52. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 123/2026 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je predovšetkým úprava podmienok pre odber elektriny a plynu za sadzbu určenú pre domácnosť v prípadoch, ak odberateľ odobranú elektrinu alebo plyn nepoužíva na vlastnú spotrebu. Na strane odberateľov sa navrhuje zaviesť výslovnú povinnosť pri uzatváraní zmluvy predložiť vyhlásenie, že elektrinu alebo plyn bude odberateľ ako odberateľ v domácnosti. Tento údaj sa stane novou povinnou náležitosťou zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu, zmluvy o združenej dodávke plynu. Na strane dodávateľov sa navrhuje doplnenie pravidiel vedenia evidencie odberateľov elektriny alebo plynu v domácnosti. Ide o charakter odberu na odbernom mieste, teda či ide napríklad o odber v byte, dome, záhrade, garáži, ktorý bude tiež súčasťou zmluvy. Podrobnosti o klasifikácii charakterov odberu ustanoví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhláškou. Vládny návrh zákona ďalej navrhuje zaviesť register objektov spotreby tepla, čím sa vytvorí jednoznačný zoznam subjektov napojených na centrálne zásobovanie teplom. Vládny návrh zákona tiež zavádza povinnosti týkajúce sa poskytovania údajov na účely zriadenia takého registra pre dodávateľov tepla a koncových odberateľov tepla. Navrhuje sa zjednodušenie aj v oblasti informovania energetických domácností, ktoré získali adresnú energopomoc, aj prostredníctvom dodávateľov, vyhľadávačov na webe, zároveň sa zavádza možnosť zasielania kvalifikovanej informácie aj do elektronickej schránky. Aby bolo možné flexibilne reagovať na danú aktuálnu situáciu na trhu s energiami, navrhuje sa ustanoviť okruh zraniteľných odberateľov nariadením vlády Slovenskej republiky. V súvisiacom splnomocňovacom ustanovení sa ustanovujú aj kritériá, ktoré sa pri určovaní skupín zraniteľných odberateľov majú brať do úvahy, a sú nimi základné kritériá spotreby. Cieľom vládneho návrhu zákona je tiež úprava povinnosti regulovaných subjektov v elektroenergetike, plynárenstve a tepelnej energetike podávať cenové návrhy každoročne z dôvodu, aby sa nepoužilo cenové rozhodnutie vydané pred dvoma alebo troma rokmi.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujeme si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spoločenskému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Pani poslankyňa ho zastúpi, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1229, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1421 z 15. apríla 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 445 z 21. mája 2026 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 260 z 21. mája 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 276 z 26. mája 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Dvaja poslanci v rámci rozpravy. Ako prvá požiadala o slovo pani poslankyňa, navrhovateľka, nech sa páči. Teda spravodajkyňa.

Dobre, ďakujem pekne. Dovoľte mi teda, kolegovia, kolegyne, podať dva pozmeňujúce návrhy, dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda boli už zverejnené pred začatím rokovania.
Prvý teda návrh, doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Szabóovej a Igora Šimka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Odôvodnenie prvého pozmeňujúceho návrhu: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zníženie administratívneho bremena pre dodávateľov elektriny pomocou zjednodušenia plnenia existujúcej povinnosti. Čiže povinnosť informovať zraniteľného odberateľa, s ktorým uzavrel dodávateľ zmluvu o združenej dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom, o jeho práve na inštaláciu inteligentného meracieho systému bola do právneho poriadku zavedená transpozíciou smernicou o vnútornom trhu s elektrinou. Pozmeňovací návrh umožňuje, aby si dodávateľ elektriny splnil túto informačnú povinnosť aj pomocou oznamu na svojej webovej stránke. Informačnú povinnosť týkajúcu sa typov inteligentných meracích systémov ponúkaných prevádzkovateľom distribučnej sústavy môže splniť odkazom na webovú stránku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Okrem zníženia administratívnej záťaže sa tým zároveň zabezpečí, že budú spotrebiteľovi poskytnuté aktuálne informácie o ponuke inteligentných meracích systémov, ktoré poskytuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy.
