanom, aby sa táto téma nestala predmetom úzkych podnikateľských biznisových skupín.
Chcem povedať, že táto téma je o to významnejšia, že v Európe bezmála polovica obyvateľov trpí každý rok minimálne jeden mesiac nedostatkom pitnej vody. Dnes nielen na Slovensku, kde máme úniky a straty pitnej vody na zastaralých vodovodoch viac ako 30 %, tak v rámci Európy je stav vodárenskej infraštruktúry tiež v dezolátnom stave, je obrazne povedané v katastrofálnom stave a úniky v priemere v rámci celej Európy dosahujú 35 až 40 %. Nehovorím o tom, to, čo hovorili aj predkladatelia tohto zákona, tejto novely, ale čo hovorili aj poslanci, napríklad aj pán poslanec Macášek, že v tejto podstatnej infraštruktúre štátu my máme dnes na Slovensku modernizačný dlh bezmála 10 miliárd eur. Tých desať miliárd nezapríčinila ani táto vláda, nezapríčinila to ani predchádzajúca vláda, to je modernizačný dlh, ktorý pred sebou tlačíme viac ako dvadsať rokov. Tlačíme ho odvtedy, kedy štát preniesol túto kritickú infraštruktúru na obce a mestá a urobil predstaviteľov miestnej samosprávy zodpovednými za to, aby zabezpečili prístup k pitnej vode občanom konkrétnej obce alebo konkrétneho mesta.
Dvadsať rokov vznikal tento investičný dlh. Tento dlh nevieme vyriešiť bez toho, aby sa do riešenia aktívne nezapájal aj štát, ale ak sa zapája štát z verejných zdrojov, ak sa zapájajú samosprávy opäť z verejných zdrojov, tak je potrebné, aby kontrolu, dohľad nad fungovaním vodárenských spoločností mal štát. To je podstatné posolstvo, ktoré vám chcem povedať, a aj novela zákona, ktorú predkladáte, pán poslanec, vy aj s pani kolegyňou, ona len reaguje na to, čo sme my v rámci našich výstupov z kontrolnej činnosti priniesli už v minulom roku. Bola diskusia na pôde ministerstva životného prostredia.
Ja som z tohto miesta poďakoval aj ministrovi, že sme urobili posun dopredu, ale hneď som zdôraznil, že to nie je dostatočné, pretože tie problémy, ktoré vo vodárenstve sú, generujú ďalšie problémy, nízke sankcie, nedostatočná kontrola vodárenských spoločností, absolútne netransparentné fungovanie dozorných rád. To, že majú vodárenské spoločnosti generovať zisk pre to, aby modernizovali, aby opravovali, aby rozširovali existujúcu infraštruktúru, že ten plán obnovy, ktorý si schvaľujú, je len takpovediac na papieri, lebo realita je úplne iná, to je všetko skutočnosť. A v čase, kedy sme diskutovali o novele z dielne ministerstva životného prostredia, poďakoval som aj ministrovi, že sme s takýmto návrhom prišli, ale zároveň som zdôraznil, že to nie je dosť, že musíme pokračovať ďalej. Preto je potrebné o tom diskutovať práve na pôde Národnej rady. Treba zaviazať možno aj z pôdy Národnej rady vládu Slovenskej republiky, aby sa tejto problematike venovala, pretože keď nastane situácia, že to, o čom ja z tohto miesta hovorím, že tu hrozí skrytá privatizácia. A opakujem, že tu hrozí skrytá privatizácia, tak bude neskoro.
Podobnú situáciu zažili vo Veľkej Británii samosprávy a občania obcí a miest, kde sa privatizovala vodárenská infraštruktúra, a po dvadsiatich rokoch musel štát, museli samosprávy za desiatky miliárd libier odkupovať túto infraštruktúru, aby zabezpečili prístup pitnej vody, aby zabezpečili občanom prístup k pitnej vode. Čo je ale úplne najhoršie, tie vodárenské spoločnosti súkromné, ktoré sa dostali ku kritickej infraštruktúre štátu, vo Veľkej Británii zvýšili cenu vodného a stočného o viac ako 100 až 150 %, vyplácali si výnosy, vyplácali si dividendy a tá kritická podstatná infraštruktúra štátu, ktorá dopravuje vodu k občanom, chátrala a dostala sa do dezolátneho stavu. Modernizačný dlh vo Veľkej Británii je nad 10 miliárd libier práve preto, že vodárenským spoločnostiam išlo len o zisk, o podnikateľské biznisové zisky a pre nich verejný záujem, verejná služba pre občanov bola na poslednom mieste. Samosprávy vo Veľkej Británii platia veľké peniaze za to, aby sa celá táto podstatná infraštruktúra pre život v spoločnosti vrátila pod kontrolu miestnych regionálnych samospráv.
