52. schôdza

Pán predsedajúci a vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja v kontexte správy o pokroku sa budem venovať hlavne strane 16, ktorá pojednáva o tej nešťastnej takzvanej dlhovej brzde a povenujem sa jej najmä v kontexte samospráv, pretože považujem za veľmi dôležité nazvučiť to, že my tu máme naozaj naliehavú žiadosť zo všetkých stavovských organizácií, či už Združenia miest a obcí Slovenska, zo ZMOS-u, či už teda z Únie miest Slovenska, z UMS, alebo zo Združenia samosprávnych krajov SK8, naozaj veľmi vážnu a veľmi naliehavú žiadosť, ktorá je takým volaním o pomoc. A týka sa úpravy ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti. A tá dlhová brzda, vy na začiatku aj v rámci programového vyhlásenia vlády máte jasne, pán minister, napísané, že máte ambície novelizovať tento inštitút takým spôsobom, aby nebol taký asymetrický, ako tam sami popisujete aj v tejto správe o pokroku na strane 16. Myslím, že je to box číslo tri, kde hovoríte o tom, že počujte, pán poslanec. Pán poslanec Jakab. Ak sú vám, kolegyne, zo strany SMER sympatické, pozvite ich na kávu vedľa. Nevyrušujte tuná. Pán poslanec sa nemôže sústrediť na svoj prejav. Nie je to nič mimoriadne, keď ich pozvete na kávu do tučného príslušného bufetu, akože je to v poriadku. To bola žiarlivosť, hej, jasné. Nie, ja tu vášmu kolegovi vytváram priestor na to, aby mohol diskutovať bez vyrušovania. Nech sa páči, pokračujte. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Čiže, tak ako som spomenul v tej strane 16 a v boxe č. 3, je to načrtnuté aj vami, teda pán minister. A mňa veľmi mrzí, že od toho 10. apríla 2026 ubehlo takmer 1,5 mesiaca, zhruba aj niečo, možno viac. A my sme dodnes teda, alebo samosprávy dodnes nevedia, že akým smerom sa teda majú uberať v tomto smere. A oni adresovali jednak nám, všetkým poslancom, ale aj ešte zvlášť predsedom poslaneckých klubov, dokonca predsedovi Národnej rady, spoločnú naliehavú žiadosť. A už naozaj, keď ZMOS sa postaví na jedno pódium s Úniou miest aj s SK osmičkou, tak je to potrebné nebrať na ľahkú váhu, je to potrebné brať vážne, je potrebné tieto samosprávy počúvať, pretože reprezentujú 2928 samospráv, obcí a miest a ďalších osem krajov. Čiže naozaj je to veľmi dôležité počúvať, že čo nám hovoria. No a ja si to teda dovolím ešte raz pripomenúť aj v tomto mojom príspevku celé ešte raz poriadne nazvučiť, aby sa na to nezabudlo. Čiže ZMOS, Únia miest Slovenska aj samosprávne kraje SK8 si nás dovolili osloviť so spoločnou naliehavou žiadosťou, kde vyzvali na predloženie a podporu legislatívneho návrhu, ktorým sa má upraviť ten ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby boli samozrejme samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov za dlhovej brzdy. Vy, pán minister, ste s tým doteraz neprišli. Preto sme to urobili za vás v posledné dva týždne my a predložili sme to aj s kolegom Kišom a s kolegyňou Jankou Hanuliakovou sem do podateľne Národnej rady. Je to zaradené aj na program tejto schôdze. Myslím, že je to bod č. 44, ak sa nemýlim. A veľmi by som vás chcel pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2928 samospráv plus osem krajov, bude to ústavne konformným spôsobom prijaté a bude to Pekne poprosiť o podporu, pretože môžeme veľmi elegantne a efektívne túto vec vyriešiť k spokojnosti všetkých 2 928 samospráv plus osem krajov. Bude to ústavne komfortným spôsobom prijaté a môže to ísť krásne, môžu krásne tvoriť tie svoje rozpočty a vysvetlím, aký to má vplyv a ten rok 2027 vôbec nemusí byť ohrozený a nemusíme sa tu spoliehať len na tie slová pána premiéra z ostatných dní, kedy sa na tlačovku postavil a povedal, že podľa jeho právneho výkladu samosprávy nepotrebujú updatovať a aktualizovať tento zákon o dlhovej brzde, respektíve nepotrebujú byť špeciálne vynímané z vybraných sankčných mechanizmov a v