49. schôdza

Panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v rámci vládneho návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221, ktorý sme pred chvíľkou prerokovali. Predmetom návrhu zákona sú okrem zmien Trestného poriadku aj zmeny týkajúce sa procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením o e-dôkazoch, smernicou o e-dôkazoch a dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001. Navrhované zmeny taktiež reflektujú právnu úpravu v novom dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024. Návrhom zákona sa zároveň v primeranej miere upravuje Trestný zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o elektronických komunikáciách a tiež zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ambíciou návrhu zákona je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh zákona reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky, pričom vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa takisto delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a 1. januára 2028, a skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch obdobne, ako je to v tom predchádzajúcom bode zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci. Ďakujem pekne za slovo. Skončil som. Ďakujem pekne, pán minister, dávam slovo spravodajcovi náhradníkovi.

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v rámci čítania ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmé, učil namierené úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona o výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, piatok poobede je ideálny čas na rozpravu o zmene ústavy, o dvoch návrhoch na zmenu ústavy a dvoch návrhoch na zmenu ďalších zákonov. Všetky tieto štyri návrhy, o ktorých rokujeme, riešia tú istú vec, aj keď v rôznej forme a v rôznych právnych predpisoch. A v dvoch prípadoch ide iba o predĺženie, iba predĺženie funkčného obdobia samosprávy zo štyroch na päť rokov a v dvoch prípadoch, teda v návrhu SNS, ide aj o predĺženie funkčného obdobia alebo volebného obdobia Národnej rady. Takisto zo štyroch na päť rokov. A ja by som sa chcel spýtať predkladateľov, aj keď je tu iba predkladateľka, ale budem to formulovať ako rečnícku otázku, že aký problém sa týmto návrhom snažíte vlastne riešiť? Pretože ak má Národná rada zmeniť ústavu, základné pravidlá fungovania štátu, demokracie, orgánov, najdôležitejších orgánov v podstate verejnej moci, či parlamentu a samospráv, tak by malo byť pomerne jasné a jednoznačne možné zadefinovať, aký problém sa rieši. A ja teda v tej rozprave, v tých návrhoch, ktoré sú predložené, v tom, ako to bolo odôvodnené, jasne taký problém nevidím. Nevidím problém vážny, ktorý by tu existoval a ktorý by bolo potrebné riešiť, a nejakú analýzu, z ktorej by vzišlo, že tým správnym riešením je predlžovať funkčné obdobie. S možnosťou predĺžiť volebné obdobie samospráv v tomto volebnom období už vyšla strana SMER a Robert Fico, púšťal balóniky pred časom, že by sa predĺžilo funkčné obdobie samospráv, ešte tých, ktoré sú teraz navolené, a že by sa spojili voľby komunálne a regionálne s parlamentnými voľbami, ktoré majú byť budúci rok. Čo teda, neviem, čo bola za účelová hra, ale bolo by to zjavne protiústavné a narazilo by to na Ústavný súd, stretlo sa to s kritikou. Nepodporil to, pokiaľ viem, nikto ani zo strany samospráv, a teda táto myšlienka nejako vyšumela. Teraz prichádza vo forme, ktorá nie je sporná z ústavného hľadiska, lebo teda existujú rôzne modely, čo sa týka dĺžky volebného obdobia aj samospráv, aj parlamentov, existuje aj štvorročné, aj päťročné, tak je možné o tom diskutovať. Otázka je ale prečo? Prečo meniť veci, ktoré fungujú? To nemôžem asi adresovať HLAS-u, z ktorého tu v tejto chvíli nikoho nevidím z predkladateľov, čo tiež neviem, či je v poriadku, že tu nie je nikto z predkladateľov za tú druhú skupinu poslancov, lebo tam sú dve dvojice návrhov a z predkladateľov HLAS-u tu nie je nikto. Pán predsedajúci, či môžeme rokovať, lebo je tu niekto za predkladateľov toho návrhu, ktorý dal HLAS? Prerušujem rokovanie.

Tak máme tu nový výklad a ešte som sa s tým nestretol, že by tu nemuseli byť predkladatelia, keď ide o zlúčenú rozpravu, lebo tak potom to popiera zmysel tej povinnosti. Dobre. Pán poslanec, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady a zavoláme si teda pani riaditeľku organizačného odboru. Dobre?