Podobne to bolo v Nemecku, kde len v samotnom Berlíne potrebovala berlínska samospráva viac ako jednu miliardu na to, aby odkúpila späť infraštruktúru, ktorá bola v dezolátnom stave a kde súkromný prevádzkovateľ sa snažil čo najviac vytiahnuť peňazí z vodárenskej infraštruktúry pre svoje vlastné podnikateľské biznisové aktivity, vôbec nie preto, aby ochraňoval, zveľaďoval a rozširoval existujúcu sieť vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry.
Nehovorím už napríklad o situácii v Paríži vo Francúzsku, kde sa práve remunicipializáciou dostala infraštruktúra späť pod kontrolu miestnych samospráv a samozrejmé, že tie služby, ktoré cez túto infraštruktúru poskytujú občanom samosprávy, tak tieto služby sú v niektorých prípadoch poskytované súkromnými spoločnosťami, ktoré sú pod prísnou kontrolou štátu a taktiež samosprávy. Aby som nechodil po Veľkej Británii, aby som nechodil po Nemecku, Francúzsku, poďme do Česka, do Maďarska, do Poľska, prísna kontrola štátu, prísne vlastníctvo infraštruktúry v rukách miestnych regionálnych samospráv.
Na Slovensku na základe výsledkov našej kontroly máme stav taký, že strata vody na existujúcej vodárenskej infraštruktúre, ktorá je v dezolátnom stave, opäť vám chcem povedať, nie pre túto a predchádzajúce vlády, ale preto, že sa do toho neinvestovalo ani pred rokom ´89 a bola to téma na 25. koľaji pre politikov, treba práve z pôdy Národnej rady dať signál výkonnej moci, lebo aj vy viete len zaviazať ministra, vládu, aby niečo v tejto oblasti konala, aby sme využili národné a európske zdroje aj preto, že strata vody na východnom Slovensku viac ako 25 %, na západnom Slovensku viac ako 33 %, priamo v Bratislave je 27,8 %. To nie sú čísla, ktoré ťahám z brucha. To sú čísla, ktoré sme si verifikovali počas našej kontroly v minulom roku. To sú čísla, na základe ktorých nás žaluje vodárenská spoločnosť, verejná korporácia z východného Slovenska, že o týchto vážnych číslach hovoríme a hovoríme o tom, že tam hrozí ovládnutie vodárenskej spoločnosti biznisovými záujmovými skupinami.
=====

...kontroly v minulom roku. To si čísla, na základe ktorých nás žaluje vodárenská spoločnosť verejná korporácia z východného Slovenska, že o týchto vážnych číslach hovoríme a hovoríme o tom, že tam hrozí ovládnutie vodárenskej spoločnosti biznisovými záujmovými skupinami. Počuli ste niekedy niektorého zo starostov, primátorov, ktorí vymenili akcie za dlhopisy hovoriť o tom, že na východnom Slovensku je miera opotrebovanosti vodárenskej infraštruktúry 54 %? A sa bude ďalej zhoršovať, hovoria akcionári, ktorí zodpovedajú za to, ako funguje akciová spoločnosť Východoslovenská vodárenská o tom, že z plánu obnovy, teda z investovania do opravy, do údržby, do rozvoja infraštruktúry vodárenskej kritickej, išlo na východnom Slovensku v rámci nášho kontrolovaného obdobia ani nie 3 % z toho, čo tam mali zainvestovať? Napriek tomu sa odlievajú peniaze, ktoré majú slúžiť vodárenskej spoločnosti na opravu, na rozvoj infraštruktúry, sa používajú na rôzne právne poradenstvá, na rôzne marketingové aktivity a akcionári, teda obce a mestá, ktoré dostali do svojho vienka bezodplatne akcie vo vodárenských spoločnostiach, aby zabezpečili ústavné právo občanov na prístup k pitnej vode, sa vzdali svojich práv, svojich povinností, rezignovali na ich zodpovednosť a primátori, napríklad z Bardejova, Revúcej, Stropkova, Sečoviec, odovzdali podstatný majetok infraštruktúru, ktorý im štát dal bezodplatne, odovzdali šmahom ruku bez toho, aby sa opýtali verejnosti na to, čo na to hovoria obyvatelia našej obce, nášho mesta, odovzdali vodárenskej spoločnosti, ktorá je kontrolovaná nie akcionármi, ale ktorá je kontrolovaná Dozornou radou, ktorá