pohode môžu ďalej existovať. My si to úplne nemyslíme, respektíve nedôverujeme úplne právnemu výkladu pána premiéra a prečo by sme aj mali, veď pekne si to urobme tak, ako ústava pozná a ako sa patrí, to znamená prijať to príslušným legislatívnym procesom tu v pléne Národnej rady. Aby som teda pokračoval. Organizácie, ktoré zastupujú všetky úrovne miestnej a regionálnej samosprávy, považujú súčasný stav za neudržateľný. Čiže nehovorím to ja, nehovorí to len Progresívne Slovensko. Naozaj to tvrdia všetky samosprávy, ktoré sú združené vo všetkých stavovských organizáciách, ktoré tu máme. My dnes vieme, že samosprávy na Slovensku dlhodobo tvoria len zlomok celkového dlhu verejnej správy. Je to niečo medzi jedným a 2 %. Možno 1,5 %, avšak reštrikcie vyplývajúce z dlhovej brzdy na ne dopadajú nepomerne tvrdšie než na ústrednú vládu. Opakujem ešte raz, citujem z toho listu, čiže nepridávam sem nejaké vlastné v tomto momente názory alebo interpretácie. Snažím sa najprv v úvode pretlmočiť ten list stavovských organizácií. Zdôrazňujú, že naliehavosť situácie podčiarkuje fakt, že samosprávy stoja pred zásadnou dilemou, ako ďalej postupovať, keďže už v najbližších mesiacoch musia spustiť procesy príprav rozpočtov na obdobie 27 a 29. Ešte raz pripomínam, že tento list nám všetkým a vám všetkým prišiel už 10. apríla. Dnes je 28. či 29. máj. To znamená, ubehli proste takmer dva mesiace a my sme sa takmer nikam neposunuli a teda pevne veríme, že ten náš návrh v rámci bodu č. 44 bude prijatý, lebo vláda toto nepredložila. Aby sme to teda všetko stihli, kolegovia, bijem na poplach, že situácia je naozaj veľmi vážna. Nechcem to vôbec zľahčovať a práve naopak bijem na poplach, že tu treba reagovať veľmi rýchlo. No, spoločne teda poukázali na týchto päť kritických bodov, ktoré ja teraz poviem a ponorím sa kúsok hlbšie, a to už v kontexte zostavovania návrhu rozpočtu, ako som už spomínal, na to najbližšie rozpočtové obdobie 2027 až 29. Takže máme tu päť kritických bodov. Ja ich rozmením na drobné. Posnažím sa nebyť úplne zoširoka a veľmi, veľmi v tomto nudný. Verím, že teda si to, pán minister, osvojíte a že budete počúvať, hoci podľa mňa toto musíte poznať naspamäť, tieto veci, ale mrzí ma teda, že nereagujete na to príslušnou legislatívnou iniciatívou. Ten prvý kritický bod je nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv. Čo to znamená? Znamená to, že jednoducho obce a mestá dnes nevedia pripraviť svoje rozpočty na budúci rok. To je jednoduchý fakt. Proste takto to je, to nie je môj názor. To pripustili aj kolegovia, ktorí sú so mnou na Výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu. Teda majú dve možnosti samosprávy. A pána Jaroša tu vidím, tak on mi dá určite za pravdu. Majú dve možnosti. Buď si to teda nebudú všímať a budú pokračovať tak ako doteraz. Jednoducho budú sa tváriť, že sa na ne tie mechanizmy dlhovej brzdy nevzťahujú a idú normálne ďalej, ale tým riskujú pomerne veľa, lebo však dnes máme ten zákon a tie výklady aj všetky stavovské organizácie majú také, že jednoducho to nie je možné, že potrebujú byť vyňaté z tých sankčných mechanizmov. To je tá prvá možnosť a tá druhá možnosť je, že urobia si rozpočet aj taký, aj taký. To znamená, že prvý by bol vyrovnaný a ten druhý by bol, dajme tomu, nejaký veľkorysý, optimistickejší ho nazvime kľudne. Lenže samozrejme v kontexte toho, aké veľké množstvo malých a drobných samospráv na Slovensku máme. My vieme dnes, že ich máme takmer 1 900, ktoré majú pod 1 000 obyvateľov, ktoré nemajú taký aparát, aby si dokázali urobiť niekoľko variantných riešení toho svojho rozpočtu. Tak nepredpokladám, že aj tá druhá možnosť bude volená, skôr budú čakať. No len, aby sa potom nestalo, aj v kontexte komunálnych volieb, ktoré máme 24. októbra, že to nestihnú urobiť. Čiže na to upozorňujeme a bijeme na poplach, že jednoducho. My