49. schôdza

Ďalším vystupujúcim by mala byť pani poslankyňa Števulová, ale nevidím ju v sále. Stráca možnosť.
Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka so záverečným slovom. Áno? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom prípade, budem slušná, dovoľte sa mi ospravedlniť, že som bola včera PN. To je prvá vec. Kolega Erik Tomáš mal materiály k dispozícii, ale keďže sa hlasovalo o 500 zákonoch alebo o čom, päťdesiatich, pardon, veľa, odišiel a volali mu 15 minút pred devätnástou hodinou a povedal, že už je doma. Takže ja som si zabezpečila veci a bola som PN. Dneska ráno sa vláda začínala o 9.30 h, aby som stihla prvý bod - prerokovanie ceny palív na Slovensku - s tým, že pán minister Migaľ mal mať dva zákony a presne to tak vychádzalo, že po prvom bode sem stíham prísť. Keďže sa pán minister Migaľ rozhodol z nejakých dôvodov druhý zákon nepredložiť, tak som nestihla prísť, ale pardon, pán poslanec, mienila som prísť, bolo to celé nastavené, že kvôli mne a môjmu bodu vláda začínala 9.30 h, aby som po dvoch zákonoch pána Migaľa stihla prísť. To len na vysvetlenie. A termínované body som nemala. Lebo vraj ešte bolo, že ani na termínovaný bod neprídem. Neboli moje body termínované.
Čo sa týka tohto zákona, škoda, že tu neni pán poslanec Štefunko, pretože asi začnem po tých pár poznámkach. Pravidlá energopomoci sa nemenia. Energopomoc nie je pre podnikateľov, ale je pre domácnosti, fyzické osoby. A tieto fyzické osoby, sa im berú do úvahy ich všetky príjmy a vypočítava sa bonita. Čo sme v zákone robili, sa nedotýkame žiadnych živnostníkov, pretože si uvedomujeme, že sú tzv. voľné živnosti, ktoré využívajú jednu miestnosť v normálnom obytnom priestore daného človeka a na tie sme zatiaľ nesiahali.
Čo sme dávali prísny zákaz, je, aby hlavne dodávatelia boli pokutovaní za to, že niekomu, kto má IČO, dajú tarifu domácnosti. A opravujeme, pán poslanec, to, čo sme zdedili po vás - 55-tisíc podnikateľov sa v roku 2022 a 2023 prehlasovalo na tarify domácnosti. A teraz sa pekne musia naspäť prehlásiť na tarify podnikateľské. To hovorí tento zákon. A ak tak dodávatelia s podnikateľmi nespravia, tak budú pokutovaní. Takže upratujeme túto časť.
Ďalej, čo bolo, nie je to možno, to mám, a keď ešte sa bavíme o pravidlách energopomoci, pravidlá energopomoci sa vôbec nemenia. V tých veciach, ktoré sme dali do zákona, nie sú zmenené žiadne pravidlá energopomoci. Jediné, čo tam zohľadňujeme, je to, že máme okruh zraniteľných odberateľov, ktorých vzhľadom na to, čo nás čaká v oblasti energetiky, celú Európsku úniu, chceme reagovať pružnejšie. Podobnú novelu zákona, čo sa týka ale pohonných hmôt, presne robí Česká republika, že veľa vecí, ktoré majú v zákone, tak vynímajú zo zákona a chcú určovať nariadením vlády, aby to bolo pružnejšie, pretože parlament zasadá niekoľkokrát do roka a vláda zasadá každý týždeň. A vzhľadom na to, ako sa nám menia podmienky v rámci energetickej bezpečnosti, tak si dovoľujem aj tieto veci navrhnúť, aby sme vedeli reagovať operatívnejšie.
Ďalej, čo sa týka tých teplárov a šéfa teplárenského zväzu, že mal nejaké výhrady k danému registru. My hovoríme o tom, že správcovia a spoločenstvá budú poskytovať údaje zmluvnému partnerovi, dodávateľovi tepla. Budú poskytovať do registra vedeného úradom. Teraz úradu hlásili o odbernom mieste rôzne údaje a bez akýchkoľvek pravidiel. Tak len zavádzame systém, aby každý hlásil rovnaké údaje. 36-2
Je zohľadnené, aby mali čas prvýkrát do registra chýbajúce údaje, ktoré nedávali, aby ich mohli, mohli tam naplniť.