je v rukách podnikateľského prostredia a vo vedení vodárenskej spoločnosti sú ľudia, ktorí nemajú na prvom mieste verejný záujem o ktorom tu dnes všetci spolu hovoríme, ale ktorí majú na prvom mieste čistý ich biznisový záujem. Pýtam sa akcionárov, teda starostov, primátorov z východného Slovenska, kto položil otázku vedeniu vodárenskej spoločnosti, že prečo sme zobrali úver za 130 miliónov eur. A ako bolo 130 miliónov využitých na to, na čo sa ten úver môže podľa legislatívy brať, a to je rozvoj, oprava, údržba vodárenskej infraštruktúry. Majetok, ktorý má hodnotu viac ako pol miliardy eur, z polovice bol založený na tento 130 miliónový úver. Nie ja, predstavitelia vodárenskej spoločnosti, lepšie povedané predstavitelia Občianskeho združenia, ktoré nemá absolútne nič s vodárenskou spoločnosťou, a kde za akcionárov, za starostov a primátorov hovoria nejaký podivní ľudkovia z tohto občianskeho združenia hovoria, že zobrali sme 130 miliónov aj preto, aby sme robili non-core aktivity. Teda nie tie hlavné core aktivity biznisové z hľadiska vodárenskej infraštruktúry. 130 miliónov požičaných, koľko miliónov je vonku mimo Slovenska. Koľko miliónov z tejto sumy je použitých na non-core aktivity, na ktoré by takéto peniaze z hľadiska postoja NKÚ nemali byť použité. Viac ako polovica infraštruktúry založená, požičaných 130 miliónov, straty na vode viac ako 25 %, modernizačný investičný dlh na úrovni stovák miliónov eur, a niekto tu robí biznis projekty o tom ako vymieňame akcie za dlhopisy a ako cez dlhopisy odlievame peniaze zo spoločnosti, ktorá nemá robiť tieto bankové aktivity, ale ktorá má sa starať o existujúcu infraštruktúru, ktorú majú kontrolovať starostovia a primátori a ktorí majú vyvodzovať zodpovednosť tak ako to v tomto návrhu je, že aj člena predstavenstva by sme mali poznať cez transparentné výberové konanie, lebo sme toho názoru, že dnes už o tom hovorí legislatíva, ale nie je to tak jednoznačne, preto v tomto zákone návrhu novely zákona sa to hovorí úplne jednoznačne. My ak nedáme sankcie, tak vodárenské spoločnosti si nebudú plniť svoje povinnosti k ochrane životného prostredia. Stále nám bude končiť voda, špinavá voda v poli, v potoku, budú nám hynúť ryby, bude sa znižovať výskyt biotopov v rámci existujú, to je vodárenskej siete, ale toto sú výzvy, ktoré by sme mali riešiť, a dnes, starostovia, primátori majú zviazané ruky, pretože nemajú peniaze, ktoré im nedal v minulosti štát. Dnes starostovia a primátori nemajú dostatočné kapacity, aby to riešili v rámci svojich kompetencií, a chcem všetkých na východnom Slovensku z tohto miesta, starostov a primátorov požiadať, aby sa nenechali nachytať na holičkách, a aby neodovzdávali majetok, ktorý bol vybudovaný z verejných prostriedkov alebo z európskych vodárenskej spoločnosti. Veď obec, ktorá má zodpovednosť dodať pitnú vodu občanovi, stratí už akúkoľvek kontrolu nad tým, ako to, to právo pre občana a ako túto povinnosť samosprávy pre občana vie naplniť. Chcem vám kolegyne, kolegovia povedať, že sa teším v dohľadnej dobe na diskusiu vo výbore, pretože končíme kontrolu na východnom Slovensku. Kontrolovali sme samosprávy ako si plnili svoje povinnosti pri tom, keď sa rozhodovali, že vymenia akcie za dlhopisy. Máme tam zásadné zistenia z hľadiska toho, ako sa ponižoval skoro o 60, 65 % majetok obce. Obec odovzdá ešte aj infraštruktúry prevádzkovateľovi vodárenskej spoločnosti, tá obec z hľadiska majetkového portfólia bude na tom ešte horšie ako je dnes. Preto je dôležité, aby ste diskutovali o tejto téme. Ja sa pri tejto téme vždy k vám prihovorím, pretože máme skúsenosti minimálne päťročné z kontroly vodárenských spoločností. Z tohto miesta netvrdím, že pohľad Najvyššieho