Takže predkladateľom z HLAS-u sa nebudem prihovárať, lebo z predkladateľov z poslancov HLAS-u tu nie je nikto prítomný. Teda tak veľmi im záleží na tomto návrhu, že v piatok poobede po 14:00 nie sú v parlamente a teraz ja nezvyknem si ťaškať, že aká je tu prázdna sála, ale že by aspoň predkladateľ, ktorý navrhuje zmenu ústavy, bol prítomný pri tom, keď sa rokuje o jeho návrhu, tak to by som teda očakával. Ale máme tu aj pani predkladateľku zo Slovenskej národnej strany aj pána spravodajcu zo Slovenskej národnej strany, čo je teda druhý okruh návrhov alebo teda druhá dvojica návrhov. Takže mal by som sa prihovoriť, lebo Slovenská národná strana sa označuje za konzervatívnu stranu. A ja sa tiež považujem za konzervatívca, napriek tomu, že máme veľmi málo spoločných názorov, ale jedným zo základov konzervatívneho prístupu, ako to aspoň ja chápem, je, že veci, ktoré fungujú, by sa nemali meniť. Veci, ktoré sú osvedčené, ktoré sú v poriadku, ktoré skúsenosť ukazuje ako vhodné, nespôsobujúce nejaké vážne problémy, tak nie je ich potrebné meniť. To je aspoň moje chápanie konzervativizmu alebo jedného zo základných konzervatívnych princípov. A štvorročné volebné obdobie, ako pre samosprávy, tak pre parlament, sa podľa môjho názoru osvedčilo. Funguje, nespôsobuje žiadne vážne problémy. A samozrejme, že pre ľudí, ktorí sa nepovažujú za konzervatívcov, ten argument nemusí platiť, lebo môžu si myslieť, že niečo zmeníme a jak veci znova začnú lepšie fungovať, ešte lepšie ako teraz, ale ja zastávam názor, že veci, ktoré fungujú a štvorročné volebné obdobie funguje, by sa len tak bez nejakých vážnych dôvodov meniť nemali. Je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobá tradícia, že volebné obdobie, aj samospráv, aj parlamentu, je štvorročné, je to stabilné, je to overené v praxi, je to zaužívané a neexistuje žiadny vážny dôvod, aby to takto nemohlo fungovať aj ďalej. A teraz špeciálne vo vzťahu k tým samosprávam, lebo tá argumentácia, ktorú používajú predkladatelia, jednak tí z HLAS-u, ktorí tu nie sú a ktorí navrhujú predĺžiť funkčné obdobie iba samosprávam, ale aj argumentácia predkladateľov návrhu zo strany SNS sa týka primárne tých samospráv. K tomu predĺženiu volebného obdobia Národnej rady to tam máte tak veľmi diétne zdôvodnené. To ste tam iba tak ako prilepili, ale nejakú argumentáciu k predĺženiu volebného obdobia samospráv tam máte. A teda paradox, kľudne, že tie samosprávy fungujú a fungujú relatívne dobre, fungujú častokrát lepšie ako štát, štátna správa a celoštátna politika. Nie je to bez problémov, ale to rozhodne nesúvisí s tým, tie problémy, ktoré tam sú, že by mali starostovia alebo primátori iba štvorročné volebné obdobie. A teraz sa zrazu dozvedáme, že riešením neexistujúceho problému má byť predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov, argumentuje sa tým, že tie štyri roky nestačia, že je to málo. Prvá vec, ktorá mi napadla, keď som sa o tom návrhu dopočul alebo teda o tých úvahách na predĺženie funkčného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov, že sa to nestíha. No tak americký prezident má štyri roky svoje volebné obdobie. Americký prezident musí stihnúť to, čo chce stihnúť za štyri roky. Snemovňa reprezentantov v Kongrese Spojených štátov sa dokonca každé dva roky volí. A ten americký politický systém funguje relatívne dobre už vyše 200 rokov. Teraz tam majú nejaké výkyvy, ktoré súvisia s aktuálnym prezidentom Donaldom Trumpom, ale to nijako nesúvisí s dĺžkou volebného obdobia amerického prezidenta alebo amerického Kongresu. Takže prečo, keď štyri roky stačia americkému prezidentovi, tak štyri roky nemajú stačiť starostom, primátorom a županom. Hovorí sa aj o tom, že