Druhý pozmeňujúci návrh. Tu ide o legislatívno-technické doplnenie ustanovenia, nový novelizačný bod 7 v nadväznosti na novelizačný bod 6, samotný čl. 3 bol riadne schválený na zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti dňa 21. mája 2026 uznesením č. 260. Doplnenie novelizačného bodu 7 čl. 3 je nevyhnutné v nadväznosti na predĺženie prechodného obdobia, čo je uvedené v bode 6. Čiže z 20. júna 2026 na 31. decembra 2027. Podstatou novelizačného bodu 7 v čl. 3 je odloženie účinnosti tých častí § 25a ods. 9 zákona, ktoré sa týkajú preverovania spoľahlivosti fyzickej osoby na rovnaký dátum, čiže 31. december 2027.
Prosím o vyňatie bodu 3 zo spoločnej správy, nakoľko môj pozmeňujúci návrh rieši lepším spôsobom problematiku.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Galek ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovolím si vystúpiť k predkladanému návrhu zákona o energetike, ktorý máme v druhom čítaní.
Ako už aj pani ministerka uviedla, tento návrh zákona reflektuje práve na tie nedostatky najmä zákona o energetike, ktoré tu v minulosti vznikli, a napriek tomu, že sme tu mali už aj v minulosti viacero rôznych zmien, tieto zmeny stále prichádzajú. A teda za mňa je to naozaj takým hlavným dôkazom toho, že táto energopomoc nie je dobre nastavená, nie je správne urobená a naozaj tou správnou cestou mala byť reálna adresná pomoc na požiadanie. Pani ministerka hovorila o tých všeobecných prínosoch, zmenách, ale ja si dovolím upozorniť aj na niektoré nedostatky, ktoré tento zákon s sebou prinesie. V prvom rade je to zvyšovanie povinností pre jednotlivých dodávateľov. Zavádzajú sa rôzne registre objektov spotreby tepla, register odberateľov v domácnosti, elektrina, plyn, potiaľto v poriadku, otázne je, čo všetko majú obsahovať a najmä akým spôsobom sa náklady na tieto registre prenesú do cien energií. Pretože, samozrejme, akákoľvek zmena, ktorú robíme, akákoľvek zmena, ktorá prináša nejaké nové povinnosti, bude mať vplyv aj na cenu energií. Nehovorím, že to bude nejaký markantný rozdiel alebo nejaké markantné zvýšenie, ale, bohužiaľ, bude to jednoducho tam. Za mňa tým, že opäť riešime energopomoc a opäť sa tam pridávajú nové povinnosti, nové definície, je naozaj veľmi otázne, že dokedy vlastne v tejto energopomoci takýmto spôsobom budeme vlastne pokračovať, pretože naozaj tie ceny energií sú už pomerne na nízkych úrovniach. Áno, teraz máme zase nejakú krízu vyvolanú práve konfliktom na Blízkom východe, ale ja si myslím, že reálnym riešením na akúkoľvek krízu, na akékoľvek takéto situácie, ktoré naozaj zamávajú tými trhmi, ktoré fungujú a naozaj reflektujú na všetky situácie, ktoré vzniknú, jednoducho deregulácia cien. Vidíme to v prípade podnikateľov, vidíme, že deregulované ceny majú v Českej republike, deregulované ceny majú takisto aj napríklad v Rakúsku, no a samozrejme ten trh to tam vie veľmi dobre zvládať. Jednoducho dopyt, ponuka a najmä dostatočná konkurencia. To je to, čo by aj v tomto prípade pomohlo, nie k nejakému umelému, ale prirodzenému znižovaniu cien.
