49. schôdza

Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Šimkovi z výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý je určený ako spravodajca.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117. Návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tomto návrhu, že ho prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, ďakujem.

Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal do písomnej rozpravy dvoch prihlásených: pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Remišová.
Takže, pán poslanec Dostál, nech sa páči, za klub SaS.

Vážený pán minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý v pozícii predkladateľa neočakávane nahradil ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa, ktorý tento návrh priniesol na vládu a mal ho priniesť aj do parlamentu. Rokujeme o návrhu zákona, ktorý patrí do vecnej pôsobnosti ministerstva informatizácie, regionálneho rozvoja a informatizácie a prednáša a uvádza nám ho minister pôdohospodárstva. Vláda v novembri schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, v novembri minister investícií, regionálneho rozvoja, informatizácie Migaľ tvrdil vláde, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, lebo inak hrozia značné hospodárske škody. V novembri minulého roku. Ale odvtedy si vládna koalícia nenašla čas až do tejto schôdze, aby o tomto návrhu rokovala. A mali sme schôdzu november, december, mali sme schôdzu január, február a až na aprílovej schôdzi prišiel rad na návrh pána ministra Migaľa. A keď pán minister Migaľ stál pri tomto pulte a uvádzal návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, respektíve mal záverečné slovo k tomu návrhu, a to bol tiež návrh, ktorý sa ťahal od decembra minulého roku, tak povedal, že ten nasledujúci bod, ktorým je novela zákona o verejnom obstarávaní, alebo návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom neuvedie. A odišiel od tohto pultíku a ten bod prepadol až na koniec. Bolo to v ten istý deň, keď minister Taraba tiež svoje neobvykle dlhé od októbra trvajúce skrátené legislatívne konanie k novele zákona alebo k návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde takisto nechal prepadnúť, ale to už malo byť, alebo je v druhom čítaní. Toto bol iba návrh na skrátené legislatívne konanie a ten návrh prepadol. A pán minister Migaľ vtedy povedal, že sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, o ktorých ja neviem teda, či nevie alebo má s nimi problém, ale to bolo to zdôvodnenie, ktoré použil pri uvádzaní alebo pri vysvetlení, že prečo ten návrh neuvedie. To je veľmi zvláštna situácia, že minister, ktorý uvádza vládny návrh, stojí pri pultíku a odíde a neuvedie ho. Stane sa, že poslanec nejako nechá svoj bod prepadnúť a niekde sa stratí v kuloároch, ale minister a vládny návrh, tak to bolo zvláštne. A potom sa stalo to, že vláda zmenila svoje rozhodnutie, kto má uvádzať návrh na skrátené legislatívne konanie aj samotný návrh zákona. A zákon, ktorý, opakujem, je vo vecnej pôsobnosti MIRRI, má v parlamente uvádzať minister pôdohospodárstva. Ja som vystúpil aj v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie a upozornil som na túto skutočnosť, vtedy sa mi zdalo, že tým dôvodom, prečo vláda pristúpila k tomuto neobvyklému kroku, teda že zmenila predkladateľa, je, sú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravili koaliční poslanci a s ktorými má pán minister Migaľ problém, a tak som si hovoril, že pán minister Takáč má silnejší žalúdok ako pán minister Migaľ, že to je ten dôvod, prečo to vláda zmenila. Aj keď teda myslím si, že pán minister Migaľ tiež má veľmi silný žalúdok. Takže som veľmi zvedavý.
=====