veď aj v iných európskych krajinách je to päť rokov samosprávy, niekde dokonca šesť rokov, čo je teda európsky štandard. Áno, existujú krajiny, kde majú samosprávy dlhšie volebné obdobie. Existujú krajiny, kde majú aj parlamenty, kde majú dlhšie volebné obdobie. Ale štandard, to, čo je najčastejšie a čo nám hovorí aj analýza Parlamentného inštitútu, ktorú na túto tému vypracoval, je, že práve štvorročné volebné obdobie je najrozšírenejšie v Európe. Päť rokov nie je výnimočné, ale nie je to štandard. Je to jedna z alternatív a nie je ani známe, že by tie krajiny, ktoré to zmenili, že predĺžili si zo štyroch na päť rokov, tak že by tie štyri roky nefungovali. A ak sa tam menilo, tak to bolo vždycky súčasť nejakého širšieho balíka reforiem, zmeny nastavenia samosprávy, čo možno by mohlo mať zmysel. Ja si nemyslím, že štyri roky je problém, ale keby to bolo súčasťou nejakej väčšej reformy verejnej správy, dobre, dá sa o tom uvažovať, ale len tak vytrhnuté z kontextu, iba zmeníme nejaké čísla. Miesto čísla 4 bude v zákone č. 5. Čo sa tým vyrieši? Podľa môjho názoru nič. Používa sa argument, že málo času na projekty, málo času na investície, zacitujem z dôvodovej správy neprítomných poslancov HLAS-u, ktorí argumentujú, že opakovane artikulovaným záverom tých diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov týchto samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte. Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania a oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií. Ale to je úplný nezmysel. A ak to aj trvá viac ako štyri roky, no tak častokrát tie projekty idú naprieč volebnými obdobiami a trvajú viac ako štyri, ale viac ako päť rokov. A čiže ani by to nemalo fungovať tak, že jedno volebné obdobie robí sa niečo, druhé volebné obdobie všetko, čo sa robilo predtým, sa ukončí, zmení a ide sa robiť niečo iné. Veď takto v samospráve preboha nefunguje. Jednak aj tie mandáty sa niekedy potvrdia a starosta pokračuje vo funkcii, ale hlavne aj keď sa zmení vedenie samosprávy, tak veľmi často v tých rozrobených projektoch sa pokračuje. Za jedného starostu sa objaví nejaká myšlienka, pripraví sa projekt, za druhého starostu sa na to zložia investície, obstará sa dokumentácia, získa sa stavebné povolenie a až za tretieho starostu sa ten projekt dokončí. To je úplne bežná situácia, nie je na tom nič zvláštne, nič zlé, ani nič také, čo by nemalo byť. Naopak, práve takto by to malo byť. Druhá vec je, že ak máme príliš veľa byrokracie, ak štyri roky na realizáciu projektov je málo, že príprava trvá dlho, verejné obstarávanie, obstarávanie nejakej dokumentácie, povoľovanie, čerpanie eurofondov a tak ďalej. Ak je to pravda, tak riešením predsa má byť zjednodušenie tých procesov, lepšie nastavenie tých procesov, nie predlžovanie volebného obdobia, lebo to potom by sme mohli na 10 rokov predĺžiť volebné obdobie, nie na päť, aby sa to všetko stihlo, nie predlžovať politikom mandát, ale nastavovať procesy tak, aby boli funkčné. Čiže ak by aj ten problém bol v tom, čím sa argumentuje, tak to riešenie nie je v predĺžení mandátu, ale v skrátení tých procesov. Ale miesto reformy verejnej správy tu máme reformu kalendára. Miesto odstraňovania byrokracie alebo jej aspoň zníženia sa navrhuje predĺženie volebného obdobia. A nechce ťahať ani tá logika, že strategické dokumenty sú na päť rokov. No ale však veď keď tá nová samospráva nastúpi, tak neschváli strategický dokument hneď po svojom nástupe, najmä, ak sa pripravuje nejakým participatívnym spôsobom, tak nejaký čas to trvá. Tak aj tak to má presah. Aj tak to bude mať presah aj do ďalšieho obdobia. Ďalší argument, ktorý zaznieva vo verejnej diskusii, lebo však toto sa