49. schôdza

Autorské práva boli naposledy menené narýchlo a prílepkom k novému vysokoškolskému zákonu na jeseň. Teraz sa čaká na tú účinnosť. V tejto novele opravujete prvú vec, ktorá teda pravdepodobne sa ukázala byť v rozpore s právom Európskej únie, čiže upravujete tú časť, ktorá sa týka počítačových programov. Na základe spätnej väzby, ktorú dostávame aj od vysokých škôl, je tam toho oveľa viac, čo by bolo treba opraviť. A vysoké školy už teraz sa ozývajú, že s tým budú mať veľké problémy, ak by to bez ďalšej zmeny nadobudlo účinnosť. Konkrétne sa to týka všetkého, čo robia zamestnanci, všetci zamestnanci vysokých škôl. Ja si pamätám, keď ten autorský zákon tu vtedy ako prílepok narýchlo prišiel, kolegyňa Jaurová už vtedy upozorňovala, že a to niekto na mediálnom oddelení vysokej školy, kto píše facebookové statusy na sociálne siete, zrazu bude mať autorské práva vo vzťahu k tomu svojmu facebookovému statusu? No teraz, vtedy sme ani nemali čas to dôkladne analyzovať, lebo tak rýchlo išiel ten legislatívny proces, teraz sa presne s týmto vysoké školy ozývajú, že zrazu zamestnanec bude mať autorské právo napríklad na interné dokumenty školy, že niekto bude, ja neviem, tvoriť smernicu školy alebo nejaký interný dokument a zrazu zamestnanec právneho oddelenia vysokej školy povie, že ale ja mám na toto autorské právo. A ja keď odídem pracovať niekde inde, tak ja si to autorské právo odnesiem so sebou. Ako prepáčte, to je dosť absurdné. Plus teda vzniká veľká, zložitá otázka, čo sa týka učebných materiálov. Máme vysokoškolských pedagógov, neviem, pedagóg dostane, že bude učiť povinný predmet, neviem, úvod do dejín, niekde na histórii, pripraví si skriptá, jednoducho je to povinný predmet, ktorý bude aj štátnicová otázka a tak ďalej, na ktorý nadväzujú ďalší vyučujúci. A teraz keď ten zamestnanec po pár rokoch odíde, tak povie, že ja mám na toto autorské práva, ja si to všetko odnášam so sebou? Je to v poriadku, nie je to v poriadku? Myslím si, že toto si vyžaduje oveľa dôkladnejšiu diskusiu než to, že to bolo prijaté prílepkom. Myslím si, že je treba oveľa viac premyslieť, ktoré veci teda naozaj majú byť autorské právo zamestnancov. A teraz, prepáčte, facebookové statusy to naozaj byť nemajú, ani smernice. A čo teda má byť, akoby na čo má mať autorské právo tá univerzita. Lebo tiež si treba uvedomiť, že veď tí zamestnanci sú platení za svoj pracovný čas, to znamená, že oni keď vytvoria veci vo svojom pracovnom čase, tak tá univerzita už raz zaplatila za to, aby to dostali. Keď potom niekto bude chcieť tie skriptá, aby o tri roky neskôr sa pripravovali štátnicové otázky, tak asi si ten zamestnanec, alebo ten bývalý zamestnanec, ak tam už nepracuje, nebude môcť povedať, že ale ešte mi zaplaťte duplicitne, keď budete chcieť použiť moje, moje podklady na štátnicové otázky. Jedno tuto prichádza množstvo nových praktických problémov, ktoré neboli dostatočne ošetrené na začiatku legislatívneho procesu, lebo to išlo rýchlo prílepkom, teraz sa opravuje iba malá časť z nich, ale naozaj si myslím, že je nevyhnutné a máme už iba jednu schôdzu do teda septembra, do účinnosti 1. septembra a je možné ešte práve cez pozmeňovák do tohto zákona to zmeniť, ja teda tiež vzhľadom na to, že sa snažím nejako aj pripomínať tú dôležitosť legislatívneho procesu, nie som nadšená z toho, že sa tak zásadná vec má meniť iba pozmeňovákom, ale teraz už asi lepšia možnosť nie je.
