49. schôdza

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je sprehľadnenie a zjednodušenie využívania nástrojov a inštitútov uplatňovaných v právnom styku s cudzinou, vrátane snahy odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej osobitnej právnej úpravy je tiež zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi Európskej únie, ktorá je z hľadiska jej špeciálnej povahy aj systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou s ohľadom na frekvenciu jej využívania zo strany justičných orgánov. Justičnú spoluprácu v trestných veciach doteraz upravovala piata časť Trestného poriadku a osobitné zákony. Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje v potrebnej miere revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona. Právna úprava justičnej spolupráce v trestných veciach bude mať povahu lex specialis k ustanoveniam Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sa budú aplikovať subsidiárne. Predkladaný návrh zákona je dohodnutým výstupom pracovnej skupiny zriadenej ministrom spravodlivosti zo zástupcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti, pričom spolupráca s uvedenými subjektmi spočívala vo vecných rokovaniach a odborných diskusiách a návrh zákona má negatívno rozpočtové zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy, najmä s ohľadom na zabezpečenie nového informačného systému e-dôkazy, čo vyplýva z jednotlivých aktov Európskej únie ako povinnosť. Ako samostatný legislatívny materiál sa paralelne predkladá aj vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1222, ktorého predmetom sú súvisiace zmeny dotknutých právnych predpisov, ktorý je predkladaný ako ďalší bod programu. Vládny návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a od 1. januára 2028. Skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch, tých elektronických dôkazoch, ktoré som spomínal už pred chvíľkou. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.

Slovo dávam spravodajcovi – náhradníkovi. Nech sa páči. Vážený

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby vládny návrh zákona pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal

Žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, keďže sa nik neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister Stanko asi zaujať nechce k rozprave, pán spravodajca taktiež nie. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Vládny návrh zákona má tlač 1222, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1286. Pán minister, má slovo. Ďakujem pekne za slovo. Vážené

Panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v rámci vládneho návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221, ktorý sme pred chvíľkou prerokovali. Predmetom návrhu zákona sú okrem zmien Trestného poriadku aj zmeny týkajúce sa procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením o e-dôkazoch, smernicou o e-dôkazoch a dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001. Navrhované zmeny taktiež reflektujú právnu úpravu v novom dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024. Návrhom zákona sa zároveň v primeranej miere upravuje Trestný zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o elektronických komunikáciách a tiež zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ambíciou návrhu zákona je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh zákona reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky, pričom vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa takisto delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a 1. januára 2028, a skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch obdobne, ako je to v tom predchádzajúcom bode zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci. Ďakujem pekne za slovo. Skončil som. Ďakujem pekne, pán minister, dávam slovo spravodajcovi náhradníkovi.

Ktorého určil gesčný ústavnoprávny výbor. Vážený

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v rámci čítania ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmé, učil namierené úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona o výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.

Do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister asi stanovisko k rozprave zaujímať nechce, pán spravodajca taktiež nie, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlučenej rozprave o bodoch 25 až 28 schváleného programu. To sú tlače teda 1237, 1238, 1271 a 1267. Za skupinu navrhovateľov je tu pani poslankyňa Kramplová, za spravodajcu je tu pán poslanec Lučanský. Budeme pokračovať písomne prihláseným poslancom Dostálom za klub SaS.

Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, piatok poobede je ideálny čas na rozpravu o zmene ústavy, o dvoch návrhoch na zmenu ústavy a dvoch návrhoch na zmenu ďalších zákonov. Všetky tieto štyri návrhy, o ktorých rokujeme, riešia tú istú vec, aj keď v rôznej forme a v rôznych právnych predpisoch. A v dvoch prípadoch ide iba o predĺženie, iba predĺženie funkčného obdobia samosprávy zo štyroch na päť rokov a v dvoch prípadoch, teda v návrhu SNS, ide aj o predĺženie funkčného obdobia alebo volebného obdobia Národnej rady. Takisto zo štyroch na päť rokov. A ja by som sa chcel spýtať predkladateľov, aj keď je tu iba predkladateľka, ale budem to formulovať ako rečnícku otázku, že aký problém sa týmto návrhom snažíte vlastne riešiť? Pretože ak má Národná rada zmeniť ústavu, základné pravidlá fungovania štátu, demokracie, orgánov, najdôležitejších orgánov v podstate verejnej moci, či parlamentu a samospráv, tak by malo byť pomerne jasné a jednoznačne možné zadefinovať, aký problém sa rieši. A ja teda v tej rozprave, v tých návrhoch, ktoré sú predložené, v tom, ako to bolo odôvodnené, jasne taký problém nevidím. Nevidím problém vážny, ktorý by tu existoval a ktorý by bolo potrebné riešiť, a nejakú analýzu, z ktorej by vzišlo, že tým správnym riešením je predlžovať funkčné obdobie. S možnosťou predĺžiť volebné obdobie samospráv v tomto volebnom období už vyšla strana SMER a Robert Fico, púšťal balóniky pred časom, že by sa predĺžilo funkčné obdobie samospráv, ešte tých, ktoré sú teraz navolené, a že by sa spojili voľby komunálne a regionálne s parlamentnými voľbami, ktoré majú byť budúci rok. Čo teda, neviem, čo bola za účelová hra, ale bolo by to zjavne protiústavné a narazilo by to na Ústavný súd, stretlo sa to s kritikou. Nepodporil to, pokiaľ viem, nikto ani zo strany samospráv, a teda táto myšlienka nejako vyšumela. Teraz prichádza vo forme, ktorá nie je sporná z ústavného hľadiska, lebo teda existujú rôzne modely, čo sa týka dĺžky volebného obdobia aj samospráv, aj parlamentov, existuje aj štvorročné, aj päťročné, tak je možné o tom diskutovať. Otázka je ale prečo? Prečo meniť veci, ktoré fungujú? To nemôžem asi adresovať HLAS-u, z ktorého tu v tejto chvíli nikoho nevidím z predkladateľov, čo tiež neviem, či je v poriadku, že tu nie je nikto z predkladateľov za tú druhú skupinu poslancov, lebo tam sú dve dvojice návrhov a z predkladateľov HLAS-u tu nie je nikto. Pán predsedajúci, či môžeme rokovať, lebo je tu niekto za predkladateľov toho návrhu, ktorý dal HLAS? Prerušujem rokovanie.