stalo predmetom verejnej diskusie, je, že to štvorročné obdobie je de facto iba dvojročné, lebo veď prvý rok sa starosta, ktorý príde ako nový do funkcie, iba rozkukáva, rozhliada sa, adaptuje sa, potom dva roky pracuje a ten posledný rok je vlastne už kampaň a už sa nič nestíha. Niekedy to tak funguje aj na celoštátnej úrovni, ale toto tiež nie je dobrý argument, lebo toto je argument skôr proti tým starostom a primátorom, županom, vládnym politikom, ktorí prídu do funkcie bez toho, aby boli rozkukaní, bez toho, aby vedeli, do čoho idú, zorientovaní v tej téme. A teda, ak rok pred voľbami sa už nevenujú ničomu inému, iba kampani a nerobia robotu, ktorú majú robiť, tak je problém skôr v tých politikoch ako v dĺžke volebného obdobia. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách 4, 5, 6. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách štyri, päť, šesť, sedem volebných období, teda 16, 20 aj viac rokov. A to nie je teória, to je prax. Ak starosta robí dobrú robotu alebo robotu, ktorú ľudia ocenia, no tak ho znovu zvolia. Nemá štyri roky, má osem rokov, 12 a volia ho znova a znova. A pozrime sa napríklad na aktuálne vedenie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvoria starostovia a primátori. Pán Božík je primátorom od roku 2010, štyri volebné obdobia. Pán Červeňák, prvý podpredseda ZMOS-u, takisto od roku 2010 štyri volebné obdobia, pán Tréger, podpredseda ZMOS-u a predseda Komory miest, ten od roku 2006, čiže už päť volebných období. Pani Božena Kováčová, podpredsedníčka ZMOS-u a predsedníčka Komory obcí. Tá je dokonca od roku 2002, čiže šesť volebných období. Michal Sýkora, čestný predseda, ten je už vyše deväť volebných období. Martin Chren, podpredseda Komory miest, je druhé volebné obdobie od roku 2018. Vladimír Maňka, podpredseda Komory miest od roku 2022, ale predtým bol ešte tiež dvakrát. Ján Fenčák, podpredseda Komory obcí, tretie volebné obdobie od roku 2014 a pani Martina Kubišová, podpredsedníčka Komory obcí, od roku 2010 štyri volebné obdobia. A nie je to nijako výnimočné v podmienkach slovenskej samosprávy. Takže ten argument, že starostovia majú málo času, jednoducho nesedí. Oni ten čas majú a majú ho vďaka dôvere voličov, ktorí ich zvolia, nie vďaka tomu, že sa im umelo predĺži funkčné obdobie a dĺžka ich mandátu. A to som ja ich nekritizoval, že sú tak dlho starostami. Jednoducho robia si svoju robotu, ich voliči to oceňujú, tak majú na svoju robotu viac ako štyri roky. A chcem ešte poukázať na jednu vec tej analýzy Parlamentného inštitútu. Tá analýza veľmi korektne hovorí, že dĺžka volebného obdobia je len jeden parameter a dokonca ho označuje za do istej miery mechanický. To znamená, že tento parameter sám o sebe nevysvetľuje kvalitu fungovania samosprávy ani nepostihuje všetky podstatné aspekty, s čím sa dá len súhlasiť, ale predkladatelia robia úplný opak. Robia z dĺžky volebného obdobia akoby kľúčový parameter, kľúčovú otázku k fungovaniu systému samosprávy. Z politického hľadiska je zvláštne, že máme na stole dva návrhy od dvoch koaličných strán. Tie návrhy sú rôzne. Návrh SNS predĺžiť mandát alebo volebné obdobie samosprávam aj Národnej rade a návrh HLAS-u predĺžiť volebné obdobie iba samosprávam. Ani v rámci koalície nie je zhoda. Pritom, keď sa má meniť ústava, no tak mala by existovať zhoda nielen v rámci koalície, ale naprieč koalíciou a opozíciou, lebo však koalícia nemá 90 hlasov. Ak by taký návrh mal prejsť, tak by mal mať podporu prinajmenšom časti opozície, ale teda v optimálnom prípade, ak sa má meniť ústava, tak by k tomu mala prebehnúť nejaká diskusia, mala by byť zhoda koalície a opozície, že niečo nefunguje v ústave a ideme to teraz zmeniť spoločne. Toto