Čiže naozaj by som chcela vyzvať aj vás ako predkladateľov, možno aj nás ako školský výbor, aj verejnosť, aj vysoké školy, aby sa teraz využil ten mesiac do ďalšej schôdze na čo najširšiu diskusiu o tom, ako to prípadne ešte opraviť, aby to tým vysokým školám v konečnom dôsledku pomohlo a nie ešte viac ublížilo. A teda budem veľmi rada, ak aspoň v tom záverečnom slove, aj keď už nebudeme môcť reagovať, ak sa dočkáme ešte niektorých odpovedí.
Ďakujem.

Ďakujem. Dve faktické. Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tina, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie, chcem sa vyjadriť k tvojej poznámke ohľadne hodnotiteľov, téma, ktorá sa tu dosť široko diskutuje. Ja si myslím, že naozaj by sme nemali ustupovať od tejto praxe. Chápem tie praktické dôvody, ale ono sú to spojené nádoby. My naozaj musíme trvať na tom. Veď akademické prostredie je jedno veľké internacionálne prostredie a ak ustúpime aj pri tých menších grantoch, tak tam obyčajne ide o juniorných riešiteľov v týchto menších grantoch a práve oni potrebujú ten, nadýchnuť sa pri tom riešení, lebo tí riešitelia, pardon, tí hodnotitelia dávajú feedback riešiteľom. Aj keď riešiteľ nie je úspešný, má pred sebou ten feedback, ktorý je anonymný, ale je to, je to feedback, ktorý mu ukáže iný pohľad na problematiku, ktorú chce riešiť v tom grante. Takže ja si myslím, že to je veľmi, veľmi dôležité, aby sme neustúpili od tohto a ak sú tam nejaké praktické dôvody, treba to riešiť. Možnože to je práve zrkadlo toho, že to naše prostredie akademické musíme ešte viac otvárať a nie ho týmto spôsobom izolovať od medzinárodného prostredia.

Pán poslanec... meno neviem, ale, prosím, nejedzte v sále. Poslanec zo SaS-ky. Dobre?
Pani poslankyňa Puškárová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja áno, v záverečnom slove vyjadrím sa k viacerým veciam, ale teraz možno aspoň ten autorský zákon. Je pravda, že v tomto, aspoň teda minimálne vo veci nejakých učebných materiálov, prípravy učebných materiálov alebo akéhokoľvek produktu tvorivého výskumu, či už je to článok, kniha, ktoré sa používajú počas učebného procesu, tak už teraz sa tam každý jeden vedecko-výskumný pracovník alebo teda učiteľ podpisuje licenčnú zmluvu. On si v tej licenčnej zmluve dohodne podmienky, za akých prenáša svoje autorské práva či už na univerzitu, alebo na toho vydavateľa. A ja som ich teda podpísala už pár tiež, ale to ako každý, kto robí vo vysokoškolskom prostredí, že napríklad pri učebných materiáloch je tiež stanovené, že ak teda sa predávajú tieto učebné materiály, tak samozrejme za to idú tomu autorovi tantiémy. Ale každý jeden takýto produkt tvorivej činnosti, či už je to učebný materiál alebo nejaký článok, vedecká kniha, tak tie už teraz prechádzajú cez licenčné zmluvy a tam tento autorský zákon vlastne nejakým spôsobom nezasiahne. Ak alebo teda ani nebol taký zámer. Tam to vždy bude musieť byť ošetrené tou licenčnou zmluvou. A k ostatnému sa určite ešte vyjadrím aj v záverečnom slove.