problém a tak som si hovoril, že pán minister Takáč má silnejší žalúdok ako pán minister Migaľ, že to je ten dôvod, prečo to vláda zmenila. Aj keď teda myslím si, že pán minister Migaľ tiež má veľmi silný žalúdok. Takže som veľmi zvedavý, čo budú tie pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní.
Ale medzičasom sa ku mne dostalo aj ďalšie vysvetlenie, a to vysvetlenie je také, že nejaká časť koalície má problém s pánom ministrom Migaľom, a teraz neviem, či SNS alebo Strana vidieka, alebo ktorá z tých skupín až taký veľký problém má s ministrom Migaľom, že nebude hlasovať za žiadny návrh, ktorý v parlamente bude uvádzať pán minister Migaľ. Čo by teda bolo iné vysvetlenie tej istej skutočnosti. Ja myslím si, že možno by bolo korektné verejnosti povedať, čo sú tie dôvody, lebo doteraz žiadne zdôvodnenie nezaznelo, neobjavilo sa v písomnom materiáli, ktorým sa vláda uzniesla, že zmení svojho člena, ktorý má uvádzať tento návrh. Nesporne ale budú zaujímavé aj tie pozmeňujúce návrhy.
Keď sme v prvom čítaní, lebo parlament usúdil, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a hoci tu ten návrh zákona trčal, doslova trčal od novembra minulého roku, tak teraz na tejto schôdzi bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, lebo koaličná väčšina parlamentu rozhodla, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Hoci tie dôvody zjavne neexistujú, keďže od novembra, kedy bol tento návrh zákona spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie o ňom doručený, sa nič také nestalo, čo by spôsobilo značné hospodárske škody. Prinajmenšom to nie je známe, pán minister Migaľ sa k tomu nepriznal.
No a rokujeme o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, pričom dôležité ustanovenie, ktoré sa použilo aj ako zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania, sa týka bodu, ktorým sa § 2 ods. 5 zákona vypúšťa písm. r) a mení sa alebo vypúšťa sa aj poznámka pod čiarou s takýmto odôvodnením: „Túto výnimku je potrebné interpretovať striktne reštriktívne a dôkazné bremeno je na tom, kto sa na túto výnimku odvoláva. V preambule 16 smernice 2009/81/ES sa uvádza: „V článkoch 36, 51, 52, 62 a 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovujú konkrétne výnimky z uplatňovania zásad uvedených v zmluve a tým aj z uplatňovania práva odvodeného od týchto zásad." Z toho vyplýva, že žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo byť v uložení alebo uplatnení opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na ochranu záujmov uznaných za oprávnené týmito ustanoveniami zmluvy. Aj s ohľadom na upozornenie Európskej komisie je preto potrebné definíciu bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť." Čiže § 2 písm. r), výnimka týkajúca sa bezpečnostného záujmu je definovaná príliš široko a je potrebné ho zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť. Tvrdí ministerstvo informatizácie, investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, tvrdí pán minister Migaľ a tvrdí aj vláda. Uvidíme, či bude vypustená, ale tak je to v návrhu a tak je to na základe upozornenia Európskej komisie aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a takto sa dôvodí aj v dôvodovej správe.
Podľa predkladacej správy, prečo má byť skrátené legislatívne konanie: „Návrhom zákona súčasne rieši prísľub Slovenskej republiky vysporiadať sa s námietkami nesúladu definície základného bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní s európskym rámcom. Prijatie novej právnej úpravy pravidiel v čo najskoršom termíne je tak nevyhnutné na zníženie rizika, respektíve zamedzenie vzniku možných finančných strát štátu." A toto bol, povedal by som, že jediný konkrétny dôvod, ktorý teoreticky, keby to takto platilo, odôvodňoval skrátené legislatívne konanie, lebo tie ostatné dôvody boli také vylepšovanie, aplikačná prax a podobne, toto bol konkrétny dôvod, že s nejakým ustanovením zákona má problém Európska komisia a teda teoreticky by mohli štátu hroziť značné hospodárske škody. Samozrejme, že žiadne značné hospodárske škody nenastali, žiadne značné hospodárske škody nehrozili, lebo tam neprebieha žiadne konanie. A teda samozrejme, že to išlo vyriešiť aj riadnym legislatívnym procesom, napokon už sa blížime ku koncu apríla, toto prišlo do parlamentu v polovici novembra, čiže odvtedy sme na tretej schôdzi, už na tej druhej to mohlo byť schválené v riadnom legislatívnom procese. Čiže usvedčuje to predkladateľov z toho, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie, napriek tomu teraz rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale čo je ešte zaujímavejšie, je exkurz do minulosti, keď sa pozrieme na to, ako ten problém vznikol. Lebo ten problém vznikol za súčasnej vlády. To nie je niečo, čo súčasná vláda zdedila po predchádzajúcej vláde. To nie je nejaká prírodná katastrofa, ktorá