49. schôdza

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.

Čas uplynul, pán minister, takže pristúpime k ďalšej otázke. Otázka je od pána poslanca Františka Petra, ten je tu. Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte náhle opravenie a spustenie ropovodu Družba? Vážený pán predsedajúci, vážené dámy

Poslankyne a páni poslanci, v parlamente je zakázané ukazovať obrázky, takže pre vás všetkých, a potom, čo skončí táto časť, som pripravený vám samozrejme preukázať to, čo teraz popíšem slovami, a rád vám to ukážem, preto, keby mal niekto pochybnosti. A čo tieto fotografie preukazujú? Preukazujú to, že u nás, u našich východných susedov, sa dejú zázraky. Spadla bomba, ktorá všetko zničila, potom sa tam štyri mesiace nič nedialo, až prišlo zázračné slovíčko „teč“ a zrazu tá ropa sa zase v tom ropovode rozprúdila. Myslím si, že je extrémne nebezpečné, keď skončíme so srandami, ale myslím to vážne. Toto je pripravené pre vás všetkých, ktorí by na to neverili. Tu sú jednotlivé dáta a dátumy, ako vlastne vyzerali tie priestory od toho útoku až po dnešok, kde si môžete pozrieť, kde všade prebiehali práce, prebiehali pomerne všade okrem ropovodu Družba. To je teda viditeľné, ale raz vám to ukážem. Čo je ale samozrejme princípom tejto otázky, je to, že ako je to vlastne možné. Ako je možné, že v 21. storočí, v čase, kedy Európska únia dotuje a živí našich východných susedov, kedy Slovenská republika investovala viac ako 700 miliónov do pomoci Ukrajiny, takmer 3/4 % HDP, ešte stále patríme do prvej pätnástky krajín, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP. A vzťah Ukrajiny smerom k nám je taký, že najprv vypnú plyn a potom vypnú ropu. A to si myslím, že je rozhodujúca chyba. A čo je úplne najsmutnejšie, že Progresívne Slovensko toto správanie obhajuje, pretože v skutočnosti oni chránia ukrajinské záujmy, nie slovenské. Nás nezaujímajú ruské záujmy, ukrajinské, české, maďarské a tak ďalej. Na prvom mieste sú slovenské záujmy. A slovenským záujmom bolo, aby sme mali zabezpečenú starostlivosť o dostatok energetických zdrojov. Potom nás zaujíma, či naši bratia Česi majú problém a kedy sa snažíme, že hneď ako sa obnovuje, samozrejme, preprava ropy, budeme im poskytovať aj produkty z tejto ropy, pretože sami majú menšie dodávky práve pre krízu v Iráne. A dnes tá Družba, ktorou tak pohŕdate, ktorú sa tak snažíte, bola zavretá, môže byť životodarnou žilou aj pre západ Európy. A kedy si konečne uvedomíme, že sa nemáme pozerať na to, odkiaľ a ako to pochádza. Ak chceme udržať pri živote európsku ekonomiku, musíme chcieť byť konkurencieschopní. Úplnou základnou myšlienkou, ako byť konkurencieschopný, je byť lacnejší ako naši súperi. Môžeme byť o niečo drahší, ak poskytujeme väčšiu kvalitu, pochopiteľne. To sa takisto na trhu dá oceniť. Ale s dnešnými ekonomickými podmienkami naviazanými na Green Deal sa to jednoducho nedá. Zoberte si, koľko výroby sme im poslali mimo nášho územia. Pýtali sa ma včera, alebo predvčerom sme mali obed so zverencami Európskej únie, že čo sú teda tie odporúčania na podporu toho projektu na obnovenie výrobných kapacít obranných priemyslov v rámci Európy. Ja hovorím, slová nebudú stačiť a, bohužiaľ, ani peniaze, ale odklon od tej bláznivej zelenej politiky a od presúvania emisií na východ a tváriť sa, že to sa nás tým pádom netýka, že keď sa tie emisie produkujú v Číne, to nezhoršuje životné prostredie v Európe. Pán podpredseda, musím vás už prerušiť, lebo čas určený na otázky predsedovi vlády uplynul. Už som to trošku aj tak natiahol. Už teraz pristúpime k otázkam, ktoré boli položené členom vlády.