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem aj za doplnenie od kolegu Prostredníka. K tej licenčnej zmluve, no, viete, keby sme to všetko nechali na zmluvu, tak by sme nepotrebovali zákon. Jednoducho, áno, keď sa dve strany v dobrej vôli na niečom dohodnú, tak si to ošetria zmluvou, ale ten zákon stanovuje nejaký základný rámec. A hovoríte, že teda nebol zámer nejakým spôsobom do tohto zasahovať, podľa mojich informácií ale ten zákon do toho zasahuje. A keď nedôjde k dohode v rámci licenčnej zmluvy, tak sa vlastne dostáva tá škola do rozporu s tým, že sa mení autorské právo aj vo vzťahu k aj učebným materiálom, aj ďalším, ako som spomínal, či sú to nejaké vnútorné dokumenty, či sú to propagačné materiály a tak ďalej. Myslím si, že aj vzhľadom na krátkosť toho legislatívneho procesu pri príprave toho zákona, aspoň tá verejná časť bola veľmi krátka, je nevyhnutné toto ešte rozanalyzovať, ale naozaj podľa informácií, ktoré priamo prichádzajú z tých vysokých škôl, tak im to spôsobí problémy. A tak ako sa teraz opravuje tá časť ohľadom počítačových programov, tak som presvedčená, že je nevyhnutné prehodnotiť ešte aj niektoré tie ďalšie časti. A teda rada budem aj účastná nejakých diskusií alebo teda som zvedavá, že v akom znení to potom príde na ten ďalší školský výbor.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Je pravda, že tento návrh, keď sme predkladali, tak je mi skutočne ľúto, že v takom prvom momente sme sa nepochopili. Je pravda, že tým zámerom nebolo odstaviť zahraničných hodnotiteľov, myslím, že to už bolo viackrát spomenuté cez rozličné, cez rozličné komunikačné kanály. Je zároveň pravda, že tak ako to bolo napísané, tak vždy sa stále hovorí o tom, APVV zodpovedná ako samostatný orgán fungujúci tu už istý čas, viac ako dekádu určite, tak vypisuje výzvy. Väčšinou vypisuje všeobecné výzvy, to vieme. Veľmi málo je tematicky orientovaných. Je to trošku iný systém ako v eurofondoch, kde sa vypíše napríklad tematická výzva na digitalizáciu, alebo na nejakú špeciálnu technológiu. APVV vypíše všeobecnú výzvu, v rámci ktorej akýkoľvek nápad máte, či je to riešenie, ako vyliečiť rakovinu, alebo na druhej strane spektra, ako správne dýchať pri speve, tak môžete si tento návrh predložiť ako svoj vlastný projekt APVV. Nie je to ničím limitované, je to na všetky odbory, vedy a techniky, je to na všetky vedecké nápady, ktoré máme. A takt to bolo už veľmi dlho a je tam menej tých tematických výziev. Čiže v prvom rade, keď sa vypisujú takéto všeobecné výzvy, nastáva trošičku problém, lebo vám príde obrovské množstvo veľmi rozličných tém, veľmi rozličných tém, skutočne od lekárskych, riešenie nejakej kyseliny, až po nejaké umelecké alebo, ako som spomenula, ako správne dýchať pri speve. A vy potrebujete zabezpečiť samozrejme čo najkvalitnejšie hodnotenie každého jedného projektu na veľmi rozličné témy. Samozrejme, že je to náročné.
V tej vedeckej komunite, ja som teda nikdy nemala APVV, ani neplánujem si podať, ale v tej vedeckej komunite si všímame, že rastie veľmi rýchlo dopyt po publikovaní a teda po podávaní si projektov, po získavaní projektov, ale klesá nám záujem posudzovať. Čo je normálne, lebo každý jeden vedec z toho posudzovania veľa nemá. V drvivej väčšine vám príde z Web of Science článok, prosím, posúďte mi pre Review of Regional Policy, posúďte mi tento článok. Nedostanete za to ani euro. Vedci robia posudky častokrát zadarmo, lebo to berú ako svoju zodpovednosť, povinnosť voči komunite vzájomnej vedeckej, aby sme si vzájomne pomáhali. No ale samozrejme tých posudzovaní je čím ďalej, tým viacej, lebo všetci chcú publikovať, všetci chcú mať veľa projektov, podávajú si viacej projektov a teraz ale to posudzovanie naráža na tieto limity. Naráža na limity toho, že v tom našom priestore každý si rozhoduje, okej, koľko