49. schôdza

Pekne. Ja sa opätovne pripájam k výzve kolegyne Števuľovej, aby sa pán minister zameral na naše otázky a aby sme dostali nejaké odpovede, len teda on musí aj počúvať, aby vedel, aké otázky mu kladieme, pán minister. Lebo nám dlžíte odpoveď, pán minister. Tak aspoň nejakú úroveň by to tu mohlo mať, ale zjavne toho sa nedočkáme tak tak skoro. Takže ja sa teda opätovne pýtam, komu tento návrh zákona pomôže, okrem ministra Husa Šutaja Eštoka, ktorý si to u vás vyloboval, a teda z čoho vychádzala potreba zmeniť doručovanie a kontumačné rozsudky, z akých dát, kto okrem Matúša Šutaja Eštoka takéto niečo žiadal, z čoho ste vychádzali a prečo teda, keď takáto potreba bola, ste nepriniesli návrh zákona, ktorý sa venoval týmto problémom, ale ste to prilepili do transpozície smernice. Pán minister. Hej, určite. A druhá otázka, aby ste vysvetlili, prečo teda vypadla tá národná úroveň. Z toho čl. zákona. Keď ste to tam pôvodne mali. To nie je diskusia, to nie je parlament. To fakt ako nemá úroveň, ale tak, čo už. Dúfam, že teda pán minister vnímal aj tie otázky a že sa dočkáme odpovede, aj keď aj keby ich vnímal, tak odpovede sa asi nedočkáme. A keď to

Pripomienka, pán podpredseda, že jedna vec je poznať rokovací poriadok a druhá vec je ctiť si parlamentnú demokraciu. A špeciálne tu na pôde parlamentu by sa malo diskutovať, hovoriť a mne skutočne veľmi prekáža, že máte konkrétny procedurálny návrh, pani poslankyňa? Najprv povedzte procedurálny návrh a potom ho môžete odôvodniť. Ja žiadam, aby odpovedali na otázky poslancov a poslankýň k predkladaným materiálom. Ďakujem. Každý štvrtok.

Vážený pán 10, poprosil by som o kľud v sále, pán poslanec Pročko. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj ja mám otázky na pána ministra. Ja som ich síce už povedal vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej. A vtedy sa pán minister síce nebavil s pánom poslancom Baškom, ale teda odbehol si, čo teda chápem, že občas si musí minister odbehnúť, tak by som ich zopakoval, lebo teda ja som ich síce povedal, ale on ich nepočul. Tá prvá otázka sa týka toho, že aký bude mať ten zákon zmysel po zúžení predmetu úpravy iba na šikanózne žaloby s medzinárodným prvkom. Lebo tie šikanózne žaloby, o ktorých vieme, sú šikanózne žaloby od slovenských politikov, slovenských podnikateľov. Nie sú to šikanózne žaloby od Európskej komisie, európskych inštitúcií, európskych firiem, že či teraz stačí, že si takto odfajkneme, že transponovali sme smernicu a vôbec nás nezaujíma, aký bude reálny dosah tej právnej úpravy, že či naozaj niekomu pomôže. Alebo teda z akého dôvodu sa toto udialo. Zaujíma ma aj to, čo na čo sa pýtali kolegyne, že aký teda, ako sa to tam dostalo a prečo sa to tam dostalo, ale mňa zaujíma aj ten praktický aspekt. Teda, že aký to potom bude mať význam, koho ten zákon bude chrániť. A druhá moja otázka sa týka toho, o čom hovorila vo svojom vystúpení pani poslankyňa. A koľko váži? Či to nebude viesť k právnej neistote práve voči tým ľuďom, ktorí používajú elektronickú schránku, pretože – a to pripúšťam – sú ľudia, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku a vôbec s ňou nerobia, lebo sú takí, ktorí si ju nedôsledne kontrolujú a tým vychádza vaša právna úprava v ústrety, ale sú ľudia, ktorí elektronickú schránku využívajú, na to elektronické schránky existujú a týchto môže poškodiť, lebo tí sa môžu spoliehať na to, že im bude korešpondencia s orgánmi verejnej moci vrátane verejnej správy, vrátane súdov doručená elektronicky, ako im je všetka ostatná, a tuto zrazu príde nejaké doručenie žltým lístkom, ktoré si nemusia všimnúť, môže sa stratiť, nemusia bývať na adrese svojho trvalého pobytu a práve preto používajú elektronickú schránku a tak ďalej, a dokonca môže nastať situácia, že niekto bude viesť spor a bude dostávať komunikáciu do elektronickej schránky, bude komunikovať so súdom prostredníctvom elektronickej schránky a zrovna ten rozsudok mu nepríde do elektronickej schránky, ale príde mu žltým lístkom. Nebude to trošku zvláštna situácia? Podľa mňa bude, ale teda, aký to má význam, keď napríklad účastník komunikuje elektronicky so súdom a rozsudok pre zmeškanie, lebo aj taká situácia môže nastať, mu príde žltým lístkom. Pošta fyzicky. No a teraz by som