Takže za mňa naozaj stačilo deregulovať a poskytnúť reálnu adresnú pomoc tým, ktorí to naozaj potrebujú, napríklad vo forme dávky. Pretože nedávno sme sa dočkali ďalšieho kola alebo takzvaného prehodnotenia poskytovania energopomoci a písal mi práve jeden známy, ktorý hovorí, no, ja rozhodne nie som na energopomoc odkázaný, vlastním byt, vlastním chatu a vlastním ešte jeden dom, ktorý prenajímam, v tom prvom kole som mal energopomoc na byt a teraz to prehodnotili, tak som čakal, že mi to zoberú, no nie, priznali mi to aj na chatu. Takže toto je naozaj ten dopad tých rôznych zmien, ktoré tam vznikajú. Samozrejme, nehovorím, že to musí nastať u každého, ale, bohužiaľ, naozaj tento spôsob, kedy sa vymýšľa koleso, kedy sa párujú rôzne databázy, pokiaľ by sme naozaj chceli dospieť k nejakému stopercentnému spravodlivému a správnemu riešeniu, za mňa v tomto chaose, ktorý tu máme vytvorený, by možno trval aj desať rokov. Ale samozrejme, toto je môj názor, ja tvrdím, adresná pomoc na základe požiadania, deregulácia. Pani ministerka a táto vláda hovoria o tom, že to má byť formou takou, ako to robia oni. Toto bude, samozrejme, na posúdenie voličov, ktorí potom aj vo voľbách rozhodnú o tom, čo im viacej vyhovuje.
Prejdem k iným zákonom, pretože toto nie je iba zákon o adresnej pomoci, mení sa súčasne aj zákon o regulácii, zavádza sa tam napríklad individuálna tarifa za systémové služby. Pre tých, ktorí možno neovládajú úplne perfektne, za čo platia v tých faktúrach za elektrinu, tak je tam jednak tá silová zložka a potom sú tam aj rôzne ďalšie tarify, či už je to na podporu obnoviteľných zdrojov, systémové služby, jednoducho naozaj skladáme sa tam na viacero vecí. No a práve tieto systémové služby, tie slúžia na tú podporu systému, napríklad aj na fungovanie SEPS-u. No a v minulosti takáto výnimka z udeľovania taríf alebo teda platenia tejto tarify za systémové služby tu bola. Vtedy ju dostávala napríklad OFZ, Duslo Šaľa, vtedy to bol aj Slovalco, myslím, že aj U. S. Steel. Z tohto pohľadu je to možné považovať za istú formu energeticky náročného priemyslu, ale opäť treba upozorniť na to, že toto je jeden bazén, toto je jednoducho jeden koláč, z ktorého teraz ukrajujeme, ale ten koláč sa bude tým pádom musieť rozdeliť medzi všetkých ostatných, respektíve z toho koláča vyťahujeme niekoho, kto nebude ten koláč jesť, v tomto prípade ten koláč je trošku horký, lebo platíme zaňho v cenách, ale o to viacej budú platiť všetci ostatní spotrebitelia, či už sú to podniky, ktoré nebudú platiť do tej kategórie, pre ktorú bude táto výnimka, alebo aj samotné domácnosti.
No a druhou takou zmenou práve v prípade zákona o regulácii je, že cenový návrh, ktorý sa doteraz vždy predkladal na začiatku regulačného obdobia, ktoré trvá päť rokov, teda tí, ktorí dodávali energie, či už teplo, elektrinu, plyn, ale takisto aj vodu, sa po novom bude predkladať každoročne. Áno, aj v minulosti k tomu dochádzalo, najmä v prípade, keď bola zmenená vyhláška, cenová vyhláška, ktorú predkladal regulačný úrad, ale v tomto prípade to bude jednoducho na pevno. Jednoducho regulačný úrad si bude každý jeden rok pýtať a vyžadovať, aby bol predložený cenový návrh bez ohľadu na to, či došlo k nejakým zmenám podmienkam na trhu. No a pre koho to ostáva nezmenené, sú v tomto prípade jedine vodárenské spoločnosti. Takže tu vidím opäť nejaký ďalší zvýšený náklad, nejaký ďalší zvýšený nárok, ktorý bude mať nejaký vplyv možno aj na tie ceny energií.