Takže budeme, ako som už uviedol, pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Ľubomíra Galka. Sedí v rokovacej sále a je na člena vlády dočasne povereného spravovaním vecí podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pána Druckera, ktorého zastupuje pán minister spravodlivosti Susko. Znenie otázky je nasledovné. Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky v stredu schválila potrebu urýchleného vykonania strategického environmentálneho posudzovania, v skratke SEA, vo vzťahu k akceleračným zónam veterných parkov, ktoré sú milníkom plánu obnovy. Prečo sa nejde vykonať podobný proces aj vo vzťahu k zonáciám národných parkov, ktoré sú rovnako milníkom plánu obnovy? Naviac, kedy Európska komisia verejne uviedla, že by mali aj tieto podliehať procesu SEA a posúdeniu podľa smernice o biotopoch, keďže v nich dochádza k znižovaniu stupňa ochrany a vytvárajú predpoklad pre výstavbu lyžiarskej infraštruktúry. Ste pripravení prevziať zodpovednosť za porušenie práva EÚ? Nech sa páči, čas na odpoveď 5 minút. Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, pán minister Drucker ma požiadal, aby som prečítal jeho odpoveď na vašu otázku. V prvom rade mi teda dovoľte uviesť, že Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku plní v tomto ohľade výlučne úlohu koordinátora implementácie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Za vecné naplnenie vami uvedeného míľnika Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky nesie zodpovednosť jeho vykonávateľ, ktorým je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. A v tejto súvislosti mi teda dovoľte rozdeliť odpoveď na vašu otázku na dve časti. Pokiaľ ide o materiál Zabezpečenie plnenia cieľa Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti rozvoja veternej energie, ktorý bol včera schválený vládou Slovenskej republiky, ten sme spoločne s pani podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva predložili z vlastnej iniciatívy. Samotné mapovanie potenciálu využitia veternej energie bude mať vo výsledku podobu strategického dokumentu, ktorého obsah musí zo zákona prejsť strategickým posúdením vplyvov, teda tzv. SEA. V tomto zmysle bolo na včerajšom rokovaní vlády schválený aj uvedený materiál. K zonácii národných parkov si dovoľujem uviesť, že príprava a schválenie zonácií národných parkov je veľmi komplexný odborný a legislatívny proces. Opatrenie v komponente päť Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky hovorí o zonáciách siedmich národných parkov. Nariadeniami vlády Slovenskej republiky boli v rokoch 2022 až 2023 schválené zonácie Národný park Veľká Fatra, Národný park Slovenský kras a Národný park Muránska planina, pričom ani jeden z týchto prípadov nebol posudzovaný v rámci procesu strategického posúdenia. Príprava zonácie ďalších štyroch národných parkov prebieha už viac ako rok a podľa mojich informácií tieto taktiež nebudú posudzované strategickým posudzovaním, teda SEA. Z vecného hľadiska však pripravujú návrhy zonácií odborníci a odborníčky zo správ jednotlivých národných parkov v gescii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré je vykonávateľom dotknutého opatrenia Plánu obnovy a odolnosti. V prípade potreby podrobnejších informácií ohľadom procesu SEA je preto potrebné obrátiť sa priamo na Ministerstvo životného prostredia. Ďalej uvádzam, že po rokovaniach medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Európskou komisiou, stakeholdermi, vrátane environmentálnych organizácií a predstaviteľov neštátnych vlastníkov, ako aj vedcami, bola spresnená metodika k definícii starých lesov, ktorá je dôležitým prvkom pre úspešné splnenie míľnika. Zároveň sa upravujú návrhy zonácií. Pokiaľ by v rámci celého procesu prípravy a schválenia zonácií národných parkov vyplynula potreba posúdenia vplyvov, o vykonaní takéhoto posúdenia rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor tohto opatrenia. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania s Európskou komisiou bolo vzájomne odsúhlasené, že návrhy zonácií sa budú predkladať na rokovanie vlády po dohode s odbornými útvarmi Európskej komisie. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem za odpoveď. Pán poslanec, chcete doplňujúcu? Nie. Takže budeme pokračovať ďalšou

Otázku tu položil pán poslanec Sabo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi ministrovi Tomášovi. Znenie otázky: Pán minister, nevadí vám, že rodičia detí do 11 rokov si budú dňa 8. mája čerpať OČR, ošetrenie člena rodiny, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, čím sa znížia ich príjmy a zvýšia náklady štátu? Považujete to za dobré konsolidačné opatrenie? Pán minister, skôr než vám dám slovo, ešte chcem privítať v priestoroch pre verejnosť pedagógov a žiakov základnej školy z Michaloviec z Krímskej ulice. Máte 5 minút čas na odpoveď. Nech sa páči, pán minister. Ďakujem veľmi pekne, vážený