sa chcel bližšie venovať obsahu a teda konkrétne pripomienkam Ministerstva vnútra, ktoré reagovali na babráctvo ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ako súkromnej osoby, nie ako ministra, ale ako súkromnej osoby, ktoré sa premietli do návrhu zákona a sú podľa môjho názoru zneužitím. Pozdravujeme na balkóne. Neviem koho, nedostali sme informáciu, ale zdravíme divákov. Študentov a študentky. A nemáme informáciu. Keby sme vedeli, odkiaľ ste, tak vás pozdravíme aj adresne. Zdravíme Košice. Čo by sme robili, keby sme nemali pána poslanca Pročka. Dobre. Čiže ešte raz. Do návrhu zákona sa dostali veci, ktoré sú vecou osobného záujmu verejného funkcionára ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. A dokonca veci, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, lebo tie zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, aj v tej forme, ako ich navrhovalo, aj v tej forme, ako sa dostali do návrhu zákona, sú podľa môjho názoru v rozpore s verejným záujmom. A dokonca ja tam vidím ten konflikt tak intenzívny, že som podal podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, aby začal konanie. Preskúmal, či teda minister neuprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ja som presvedčený, že áno, ale tak bude na výbore, aby to posúdil. Výbor by mal začať konanie, lebo môj podnet má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ústavný zákon preto, aby začal konanie. Ako to konanie dopadne, bude teda na výbore, aby posúdil, či tam ten konflikt je a či nastalo uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Ale je teda možné aj – a taká je prax v ostatnom období –, že výbor napriek tomu, že sú splnené podmienky dané ústavným zákonom, konanie ani len neotvorí. A výbor sa má zísť v utorok a ja sa v tejto súvislosti chcem poďakovať pánovi ministrovi Suskovi, na rozdiel od predrečníčok a predrečníkov nebudem len kritický, ale chcem teda aj oceniť to, že pán minister Susko nechal termínovať tento bod práve na dnešný deň, lebo je tu priestor, aby sme o tom konflikte záujmov pána ministra Matúša Šutaja Eštoka hovorili a do sýtosti sa o ňom diskutovali. Obvykle na výbore nie je taký priestor, výbor rokuje neverejne. A keď neotvorí konanie, tak je to otázka dvoch minút, keď predsedníčka výboru uvedie ten návrh a koaliční poslanci konštatujú, že konanie nezačalo a teda tým sa to skončí. Teraz máme možnosť presne o tej téme hovoriť v pléne, lebo môj podnet sa týka samozrejme tohoto návrhu zákona, jeho obsahu a spôsobu, akým sa tam dostalo to inkriminované ustanovenie. Takže ešte raz ďakujem, pán minister Susko, za túto možnosť. A navrhuje sa doplniť do Civilného sporového poriadku § 276a, ktorý znie: Na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní elektronickej schránky nepoužijú. Ak by toto platilo v čase, keď prebehla tá slávna kauza pána ministra vnútra, tak by neprehral tým spôsobom, akým prehral. Prehral by asi iným spôsobom, ale neprehral by tak, že by to vyznelo, že je babrák, ktorý má síce elektronickú schránku aktivovanú, ale si ju nepreberá a nepozerá a nekomunikuje elektronicky. A teraz spätnú účinnosť to nemá, ale určite to má účinnosť smerom na vyznenie celého sporu, lebo toto bolo široko medializované. Pán minister vnútra bol za to kritizovaný, dokonca ironizovaný a vysmievaný. Ale treba povedať, že toto, čo sa dostalo do návrhu zákona, nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona, a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Návrh zákona nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Idem teda tu opakovať celý ten priebeh, ale teda minister vnútra Šutaj Eštok prehral súdny spor o ochranu osobnosti. Žalovali ho čurilovci, ktorých prirovnal k vrahom a mafiánom a k Mikulášovi Černákovi. A o tom celom informoval ich advokát pán Péter Kubina. A teda prehral to minister vnútra vlastnou pasivitou tým, že si nekontroloval elektronickú schránku. Bola mu doručená výzva, nereagoval, bol mu doručený rozsudok, nereagoval, neodvolal sa. Rozsudok nadobudol účinnosť a stal sa právoplatným. A v tom istom čase, respektíve o pár týždňov neskôr, lebo on sa ešte pokúsil zvrátiť to, nepodarilo sa mu to zvrátiť právnymi prostriedkami. A vzápätí predložilo Ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, o