Toľko, toľko možno k samotnému návrhu zákona, k tým pozmeňovacím návrhom, o ktorých hovorila aj pani kolegyňa Szabóová, ten jeden sme mali vo výbore, ten druhý, ktorý sa týka práve tých inteligentných meracích systémov, úplne v poriadku. Pravdepodobne je to návrh, ktorý vzišiel aj priamo z praxe a od samotných dodávateľov. Viem, že napríklad na východe sú veľmi v tomto inovatívni, robia veľmi veľa vecí, naozaj aj touto cestou im chcem vysloviť pochvalu. Škoda, že to tak nie je na celom Slovensku a hlavne ten stred pokrivkáva, ale okej, tento návrh zákona je naozaj, teda tento návrh pozmeňovací je naozaj dobrý a ten si viem predstaviť, že aj podporíme na rozdiel, žiaľ, od toho samotného zákona, kde som videl aj tie jednotlivé nedostatky.
Chcel by som ale pochváliť aj pani ministerku z tohto miesta a to za to, že naozaj nepodľahla tlakom, ktoré boli vyvíjané z regulačného úradu. Kolovali dva návrhy pozmeňovacie, ktoré pripravili na regulačnom úrade, konkrétne to pripravil pán Jozef Holjenčík, predseda tohto regulačného úradu, upozorňoval som na to aj na výbore v minulosti, upozorňoval som na to aj na tlačovej besede. Jednoducho pán Jozef Holjenčík sa stáva takým nejakým neobmedzeným pánom slovenskej energetiky. A to, čo si chcel v týchto pozmeňovacích návrhoch privlastniť, bolo, že on nebude už iba predsedom regulačného úradu, ale že bude aj predsedom regulačnej rady, to znamená odvolacieho orgánu. Takže keď sa budete sťažovať, keď by ste sa sťažovali na rozhodnutie regulačného úradu, pod ktorým je podpísaný Jozef Holjenčík, tak táto sťažnosť by zase len pristála na stole Jozefa Holjenčíka ako predsedu odvolacieho orgánu. Ja si myslím, že naozaj toto je neprípustné a preto naozaj ďakujem veľmi pekne, že takýto návrh ako ministerstvo odmietlo, tak ani tu v pléne Národnej rady som ho nevidel a dúfam, že ani nikdy ho vidieť nebudeme.
Ten druhý pozmeňovací návrh sa týkal následne toho, že Jozef Holjenčík chcel byť odvolávaný nie vládou, ale už iba prezidentom a rovnako aj menovaný. To je v podstate tá obava, že naozaj práve po zmene vlády, ktorú naozaj všetci už očakávame, teda nehovorím, že my ako opozícia, ale naozaj celý národ, tak že bude odvolaný zo svojej funkcie. No a na toto je samozrejme hneď niekoľko dôvodov. Ako tí, ktorí sa venujete energetike, asi viete, Jozef Holjenčík je dnes vyšetrovaný ACER-om. ACER, to je taká organizácia, ktorá združuje všetkých regulátorov alebo regulačné úrady v rámci Európskej únie, no a paradoxne práve oni vzniesli niekoľko výhrad voči osobe Jozefa Holjenčíka a upozornili na konflikt záujmov, vážny konflikt záujmov, pretože regulačný úrad má byť nezávislým úradom, orgánom, ktorý nezávisle stanovuje ceny. Ale zistili, že napríklad manželka pána Jozefa Holjenčíka spolu s jeho synom mali založenú neziskovku, tá sa volá Terézia, čuduj sa svete, od regulovaných subjektov, ako je napríklad SEPS – Slovenská elektrizačná prenosová sústava – alebo od nadácie SPP dostali v minulosti celkovo 170-tisíc eur. Ja sa pýtam, je to v poriadku? Je v poriadku, aby šéf regulačného úradu mal za manželku a syna niekoho, kto dostáva v rámci nejakej neziskovky peniaze od regulovaných subjektov alebo nadácií, ktoré sú napojené na regulované subjekty? Takisto napadli napríklad to, že dcéra Jozefa Holjenčíka už v čase, keď on pôsobil na regulačnom úrade, pracovala pre Eustream, takisto regulovaný subjekt. A čuduj sa svete, Eustreamu v minulom roku alebo teda v tomto roku stúpli poplatky za prepravu o 152 % a na budúci rok to má byť o ďalších 10. Nie je toto konflikt záujmov? Takže ja sa pýtam, prečo vôbec Jozef Holjenčík prišiel s takýmito návrhmi?
