Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám v prvom rade poďakovať, že ste mi umožnili vystúpiť v rámci tejto rozpravy a že môžem pokračovať v tej prezentácii, ktorú som vám ponúkal, keď v minulom roku sme tu diskutovali o novele zákona z dielne ministerstva životného prostredia. Myslím si, že v tejto chvíli ukazuje parlament, že téma voda je strategická téma, že táto voda súvisí alebo téma voda súvisí so životom všetkých obyvateľov v našej krajine a že je to podstatná verejná služba, ktorá sa dotýka každého z nás. A preto je dôležité o nej rozprávať, je dôležité vnímať riziká, problémy, ktoré sa v danej politike nachádzajú a treba hľadať konsenzus, treba hľadať kompromis pri úprave legislatívy tak, by sme na prvom mieste mali verejný záujem a aby sa téma strategickej suroviny, kritickej infraštruktúry štátu a podstatnej verejnej služby, ktorú poskytuje štát občanom, aby sa táto téma nestala predmetom úzkych podnikateľských biznisových skupín.
Chcem povedať, že táto téma je o to významnejšia, že v Európe bezmála polovica obyvateľov trpí každý rok minimálne jeden mesiac nedostatkom pitnej vody. Dnes nielen na Slovensku, kde máme úniky a straty pitnej vody na zastaralých vodovodoch viac ako 30 %, tak v rámci Európy je stav vodárenskej infraštruktúry tiež v dezolátnom stave, je obrazne povedané v katastrofálnom stave a úniky v priemere v rámci celej Európy dosahujú 35 až 40 %. Nehovorím o tom, to, čo hovorili aj predkladatelia tohto zákona, tejto novely, ale čo hovorili aj poslanci, napríklad aj pán poslanec Macášek, že v tejto podstatnej infraštruktúre štátu my máme dnes na Slovensku modernizačný dlh bezmála 10 miliárd eur. Tých desať miliárd nezapríčinila ani táto vláda, nezapríčinila to ani predchádzajúca vláda, to je modernizačný dlh, ktorý pred sebou tlačíme viac ako dvadsať rokov. Tlačíme ho odvtedy, kedy štát preniesol túto kritickú infraštruktúru na obce a mestá a urobil predstaviteľov miestnej samosprávy zodpovednými za to, aby zabezpečili prístup k pitnej vode občanom konkrétnej obce alebo konkrétneho mesta.
Dvadsať rokov vznikal tento investičný dlh. Tento dlh nevieme vyriešiť bez toho, aby sa do riešenia aktívne nezapájal aj štát, ale ak sa zapája štát z verejných zdrojov, ak sa zapájajú samosprávy opäť z verejných zdrojov, tak je potrebné, aby kontrolu, dohľad nad fungovaním vodárenských spoločností mal štát. To je podstatné posolstvo, ktoré vám chcem povedať, a aj novela zákona, ktorú predkladáte, pán poslanec, vy aj s pani kolegyňou, ona len reaguje na to, čo sme my v rámci našich výstupov z kontrolnej činnosti priniesli už v minulom roku. Bola diskusia na pôde ministerstva životného prostredia.
Ja som z tohto miesta poďakoval aj ministrovi, že sme urobili posun dopredu, ale hneď som zdôraznil, že to nie je dostatočné, pretože tie problémy, ktoré vo vodárenstve sú, generujú ďalšie problémy, nízke sankcie, nedostatočná kontrola vodárenských spoločností, absolútne netransparentné fungovanie dozorných rád. To, že majú vodárenské spoločnosti generovať zisk pre to, aby modernizovali, aby opravovali, aby rozširovali existujúcu infraštruktúru, že ten plán obnovy, ktorý si schvaľujú, je len takpovediac na papieri, lebo realita je úplne iná, to je všetko skutočnosť. A v čase, kedy sme diskutovali o novele z dielne ministerstva životného prostredia, poďakoval som aj ministrovi, že sme s takýmto návrhom prišli, ale zároveň som zdôraznil, že to nie je dosť, že musíme pokračovať ďalej. Preto je potrebné o tom diskutovať práve na pôde Národnej rady. Treba zaviazať možno aj z pôdy Národnej rady vládu Slovenskej republiky, aby sa tejto problematike venovala, pretože keď nastane situácia, že to, o čom ja z tohto miesta hovorím, že tu hrozí skrytá privatizácia. A opakujem, že tu hrozí skrytá privatizácia, tak bude neskoro.