kontrolného úradu je ten správny, aj my môžeme mať na niektorú odbornú vec iný názor, kontrolórsky nie ten profesný vodárenský, ale treba o tom diskutovať. Ak sa rozhodnete, že neposuniete tento zákon do druhého čítania, prosím vás, aby ste sa týmto problémom, ktoré sú popísané v tejto novele venovali, a aby ste možno zaviazali zodpovedné ministerstvo, aby pokračovalo v riešení problémov, ktoré sú spojené s vodou. Ak ich nebudeme riešiť dnes, o päť rokov tie problémy budú niekoľkonásobne zložitejšie ako keby sme ich začali riešiť v tejto chvíli. Teda ja nechcem v tejto chvíli ukončiť svoje vystúpenie, že chcem hľadať toho dobrého a toho zlého, ja chcem poďakovať plénu Národnej rady, že o tejto problematike diskutuje. Chcel som vám povedať, že aj po minuloročnej novele ostalo veľa otvorených otázok, ktoré nemáme vydiskutované, nemáme doriešené. My sa stávame čoraz častejšie pri tejto téme atakovaní zo strany tých biznisových lobistických skupín. V týchto dňoch ukončujeme kontroly na úrovni samospráv, a chcem vám povedať, že sa teším na ďalšie súdne spory, pretože už dnes namiesto toho, aby starostovia, primátori konzultovali veci s Najvyšším kontrolným úradom, aby sa zamýšľali nad rizikami, ktoré sme im popísali v protokoloch. Komunikujú s týmito lobistickými skupinami s podivným občianskym združením, ktoré sa nám v rámci sociálnych sieti vyhráža, že ešte uvidíme. Že ešte uvidíme, ako oni budú obhajovať obce a mestá, teda subjekty verejného práva. Nieže obce a mestá budú diktovať im, čo oni majú robiť, presne naopak. Počas výkonu kontroly sme nekontrolovali samosprávy, sme boli v permanentnom spore konflikte s právnymi zástupcami, ktorí písali listy totožné listy za jednotlivé kontrolované subjekty. Toto je do neba volajúce, že základnú kritickú infraštruktúru štátu, že podstatnú verejnú službu pre občanov, dodávky pitnej vody, dnes chce na východnom Slovensku ovládnuť niekto, kto pochopil, že je to veľmi lukratívny a zaujímavý biznis, a že ten biznis mu môže prinášať veľmi zaujímavé peniaze. My sme naše zistenia odstupovali aj orgánom činným v trestnom konaní. My sme naše zistenia odstupovali aj Národnej banke aj ministerstvu financií, lebo sú tu iné inštitúcie, ktoré majú začať konať. Ja chcem z tohto miesta vyjadriť nádej, že voda spojí či ľavú alebo pravú časť tohto pléna, že voda spojí každého, komu záleží na tom, že ak budeme považovať vodu za strategickú surovinu, ak je to podstatná vec pre rozvoj Slovenska a regiónov, nemôže štát pustiť do tejto infraštruktúry biznisové pravidlá a biznisový princíp, lebo nakoniec na to doplatia občania, lebo všetky tie straty, ktoré biznis zapríčiní, zaplatíme my všetci spoločne cez dane a odvody tomuto štátu. Lebo v konečnom dôsledku ak to krachne, tak zodpovednosť za obyvateľov musí prebrať štát, a preto sa štát v tejto chvíli aj týmto návrhom musí zaoberať, aby sme to posunuli na tú úroveň, ktorú si voda ako strategická surovina v 21. storočí zaslúži.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, aj za vaše vystúpenie k tejto téme, pán predseda. Presne takto by mala prebiehať diskusia, debata a rozprava v parlamente. Presne takéto témy by mali byť na programe dňa ako je to dnes, vodovody, kanalizácie, pitná voda, infraštruktúra. Mňa len mrzí teda, že je tu taká riedka účasť. Jedna vec, ktorej ste sa dotkli len okrajovo, ktorú ja zároveň ale považujem za veľmi dôležitú, je aj taká tá téma a otvorenie tej témy smerujúcej k tomu, že či je správne ako je to nadstavené dnes, že vlastne tie okresné úrady, ktoré gestorujú vydávanie stavebných povolení. Či je správne, že tie odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré pod dne spadajú, tie povolenia dnes vydávajú, lebo defacto