posudkov dokážem urobiť na články, na diplomové práce, na habilitačné spisy, na QS rankingy, na projekty, ktorých je stále veľa, eurofondových, teraz bol plán obnovy odolnosti. APVV, VEGA, zahraničné projekty, horizonty. A môžem povedať, že ja mám teda viacero kolegov v zahraničí, s ktorými komunikujem, a oni sa cítia preťažení a vyťažení, rovnako ako naši domáci, lebo tiež sa musia, majú nejaký obmedzený čas, aj obmedzený čas na posudzovanie, rovnako ako obmedzený čas na publikovanie a písanie článkov, a v tom obmedzenom čase na posudzovanie im príde z rozličných, z rozličných smerov žiadosť. A rozhodujú sa, komu dajú tú prioritu. Vedec, ktorý je internacionalizovaný a je zahraničný, bude vždy sa snažiť, aby posudzoval pre editorov top žurnálov, indexovaných v Current Contents Connect. Bude sa vždy snažiť. Lebo aj tí editory si všimnú, či mi ten respondent alebo ten recenzent, keď ho poprosím, či mi odpovie, či je ochotný robiť ten posudok na tú prácu. Rovnako horizonty. Ak vám pristane, ste v európskej databáze evalvátorov a pristane vám nejaký horizont na stole, veľmi dobre si zvážite, že keďže chcete mať horizont, lebo to je prominentné pre vedeckú komunitu, že či to odmietnete alebo to prijmete. A verte tomu, že ten reálny seniorvedec, ktorý má za sebou nejakú vedeckú kariéru, sa bude rozhodovať v prospech toho horizontu, pretože tiež chce tam mať meno. Tiež chce, aby si ho zapísali ako človeka, ktorý odpovedá, ktorý posudzuje, ktorý pomáha tým editorom alebo tým spravovateľom grantov. To je teda taký základný mechanizmus. A je pravda, že ja som vyrastala v tom medzinárodnom prostredí a mám to šťastie, že od roku 2016 som stále bola v horizonte. Jeden som viedla, následne som, to bol EDGE, potom MAGIC, potom Driving Urban Transition, potom WATERFALL, teraz na september nám začína.
=====

a je pravda, že ja som vyrastala v tom medzinárodnom prostredí a mám to šťastie, že od roku 2016 som stále bola v horizonte. Jeden som viedla, následne som, to bol EDGE, potom MAGIC, potom Driving Urban Transition, potom WATERFALL, teraz na september nám začína zase ďalší horizont Just Place. A máme tam medzinárodné konzorciá a je pravda, že v tom mojom prostredí sa prirodzene pohybujem medzi medzinárodnými. Ja som nikdy nemala APVV, mala som VEGU, ale pre mňa ako človeka, ktorý chce mať medzinárodné meno, je pre mňa základ publikovať v Current Contents Connect a dostávať horizonty. To je mojou úlohou ako senior výskumníka. Prepáčte, ale tieto menšie granty sú pre mňa tiež len takou, viete, takou pomôckou práve preto, aby sa zaplatil nejaký doktorand za APVV, alebo aby sa pomohlo mladým práve pri doktorandskej škole, pri výchove doktorandov, aby mohli ísť na zahraničnú konferenciu. A v tomto medzinárodnom prostredí teraz momentálne máme doktorandku na MIT pod Scottom Sternom, a v tomto medzinárodnom prostredí si všímam aj, kolega, v tomto Just Place máme Andrésa Rodrígueza a spol. z LSE, London School of Economics, a on viackrát ako editor Economic Geography hovoril, že vieš, koľkokrát ja sa musím prosíkať tým ľuďom, aby mi urobili posudky? Ja viem, že každý je vyčerpaný, ja viem, že nám tu chodí denne stovky a stovky článkov a proste každému jednému, musím to poslať dvom-trom recenzentom, oni mi zamietajú, lebo sú unavení, lebo majú svoje priority, koľko ešte môžu zvládnuť. A tiež veľa sme diskutovali o tomto, že kvalita tých recenzných posudkov