ktorom rokujeme, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Tak opäť okrem tej možnosti, o ktorej som hovoril vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Števulovej, že sa pán minister Šutaj Eštok domnieva, že on je tou osobou zapojenou do verejnej účasti a zjavne neopodstatnený nárok a zneužívajúce súdne konanie je to, že ho vyšetrovatelia žalovali za výroky, ktoré o nich mal, tak pripomienky Ministerstva vnútra išli zjavne nad rámec toho, čo bolo v návrhu zákona. A Ministerstvo vnútra navrhovalo úplne vylúčiť možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania, ďalej spor, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľnosti. To znamená, že v týchto prípadoch, v týchto typoch sporov by sa úplne vylúčil rozsudok pre zmeškanie. Toto ministerstvo nenavrhuje, čo teda opäť oceňujem, že Ministerstvo spravodlivosti nepodľahlo tomu tlaku a teda nešlo do takéhoto širokého obmedzenia rozsudku pre zmeškanie a obmedzilo sa iba na tie žlté lístočky v prípade rozsudkov pre zmeškanie, lebo toto by úplne znefunkčnilo v daných veciach možnosť rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie. A tá druhá pripomienka Ministerstva vnútra navrhovala úplné vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. Čo by znamenalo znefunkčnenie doručovania do elektronickej schránky, lebo kto by chcel robiť obštrukcie, no jednoducho by si neprebral to, čo mu prišlo do elektronickej schránky. Nenastala by fikcia doručenia. Čo potom? Potom by sa mu muselo doručovať papierovo alebo akým spôsobom? Čiže to, čo sa nakoniec dostalo do návrhu zákona, bolo výrazné zmäkčenie toho, čo žiadalo Ministerstvo vnútra. A také zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, respektíve pán minister Šutaj Eštok, by určite výrazným spôsobom znížili efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, obmedzili by rozhodovanie súdov prostredníctvom rozsudkov pre zmeškanie, oslabili by doručovanie prostredníctvom elektronických schránok, vytvorili by širší priestor pre obštrukcie, vyhýbanie sa súdnemu konaniu a predlžovanie súdnych konaní a tým znížili aj vymožiteľnosť práva, ktorá je verejným záujmom. A v čase ministrovej kauzy, keby platilo to, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, samozrejme, že by to nedopadlo takýmto spôsobom, nebude to pôsobiť spätne, to nikto netvrdí, že to z právneho hľadiska ovplyvní tú súdnu kauzu pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ale z hľadiska toho, ako tá kauza vyznie, je to dôležité, lebo ak sa zmení právna úprava, dostane pán minister do rúk argument, že ja som prehral nie preto, že som bol pasívny, že som si nekontroloval elektronickú schránku, že som to zbabral, ale preto, že bola zlá právna úprava. Vidíte, aj Národná rada uznala, že ten zákon bol zlý a zmenila ho. A Ministerstvo spravodlivosti neakceptovalo tie pripomienky tak, ako boli navrhnuté. Uskutočnilo sa rozporové konanie a výsledkom rozporového konania je tá formulácia, že na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. A prečo si myslím, že ide o konflikt osobného a verejného záujmu? Ministerstvá patria medzi povinne pripomienkujúce subjekty. Obvykle pripomienkujú veci, ktoré sa týkajú ich vecnej pôsobnosti, nejako s ňou súvisia, alebo, keď ministerstvo jedno niečo navrhuje, tak veľmi často to zasahuje aj do pôsobnosti iného ministerstva. Alebo ide o legislatívne, legislatívno-technické záležitosti, to sa najčastejšie pripomienkuje. Niekedy sa tam prejaví politický názor ministra. A to je tiež legitímne, že jeden minister má iný politický názor na danú vec, aj keď sa netýka pôsobnosti jeho rezortu, ako minister, ktorý niečo navrhuje, trebárs sú z inej politickej strany a tie strany majú na danú vec iný názor. Opäť nie je to čisto právna vec. Je tam aj politický rozmer. Ale je to v poriadku. Lenže v tomto prípade nešlo ani o jednu z týchto možností. Nie je to vec, ktorá by sa týkala pôsobnosti Ministerstva vnútra a ani nie je to vec, ktorú presadzovala strana HLAS vo svojom volebnom programe alebo niečo podobné. Išlo evidentne o vec, ktorá súvisela s osobnou skúsenosťou Matúša Šutaja Eštoka, ministra vnútra, ale ako súkromnej osoby, ktorá prehrala súkromný spor. A vlastným babractvom. A samozrejme, že samotný fakt, že