tu máme už vysoký dátum. My tu máme za chvíľu koniec prvého polroka. Máme tu komunálne voľby za, ja neviem, 148 dní a jednoducho samosprávy nám hovoria, dokonca tu protestujú pred parlamentom. Dva týždne dozadu v piatok to bolo. Vonku tu na schodoch stoja ZMOS-áci aj Únia miest a SK8. Protestujú na schodoch pred parlamentom, že nevedia pripraviť a nevedia zostaviť svoje rozpočty. Čiže čas nám uteká, nebude na to času, čiže toto treba urobiť. Nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, čo to znamená? V praxi to znamená to, že podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. No ale to je samozrejme v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy takmer nemožné. A vieme prečo. Pretože narástla tam DPHčka, narástli ceny materiálu, rástli mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nevedia to úplne urobiť. Preto hovoria, že ak to nie je nemožné, tak je to nanajvýš veľmi ťažko realizovateľné. To je prvý kritický bod. A ešte, aby som dodal k tomu, tak rovnako tak platná legislatíva ukladá samosprávam povinnosť schváliť vyrovnaný rozpočet. Samozrejme, oni nemôžu chodiť do deficitných rozpočtov, tak ako chodí častokrát štát, čo v praxi teda vylučuje možnosť zapojenia ušetrených prostriedkov samospráv z minulých období a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je ten prvý kritický bod. Druhý, nemenej dôležitý a rovnako tak veľmi vážny, je paralýza investícií. No a čo znamená paralýza investícií? Paralýza investícií znamená, že v súčasnosti platné legislatívne nastavenie ústavného zákona znemožňuje fakticky samosprávam v nasledujúcom období prijímať úvery na kľúčové investície, čo v praxi znamená zastavenie investičných projektov regiónov. Sám viem, že tie samosprávy, ktoré chodia ku nám na výbor nám hovoriť, ako budujú najmä nové školy, dajme tomu, alebo škôlky, ale môžu to byť aj vodovody, kanalizácie, cyklotrasy a vodozádržné opatrenia sa robia teraz hojne, aj výmena povrchov za vodozádržné, nové, moderné a tak ďalej. Jednoducho nevedia to kofinancovať. No a keď to nevedia kofinancovať, no tak to nevedia realizovať ako celok, ako také. Jednoducho, keď na začiatku nevedia dať ani len tých pár percent ako spoluúčasť, tak do toho projektu nevedia ísť. My sme tu, a to len na chvíľočku odbočím, v takej situácii na Slovensku, že oni nevedia kofinancovať častokrát ani len projektovú prípravu, nie to ešte samotnú realizáciu samotných projektov. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna, nie je to vôbec sranda. Čiže druhý kritický bod je paralýza investícií. Ten prvý, ešte raz pripomínam, je nemožnosť alebo neschopnosť prípravy, alebo teda zostavenia rozpočtov samospráv. Druhým kritickým bodom bola teda paralýza investícií. Tretím kritickým bodom je kolektívna vina samospráv, ktorá sa tu uplatňuje. No a čo to znamená? Znamená to, že samosprávy sú trestané za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť. A skutočne to je tak. Hoci obce, mestá a samosprávne kraje, teda župy, VÚC-ky, hospodária zodpovedne a my to vidíme, že hospodária pomerne zodpovedne, tak limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy. A ten ako rastie, tak sa to, bohužiaľ, dopláca na to tie samosprávy, hoci priamo tam akoby nie je žiadna ich vina, ale napriek tomu budú trpieť, ľudovo povedané, za tú zlú správu na úrovni tých tam hore v skratke povedané. Čiže jednoducho aj malý starosta malej obce 100, 200, 300 obyvateľov kdekoľvek, v ktoromkoľvek regióne, bude trpieť na to, ako vláda šafári alebo nevie hospodáriť zodpovedne a tak ďalej. Doplňte si za to, čo chcete. Čiže to bol tretí kritický bod. Ten štvrtý je investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť. A čo to znamená? Znamená to, že samosprávy samozrejme nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa, oni sa nechcú zadlžiť nad svoje