To sú všetky asi body, ktoré som chcela obsiahnuť. Ešte raz opakujem, pre živnostníkov sa nič nemení, a hlavne tých, ktoré majú voľné živnosti. Najprv budeme sedieť so živnostníkmi a mali sme už naplánované nejaké stretnutia, aby sme aj čo sa týka energopomoci, ktorá náhodou ide živnostníkom, tak aby bola, aby bola odstránená, ale najskôr o tom budeme s nimi hovoriť. Ešte raz opakujem, je tam prísny zákaz pre dodávateľov, aby tí, kto mali IČO, boli dané tarify domácnosti. To je úplne základ.
A keď sa pýtate tých uniknutých dát, pán poslanec Galek, ja by som veľmi ocenila, keď ste poslanec a máme ísť príkladom, aby ste príslušný kľúč odovzdali orgánom činným v trestnom konaní. (Reakcia z pléna.) Budeme, v ten deň, v ten deň sme kontaktovali NBÚ, aby spravili znalecké preskúmanie a USB kľúč je najdôležitejší dôkaz v tom, kto tie dáta vyniesol.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán spravodajca, máte záujem vyjadriť sa k rozprave?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec, pán minister Migaľ je v sále, lebo pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, tlač 1080. Pán minister Migaľ je, pán poslanec Cech, ktorý je spravodajcom, je v sále. Z rozpravy nám ostali ešte dve faktické poznámky a jedno vystúpenie v rámci rozpravy písomnej.
Pán poslanec Pročko s faktickou.

(Pokračovanie v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa hovorila o tom, že pán Raši zaviedol definíciu základného bezpečnostného záujmu a pán Migaľ to ide odstrániť, a keď to, o tom hovorila, tak pán Raši doširoka otvoril oči, prestal pozerať do mobilného telefónu, takže tiež si myslím, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá ruka a tam budú ešte určite nejaké nezhody, ale tak to je ich zariadenie si života.
Kolegyňa hovorila o tom, že pán Migaľ zriadil MIRRI Developments, firmu za 40 miliónov, ktorá, ktorá, nikto nevie, aký má cieľ, čo má robiť, ale už sa míňajú peniaze na projekty. Je smutné, keď si minister Migaľ dá spraviť posudok a nechá si poradiť v tom a zaplatí štátne peniaze za to, ako má riešiť sociálne siete. To je smutné.
Obrovské peniaze míňa minister Migaľ na rôzne posudky, na rôzne posudzovania vecí. A môj názor a nielen môj názor je, že vlastne takýmto spôsobom sa dá veľmi dobre kšeftovať. Pán Migaľ je v tom veľký odborník. On aj počas covidu dostal covidovú pomoc, ktorú minul na videoklip pre svoju dcéru.
A o charaktere pána Migaľa a o tom, ako míňa peniaze, svedčí aj fakt, že pred voľbami tri dni urobil nahrávku, klamlivú nahrávku o tom, ako má Igor Matovič kaštieľ, čo bolo odporné, odporné klamstvo.
A to vydieranie, ktoré pán Migaľ robí, sa prejavilo aj do toho, že je z neho minister. Je z neho minister, ktorý míňa naše milióny na svoje účely.

Pani poslankyňu Hanuliakovú nevidím. Stráca možnosť do rozpravy teraz.
Môže pán poslanec Horecký, nech sa páči.

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo.
Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj.
Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme.
Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo.
Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti.
A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí.
Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí.
V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly.
A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2
Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.

Pán spravodajca si zapísal tento váš procedurálny návrh.
Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci - pán poslanec Hlina, pán poslanec Dostál.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Budete sa kalibrovať, pán poslanec, alebo budete k téme? Aby som vám náhodou nezobral slovo, keď by ste sa dlho kalibrovali. (Reakcia poslanca Hlinu mimo mikrofón.) To však určite.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, vážení páni ministri, ja pôvodne teda tu čakám na vystúpenie k envirofondu o tom, že ako sa na dedinskú búdu ide dať z envirofondu 700-tisíc a ešte aj to sa zdá niekomu málo, ešte väčšiu moc chce mať. Ale keď už som tu, vravím, využijem aj toto IT, lebo to mne dosť teda celkovo tieto informačné systémy, ako sa hovorí, že pília nervy. A poviem teda, že prečo. A nebude to kalibrácia, bude to taká výpoveď o stave spoločnosti.