nejaká osobná skúsenosť ministra sa premietne do toho, čo presadzuje, nemusí byť problémom, ak je to vo verejnom záujme zároveň. Ak minister narazí na niečo, že verejný záujem je ohrozený a on sa o tom dozvedel na základe svojej osobnej skúsenosti, môže to byť v poriadku, ale v tomto prípade osobný záujem Matúša Šutaja Eštoka znížiť tie reputačné náklady, ktoré mu vznikli touto kauzou, je v rozpore s verejným záujmom. Verím v danej veci vymedzia. V danej veci je podľa môjho názoru vymožiteľnosť práva. Lebo dôležitou súčasťou vymožiteľnosti práva sú efektívnosť a rýchlosť súdneho konania a elektronizácia súdneho konania vrátane komunikácie súdov s účastníkmi konania prostredníctvom elektronickej schránky a existencia takých inštitútov, ako je fikcia doručenia alebo rozsudok pre zmeškanie, sú dôležitými nástrojmi, ktoré prispievajú k vyššej efektívnosti súdneho konania a tým aj k lepšej vymožiteľnosti práva. A ich oslabenie, ktoré sa navrhuje, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra a ktoré síce v zmiernenej forme, ale stále je obsiahnuté v tom návrhu zákona, ich oslabenie zníži efektívnosť súdneho konania. A teda tým oslabí verejný záujem, poškodí verejný záujem. Fikcia elektronického doručovania okrem toho, že umožňuje znížiť náklady, umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu, hospodárnejšiu komunikáciu medzi súdmi a účastníkmi konania, znižuje prieťahy v konaní, minimalizuje riziko obštrukčného správania zo strany účastníkov a vyhýbanie sa preberaniu písomností. Rovnaký verejný záujem je aj na existencii fikcie doručenia, ktorá bráni tomu, aby účastník konania mohol vlastnou pasivitou predlžovať spor alebo nielen pasivitou, ale aj úmyselným obštrukčným konaním mariť priebeh konania. Preto je dôležitá fikcia doručenia, ak si reálne nepreberie účastník konania poštu, a takisto rozsudok pre zmeškanie zabezpečuje procesnú disciplínu účastníkov konania a zvyšuje efektívnosť rozhodovania súdov. A v tomto prípade je osobný záujem ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v rozpore s verejným záujmom. A mal by to posúdiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ale my tu teraz nehovoríme o tom, či porušil ústavný zákon. Hovoríme tu o tom, či ten zákon, tak ako prišiel do parlamentu, je vo verejnom záujme alebo nie je vo verejnom záujme. Ja som presvedčený, že je v osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka, nie v právnom, ale v politickom osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka. A je v rozpore s verejným záujmom. To je ešte väčší problém. A nie je žiadny dôvod domnievať sa, že ten návrh pripomienkovali úradníci Ministerstva vnútra, ktorí si to všimli. A je dôležité aj to, že Ministerstvo spravodlivosti s takouto úpravou neprišlo. Lebo však Ministerstvo spravodlivosti, ak by malo informácie, že je tam nejaký problém, treba to nejako upraviť, je to neprimerane prísne, tak by to bolo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré s tým prišlo, nie Ministerstvo vnútra. A teda záverom chcem opäť len oceniť, že Ministerstvo spravodlivosti úplne nepodľahlo tomu tlaku, lebo keby prevzalo tie pripomienky tak, ako ich navrhovalo Ministerstvo vnútra, bolo by to ešte horšie. Takto je to iba zlé. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Ondrej, za tvoje vystúpenie. Áno. Vždy by to mohlo byť aj horšie, ale prečo tu stále musíme mať a zaoberať sa zlými návrhmi, ktoré nepomáhajú ľuďom, ktoré pomáhajú jednotlivým politikom, tak ako je to v tomto prípade. Pretože aj tu môžeme sa baviť o tom, že či je to v poriadku, keď dajme tomu pri schránke, ktorú ten človek nepoužíva reálne a nastavené to je tak, že vlastne, keď máte aktívnu tú schránku, tú štátnu, tak už musíte vlastne tam chodiť a musíte to kontrolovať alebo musíte mať nejaký iný systém. Nie je to úplne šťastné. To si povedzme, to si povedzme pravdu, ale ten zákon platí, jednoducho je takýto. Ak chceme zmenu, ak sa chceme baviť o tom, že toto nie je úplne ideálne, chceme trebárs, že ľudia, ktorí prestali podnikať, tak jednoducho už tú schránku až tak nevyužívajú. Môže sa im stať, že jednoducho im niečo unikne z tej schránky, tak si môžu vybrať. Ale teraz zmeňme ten systém vo verejnom záujme, nie v záujme Matúša Šutaja Eštoka, koaličného politika, predsedu politickej strany koaličnej. A tak, že meníme civilný sporový poriadok, ktorý zároveň bude znamenať, že sa tie konania budú naťahovať, že nebudeme vedieť ukončiť niektoré konania, že ľudia, ktorí nemajú dobré úmysly, ktorí nechcú akoby vyriešiť a ukončiť tie tie súdne spory, ktoré majú, tak aj takýmto spôsobom to môžu môžu naťahovať, pretože to preberanie pošty a tie fikcie doručovania je jednoducho, je to oveľa zložitejšie. Však, preto sa to zaviedlo. Toaletný elektronický