možnosti, nekontrolovane a tak ďalej. Oni chcú len priestor na zodpovedné investície, na infraštruktúru, ktorá im bola zverená, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch. A tu opäť bijú na poplach, že nebudú vedieť dodávať tie služby v takej kvalite, v akej sa žiada. To znamená, to slovíčko primerané znamená toto, že jednoducho nebudú to vedieť dodávať. Čo to znamená v praxi? Už aj dnes to vidíme, že tie samosprávy aj nám píšu. Naozaj to nie sú jednotky, ale už desiatky samospráv, ktoré vypínajú tie verejné osvetlenia, ktoré majú problém s dodávkou pitnej vody a sanovať tie staré infraštruktúry, ktoré sú už pred rozpadom, aj čo sa týka vodárenskej infraštruktúry a tak ďalej. Vidíme aj teraz v posledných týždňoch, že jednoducho tá infraštruktúra nestíha. My teda nielen, že nestíhame stavať a budovať novú, ale aj sanovať tú jestvujúcu. Čiže tá situácia je naozaj veľmi vážna. To bol teda štvrtý kritický bod a ten posledný, piaty, bol už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. A to znamená to, že kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a pomerne prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni. Čiže päť kritických bodov. Prvý – nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv, druhý – paralýza investícií, tretí – kolektívna vina samospráv, štvrtý bol investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť a piaty – už existujúca dostatočná legislatívna ochrana. Ešte raz, my v Progresívnom Slovensku sme si toto volanie o pomoc zo strany samospráv vypočuli, predložili sme ten návrh, je tu v podateľni Národnej rady, je predložený na túto schôdzu rokovania Národnej rady, bod č. 404. Veľmi, veľmi pekne prosím, žiadam o podporu, pán minister. Snažím sa veľmi vecne a veľmi, veľmi príčetne k tomu pristupovať. Verím, že to oceníte a že nájdeme nejakú spoločnú reč, že sa tým samosprávam nejako v tomto smere ešte tento polrok pomôže, pretože aj v kontexte blížiacich sa komunálnych volieb, ktoré tu máme za 148 dní, jednoducho tie samosprávy potrebujú vedieť, na čom sú. A pri všetkej úcte nemôžu sa len spoliehať na akési právne výklady pána premiéra na tlačových besedách, ale naozaj potrebujú novelizovať ten nešťastný zákon o dlhovej brzde, respektíve potrebujú byť vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré tam dnes sú. Podpísaní pod týmto naliehavým apelom a naliehavým listom sú ako pán Božik, tak pán Rybníček, tak pán Viskupič, všetci predsedovia, prezidenti ZMOS-u, Únie miest Slovenska, SK8. Ja verím tomu, že jednoducho tu bude spoločná reč. Ja ku tomu zákonu ešte jednou vetou si dovolím dodať, že my sme transponovali len to, čo tie samosprávy sami chceli. Čiže my sme tam nepridávali žiadne nejaké iné veci, ktorými by sme si chceli prihrievať nejako politicky tú polievočku. My sme naozaj vypočuli tie samosprávy a transponovali sme ich požiadavky. Samozrejme, aj dôkladnej kontrola tam bola, ale transponovali sme naozaj to, čo chceli a nesnažili sme sa z tohto vytĺkať politické body. Samosprávy sú dôležité od Patiniec až po Oravskú Polhoru a od Záhorskej Vsi až po Novú Sedlicu, bez ohľadu na to, aký starosta, s akým politickým tričkom tam sedí, a tých obyvateľov, ktorí tam žijú, nezaujíma, aké to politické tričko má ten starosta, starostka oblečené, ale zaujíma ich to, či sa bude svietiť, či bude pokosené, či bude zimná údržba, či bude jednoducho fungovať škola, škôlka, či sa bude svietiť a tak ďalej. Čiže veľmi vecne som sa snažil objasniť tento kontext dlhovej brzdy, ktorý ste veľmi správne zachytili na strane 16 v boxe číslo tri. Verím, že sa podarí nájsť nejaké spoločné riešenie, pán minister. Skúsme. Skúste vypočuť aj vy toto volanie o pomoc. Verím, že sa nám to podarí. Napokon samosprávy budú saturované čo najskôr. Ďakujem pekne. A vaše vystúpenie.

Dve faktické. Pán minister Kamenický s prvou. Ďakujem.