Podobnú situáciu zažili vo Veľkej Británii samosprávy a občania obcí a miest, kde sa privatizovala vodárenská infraštruktúra, a po dvadsiatich rokoch musel štát, museli samosprávy za desiatky miliárd libier odkupovať túto infraštruktúru, aby zabezpečili prístup pitnej vody, aby zabezpečili občanom prístup k pitnej vode. Čo je ale úplne najhoršie, tie vodárenské spoločnosti súkromné, ktoré sa dostali ku kritickej infraštruktúre štátu, vo Veľkej Británii zvýšili cenu vodného a stočného o viac ako 100 až 150 %, vyplácali si výnosy, vyplácali si dividendy a tá kritická podstatná infraštruktúra štátu, ktorá dopravuje vodu k občanom, chátrala a dostala sa do dezolátneho stavu. Modernizačný dlh vo Veľkej Británii je nad 10 miliárd libier práve preto, že vodárenským spoločnostiam išlo len o zisk, o podnikateľské biznisové zisky a pre nich verejný záujem, verejná služba pre občanov bola na poslednom mieste. Samosprávy vo Veľkej Británii platia veľké peniaze za to, aby sa celá táto podstatná infraštruktúra pre život v spoločnosti vrátila pod kontrolu miestnych regionálnych samospráv.
Podobne to bolo v Nemecku, kde len v samotnom Berlíne potrebovala berlínska samospráva viac ako jednu miliardu na to, aby odkúpila späť infraštruktúru, ktorá bola v dezolátnom stave a kde súkromný prevádzkovateľ sa snažil čo najviac vytiahnuť peňazí z vodárenskej infraštruktúry pre svoje vlastné podnikateľské biznisové aktivity, vôbec nie preto, aby ochraňoval, zveľaďoval a rozširoval existujúcu sieť vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry.
Nehovorím už napríklad o situácii v Paríži vo Francúzsku, kde sa práve remunicipalizáciou dostala infraštruktúra späť pod kontrolu miestnych samospráv a samozrejmé, že tie služby, ktoré cez túto infraštruktúru poskytujú občanom samosprávy, tak tieto služby sú v niektorých prípadoch poskytované súkromnými spoločnosťami, ktoré sú pod prísnou kontrolou štátu a taktiež samosprávy. Aby som nechodil po Veľkej Británii, aby som nechodil po Nemecku, Francúzsku, poďme do Česka, do Maďarska, do Poľska, prísna kontrola štátu, prísne vlastníctvo infraštruktúry v rukách miestnych regionálnych samospráv.
Na Slovensku na základe výsledkov našej kontroly máme stav taký, že strata vody na existujúcej vodárenskej infraštruktúre, ktorá je v dezolátnom stave, opäť vám chcem povedať, nie pre túto a predchádzajúce vlády, ale preto, že sa do toho neinvestovalo ani pred rokom ´89 a bola to téma na 25. koľaji pre politikov, treba práve z pôdy Národnej rady dať signál výkonnej moci, lebo aj vy viete len zaviazať ministra, vládu, aby niečo v tejto oblasti konala, aby sme využili národné a európske zdroje aj preto, že strata vody na východnom Slovensku viac ako 25 %, na západnom Slovensku viac ako 33 %, priamo v Bratislave je 27,8 %. To nie sú čísla, ktoré ťahám z brucha. To sú čísla, ktoré sme si verifikovali počas našej kontroly v minulom roku. To sú čísla, na základe ktorých nás žaluje vodárenská spoločnosť, verejná korporácia z východného Slovenska, že o týchto vážnych číslach hovoríme a hovoríme o tom, že tam hrozí ovládnutie vodárenskej spoločnosti biznisovými záujmovými skupinami. Počuli ste niekedy niektorého zo starostov, primátorov, ktorí vymenili akcie za dlhopisy, hovoriť o tom, že na východnom Slovensku je miera opotrebovanosti vodárenskej infraštruktúry 54 %? A sa bude ďalej zhoršovať, hovoria akcionári, ktorí zodpovedajú za to, ako funguje akciová spoločnosť, Východoslovenská vodárenská, o tom, že z plánu obnovy, teda z investovania do opravy, do údržby, do rozvoja infraštruktúry vodárenskej kritickej, išlo na východnom Slovensku v rámci nášho kontrolovaného obdobia ani nie 3 % z toho, čo tam mali zainvestovať? Napriek tomu sa odlievajú peniaze, ktoré majú slúžiť vodárenskej spoločnosti na opravu, na rozvoj infraštruktúry, sa používajú na rôzne právne poradenstvá, na rôzne marketingové aktivity a akcionári, teda obce a mestá, ktoré dostali do svojho vienka bezodplatne akcie vo vodárenských spoločnostiach, aby zabezpečili ústavné právo občanov na prístup k pitnej vode, sa vzdali svojich práv, svojich povinností, rezignovali na ich zodpovednosť a primátori napríklad z Bardejova, Revúcej, Stropkova, Sečoviec odovzdali podstatný majetok infraštruktúru, ktorý im štát dal bezodplatne, odovzdali šmahom ruku bez toho, aby sa opýtali verejnosti na to, čo na to hovoria obyvatelia našej obce, nášho mesta, odovzdali vodárenskej spoločnosti, ktorá je kontrolovaná nie akcionármi, ale ktorá je kontrolovaná dozornou radou, ktorá je v rukách podnikateľského prostredia a vo vedení vodárenskej spoločnosti sú ľudia, ktorí nemajú na prvom mieste verejný záujem, o ktorom tu dnes všetci spolu hovoríme, ale ktorí majú na prvom mieste čistý ich biznisový záujem.