No, Ondrej, dosť! Vôbec s tebou nesúhlasím. Že máme ďakovať pánovi ministrovi, že v piatok tu diskutujeme s ním. Že si termínoval bod, pretože pán minister je tak skúsený. Že on si termínoval bod na piatok a počítal s tým, že to rýchlo prejde, takže vôbec s tebou nesúhlasím a nemáme mu za čo ďakovať, že diskutuje s nami, on má s nami diskutovať. A tiež si dovolím oponovať v tom, že mu ďakujeme za to, že vlastne on priniesol len zlý zákon, ktorý mohol byť ešte horší. No ja mu hovorím, naopak, pán minister, že sa nehanbíte. Prinesiete sem zlý zákon, prídete sem so zákonom, ktorý je naozaj lex Šutaj Eštok. Vy sa nehanbíte? Vy ste minister spravodlivosti, nie nespravodlivosti. Pani

Ďakujem pekne. Pán poslanec, áno, niektoré veci treba opakovať a treba ich zopakovať. Je to naozaj hanba, že minister spravodlivosti prinesie pravidlo prekonania pred súdom, aby tu z ministra vnútra urobil obeť, ktorý elitných vyšetrovateľov označil za vraha a má za to platiť. Tak za to príde sem minister spravodlivosti, aby ministra vnútra, ktorý si neotvoril elektronickú schránku, tak ešte vlastne obetoval, preto všetkých slušných ľudí, aby z tohto ministra urobil obeť. Vnútra urobil obeť, ktorú elitných vyšetrovateľov označil za vraha a má za to platiť. Tak za to prines príde sem minister spravodlivosti, aby z ministra vnútra, ktorý si neotvoril elektronickú schránku, tak ešte vlastne obetuje preto všetkých slušných ľudí, aby z tohto ministra urobil obeť. Všetkých slušných ľudí, ktorí chceli mať elektronickú schránku, aby mohli slušne komunikovať so štátom, so súdom a mali istotu, že im tam naozaj štát bude doručovať veci. Tak toto minister spravodlivosti obetuje. Obetuje týchto všetkých slušných ľudí. Len aby z ministra vnútra, ktorý tu bez akéhokoľvek právneho dôvodu označí elitný vyšetrovateľ za vraha a má za to platiť tak, aby z neho urobil obeť. Tak naozaj napľuje do očí slušným ľuďom, ktorí chceli ísť normálne s modernou dobou a mať elektronickú schránku. No tak budú, bohužiaľ, musieť pracovať v papierovom svete a nemôžu sa spoľahnúť, že všetko, čo im bude doručovať súd, im príde do schránky. Lebo minister spravodlivosti sa tak rozhodol s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a je to dôkaz toho, že táto vláda neslúži slušným ľuďom, ale iba svojim vlastným ľuďom, áno, svojim ľuďom ako Matúšovi Šutajovi Štukovi, svojim ľuďom ako Dušanovi Kováčkovi, svojim ľuďom ako Tiborovi Gašparovi a pre nich vedie štát, ale nie pre ľudí. Nie pre ľudí. Toto sú zjavne ľudia tejto vládnej koalície. Pre týchto ľudí slúži, ale nie pre ľudí, pre slušných ľudí. To nie. Pani poslankyňa

Ondro, ty si presne pomenoval, že tento zákon rieši len osobný záujem Matúša Šutaja Eštoka. A potom, čo pán minister spravodlivosti vykuchal tento návrh tak, že vyhodil ochranu pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni, je to viac ako zrejmé. Čo nie je lepším dôkazom toho, že tu nejde o verejný záujem. Mňa by naozaj zaujímalo vysvetlenie, prečo pán minister spravodlivosti nechce chrániť ľudí na Slovensku pred šikanóznymi žalobami. Prečo prečo? Keď najprv to chcel očividne, veď tak návrh predložil do MPK. Čo sa stalo, že zrazu ľuďom na Slovensku túto ochranu poskytnúť nechce? Mňa to skutočne zaujíma. Veď to bol dobrý návrh na začiatku, ktorý poskytoval ochranu ľuďom na Slovensku, aby mali zabezpečenú spravodlivosť a ochranu pred týmito šikanóznymi žalobami. Veď to je niečo, čo reálne sa deje. A vy ste chceli pôvodne ľudí na Slovensku predtým ochrániť. A prečo už nechcete? Mňa by to naozaj zaujímalo, lebo tu potom nejde o verejný záujem, nejde o záujem ľudí na Slovensku. Tento zákon sa scvrkol na ochranu Matúša Šutaja Eštoka a jeho politického obrazu. Nič iné tento zákon momentálne nepredstavuje. Len toto. OK.