Pekne. Pán Lackovič, skúsim za dve minúty, ak sa mi nepodarí, tak ešte pôjdem do rozpravy, aby som to dokončil. Čo sa týka zákona o rozpočtovej zodpovednosti, verte mi, že nie je to niečo, čím sa nezaoberáme. Zaoberáme sa veľmi pozorne. A trošku s úsmevom musím povedať, že beriem jedno, že snažili ste sa seriózne vystupovať v prospech samospráv, ale ten návrh, ktorý vy predkladáte, viete, odkiaľ prišiel? Viete, kto ho pripravil? Neviete. Ja viem, kde, kde bol, kde vznikol ten návrh. Vznikol na Ministerstve financií. My sme ho prerokovali so ZMOS-om s pánom Božíkom a pán Božik ho posunul do parlamentu. To je pravda. Na druhej strane potrebujem povedať jednu vec. Mali ste asi možnosť vidieť vystúpenie predsedu vlády Roberta Fica, ktorý oznámil, že existuje aj iná možnosť. V rámci zákona sú výnimky, ktoré sa týkajú, keď viac ako 3 % výdavkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, tak sa niektoré tak sa tak sa v podstate je to výnimkou. Vlády Roberta Fica, ktorý oznámil, že existuje aj iná možnosť. V rámci zákona sú výnimky, ktoré sa týkajú, keď viac ako 3 % výdavka vydaná z vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, tak sa niektoré tak sa tak sa v podstate je to výnimkou zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to náš právny názor a vyrieši to problémy aj samospráva, vyrieši to aj problémy o tom, že či sa má alebo nemá zostaviť vyrovnaný rozpočet. Za mňa musím povedať jednu vec, že zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti urobil trhací kalendár bývalá vláda, keď sa prerušil ten ten spôsob znižovania deficitov, ktoré my sme doručovali a z toho zákona sa stal trhací kalendár. Za dva za dva roky z mimosankčných pásiem sme sa dostali do najvyšších pásiem dlhovej brzdy. Čiže, preto sa tento zákon stal v podstate nevykonateľný, nefunkčný. Potreboval by novelizáciu, ale veľkú novelizáciu nielen toho, čo sa týka samospráv, ale celkovo tohto celého zákona a je to a nebude a to je

Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Marek, aj ďakujem ti za tvoje vystúpenie. A mňa veľmi mrzí, že včera sme tu naozaj, že pol dňa riešili to, aby sa teda predĺžilo funkčné obdobie pre samosprávy a druhú polovicu dňa sme riešili, aby poslanci Národnej rady a prezident mohli sobášiť namiesto toho, teda, aby sme sa venovali takto dôležitej téme. O ktorej si aj ty hovoril, teda, že samosprávne združenia naozaj vyzývajú aj nás, aj teda pána ministra, aby túto situáciu ohľadom dlhovej brzdy riešil a pán minister to už spomenul, však bol teraz snem ZMOS-u a podľa dostupných informácií teda starostovia vyzvali aj pána ministra, aby pripravil nejaké metodické usmernenie, ako majú samosprávy vlastne v tomto neistom prostredí aktuálne pri príprave rozpočtov teda vzhľadom na ten zákon o dlhovej brzde postupovať, tak ja verím, že teda v najbližšej dobe nejaké to usmernenie príde a mňa veľmi mrzí, že, že, že táto vláda robí chaos pri prijímaní zákonov. Potom robí chaos aj tu vo vedení schôdze častokrát naozaj. Však menili ste si rokovací poriadok. Vidíme, že nejak vám to zase nefunguje. Príklad, no. Uvidíme, že či nepríde ďalší návrh na zmenu. A teda rovnako teraz vytvárate takéto neisté a chaotické prostredie aj pre samosprávy a ešte o to viac ma to mrzí, že vlastne na ne dopadla aj vaša konsolidácia, kde ste im zobrali naozaj, že milióny eur a kto to pocíti, sú tí občania, v ktorých, kde sa to prejaví naozaj v poskytovaní tých služieb a to sú tie fakty a mali by ste sa naozaj, že týmto zaoberať a ja dúfam, že aj teda, keď hovoríte, že aj tá legislatíva vznikla

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Klus. Vážení