a ako zabezpečiť, aby to fungovalo, aby sa nečakalo teraz, keď si podáte APVV horizonty, za šesť mesiacov máte výsledok. Za šesť mesiacov. Tam je to dokonca ešte aj smernicov ošetrené, že do šiestich mesiacov musíte mať výsledok. Naše APVV sa posudzujú viacej. Hľadajú sa, naháňajú sa tí recenzenti a podobne, ale napriek tomu, že je problém so zabezpečovaním posudkov, lebo, bohužiaľ, tí medzinárodní, rovnako ako naši domáci kvalitní, seniorní, ktorí majú skúsenosti, jednoducho tiež majú len obmedzený čas a povedia si, okej, najprv posudzujem Current Contents Connect, potom posudzujem WoS a Scopus, a posudzujem horizonty, a potom všetko, čo mi ešte zvýši čas. Lebo ja ako seniorný nie som zodpovedný, aby som za celý život mal jedno APVV-čko, ale ja ako seniorný som zodpovedný za to, aby moji doktorandi boli v zahraničí, aby som mal horizont a aby som mal CCC-ka, každý rok aspoň jeden. Práve preto je tam ten problém v tej vedeckej komunite, že častokrát si hovoria, kde je tá hranica sfunkčniť a pomôcť niektorým procesom pri tých menších projektoch a zároveň zabezpečiť tú transparentnosť a tú medzinárodnosť toho hodnotenia. Ja, určite nebol, takže ešte raz sa vrátim k tomu, že určite nebolo zámerom obmedziť zahraničných hodnotiteľov a ak to má vyvolávať takéto nepochopenie v tej vedeckej komunite, tuto sme skutočne otvorení. Napísať to tak, aby bolo jasné, že aj pri tých, ktorí sú do tých 200-tisíc, tam sú tie dvere otvorené pre tých zahraničných. Keď teda chceme vypísať výzvu, tak aby to bolo reálne čo najviac funkčné. A určite cieľom každého vysokoškolského prostredia, presne ako pán kolega Paľa, ktorého tiež vítam v školskom výbore, spomenul, je práve tá internacionalizácia. Internacionalizácia aj pri menších projektoch určite, ale môžem vám povedať, že každý senior s rekordom, alebo teda každý senior výskumník, ktorý má za sebou už nejakú svoju vedeckú dráhu, tak v prvom rade bude pozerať na veľké projekty, ktorým cieľom bude si chcieť urobiť meno v horizontiackych schémach, bude si chcieť urobiť meno vo Web of Science, u editorov a ešte Q1 si pozrú, kto je, ktorý má teraz najvyššiu citovanosť, lebo každý vedec žije vlastnými publikáciami. Bohužiaľ nežijeme, vedci, len posudzovaním. Bolo by to krásne, ale to je niečo, čo robíme pre komunitu, preto, lebo si vzájomne seba vážime a preto, lebo to isté chceme, aby oni robili nám. To isté chceme, aby keď my máme nejaký článok, ktorý zašleme do CCC-ka a stojí tam proste, ako mne posledný stál sedem rokov, tak aby sa tam našiel nejaký človek, ktorý je ochotný to zrecenzovať. Tak preto ja tiež, keď mi niečo pristane do schránky, tak odpoviem, urobím ten posudok. Ale každý vedec žije publikáciami, projektami, ten dopyt tam čoraz viac rastie. A je pravda, že v tej vedeckej komunite cítime tlak aj na to vyhodnocovať projekty, zabezpečiť zahraničných hodnotiteľov a zároveň tomu dať, nie úplne ich zaťažiť, lebo verte, že napríklad keď mne dôjde na viacero univerzít, teda dôjdu mi žiadosti na viaceré posudky do WoS-áckych časopisov alebo na WoS-ácke články, k tomu mi dôjde nejaké posudzovanie QS ranking pre viaceré univerzity, tak ja na to pozriem a hovorím, do pixle, a komu dám teraz prioritu? Komu dám prioritu? Lebo reálne vytvárajú sa nové rankingy a nové časopisy a je to, vedec týmto, bohužiaľ, nežije, žije len do istej miery, žije hlavne vlastnými publikáciami, projektami a tvorivou činnosťou.