Pýtam sa akcionárov, teda starostov, primátorov z východného Slovenska, kto položil otázku vedeniu vodárenskej spoločnosti, že prečo sme zobrali úver za 130 miliónov eur? Ako bolo 130 miliónov využitých na to, na čo sa ten úver môže podľa legislatívy brať, a to je rozvoj, oprava, údržba vodárenskej infraštruktúry? Majetok, ktorý má hodnotu viac ako pol miliardy eur, z polovice bol založený na tento 130-miliónový úver. Nie ja, predstavitelia vodárenskej spoločnosti, lepšie povedané predstavitelia občianskeho združenia, ktoré nemá absolútne nič s vodárenskou spoločnosťou, a kde za akcionárov, za starostov a primátorov hovoria nejakí podivní ľudkovia z tohto občianskeho združenia, hovoria, že zobrali sme 130 miliónov aj preto, aby sme robili non-core aktivity, teda nie tie hlavné core aktivity biznisové z hľadiska vodárenskej infraštruktúry. Stotridsať miliónov požičaných, koľko miliónov je vonku, mimo Slovenska? Koľko miliónov z tejto sumy je použitých na non-core aktivity, na ktoré by takéto peniaze z hľadiska postoja NKÚ nemali byť použité? Viac ako polovica infraštruktúry založená, požičaných 130 miliónov, straty na vode viac ako 25 %, modernizačný investičný dlh na úrovni stovák miliónov eur a niekto tu robí biznis projekty o tom, ako vymieňame akcie za dlhopisy a ako cez dlhopisy odlievame peniaze zo spoločnosti, ktorá nemá robiť tieto bankové aktivity, ale ktorá má sa starať o existujúcu infraštruktúru, ktorú majú kontrolovať starostovia a primátori a ktorí majú vyvodzovať zodpovednosť, tak ako to v tomto návrhu je, že aj člena predstavenstva by sme mali poznať cez transparentné výberové konanie, lebo sme toho názoru, že dnes už o tom hovorí legislatíva, ale nie je to tak jednoznačne, preto v tomto zákone, návrhu novely zákona sa to hovorí úplne jednoznačne. My ak nedáme sankcie, tak vodárenské spoločnosti si nebudú plniť svoje povinnosti k ochrane životného prostredia. Stále nám bude končiť voda, špinavá voda v poli, v potoku, budú nám hynúť ryby, bude sa znižovať výskyt biotopov v rámci existujúcej vodárenskej siete.
Ale toto sú výzvy, ktoré by sme mali riešiť, a dnes starostovia, primátori majú zviazané ruky, pretože nemajú peniaze, ktoré im nedal v minulosti štát. Dnes starostovia a primátori nemajú dostatočné kapacity, aby to riešili v rámci svojich kompetencií, a chcem všetkých na východnom Slovensku z tohto miesta, starostov a primátorov, požiadať, aby sa nenechali nachytať na holičkách a aby neodovzdávali majetok, ktorý bol vybudovaný z verejných prostriedkov alebo z európskych vodárenskej spoločnosti. Veď obec, ktorá má zodpovednosť dodať pitnú vodu občanovi, stratí už akúkoľvek kontrolu nad tým, ako to, to právo pre občana a ako túto povinnosť samosprávy pre občana vie naplniť.