Kolegovia, vážené kolegyne, musím povedať, že naivne som čakala od tejto debaty hlavne zo strany ministra oveľa viac. Čakala som odbornú debatu a miesto toho my tu od začiatku počúvame vyviňovanie, obhajobu a obviňovanie opozície z úst ministra financií bez toho, aby používal riadne odborné fakty, bez toho, aby nefabuloval, bez toho, aby okrem toho A povedal aj to B. A viete, toto robia ľudia, ktorí zlyhávajú. Zjavne sa pán minister nemá čím pochváliť a preto tu nahľadáva svojich nepriateľov v podobe opozície, bývalých vlád, novinárov. A týchto nepriateľov potrebuje obviniť z toho, že to, čo sa tu deje, tak má na hlave maslo práve opozícia a bývalé vlády a samozrejme novinári. Ja preto budem sa držať faktov a budem hovoriť čísla a dáta z dokumentov a nielen z tých, ktoré hovoria odborné inštitúcie, ale aj z toho vášho. Takže zo správy o pokroku musíme vypichnúť to, že Slovensko má rásť len okolo 1 %. To samotné priznáva vláda v tomto dokumente. Zároveň ale musíme si uvedomiť, že tento rast nám ťahá plán obnovy a ťahajú ho eurofondy. Zo samotnej činnosti nášho štátu by ten rast HDP absolútne nebol ani na 1 %. A že by bol mínusový. Dokonca v roku 2027 my si máme pomôcť už aj exportom Volva a takto sa vlastne u nás interpretujú čísla. Pán minister veľmi často rád spomína Nemecko a prirovnáva náš rast k Nemecku, ale zabúda povedať, že Nemecko prispieva na náš ekonomický rast. Vďaka príspevkom Nemecka do fondov Európskej únie, do spoločného rozpočtu, my môžeme čerpať miliardy z Európskej únie. Takže porovnáva jablká s hruškami. My nemôžeme preboha porovnávať rast našej ekonomiky s rastom Nemecka. Na toto by ste už mali, pán minister, naozaj zabudnúť a neopakovať to stále, lebo už to začína byť naozaj trápne. Deficit sa nepribližuje k ozdraveniu, ale iba pomaly stagnuje. Vláda po troch rokoch hovorí o deficite nad 4 %. Ja si pamätám minulý rok a to si musíte pamätať všetci zo začiatku minulého roka, ako sa tu pán minister oháňal grafom, kde ukazoval, že v roku 2027 či osem, pardon, bude deficit 3 %. My sme mu to hovorili, že zavádza a že klame. A teraz to priznáva aj tento dokument. Žiaden deficit 3 % v roku 2028. Žiadne pravdivé vyhlásenie pána premiéra Fica, že odovzdá financie ďalšej vláde v dobrom stave. Toto sa naozaj neudeje a toto priznáva aj tento váš vlastný dokument. Napriek tomu, že ste vytiahli ľuďom a podnikateľom viac ako 7 miliárd € z vreciek, tak konsolidácia sa bude posúvať aj do ďalšieho volebného obdobia. Správa otvorene hovorí, že po roku 2028 bude potrebné pokračovať v konsolidácii. Takže znova sa vraciam k tomu. Žiadne dobre spravované financie odovzdané v roku 2028. Politicky povedané, vláda dnes vyberá viac peňazí od ľudí a firiem, ale skutočné ozdravenie necháva ďalšej vláde. Ďalšia odborná kritika je aj od nezávislých inštitúcií. Ja som si myslela, že pán minister Kamenický už nebude dookola opakovať práve tie polovičné pravdy, ale keď už povedal a citoval pána Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak povedal to, že ľudia sa nemali nikdy lepšie ako v roku 2025. Ale zabudol dodať aj to, čo povedal pán Šuster, že v roku 26 budú klesať príjmy a verejné financie sa nezlepšujú. A to ten pán Šuster v tom istom rozhovore povedal. Takže nezavádzajme tu na verejnosť, nezavádzajte ani vašich poslancov. Neskúšajte zavádzať opozíciu tým, že hovoríte len vety vytrhnuté z kontextu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že vláda si opäť raz uvoľňuje vlastné rozpočtové ciele a odsúva priblíženie deficitu k 3 % HDP až za volebné obdobie, za svoje vlastné volebné obdobie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň varuje, že bez dodatočných opatrení môže deficit v roku 28 dosiahnuť až 5,2 % HDP a dlh môže narásť až nad 70 %. Aj podľa RRZ vláde už v roku 2027 chýbajú konkrétne opatrenia približne za 1 miliardu eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje aj netransparentnosť. Upozorňuje, že vláda nezverejnila štandardný výhľad bez nových opatrení, čím sa znižuje prehľadnosť verejných financií. Inak povedané, vláda ukazuje ciele, ale nie dosť jasne cestu, ako sa k nim vôbec dostať. A prečo asi? Lebo my sa veľmi obávame, že táto vláda nemá žiadnu víziu a žiadne reálne ciele, ako vybrdnúť z tejto situácie. A práve preto obviňuje sústavne opozíciu, novinárov a kadekoho. Nebudem hovoriť iba o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože pán minister ju má dlhodobo v zuboch, ale budem spomínať aj napríklad Národnú banku Slovenska, ktorá upozorňuje, že Slovensko prejedá zdroje, ktoré by malo investovať. Národná banka píše, že verejnosť už cíti dôsledky zanedbaných investícií, investičný dlh rastie a štát nedokáže systematicky financovať ani obnovu majetku, nieto ešte rozvoj. To