Slušným ľuďom, keď niečo dáte, tak s tým robia slušne. Keď dáte niečo do rúk zbojníkom, tak rozmýšľajú, že ako to pretvoriť na svoj obraz. Niekedy sa kradlo na betóne, ale s betónom vedeli byť problémy, lebo prišiel znalec, prísne vzaté, pomeral, potom sa nalialo, vybabrali s tým na vodohospodárskej, lebo že vraj sa nalialo státisíce kubíkov, tam už pod ten Dunaj to nešiel merať nikto, čiže tam sa využilo, čo to šlo. Ale ja to poviem tak, že pri tom betóne aspoň niečo z toho bolo, lebo niekto ho namiešal, niekto ho doviezol. Viete, že aspoň niečo sa medzi ľudí potratilo z tých peniažkov, ktoré sa išli urvať. Ale tie IT-čka sú nebezpečné v tom, že z toho raz, bože, nikto nič nemá, iba tí, ktorí na tom špekulujú a kradnú. A to je úplne zaľúbenie.
Ja si pamätám toho migrifiča Počiatka, ktorý sem prišiel, úplne žiaril jak slniečko, keď mal ďalšie nejaké IT riešenie. Každé IT bolo jedno CD-čko, čo kúpite za, neviem, za 10 centov, 20, ale 5 miliónov minimálne, pod 5 miliónov nešiel. Ako, pán Počiatek, na riviére, ako sa darí?
Viete, že toto je, že má to zmysel, určite to má zmysel, treba to robiť. Ale prečo sme to my IT riešili? Prečo sa tak spodobuje hrozným spôsobom, že sme to už tak prešpekulovali? A krásne nám to ukázali, by som povedal, aj tie vizuálne obrazy, ktoré dokážu skoncentrovať to, čo vlastne visí vo vzduchu. Sú garáže, kde sa tvorila budúcnosť. Apple, Google, Microsoft, neviem čo, tí všetci začínali v garážach. U nás v garážach bola Interblue, podvodníci s emisnými povolenkami a teraz máme ďalší prípad Kežmarku, hej? Že proste nie sú garáže ako garáže. A toto, toto krásne hovorí o nás, kto sme a čo sme.
A tu chcem ja apelovať, ak sa ešte na niekoho apelovať dá. Dajte už s tým svätý pokoj, dajte už s tým svätý pokoj. Niekde deti pijú z potoka, normálne pijú z potoka, hej? Aj iné robia, aj pijú. A prosím vás, tie deti raz budú robiť na moje, vaše dôchodky. Ja by som sa teda, prísnevzaté, skôr venoval im ako nejakému IT-čku pre špekulantov, aby to potom mohli v taškách vyviesť do Dubaja, lebo tam je tomu dobre.
Takže, áno, považujem za dôležité pri zákone o informačných technológiách upozorniť na to, že informačné technológie majú slúžiť ľuďom. Majú uľahčovať, majú zjednodušovať, majú robiť život lepším. Ale prečo karpatská sociálna demokracia vyhodnotila IT ako príležitosť, príležitosť pre nás a pre naše deti? Jak tí Skaličania s tou šibenicou, nie? Poznáte to, nie? Nepoznáte? Nepoviem. Inokedy to poviem. Takže prosím vás, všetkých tých, ktorí sa okolo toho motáte, už dajte s tým svätý pokoj.