Tu treba donekonečna opakovať tri základné otázky na ministra spravodlivosti. Prvá, komu inému ako Matúšovi Šutajovi Eštokovi pomôže tá zmena pri rozsudkoch pre zmeškanie? A ako ľuďom pomôže tým, ktorí majú aktivované elektronické schránky a napríklad nebývajú v mieste svojho trvalého bydliska a preto majú aktivovanú tú elektronickú schránku, že možno aj stovky km bývajú mimo svojho miesta trvalého bydliska, budú teraz musieť striehnuť na papierovú poštu. Komu inému toto pomôže? Ako ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Komu? Ďalej, druhá otázka, kto loboval za tých 15 dní lehoty pre súdy? Prečo sa to tam objavilo, keď to nebolo v pôvodnom návrhu? A posledná otázka, prečo ste zmenili návrh tohto zákona, ktorý poskytoval ochranu domácim sporom, domácim novinárom, ktorých šikanujú politici? Prečo ste to zmenili, keď v MPK to bolo inak a pridávam ďalšiu otázku. Podľa vás je toto správne? Je to morálne a etické, že do MPK predložíte jednu verziu zákona, ale tú skutočnú verziu, ktorú už ľudia nemôžu pripomienkovať, odborné subjekty nemôžu pripomienkovať, ktorá je diametrálne odlišná, predložiť až do parlamentu. To je podľa vás OK?

A kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Vančo, presne nad tým som uvažoval, že, ak má niekto problém s tým, že sa mu doručuje elektronicky a on už nemá záujem, aby sa mu doručovalo elektronicky, že napríklad predtým bol povinný subjekt alebo si sám aktivoval schránku a potom zistil, že mu to nevyhovuje. No tak dobre, tak možno je riešením umožniť mu deaktivovať tú elektronickú schránku a nepoužívať ju, keď mu to nevyhovuje, ale nie zavádzať takúto účelovú nesystémovú výnimku, ktorá naozaj môže pomôcť tým technicky nezdatným jednotlivcom, ale zároveň môže poškodiť množstvo ľudí, ktorí reálne elektronické schránky používajú. Pán poslanec Pročko, ja som neďakoval pánovi ministrovi Suskovi za to, že s nami diskutuje, lebo však zatiaľ s nami ešte nezačal diskutovať. Uvidíme, či začne. A ja som ďakoval za termínovanie toho bodu, lebo vec, ktorú som dal na Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ktorá sa týka práve tohto návrhu zákona, je ju možné prediskutovať aspoň teda medzi nami aj v pléne, nielen na uzavretom rokovaní Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v utorok. A to, že Ministerstvo spravodlivosti neprevzalo návrh Ministerstva vnútra v tej podobe, v akej bol navrhnutý, je podľa môjho názoru aj ďalší argument do toho, že to, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, nebolo vo verejnom záujme. Bolo to tak zlé, že ani Ministerstvo spravodlivosti, ktoré chcelo nejakým spôsobom asi vyjsť v ústrety koaličnému partnerovi, to neprebralo v tej forme, v akej to Matúš Šutaj Eštok navrhol alebo teda zadal svojmu ministerstvu, aby dal takú pripomienku, lebo to by bol ešte väčší zásah do efektívnosti súdneho konania a do uplatňovania tých inštitútov, o ktorých som hovoril. Teraz sa pýtam, či sa

Reagovať faktickými poznámkami, pani Špánik. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, že som chcel reagovať. A musím sa ospravedlniť na časť dnešnej schôdze, ale ja sa samozrejme vrátim, takže budem diskutovať aj ďalej. S tým, že aby som teda ešte mohol reagovať na vaše rozpravy k tomuto bodu, tak som si teda dovolil prihlásiť sa na začiatku ústnej rozpravy. A možno vyvrátil určitým spôsobom demagógiu, ktorú sa tu pokúšate šíriť. Neviem teda úplne, pani poslankyňa Števová, ste povedali, že to spomalí trestné konania. Tento návrh zákona, neviem, ako sa to týka trestných konaní. Prosím? Povedali ste trestné konanie, že to spomalí. Ale dobre. Mohli ste sa pomýliť. Ale teda absolútne a zásadne nesúhlasím s tým, a to si dovolím tvrdiť, že je demagógia, že to sa robí kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A kvôli tomu, že jemu to má nejako pomôcť. Jemu táto právna úprava a konkrétne jemu už nijak nepomôže, ani nemôže pomôcť, ani v budúcnosti nemôže pomôcť. Takže to, že Matúš Eštok je verejne činná osoba a tento prípad bol medializovaný, neznamená, že takýchto prípadov nie sú tisíce. Podľa štatistík, a my pracujeme s tými štatistikami, pani poslankyňa Kolíková, aj bez vášho obrovského analytického centra s absolútne neprimeranými platmi a podobne, ktorého ste ani vy sama nepočúvali pri súdnej mape, jeho analýzy. Tak týchto prípadov bolo 26 000 za ostatné obdobie. 