nie je koncepčná práca. Toto je improvizácia. A teda pripomeniem do minulosti, opäť nepotrebujeme predkladateľov z HLAS-u, že Slovenská národná strana už jeden pokus mala, predložila do parlamentu návrh na predĺženie funkčného obdobia. Vtedy ešte iba samospráv, ak si dobre pamätám. No ale urobili to spôsobom, že dali návrh ústavného zákona, ktorým zároveň chceli zmeniť ústavu, čo sa mení ústavným zákonom, ale aj zákon o obecnom zriadení, čo sa ústavným zákonom nemení, tak potom, keď si svoju chybu uvedomili, respektíve keď na ňu boli upozornení, že takto to nejde, tak ten návrh stiahli a po čase prichádzajú s tým návrhom znova. Rozšírili ho už o ten spomínaný parlament. Ale ako vraví okrídlená veta: „Niekde urobili súdruhovia chybu.“ A v podstate iba prepísali ten svoj pôvodný návrh. A pri prepisovaní dôvodovej správy zabudli vymazať to, že sa tým návrhom mení aj zákon o obecnom zriadení, a teda hneď na začiatok úvodnej dôvodovej správy, všeobecnej časti, sa dočítame v návrhu SNS, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Čiže máte v dôvodovej správe k návrhu novely ústavy ešte stále, že sa ním mení aj zákon o obecnom zriadení, tak to si nemôžete opraviť, lebo dôvodová správa sa nedá opraviť. Takže trošku ste to odflákli. A teda odflákli ste to aj v tom, že ste zabudli na zákon o Košiciach, kde je tiež uvedené volebné obdobie špeciálne pre Košice a košickú samosprávu, teda kolegovia z HLAS-u sa na to pozreli dôslednejšie a tým tie Košice neunikli a majú tam aj novelu zákona o Košiciach. A veľmi stručne by som sa dotkol toho návrhu predĺžiť volebné obdobie aj parlamentu. A tam už vôbec nie je žiadny argument. Vo vzťahu k tej samospráve nejaké argumenty máte, ja s nimi nesúhlasím, považujem ich za nedostatočné, ale vo vzťahu k predĺženiu obdobia parlamentu tam nie je skoro nič. Ja som tam našiel vlastne jedinú nejakú vetu, alebo je to odsek, že posilnenie stability volebného a politického cyklu a vytvorenie dlhšieho časového rámca na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. A ostatná časť dôvodovej správy, všeobecnej časti, kde sa argumentuje, že prečo treba to zmeniť, sa týka samospráv. Sú tam argumenty, prečo predĺžiť volebné obdobie samosprávy, ale argumentom, prečo predĺžiť volebné obdobie Národnej rady, zmeniť ústavu, zmeniť dosť dôležitý aspekt parlamentnej demokracie, či je štvor- alebo päťročné volebné obdobie, tak ten argument je, že posilniť stabilitu volebného cyklu a vytvoriť dlhší časový rámec na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. Toto je zdôvodnenie návrhu na zmenu ústavy v otázke dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. No, tak to sa mi zdá absolútne nedostatočné a nič nehovoriace. A teda nebudem zase zachádzať do detailov, lebo však máme sa baviť o obsahu, ale v niektorých prípadoch je lepšie, čím skôr skončí parlament, ktorý funguje nekompetentne, ktorý prijíma zákony, ktoré škodia krajine, nie je dôvod na to, aby sme ešte predlžovali. A opäť je to, čo vám vyčítame pri množstve iných zákonov, že riešite samých seba, riešite svoje funkcie, svoje potreby, svoje záujmy. Krajine by nijako nepomohlo, ak by voľby neboli každé štyri roky, ale každých päť rokov. Občanom by nijako nepomohlo, keby voľby boli nie každé štyri roky, ale každých päť rokov. Ale áno, bolo by to pohodlnejšie. A argumentujete finančnými úsporami. No jasné, keď budú voľby raz za päť rokov, tak sa ušetrí. Keby boli voľby raz za 10 rokov, tak by sa ušetrilo ešte viac a keby neboli voľby vôbec, no tak by sa ušetrilo už úplne. Ale to nie je argument. To nie je argument. Demokracia niečo stojí. A ako sa k tomu návrhu prišlo, tam opäť zacitujem z dôvodovej správy tu neprítomných poslancov