Ministerstvo, ktorému sa prioritne venujem, pôdohospodárstva, myslím, že za ´24. rok alebo ´25, už neviem, kto by si to pamätal, ale podľa mňa to bude to isté aj v jednom, aj v druhom, 50 % kapitálových výdavkov dáva na IT riešenia a 20 % bežných výdavkov dáva na IT riešenia. A ja sa pýtam, čo tie kravy z toho majú? Čo taká krava má z toho, že 50 % kapitálok ministerstva pôdohospodárstva ide na IT-čko? IT-čko sem, IT-čko tam, aplikácia, konfigurácia, kto by sa v tom vyznal? Čím viac anglicky to znie, tým viac peňazí za to schováš. Musíš rozprávať tak, aby ti nik nerozumel, a keď ti nikto nerozumie, tak sa nikdy nebude ani čudovať, že to toľko stojí. To je celý princíp. IT bolo stvorené na to, aby pomohlo ľuďom. Na to bolo primárne vytvorené. V Karpatskej kotline je to príležitosť pre darebákov, ktorí by sa ináč nevyživili, neuživili, ako sa dostať k peniazom.
Takže tu chcem poprosiť aj predkladateľa, aj všetkých tých, čo sa okolo toho motajú, už sa okolo toho idú chýry, že čo to má byť, kde to má byť a neviem čo, nerobte to už. Naša krajina bude mať obrovský problém. My nebudeme mať na základné funkcie štátu. My sme tu, plávame na oblaku, ktorý drží silou vôle alebo neviem čoho vlastne. Za chvíľku to pôjde jak domček, jak domino. Budeme zháňať peniaze, budeme vymetať kúty. Prosím vás, naozaj, ak sa dá niekde niečo ušetriť, ak sa dá niečo optimalizovať, zefektívniť, tak to urobte, ale už nepoužívajte IT riešenia, akože zabezpečíme sa. Máme čo robiť, máme kde dať peniaze, máme do čoho dať peniaze. A do takýchto hlúpostí, ktoré tu predkladajú a budú sa predkladať, naozaj nie.
Skončím s tým, že to, že to je naozaj pravda, že vlastne tamto ideme, dosvedčuje alebo dokladuje aj... Dva príklady si ešte dovolím povedať. Lesy. Lesy Slovenskej republiky majú nového generálneho riaditeľa, ktorý mne na stretnutí povedal, že, áno, že považuje za veľmi dôležité, lebo tak to obchádzalo chýr, že sa ide meniť celý softvér a hardvér na lesoch. A pán generálny potvrdil, že, áno, ide. A ja sa znova spýtam naivne ako chlapec z Oravy. A čo z toho tie smreky majú? Preboha, ja som dakedy chodil po horách, som brigádoval, bavilo ma, priemerkoval som, robil taxáciu lesa. Nebol počítač, nebolo nič a bola, bola evidencia a nekradlo sa. A ja sa teraz pýtam, keď lesy idú mohutne investovať, ... (nezrozumiteľne vyslovené slovo) všetko už vydrancovali, do softvérovej a hardvérovej ešte na čo? Na čo? Alebo čo robili doteraz? Lebo keby to niekto spočítal, koľko tam šlo, a teraz ešte na čo? No a to len dosvedčuje, že sa to stalo eldorádom, eldorádom ľudí, ktorí sa tvária ako múdri a neviem čo, sofistikuje, ideme, ideme, ideme dodávať IT riešenie. Naozaj my, už mám zimomriavky, koprivku mám z toho. Mám firmu, robíme výkony, niečo robíme. Prosím vás, moje IT riešenia, pomer nákladov, pomer, čo mám k tomu, je nič oproti tým výkonom. A sme efektívni, robíme. Tak ja, prečo by to nemohlo fungovať aj inde? Prečo neme... pomer nákladov na výnosov z IT riešení je obludný. Keby to niekto dal do nejakej komparácie, že koľko vydávajú ktoré krajiny, dajme tu nejakú benchmarku, ja neviem k čomu, k HDP alebo k rozpočtom. Ktoré iné krajiny? Aj Nemci dávajú toľko na IT? Z pomeru? Nie v absolútnom čísle, to určite viacej, ale z pomeru. Či sme my tak náhodou neušli, že sme tu taká IT karpatská veľmoc, garážová a la Kežmarok. Viete, tam sa niekde blížime. Lesy.