Chcem vám, kolegyne, kolegovia, povedať, že sa teším v dohľadnej dobe na diskusiu vo výbore, pretože končíme kontrolu na východnom Slovensku. Kontrolovali sme samosprávy, ako si plnili svoje povinnosti pri tom, keď sa rozhodovali, že vymenia akcie za dlhopisy. Máme tam zásadné zistenia z hľadiska toho, ako sa ponižoval skoro o 60-65 % majetok obce. Obec odovzdá ešte aj infraštruktúry prevádzkovateľovi vodárenskej spoločnosti, tá obec z hľadiska majetkového portfólia bude na tom ešte horšie ako je dnes. Preto je dôležité, aby ste diskutovali o tejto téme. Ja sa pri tejto téme vždy k vám prihovorím, pretože máme skúsenosti minimálne päťročné z kontroly vodárenských spoločností. Z tohto miesta netvrdím, že pohľad Najvyššieho kontrolného úradu je ten správny, aj my môžeme mať na niektorú odbornú vec iný názor, kontrolórsky, nie ten profesný vodárenský, ale treba o tom diskutovať. Ak sa rozhodnete, že neposuniete tento zákon do druhého čítania, prosím vás, aby ste sa týmto problémom, ktoré sú popísané v tejto novele, venovali a aby ste možno zaviazali zodpovedné ministerstvo, aby pokračovalo v riešení problémov, ktoré sú spojené s vodou. Ak ich nebudeme riešiť dnes, o päť rokov tie problémy budú niekoľkonásobne zložitejšie ako keby sme ich začali riešiť v tejto chvíli.
Teda ja nechcem v tejto chvíli ukončiť svoje vystúpenie, že chcem hľadať toho dobrého a toho zlého, ja chcem poďakovať plénu Národnej rady, že o tejto problematike diskutuje. Chcel som vám povedať, že aj po minuloročnej novele ostalo veľa otvorených otázok, ktoré nemáme vydiskutované, nemáme doriešené. My sa stávame čoraz častejšie pri tejto téme atakovaní zo strany tých biznisových lobistických skupín. V týchto dňoch ukončujeme kontroly na úrovni samospráv a chcem vám povedať, že sa teším na ďalšie súdne spory, pretože už dnes namiesto toho, aby starostovia, primátori konzultovali veci s Najvyšším kontrolným úradom, aby sa zamýšľali nad rizikami, ktoré sme im popísali v protokoloch, komunikujú s týmito lobistickými skupinami s podivným občianskym združením, ktoré sa nám v rámci sociálnych sieti vyhráža, že ešte uvidíme, že ešte uvidíme, ako oni budú obhajovať obce a mestá, teda subjekty verejného práva. Nieže obce a mestá budú diktovať im, čo oni majú robiť, presne naopak. Počas výkonu kontroly sme nekontrolovali samosprávy, sme boli v permanentnom spore, konflikte s právnymi zástupcami, ktorí písali listy, totožné listy za jednotlivé kontrolované subjekty.
Toto je do neba volajúce, že základnú kritickú infraštruktúru štátu, že podstatnú verejnú službu pre občanov, dodávky pitnej vody, dnes chce na východnom Slovensku ovládnuť niekto, kto pochopil, že je to veľmi lukratívny a zaujímavý biznis a že ten biznis mu môže prinášať veľmi zaujímavé peniaze. My sme naše zistenia odstupovali aj orgánom činným v trestnom konaní, my sme naše zistenia odstupovali aj Národnej banke, aj ministerstvu financií, lebo sú tu iné inštitúcie, ktoré majú začať konať. Ja chcem z tohto miesta vyjadriť nádej, že voda spojí či ľavú alebo pravú časť tohto pléna, že voda spojí každého, komu záleží na tom, že ak budeme považovať vodu za strategickú surovinu, ak je to podstatná vec pre rozvoj Slovenska a regiónov, nemôže štát pustiť do tejto infraštruktúry biznisové pravidlá a biznisový princíp, lebo nakoniec na to doplatia občania, lebo všetky tie straty, ktoré biznis zapríčiní, zaplatíme my všetci spoločne cez dane a odvody tomuto štátu. Lebo v konečnom dôsledku ak to krachne, tak zodpovednosť za obyvateľov musí prebrať štát, a preto sa štát v tejto chvíli aj týmto návrhom musí zaoberať, aby sme to posunuli na tú úroveň, ktorú si voda ako strategická surovina v 21. storočí zaslúži.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