HLAS-u a tvrdí sa tam, že vychádza z diskusie so zástupcami samospráv. Návrh zmeny ústavy reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv. No, áno, diskutovali ste s funkcionármi samosprávy, ktorých sa to dotkne, ktorým predĺžite mandát, čo im asi bude vyhovovať. Čiže je prirodzené, že oni s tým súhlasili, že im sa to bude páčiť, a to teraz nie je výčitka na ich adresu. To asi zodpovedá ľudskej prirodzenosti, ale nie je to verejný záujem. Na tom nie je verejný záujem, aby sa predĺžili obdobia samospráv, lebo tá stabilita znamená aj menšiu demokratickú kontrolu. Oslabí sa demokratická kontrola, ak sa nebude voliť každé štyri roky, ale každých päť rokov. Nevravím, že je to protiústavné, že je to nedemokratické, ale je to pohodlnejší život ľudí vo funkciách na úkor demokratickej kontroly. A keď sa pýtame, že ideme robiť nejakú zmenu, že či vyhovuje predstaviteľom samosprávy, ktorí si predĺžia mandát. No ale či vyhovuje aj ľuďom. A robil sa nejaký prieskum na jeseň 2023, agentúra NMS, a väčšina populácie nesúhlasí s tým predĺžením zo štyroch na päť rokov. Ani vo vzťahu k samospráve, ani vo vzťahu k parlamentu. Vo vzťahu k samospráve získal podporu asi 31 % respondentov a nesúhlasí s ním 49 %. A ani vtedy ešte iba uvažovaný návrh na predĺženie funkčného obdobia parlamentu pozitívne podporilo 23 % a proti je až 63 % obyvateľov. Čiže nemáme sa pozerať na to iba, čo si o tom myslia poslanci, že nebudú mať mandát štyri roky, ale päť rokov, ale čo si o tom myslia ľudia. Ľudia podľa prieskumu si myslia, že to nie je dobrý nápad. A záverom: ústava sa nemá meniť preto, že niekomu by sa páčilo iné číslo, ani zákony by sa nemali meniť preto, že päť je krajšie číslo ako štyri. Ústava a zákony sa majú meniť vtedy, keď existuje na to vážny dôvod. Špeciálne v prípade ústavy by sa do nej malo zasahovať iba vo veľmi, veľmi výnimočných prípadoch a z veľmi, veľmi vážnych dôvodov. Štyri roky fungujú, neexistuje žiadny dôkaz, žiadna presvedčivá argumentácia, žiadna analýza, že by päť rokov bolo lepších ako štyri roky a tie argumenty, ktoré zaznievajú, sú slabé, nesprávne, nepresvedčivé. Toto nie je žiadna reforma založená na dôkazoch, to dokonca nie je žiadna reforma vôbec, je to len úprava založená na nejakom dojme. A pritom samosprávy potrebujú reformy, potrebujú hlboké, poctivé reformy, ale zmena dĺžky volebného obdobia nie je reforma. Toto nie je reforma, toto je zmena čísla. A preto by sme ju nemali podporiť. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, vy ste sa v úvode svojho vystúpenia pýtali, že kde sú poslanci HLAS-u. Keď tu prejednávame ich návrh alebo jeden z ich návrhov a nie je v sále ani jeden, ani jedna z nich. To je naozaj smutné a ja asi aj tak šípim dôvod, prečo je to tak, pretože bolo to včera, kedy pán prezident Pellegrini, ktorý z HLAS-u pochádza, jasne povedal, že predĺženie volebného obdobia samo o sebe nič nerieši. Že ak ho treba robiť, tak ho treba robiť v súbehu a v kontexte a v úzkej súčinnosti s reformou verejnej správy. A zopakujem ešte raz tie jeho slová. Povedal, že predĺžiť volebné obdobie starostom, primátorom, županom, miestnym, krajským, mestským poslancom zo štyroch na päť rokov samo o sebe nič nerieši. Že to treba robiť v súbehu s reformou verejnej správy. Preto tu podľa mňa ani jeden z poslancov HLAS-u, ani jedna z poslankýň HLAS-u dnes nie je, lebo jediné, čo Mestským poslancom zo štyroch na päť rokov sám o sebe sám o sebe nič nerieši. Že to treba robiť v súbehu s reformou verejnej správy. Preto tu podľa mňa ani jeden z poslancov HLAS-u, ani jedna z poslankýň HLAS-u dnes nie je, lebo jediné, čo cítia dnes, musí byť hanba za to, čo tu predložili. Pretože to nie je sprevádzané žiadnou inou legislatívnou aktivitou, žiadnou inou legislatívnou iniciatívou. Nevidíme od nich žiadne riešenia pre samosprávy, žiadne riešenia pre obce, pre mestá, pre kraje. Žiadna diskusia neprebieha už ani na vecne príslušnom výbore pre regionálny rozvoj, ktorého som členom, tak ako o sebe deklarovali celý ten čas, čo existujú, že sú strana regiónov alebo hnutie regiónov, tak dnes ostalo, žiaľ, len pri slovách. Skutok sme doteraz nevideli a mňa to veľmi mrzí ani jeden jediný. Pani poslankyňa Kosová