vyvolala potrebu skráteného legislatívneho konania. Toto sa do zákona o verejnom obstarávaní dostalo veľkou novelou, ktorú iniciovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením ešte vtedy ministra Richarda Rašiho, ktorý je dnes predsedom Národnej rady, tá novela bola s účinnosťou od prvého augusta 2024. Práve táto novela zaviedla do zákona tú príliš širokú definíciu základného bezpečnostného záujmu pre uplatnenie výnimky zo zákona podľa § 1 ods. 2 písm. a), a to v § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní. Tá výnimka je definovaná tak, že: „Základným bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky je zachovanie stavu bezpečnosti na území Slovenskej republiky a na tento účel zabezpečenie obrany štátu a vnútorného poriadku, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku, ochrany životného prostredia, dodržiavania základných práv a slobôd, odvrátenia ohrozenia hospodárstva alebo obnovy narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb a zabezpečenie riadneho fungovania ústavných orgánov a ochrany jadrových zariadení.“ Naozaj široká výnimka, ale keby to urobili vládna koalícia, vláda, ministerstvo v dobrej viere, dobre, keby ich na to nikto neupozornil, že môže s tým byť problém, dobre, to sa stane, že niečo sa schváli a až potom dodatočne sa príde na to, že je to protiústavné, je to v rozpore s právom Európskej únie, je s tým nejaký problém, hrozí nám konanie zo strany Európskej únie. Ale ministerstvo túto definíciu pretlačilo, vláda ju schválila a po nej aj parlament ju schválil napriek tomu, že práve v tejto veci boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania predložené pripomienky, ktoré upozorňovali, že s týmto bude problém, s týmto môže byť problém. Ale tak ako obvykle, keď koalíciu upozorňuje opozícia, keď sa ozývajú odborné inštitúcie, keď v rámci pripomienkového konania niekto upozorní, že môže byť problém z hľadiska európskeho práva, z hľadiska ústavy, tak boli tie pripomienky ignorované.
A ja by som teraz prečítal dve pripomienky, ktoré presne na tento problém upozorňovali, ktoré boli uplatnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jednu ako zásadnú pripomienku uplatnil Úrad pre verejné obstarávanie, druhú ako obyčajnú pripomienku uplatnila Právnická fakulta Univerzity Komenského. Tá zásadná pripomienka od Úradu pre verejné obstarávanie znela: „Siedmy bod žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme definíciu „základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“ vypustiť. Zavedením definície existuje dôvodný predpoklad, že dôjde k zneužívaniu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Táto výnimka sa nemá vzťahovať na zákazky, pri ktorých by uplatnenie ustanovených pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní zaväzovalo verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie sa považuje za odporujúce základným záujmom bezpečnosti Slovenskej republiky. Táto výnimka je založená na čl. 346 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého žiadny členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. A právnická fakulta upozornila, že takto definovaná výnimka ide nad rámec čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a predstavuje nesprávnu transpozíciu čl. 1 ods. 5 a čl. 15 až 17 smernice 2014/24/EÚ. Návrh: Vzhľadom na uvedené navrhujeme novelizačný bod vypustiť, keďže ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) je postačujúce na uplatňovanie výnimky v kombinácii s piatou časťou zákona obsahujúcou špecifické ustanovenia."
Takže návrh novely zákona bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, návrh novely zákona chcel zaviesť do zákona o verejnom obstarávaní širokú definíciu bezpečnostného záujmu, ktorá išla nad rámec smernice. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania upozornené na to, že tá definícia bezpečnostného záujmu, alebo definícia výnimky o bezpečnostnom záujme je príliš široká. Bolo upozornené na to, že tak, ako je to napísané v návrhu zákona, je to nad rámec smernice a teda bude to pravdepodobne v rozpore s právom Európskej únie. Napriek tomu upozorneniu ministerstvo investícií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, blíži sa sedemnásta hodina, budem chcieť dať prestávku. Skončíte, alebo prerušíme a budete pokračovať? Prerušujem rokovanie. Počkáme si na blok hlasovania.
Teraz vyhlasujem prestávku do 17.05 h.

(Prestávka.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
Najprv procedurálny návrh pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
V mene troch poslaneckých klubov navrhujem presunúť bod tlače 602 na ďalšiu schôdzu. Je to náš návrh poslankyne Jaurovej.

Pán poslanec Lučanský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Žiadam o presunutie hlasovania o tlači 966, zákona o obecnej polícii, na utorok 5. 5. o jedenástej.