je presne jadro problému. A to hovorí Národná banka Slovenska, že štát síce konsoliduje, ale absolútne nič v našom štáte nerozvíja. NBS, ako som už povedala, varuje pred slabými investíciami. Podľa jarnej prognózy majú investície v roku 2026 dokonca klesnúť. Firmy ich odkladajú pre neistotu, slabý rast a vyššie úroky. Dokonca ani eurofondy nebudú vedieť vykompenzovať výpadok súkromných investícií. Rovnako túto vládu a jej činnosť kritizuje aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Kritizuje hlavne slabé strategické riadenie štátu. Kontrolóri hovoria o zaostávajúcej digitalizácii, nízkej odolnosti štátu, podceňovaní profesionalizmu a kompetencií, ako aj o tom, že v riadení verejných politík často chýba strategické riadenie, vnútorná kontrola a dlhodobá udržateľnosť. Vieme dobre, čo hovoria zamestnávatelia, vieme dobre, čo hovoria podnikatelia, kritizujú transakčnú daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, kritizujú celkový prístup k prijímaniu zákonov, k nepredvídateľnosti práva. My už môžeme hovoriť aj o tom, ako vlastne pokrivením trestného zákona sa nemôžu vymôcť dane a daňová medzera čím ďalej, tým viac rastie vo všetkých druhoch daní. Nenapĺňa sa očakávané vyberanie DPH, dane z príjmov právnických osôb a to už vôbec nehovorím o transakčnej dani. Takže môžem povedať aj o tom, čo nám odporúča OECD a čo by som si rada prečítala možno v správe o pokroku. Hovorí o tom, že potrebujeme dôveryhodný viacročný plán, ktorý v tejto správe chýba. Hovorí o výdavkových revíziách, lepšej príprave investícií, o stabilných pravidlách a posilnení právneho štátu. Toto nám odporúča OECD. Takže môžeme si to zhrnúť. Dokument Správa o pokroku v skutočnosti ukazuje skôr na slabý rast, rastúci dlh, odloženú konsolidáciu a nejasnú rozvojovú stratégiu. Takže toto je pokrok made in Slovakia. Vláda si v tejto správe znížila latku. Túto latku si znížila už aj v predchádzajúcich cieľoch rozpočtových a ešte aj túto latku má problém preskočiť. Ľuďom a firmám berie viac peňazí, ale štát za to nedostáva viac rozvoja. Ľudia nedostávajú lepšie služby a najhoršie je, že táto vláda už nemá vôbec, ale vôbec žiadnu víziu. Od konca minulého roka počúvame od koalície o prorastových opatreniach a je to už naozaj vtipné, pretože tie prorastové opatrenia sú naozaj ako Kolumbova žena a takto už ich aj budeme asi všetci volať na Slovensku, pretože ich tu nikto nikdy nevidel a obávame sa, že skutočné rastové opatrenia naozaj ani nikto nikdy neuvidí, pretože na tie treba peniaze. A tieto peniaze, ako som už povedala, v našom štáte nie sú. Ale, čo je najväčšia sranda, iba, no iba, aby to bolo napláč, je to, že minister financií si umýva ruky nad prorastovými opatreniami a necháva ich robiť iným ministerstvám. A toto je naozaj úplne scestné a je to nonsens, pretože prorastové opatrenia majú vychádzať práve z ministerstva financií, pretože vy ste zodpovedný, pán minister, za financie štátu. A ja si myslím, že to je, že to kľudne môžeme nazvať ako nejaký alibizmus, neschopnosť, populizmus alebo možnože už aj predvolebnú kampaň. Teraz vyšla taká prognóza, ktorú som si vytlačila. Škoda, že vám ju nemôžem ukázať, ale asi by ste ju ani nevideli. V Trende práve dnes, a to nie je prognóza, ospravedlňujem sa, je to vlastne nejaká štatistika, ktorá hovorí o čistých mzdách v OECD. OECD má 38 štátov. Čistá mzda na Slovensku je 35. v poradí. Za nami sú už len krajiny ako Čile, Kolumbia a Mexiko. Niekedy boli za nami aj Lotyšsko, Poľsko alebo Litva, Estónsko. Teraz sú všetky krajiny pred nami. Takže neviem, neviem, ako sa tu majú ľudia najlepšie, ale to je zase tá interpretácia, že možno áno, možno áno, majú najvyššie mzdy, aké niekedy boli. Ale tie krajiny okolo nás, všetkým tým krajinám rástli mzdy oveľa rýchlejšie, ako rastú nám. A toto nehovoríte, pán minister. Vy stále zavádzate, poviete A, nepoviete B. Takže ešte môžem hovoriť o ďalších číslach. Slovensko má druhý najnižší medián disponibilného príjmu v EÚ. To znamená, že u nás stredná vrstva zarába najmenej v celej Európskej únii. U nás stredná vrstva obyvateľstva, ktorá drží ekonomiku nad vodou, začína miznúť. Všetky štatistiky alebo NBS toto hovoria, že ceny máme bližšie