A ďakujem aj vám, pán Dostál, za váš príspevok a musím povedať, že mi je nesmierne ľúto. A že tak závažná téma, ako je zmena volebného systému a samozrejme aj zmena ústavy, tu vychádza vlastne na vnímač, pretože my tu nemáme, nemáme s kým diskutovať. Keď sa pozriete, vážení občania a občianky, na pravú stranu tejto sály, tak tam uvidíte jedného poslanca z koalície, jedného. Dobrý deň, pán Mažgút. Ďalšieho nevidím, nikoho. Takže jedného poslanca z koalície. Áno, ste tu sám, pán Mažgút. A to je naozaj hanba, že o takto kľúčovej zmene tu diskutujeme, vlastne ani nediskutujeme, lebo vy sa nijako nevyjadrujete, takže nediskutujeme s nikým. Podľa mňa je to absolútne totálna hanba a potvrdzuje to len jednu jedinú vec, že poslanci a poslankyne Smeru, Hlasu a SNS sem síce chodia za 6000 € mesačne, ale nič nerobiť. Naozaj, že nič nerobiť. Niektorých ľudí som v tejto sále nevidela ani raz dať nejakú faktickú poznámku, dokonca vystúpiť v rozprave a vôbec som nevidela žiadnu ich legislatívnu činnosť. Nejaký pozmeňovák alebo ja neviem čokoľvek, nejaký návrh zákona. Milí občania, ja vám odporúčam, choďte na stránku polidata.sk a keď si pozriete aktivitu poslancov a poslankýň, tak zistíte, že na konci tohto rebríčka s nulovou aktivitou nájdete práve poslancov Smeru. A vy máte tú drzosť, že sem, vážená koalícia, predložíte návrh zákona, kde požadujete, aby ste tu boli o rok dlhšie? A za čo? Ja sa pýtam, za čo tu chcete byť o rok dlhšie? A keď sme pri tom komunále. Mám 15 sekúnd. Prišiel vám včera list od verejného ochrancu práv, kde hovorí o systémových problémoch volebného systému, o systémových vadách. Prišiel vám? Tak to riešte. To, že sú tu porušované demokratické

Slovo. Ja by som sa chcela opýtať predkladateľov tohto návrhu zákona, že čo ich teda k tomu naozaj viedlo, okrem tých pár takých chabých dôvodov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe a ktoré teda aj pán Dostál veľmi dobre zhrnul a dá sa povedať, že vyvrátil, že čo ich teda viedlo k tomuto návrhu, že či sa tak ráno zobudili a povedali si, že a tak poďme to predložiť zo štyroch na päť rokov a teda nielen v samospráve, ale poďme aj tú Národnú radu ešte, že treba. Lebo ja naozaj nemám pocit za 2,5 roka, že by strana SNS mala úprimný záujem robiť niečo v systéme fungovania našich samospráv. Máme tu obrovské problémy vo finančnom financovaní, s kompetenciami, s územím a naozaj, že ja som tu nevidela od vás žiadnu iniciatívu, že by ste v týchto témach niečo robili a keď sme už aj pri tom výbore, kde máte zástupcu pána Danka, vášho predsedu, tak on za 2 a pol roka bol na výbore asi možno dva-, trikrát, neviem. Väčšinou sa ani neospravedlní a teda ja by som vám napríklad navrhovala, ak vás tak veľmi samospráva zaujíma, tak možno skúste vymeniť nejakého iného poslanca do tohoto výboru a ak sa teda chcete zapojiť do tej biednej debaty, ktorá prebieha dneska na úrovni tohto výboru namiesto toho, aby sme sa tam teda skutočne riešili dôležité veci, tak väčšinou teda síce koalícia nechodí, ale aj tak napriek tomu si myslím, že ak máte úprimný záujem riešiť problémy samospráv, tak môžete začať tým, že dáte tam človeka, ktorý tam aj bude chodiť. Ďakujem. Pani poslankyňa Gregorová.