26 000 ľudí má rozsudky pre zmeškanie. Táto právna úprava nie je kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo, ako som povedal, tak táto úprava jemu osobne už nijako nepomôže. Táto úprava je práve pre ochranu iných osôb, ktoré by mohli na takúto právnu úpravu doplatiť, pretože sa nedozvedia o tom, že bolo vo vzťahu k nim vôbec začaté konanie. Už nehovoriac o tom, že nemajú potom možnosť sa dozvedieť o tom, že je nariadené hlavné pojednávanie, ak vôbec je nariadené a podobne. To, že ja nesúhlasím s tým, ako bolo v tomto konkrétnom prípade Matúša Šutaja Eštoka vedené toto konanie, je iná vec. Vy ste povedali, že neexistuje možnosť, že by mohol byť úspešný, respektíve výrok by nemohol vyzerať inak, no s týmto ja absolútne nesúhlasím. Najmä v prípade žaloby o ochranu osobnosti. Pretože v prípade žaloby o ochranu osobnosti, a vy to dobre viete, pani poslankyňa, Občiansky zákonník hovorí v ods. 1 príslušného ustanovenia, že ak teda bolo porušené právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby, má právo na primerané zadosťučinenie. Ak nepostačuje primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia alebo podobného, môže žiadať primeranú náhradu v peniazoch, hovorí ods. 2. Ale na to, aby mohol niekto žiadať primeranú náhradu takéhoto zadosťučinenia v peniazoch, je nutné dokazovanie. Lebo to sa musí preukázať, aká škoda bola niekomu spôsobená. To znamená, musí byť nariadené hlavné pojednávanie a musí byť dokázaná, preukázaná, aká niekomu vznikla nemajetková ujma a sudca sa tým musí zaoberať a vyhodnocovať primeranosť. Takéto rozhodnutie vôbec podľa môjho osobného právneho názoru nemôže byť kontumačným rozsudkom, kde sa sudca vôbec nezaoberá oprávnenosťou výšky nemajetkovej ujmy a náhrady za nemajetkovú ujmu. Keby tam bolo 100 miliónov, tak by rozhodol súd, že musí zaplatiť 100 miliónov bez toho, aby to dokazoval, chcete povedať? Lebo aký je rozdiel v tom, že či 16 000 alebo 100 miliónov? Čiže podľa môjho názoru tento prípad vôbec nemal byť rozhodnutý kontumačným rozsudkom, pretože tu malo byť vykonané dokazovanie, ktoré vykonané nebolo, lebo nebolo nariadené ani hlavné pojednávanie. Takže toto nie je vôbec o Matúšovi Šutajovi Eštokovi, lebo tam je to úplne scestné, to rozhodnutie podľa môjho osobného názoru, ale tak to konanie pokračuje, uvidíme, ako dopadne. Ale týka sa to ďalších, ako som povedal, tisícok ľudí, 26 000 ľudí, ktorí boli práve preto, že sa nedozvedeli o tom, že je proti nim vedené nejaké súdne konanie, postihnutí kontumačným rozsudkom. A tu si myslím, že s týmto do budúcnosti musíme niečo robiť a nie je to súkromný záujem Matúša Šutaja Eštoka, v tom nesúhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale je to verejný záujem na tom, aby sme takýchto ľudí, ktorí sa nedozvedia o tom, že prebieha voči nim nejaké súdne konanie, aby neboli takýmto spôsobom postihovaní. Ja takisto nesúhlasím a preto sme ani nesúhlasili s tým, aby tento inštitút bol vôbec vypustený zo Správneho súdneho poriadku, ale na druhej strane sa musíme zamyslieť nad tým, ako urobiť tú právnu úpravu tak, aby ľudia, ktorí sa nedozvedia, pretože môžu byť chorí, môžu byť v nemocnici, môžu byť odcestovaní a nemajú prístup k internetu, akým spôsobom by ten súd mal zabezpečiť doručenie žalobného návrhu akýmkoľvek spôsobom dotknutému subjektu, a nie tak, že nastane fikcia doručenia a vybavené rozhodnutím, rozsudkom pre zmeškanie. Toto podľa mňa nie je správny prístup. A úplne nesúhlasím s tým, čo hovoríte, že opäť rozdeľujete ľudí medzi slušných a neslušných. Čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici dlhodobo? Nie, pani poslankyňa Kolíková povedala, že chránime tých neslušných, respektíve nechránime tých slušných. A čo je na tom neslušné, že niekto je v nemocnici 2 – 3 – 4 mesiace, veď je to bežné. A nemá prístup k elektronickej schránke, nedozvie sa, a teraz príde o celý majetok, lebo súd napríklad v ochrane osobnosti, keď si niekto niečo na neho vymyslí, využije tú situáciu, že je v nemocnici, tak príde o celý majetok? Tak takto by asi právo fungovať nemalo. Čiže my s tým musíme niečo urobiť systémovo tak, aby sme chránili ľudí, starších ľudí