to znamená, že partner na diskusiu pre toho starostu na konci dňa, keď to trvá to konanie veľmi dlho, je vlastne minister vnútra, lebo pod neho spadajú tie okresné úrady ako také aj tie príslušné odbory, ktoré tie stavebné povolenia vydávajú, čo je podľa mňa totálny nezmysel, pretože my sa nemôžme tu baviť s ministrom vnútra o vodovodoch a kanalizáciách na konci dňa, že ako zrýchľovať tie konania, ako riešiť personál, nedostatok personálnych kapacít na okresných úradoch. Ako zlepšiť materiálno-technické vybavenie jednotlivých zamestnancov a tak ďalej. Čiže kam mierim? Poviem. Mierim tam, že či je správne, či by nebolo lepšie, keby tieto odbory starostlivosti o životné prostredie jednoducho spadali a presunuli sa aj kompetenčne aj teda hierarchicky pod ministerstvo životného prostredia, lebo to je ten správny partner na túto diskusiu. To je ten správny partner na hľadanie riešenia ako to robiť rýchlejšie, efektívnejšie, koncepčnejšie. Čiže táto, tento jeden malý aspekt mi tu veľmi chýba, snáď sa ešte k nemu možno dostaneme.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Pán predseda, ja vám musím veľmi poďakovať za vašu prácu a za vaše otvorené slová o tom, že dodávky pitnej vody pre občanov na východe Slovenska chcú ovládnuť biznisové skupiny, ktoré chcú zarábať na životne potrebnej surovine ako je voda pre obyvateľov. No, malo by nám tu ísť všetkým v parlamente, samozrejme o jedno, a to o blaho občanov Slovenskej republiky a o to, aby ľudia na Slovensku mali prístup k vodovodom a prístup ku kanalizácii, ale je úplne zjavné, že takto tu parlament na nešťastie nefunguje. Ja by som chcela poukázať na to, ako na to kašle aj štát, pretože štát mal jednu povinnosť, a to urobiť národný plán budovania verejných vodovodov. A ja vám teraz budem citovať, lebo toto nie je politická téma, keď ste sa veľmi ohradili voči tomu, že nemáme vystupovať v tejto téme politicky, tak minulý rok 26. októbra zverejnili STVR správy takúto správu. Jedným z krokov k vyriešeniu problému má byť Národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií. Poverené ministerstvá ho mali vláde predložiť do konca marca minulý rok, pripomínam. Požiadali o odklad do septembra, v septembri však opäť nič nepredložili. Nový termín na predloženie návrhu Národného plánu budovania verejných vodovodov a kanalizácií je koniec roka 2026, päť, pardon. Takže koniec roka 2025 mal byť predložený plán. Máme polovicu marca, kde máme ten plán. Pýtate sa vážení koaliční poslanci vašich vládnych predstaviteľov, že kde máme plán rozvoja? Pýtajte sa, prosím vás. Lebo nám to asi nepovedia. Nepovedia v akom to je štádiu, ja sa budem pýtať kolegov. Pýtajte sa, naozaj. Vyjadrite svoj záujem o ľudí v Snine, v Humennom. Skúste, skúste sa naozaj zaoberať problémami, ktoré trápia východ Slovenska.
Ďakujem.

Pán predseda, rovnako, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok, vaše vystúpenie. Ja vás vnímam ako takého najväčšieho bojovníka na Slovensku práve za tieto vodovody. Naozaj, kontinuálne upozorňujete na kritickú situáciu. Minulý rok ste organizovali konferenciu, kde takisto bolo toto všetko odprezentované. S veľmi vysoko zdvihnutým prstom hovorili ste o tom investičnom dlhu, ktorý naozaj dosahuje niekoľko miliárd na Slovensku a obávam sa, že tá situácia sa naďalej zhoršuje. Teraz vo svojom vystúpení ste takisto poukázali na to, že tie vodovody sú považované za akúsi kritickú infraštruktúru, ale zoznam kritických infraštruktúry na Slovensku je utajený. Ja by som možno preto navrhoval, aby sme možno hovorili o nejakej prioritnej infraštruktúre, kedy naozaj či už sú to siete elektrické, plynárenské, vodárenské, teplárenské, mali naozaj nejaké nadradené postavenie...
=====