Kolega, dostal za tvoj príspevok. Súhlasím a ja by som sa chcela venovať hlavne teda tomu predĺženiu obdobia volebného v Národnej rade. Prečítam jeden citát. Toto sú témy, ktoré SNS asi dáva preto, aby zaujala pozornosť. Takýmto témam sa treba venovať seriózne, nie tak, aby sme odkláňali pozornosť od kľúčových vecí. Toto tvrdí pani Kramplová, váš vlastný koaličný partner a minister školstva Tomáš Drucker. A akože k tomu asi ani úplne nebolo treba ďalší komentár, ale predsa chcem dodať, že podľa eurobarometra z roku 2024 z konca roka je až 62 % Slovákov nespokojných so stavom demokracie. To je nárast o 9 % bodov oproti jari toho istého roka. Parlamentu dôveruje len 32 % obyvateľov a tento pocit ohrozenia demokracie je najvýraznejší u mladých, vzdelaných a ľudí žijúcich v mestách. Keby to bolo naopak a všetci sú spokojní, tak možno by táto diskusia aj dávala zmysel. No, nedáva. A navyše až 61 % mladých Slovákov má pocit, že ich hlas v politike nič neznamená. Teda veľká časť novej generácie si kladie otázku, načo vlastne voliť. A vy teraz prídete a hovoríte, že poďme voliť ešte menej často. Úprimne, ja sa tiež SNS ani veľmi nečudujem, že prichádzate práve s takýmto návrhom. Keď sa človek pozerá na vaše percentá, na váš výkon a teda na to, čo sa vám tu podarilo presadiť, čo predvádzajú vaši ministri, tak je vám asi jasné, že predstava, že sa k moci dostanete znova na základe nejakej reálnej politickej súťaže a dôvery ľudí je asi dosť nereálna. V podstate si chcete pripraviť systém tak, aby, ak sa tam znovu náhodou dostanete, tak účet za vaše zlyhania, aby prichádzal čo najneskôr. Napríklad taký váš pán minister Taraba je taký obrovský úspech, že ho podľa aktuálnych pán poslanec Dostál

Ďakujem za faktické poznámky, kolegyne, kolega, pán poslanec Lackovič, no áno, aj pán prezident Pellegrini povedal, že nemá zmysel predlžovať volebné obdobie, ak to nie je súčasťou nejakej širšej reformy a ja som aj teda hovoril o tom, že sú krajiny, kde došlo k predĺženiu volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť, ale tam to bolo sprevádzané nejakými reformami a toto nebola jediná vec, ktorá sa tam menila. Bola to súčasť nejakého balíka zmien, ktoré boli nejako previazané, mali nejakú logiku. Toto je taká politická hrádka a o tom, že je to politická hrádka, svedčí aj ten fakt, že sú tu dva návrhy, ani v rámci koalície sa nedokázali dohodnúť na tom, či budú meniť len samosprávy alebo aj parlament, teda dĺžku ich volebného obdobia. A ak slová pána prezidenta zahanbili poslancov HLAS-u, no tak správnym riešením, správnou reakciou by bolo stiahnuť ten svoj návrh, nie neprísť na rozpravu do parlamentu, kde sa hovorí o ich návrhu, bez ich prítomnosti, bez toho, aby tu bol jeden jediný poslanec alebo poslankyňa zo strany HLAS, zo strany, ktorá prišla s týmto návrhom. Pani poslankyňa Kosová, povedali ste, že niektorých poslancov ste nevedeli za celý čas mať akúkoľvek legislatívnu iniciatívu, niečo navrhnúť alebo nejaký pozmeňovák navrhnúť. A že prečo by teda ešte chceli o rok dlhšie sedieť vo funkciách. No ja si myslím, že v prípade niektorých poslancov je asi azda aj lepšie, že so žiadnymi návrhmi neprichádzajú, lebo väčšina tých návrhov, s ktorými prichádza vládna koalícia, je problém, ale áno. Zrovna koaliční poslanci argumentovať, že by tu mali byť ešte o rok dlhšie, tak nie je tam žiadny dôvod.