Včera som bol na výbore, prišiel predkladať správu z Pozemkového fondu. Prosím vás, výnosy z nájmu všetkej tej pôdy, 600 000 ha, na úrovni 60 miliónov. A viete, koľko skonzumuje taký SPF? On nekosí, on neorie, on nerobí nič, len sedí a prekladá papier. Tretinu z toho, 20 miliónov sú náklady. Ja sa pýtam, čo to je za šialenú krajinu, ktorá dokáže mať 60 miliónov výnosy z niečoho, čo s tým nič nerobí a 30 % z toho dá do nákladov a s tým nerobí. Rozumiete? Veď to je, podnikateľ alebo človek, ktorý má rozum, je pri rozume, musí plakať. Plakať musí. Jednoduchý výpočet. Ako je to vôbec možné? A pán riaditeľ povedal, však doteraz sa na to nikto nepýtal. Ja neviem, prečo sa doteraz nikto na to... Ja sa teraz na to pýtam. A ja vám garantujem, že tých 30 % z tých nákladov na ten Pozemkový fond pôjde možno polovica na IT riešenia. IT riešenia, to bude čarovná formulka na pokrytie všetkého. IT riešenia.
A od katastra, čo spadol kataster, register neznámych vlastníkov stále nie je nahodený. Stále nie je nahodený a už je to vyše roka a končím tým, čo som avizoval pred rokom. Mám podľa mňa odôvodnenú obavu, že je to špekulatívne, že je to špekulatívne. Niečo sa už nahodilo na kataster, a pôda neznámych vlastníkov sa na kataster nenahodila. Ešte sa to stále nedá dohľadať v tom formáte, ako to bolo. To znamená, asi sa pre... Ani pán riaditeľ, rozumiete, keď riaditeľ Pozemkového fondu nevie, jak to mám vedieť ja? Ani on nevedel, či sa robilo zrkadlenie, že aký bol stav pred útokom hackerským a po útoku hackerskom. To stále nikto neurobil. Viete, koľko môže zmiznúť? Kde nebude žalobcu, nebude sudcu. Podvodníci dobre vedia, o čom rozprávam. Takže toto takto budú čakať. Ozve sa niekto, neozve, keď sa neozve, prepíš to, to už nikto nikdy nezistí.
Takže tieto IT riešenia majú naozaj čarovnú moc a na Slovensku výnimočnú. Takže, pán minister, neviem, kde to má ísť tých 130, či koľko. Prosím vás, ak vás môžem pop... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, vypršal vám čas.
Pán poslanec Pročko bude na vás reagovať faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne.
Vy ste hovorili, pán poslanec Hlina, o tom, že už nie je z čoho a budeme vymetať kúty. Ale keď nie je z čoho, tak viete, ja sa spytujem, odkiaľ zobral 80-tisíc euro pán Migaľ na nové auto, keď mal, keď mal naozaj funkčné auto? Odkiaľ zobrali na nové auto pre pána Šalitroša? Odkiaľ zobrali, keď už nie je z čoho? Ja si myslím, že stále bude z čoho, lebo my tie dane zaplatíme.
Ale vy ste spomínali svoju firmu a ja tiež chcem povedať, že keby som ja tak fungoval alebo keby tak fungovala naša spoločnosť, že vlastne naozaj rozdáme tie peniaze, ktoré, ktoré sme nahromadili a rozdáme ich spôsobom, ako to rozdáva tento štát, je katastrofálne. Naše peniaze my dáme do spoločnej pokladnice a oni namiesto toho, aby to šetrili, lebo to je, veď štát sme my, to sme my, tak namiesto toho to oni rozdávajú na takéto veci.
Veď ten Migaľ si založil firmu za 40 miliónov, o ktorej nikto nevie, čo tá firma bude robiť. Nikto nevie, čo sa tam bude diať. A on už rozdáva, už robia, už z tej firmy rozdávajú na poradenské veci. Veď to je, to je, to je taká hanba. Také smutné. Keď si tam zoberiete ktoréhokoľvek ministra, ktoréhokoľvek ministra, tak to je bohapusté rozdávanie peňazí. A no, súhlasím s vami, že keď sa povie IT technológia, ideme IT urobiť niečo, no tak to je šafárenie. Tak to je. Sto miliónov ide dať Migaľ teraz. Nikto nevie prečo, len potrebuje si nahrabať, pretože naozaj on vie, že končí. On vie, že jeho už nikto nezoberie nikdy. Takže potrebujú narabovať a je to smutné. Je to smutné, pretože Slovensko a Slováci nemajú a oni si kradnú. .