k západu ako príjmy. To znamená, že cenová hladina je okolo 81 % priemeru Európskej únie, ale príjmy domácností len 73 %. Národná banka Slovenska ďalej hovorí, že Slovensko po roku 2015, po roku 2015 uprostred Ficových vlád, prakticky sa prestalo približovať k Európskej únii a z regionálneho lídra sa stalo zaostávajúcou krajinou V4. To hovorí NBS, to nehovorí opozícia, to nehovoria novinári, to hovorí NBS. Daňovo-odvodové Uprostred ficových vlád prakticky sa prestalo približovať k Európskej únii a z regionálneho lídra sa stalo zaostávajúcou krajinou V4. To hovorí NBS, to nehovorí opozícia. To nehovoria novinári, to hovorí NBS. Daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je naozaj veľkou prekážkou rozvoja, je siedme najvyššie v krajinách OECD. Už som povedal, že máme 38 krajín OECD, sme na 30. alebo 31. mieste. Ľudia teda platia veľa, ale nedostávajú za to nič. Nedostávajú za to moderné služby, lepšie zdravotníctvo ani školstvo. Oficiálne dáta Eurostatu hovoria, že bežná slovenská domácnosť patrí príjmovo na chvost Európskej únie. NBS hovorí, že ceny už máme blízko európskym, ale príjmy my nemáme a Európska komisia hovorí, že nás čaká slabý rast, vysoký deficit a rastúci dlh. Takže taká je skutočnosť nášho pokroku. Takže asi môžeme rovno povedať, že toto naozaj nie je pokrok štátu, ale máme krajinu, ktorá berie len ľuďom a nevie zabezpečiť žiadny rast, žiaden pokrok a preto túto správu nemôžeme nazvať správou o pokroku, ale skôr správou o úpadku. Pretože pokrok znamená školstvo a inovácie, aby sme zvýšili kvalifikáciu pracovnej sily a podporili tvorbu vyššej hodnoty. Pokrok znamená aj verejné inštitúcie, ktoré dokážu pružne reagovať na výzvy. Pokrok znamená aj zdravotníctvo, ktoré predĺži aktívny život ľudí a zníži ekonomické straty z chorobnosti a pokrok znamená aj podnikateľské prostredie, ktoré umožní rýchlejší rast domácich firiem. A toto v tejto správe o pokroku nikde nebolo. Takže ja si myslím, že keďže v správe o pokroku v podstate nebola žiadna zmienka, ktorá by sa dala brať vážne o tom, že naša krajina sa niekam posunula, napriek tomu, že 7 miliárd € bolo vybraných z peňaženiek ľudí, podnikateľov. Tak som presvedčená, že toto je naozaj na uterák tejto vlády. Ďakujem pekne.

Tri faktické na vaše vystúpenie, prvý pán minister Kamenický. Pani poslankyňa

Lučšíková, vy si tu vyberiete všetky negatíva, ktoré existujú, nájdete v nejakých správach a prídete a prečítate mi to tu. To mám veľký pocit, toto robil pán Heger, keď prišiel do parlamentu. Ja si ho veľmi dobre pamätám, keď prišiel prvýkrát do parlamentu. Presne takýto prístup. Musím povedať, vy ste z PS, hovorili ste niečo o odbornosti. Mali by ste si asi doštudovať niektoré veci. Poviem vám prečo. Poviem vám jednu vec. My sme za tieto tri roky po tej vašej úžasnej vláde a pán Ódor bol na konci tej vlády, ktorý nám tu mal nechať realistický rozpočet. Viete, čo nám tu nechal? Lego kocky, pani Špánik Lučšíková. Pozrite sa, čo je v tých lego kockách. Zoškrtanie sociálnych dávok, zoškrtanie trinástych dôchodkov a všetkého ostatného. A keď sme vyzvali, premiér Fico vyzval Progresívne Slovensko, aby prišlo na rokovanie ohľadne konsolidácie, ktorú okrem teda OĽaNO všetci uznali, že je potrebné urobiť, tak viete, s čím ste prišli? Ja si pamätám pána Šimečku, pána Kiša, ako prišli s prázdnymi rukami. Nič nepriniesli, absolútne nič, nula. Aj váš tresk, to sú len zmes fráz, to, čo ste tu frázovali za posledných päť minút o tom, čo vy idete robiť, aké svetlé zajtrajšky. Poviem vám jednu vec, my sme skonsolidovali 4 % HDP, ak by sme nekonsolidovali, bolo by tu 7 % už deficit. A bolo by to, za pár rokov by sme mali vyše 100 % dlh Slovenskej republiky, takže netárajte, že nič sme neurobili v tej situácii, v ktorej sme prebrali najhoršie verejné financie, a budem to opakovať, v celej Európskej únii, sme urobili veľa vecí, len samozrejme, že vy si to tu budete rozprávať, že za vás bude super, lebo vy prídete, vy ste pokrok, progres a neviem, čo tu budeme všetko počúvať. Sú to táraniny a doštudujte si niektoré veci. A ešte jednu vec, keď spomínate niekoho, že niečo niečo povedal, niekto niečo povedal, povedal to

Pani poslankyňa Kosová, no.