napríklad, ktorí si nejakým spôsobom aj omylom aktivovali tieto elektronické schránky a nechodia do nich. Mali by sme nastaviť nejaký systém. Ja nehovorím, že ten systém je najsprávnejší. Môžeme sa aj baviť o tom, ako to inak nastaviť. Ale určite si myslím, že to nemôžeme nechať tak a vystaviť tisíce ľudí takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúša Eštoka alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam. Takýmto rozhodnutiam pre zmeškanie, teda kontumačným rozsudkom. Práve pri elektronickom práve pri elektronickom doručovaní. Čiže to je k tomuto, absolútne ešte raz odmietam, že je to lex Matúš Tajéštok alebo pre neho robené, pretože jemu to nijak nepomôže. Ale môže to pomôcť tisíckam iných ľudí. Takže to je, to je ten dôvod, prečo sme v rámci medzihlavného pripomienkového konania akceptovali túto pripomienku, aj keď nakoniec v tej právnej úprave bola inak, ako bola navrhovaná Ministerstvom vnútra. No už vôbec nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že ide o nejaký lobbing. Prosím vás pekne, aký lobbing? Veď ministerstvá sú povinne pripomienkujúci subjekt k zákonom. A všetky pripomienky, ktoré každé ministerstvo, respektíve každý iný povinne pripomienkujúci subjekt, všetci dobre viete, že sa s tým ministerstvom musí zaoberať, musí to vyhodnotiť a musí zdôvodniť, že to neprijme alebo to teda zapracuje a zdôvodní, prečo a akým spôsobom to zapracovalo. Obdobne ide aj o tú lehotu 15 dní, ktorú napadla pani poslankyňa Kolíková, keby si pozrela zdôvodnenie návrhu, tak v čl. 1 ods. 1 v dôvodovej správe je to zdôvodnené, prečo tam bola nastavená 15-dňová lehota a bola to pripomienka Slovenskej advokátskej komory. No ste povedali, že to nebolo predmetom pripomienkového konania. No bolo. Niekto mu to ustanovil. Ale v tomto zmysle. Však môžeme sa o tom baviť, že dá sa to zlepšiť, dá sa to upraviť inak, ale to sme si my nevymysleli, alebo že by to len tak spadlo z neba. Všetko to boli pripomienky, ktoré boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o transpozíciu, Úrad vlády je takisto povinne pripomienkujúci subjekt. Úrad vlády má na starosti kontrolu gold platingu a tak, ako som to povedal už na otázku na hodine otázok, ktorú ste mi v tejto veci položili. Neviem, či pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Števulová, už si nepamätám. Tak už som to vysvetlil, že bola to pripomienka, ktorá hovorí o tom, že išlo o gold plating, respektíve že išlo o povinnosti alebo právnu úpravu, ktorá je nad rámec smernice. Je pravdou, že sú tu odporúčania Európskej komisie, ale tie odporúčania dobre viete všetci, že nemajú záväzný charakter. Takže túto pripomienku v rámci povinnosti alebo právnej úpravy nad rámec príslušnej smernice sme teda v rámci rozporových konaní a v rámci rokovania Legislatívnej rady vlády odstránili. Preto je ten návrh taký, ako je, že sa týka len cezhraničného prvku. A okrem toho, veď my máme v Správnom súdnom poriadku už dnes čl. 5, ktorý jednoznačne hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Veď my to už dnes máme v právnom poriadku iným spôsobom upravené, ako to hovorí smernica, ale máme to upravené. Takže ja vôbec nechápem, v čom je ten problém a v čom vidíte nejaké účelové konanie. A teda odmietam tú motiváciu, čo ste tu naznačili z hľadiska Úradu vlády. K súdnej reforme sa vyjadrím ešte osobitne a teda len teraz dopredu hovorím, že to vôbec nie je pravda, že pri špecializácii v rámci konkrétnych špecializácií sa zrýchlili konania, práve naopak, pri niektorých špecializáciách sa zásadným spôsobom spomalili, ale k tomu budeme ešte osobitne hovoriť. Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku. To, že je rozdielna právna úprava vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému, je samozrejme len logické, veď ten žalobca, keď využije elektronické prostriedky, ktorými komunikuje, ak má aktivovanú elektronickú schránku, tak je len logické, že očakáva, že mu do tej elektronickej schránky niečo príde, kdežto ten žalovaný, ten sa o tom nemusí dozvedieť a v tom je ten rozdiel, a preto nevidím vôbec tú logiku toho, že by to malo byť upravené rovnako. Takže odpoveď na toto. Takže myslím si, že som odpovedal na všetky výhrady, ktoré boli v rozprave nastolené. Ďakujem pekne za pozornosť.