No a posledná vec, ktorú mu vyčíta práve ACER, tento európsky regulátor so sídlom v Slovinsku, že on sám je stále vedený ako znalec. Ako znalec má zmluvu napríklad so Slovenskou technickou univerzitou a Slovenská technická univerzita robí štúdiu pre SEPS, wow, opäť regulovaný subjekt. V tejto súvislosti som vyzval Jozefa Holjenčíka, pardon, nie Jozefa Holjenčíka, ale vládu, aby odvolala Jozefa Holjenčíka, pretože my máme priamo v zákone napísané, že šéf regulačného úradu má byť naozaj nezávislý, nemá tam byť žiaden konflikt záujmov, dodnes som od vlády nedostal žiadnu odpoveď, možno otázka na pani ministerku, či sa tým na vláde alebo na ministerstve vôbec zaoberali. Ja si myslím, že naozaj týmto by mali, pretože toto by takisto prospelo stransparentneniu energetiky a nižším cenám v energetike a možno potom by sme nemuseli vymýšľať ani žiadne kolesá, častokrát chaotické a nezmyselné energopomoci.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Krátky.

Ďakujem, Karol, aj si sa dotkol témy adresnej energopomoci, to je vlastne zákon, ktorý sa tak volá, že tá energopomoc sa volá adresná energopomoc, ale v skutočnosti adresnou nie je. My sme niekoľkokrát chceli na výbore pre hospodárske záležitosti otvoriť túto tému práve preto, lebo vidíme, že táto pomoc pre domácnosti je rozdávaná plošne a dostávajú ju obrovské množstvo domácností, ktoré ju nepotrebujú. Ja som aj verejne predstavil takú analýzu a teraz ju v skratke zopakujem, keď tu sedí pani ministerka, že keď si pozriete štruktúru majetku obyvateľstva, ako je rozložené, tak na Slovensku pomerne veľké množstvo ľudí vlastní dve nehnuteľnosti. Máte tam aj obrovskú skupinu ľudí, ktorá vlastní tri a viac nehnuteľností. Ty si hovoril o tom, že by táto energopomoc mohla byť dávaná na požiadanie, a to sa ukazuje ako jedno z riešení, pretože v takom prípade, keby prišli ľudia, ktorí by si vypýtali energošek na dve, tri, štyri a viac nehnuteľností, tak by bolo absolútne jasné, že toto je nezmyselné, aby štát vylieval, doslova vylieval 80, minimálne 80 miliónov z toho celkového balíka, ktorý na toto ide, pre ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností. To je plytvanie, to je obrovské plytvanie. Včera sme tu mali ministra financií, ktorý sa nám snažil predstaviť správu o pokroku Slovenskej republiky, ktorá vlastne hovorila, že sa mu ten pokrok nedarí dosiahnuť, a je to aj preto, lebo vláda sa síce topí v príjmoch, vytiahne do konca volebného obdobia 18 miliárd navyše z konsolidácií, ale dlh nevie stlačiť, deficit nevie stlačiť pod šesť miliárd. A je to práve kvôli takýmto nesystémovým, v skutočnosti neadresným veciam, kde sa vylievajú peniaze.

Pán poslanec Galek.