Takže aspoň takto som sa snažila vysvetliť, prečo vôbec sme sa zamýšľali nad tým vstúpiť do tohto zákona a určiť možno nejakú hranicu, čo sú tie menšie projekty, čo je ten väčší projekt. Viete, ja som v tých horizontoch tam v porovnaní s horizontom tak 200-tisíc akože sa nepovažuje, že to je nejaký veľký projekt, tam je proste ten jeden milión, je taká nejaká základná hranica, alebo 880-tisíc, Twinning, v tom našom Twinningu sme mali 1,026 mil. v prvom, ktorý som viedla, a potom to bolo vždycky 3 milióny, 8 miliónov. Viete, že ako ja, dobre, neviem možno povedať presne vám hranicu, ktorá má byť, či to má byť 200-tisíc, 150-tisíc, 250-tisíc, lebo ja som vyrastala v prostredí inom, ale môžem vám povedať, že si myslím, že v súčasnej vede a výskume musíme trošičku rozviazať aj ruky, smerovať tých mladých do zahraničia, to je určite aj v mojom profesionálnom živote úplne číslo jedna, proste doktorandka, som šťastná, je na MIT, robí so Scottom, je tam na Fulbright-Schumanovi, čo ináč je mi ľúto, že už takéto nejaké mobilitné schémy tiež teraz prežívajú veľmi ťažké obdobie pod novou administratívou, ale akokoľvek v tom internalizačnom pôsobení máme fungovať, len si nemáme zablokovať, aby sme viacej posudzovali a viacej sa báli, že kde nám proste utečie nejaké jedno euro alebo dve eurá. Môžem vám povedať, že aj pri horizonťáckych projektoch sa neposudzuje každé euro. Každý z vás, kto implementoval horizontový projekt, vie, že tam sú 25-percentné režijné náklady, 25 %, ktoré Brusel vôbec nezaujímajú. A potom keď máte teda ešte personálne náklady a ďalšie other direct costs, keď máte do výšky 15 % tých personálnych nákladov, tak ani na tie vám nepozerá. Brusel vždy pri vede a výskume bude pozerať na to, aký je impact, nie na euro. Ja som z toho prekvapená, ako častokrát sa pozeráme na každé jedno, že aby nám neušlo jedno euro, pričom v tej mentalite aj celého programu Horizontu Európa teraz sa, predtým Horizont 2027 rámcový program, tak sa ide iným smerom. Pozerá sa, aké nové myšlienky z neho vznikli, aký nový funkčný útvar vznikol, napríklad HAWC observatórium vzniklo v rámci nášho EDG-u, či ten útvar ďalej žije, či dostal ďalšie projekty, či ten tím žije ďalej, ako je poprepájaný synergicky s ostatnými projektami. To by malo byť zmyslom aj našej vedy a výskumu. Nielen sa báť každého jedného eura, kde nám tečie, ale pozrieť sa, čo naša veda a výskum vytvorila, kam smerujeme. Pre mňa toto je skutočne veľmi taká srdcová záležitosť, pre mňa ako človeka, ktorý miluje tvorivú činnosť a proste tvoril činnosť a písal články, aj keď som bola na materskej, pretože ma to vždycky bavilo, tak je mi veľmi také zvláštne sledovať tieto dva svety, svet Horizontu Európa a myslenia, ako sa implementuje projekt, a svet u nás, kde sa pozerá, že Ježkovi, toto, tu dôjde k nejakej ďalšej slayáde alebo podobne. Asi každý systém sa dá zneužiť, to určite beriem, ale je pravda, že v tej tvorivej činnosti ideme inak, ako ide Európa, ideme inak, ako ide Európa pri implementácii vedecko-výskumných projektov. A to hovorím len zo skúsenosti, lebo ja som teda nemala tie naše slovenské, okrem VEGY, ale mala som vlastne len tie horizonty.
Takže snažila som sa aspoň takto vysvetliť. Zároveň sme otvorení v rámci celého školského výboru aj v rámci nášho kruhu navrhovateľov, otvorení akejkoľvek ďalšej diskusii práve k tomu, ako zlepšiť tú textáciu, aby sme nielen upokojili tú našu verejnosť, ale aby sme našli tú správnu textáciu, ktorá bude jednoznačná, povie, že áno, tí zahraniční tam majú zostať.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli a prepáčte, že som zobrala toľko času.