Pán predsedajúci. Vážený pán, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, milí poslanci, poslankyne, vážny pán poslanec, čo sa týka konsolidácie, nie som správny adresát. Autorom konsolidácie je minister financií, takže jemu treba klásť otázky v zmysle, aký toto bude mať vplyv na konsolidáciu alebo nie. Druhé, z ktorého potrebujem opäť uviesť, možno, že to už konečne aj pochopíte aj v Progresívnom Slovensku, že k tomuto stavu, povedzme nadštandardnému, došlo tak, že balík lex konsolidácia, ktorý bol presadený, tak bol presadený v tomto zmysle. K akémukoľvek zmene tohto stavu sa dá dospieť len novelou zákona o štátnych sviatkoch, o sviatkoch, ktorý je v gescii Ministerstva kultúry. Myslím si, že toto sme si už vydiskutovali, a teraz poďme k podstate teda vašej otázky. Narážate na situáciu, keď teda by škola bola zavretá, teda žiaci by museli zostať doma, ak predpokladám, že o to tu ide, pretože OČR sa poskytuje v dvoch prípadoch, pokiaľ je dieťa choré, alebo pokiaľ je školské zariadenie zatvorené. Neviem, či je to z dnešného dňa alebo zo včerajšieho dňa. Priznám sa, že mám, hej, veľa práce, ale zachytil som a nechal som si aj poslať usmernenie Ministerstva školstva k avizovanému možnému zatváraniu škôl. A tam je jasne napísané, že riaditeľ školy môže dať deťom alebo žiakom riaditeľské voľno iba zo závažných dôvodov. Pôjde o riadny pracovný deň, takže otázka, či budú nejaké vôbec školy zavreté? A koľko ich bude? A chcem vás teda aj pripomenúť, že na Slovensku pracuje 2 milióny pracujúcich ľudí v pracovnom pomere. Takže dúfam, že nepaušalizujete túto tému ako nejaký paušálny problém. Ešte raz teda zopakujem. Ešte raz teda zopakujem. Nemusíte ma rušiť, pani Petrík. Ja odpovedám, ako najlepšie teda viem. Vy ste hneď už taká, hneď vám niečo nepasuje, ale ja budem používať fakty ako vždy. Čiže ešte raz, OČR sa má používať len vtedy, keď je dieťa reálne choré, alebo keď je zatvorená škola podľa usmernenia Ministerstva školstva. Vy ste hneď už taká, hneď vám niečo nepasuje, ale ja budem používať fakty ako vždy. Čiže ešte raz, OČR sa má používať len vtedy, keď je dieťa reálne choré alebo keď je zatvorená škola. Podľa usmernenia Ministerstva školstva by sa školy teda nemali zatvárať, pretože na to musí byť závažný dôvod. Také usmernenie školy. Na Slovensku pracuje 2 milióny ľudí v riadnom pracovnom pomere a vy sa ma v tej otázke pýtate štýlom, ako keby sa to malo týkať všetkých týchto pracujúcich ľudí. Čiže, ak sa ma pýtate na OČR, a OČR je 55 % z platu, keď to takto zjednoduším, tak ja vám poviem, že skôr ma teší to, že už, ak majú ľudia teda do tejto práce nastúpiť v čase sviatkov, tak mňa teší, že dostanú 100 % príplatok alebo náhradné voľno. To mňa teší. Napriek tomu, že tento stav nastal tak, ako som ho teda opísal. Takže toľko odo mňa. Ďakujem. Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ďakujem vám za odpoveď.

Áno, mám doplňujúcu otázku. Pán minister, vy ste členom nejakého kolektívu, volá sa vláda Slovenskej republiky. Predpokladám, že tam máte nejaké slovo. Že, keď niečo poviete a zastupujete pracujúcich ľudí, tak máte nejaké slovo v tom kolektíve. A že nie ste prehliadaný. A ak sa tu stala nejaká, povedzme to, diskrepancia, že sa stalo niečo, čo sa stať nemalo a očividne teda vidíme, že sa to stať nemalo, pretože ste spôsobili chaos. Vidíme to v nemocniciach, ktoré presúvajú zákroky. Vidíme to presne pri týchto OČR-kách. Vidíme to, školy dávajú riaditeľské voľno. A mnoho ďalších situácií, o ktorých teraz rozpráva celá krajina, pretože držíte celý národ v informačnej hmle, tak máme ešte stále dosť času do 7. mája na to, aby sme tú situáciu vyriešili. Keď sa už niečo stalo. Tak, ak zastupujete pracujúcich, ja sa vás pýtam, či nechcete využiť svoju pozíciu vo vláde Slovenskej republiky na to, aby ste iniciovali tú zmenu. Kto robí ten chaos? Zrušila, áno? Lebo za iných okolností tu vidíme od vás medzirezortné pripomienkové, teda bez medzirezortného pripomienkového konania, skrátené legislatívne konania len taký fukot. A teraz, keď by ste mohli využiť to SLK zrozumiteľne a zmysluplne, tak našu aktivitu nevidíme. Tak moja otázka je: Do 7. mája je stále dosť času? Dnes sme riešili muchy a destiláty, tak nemohli sme vyriešiť 8. máj napríklad? 5 minút čas na odpočinok, nech sa páči.