52. schôdza

Pán poslanec Dušenka.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Július Jakab, nadviažem na tvoju rozpravu. Naozaj ten návrh priestupkového zákona je o tom, aby len vytiahol od ľudí viac peňazí a krásne to vidno aj na tom, akým spôsobom sa postavili k priestupku nesprístupňovanie informácií. Totižto akokoľvek žiadateľ cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám si môže podať infožiadosť, ak tú odpoveď nedostane, je možné obrátiť sa na okresný úrad s tým aj bol daný úradník, respektíve ministerstvo, povinná osoba pokutované. Kým všetky pokuty, ktoré platia obyčajní ľudia, sa trojnásobne zvyšujú, tak pokutu za nesprístupnenie informácií preventívne z toho zákona úplne vypustili a samozrejme nechávajú tú výšku tak, ako je, nechávajú tak v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Toto jasne dokazuje, že pokiaľ ide o ľudí, tam môžu pokuty trojnásobne zvyšovať, akonáhle pán Kamil Šaško nesprístupní informácie dajme tomu o stave pokroku stavby nemocnice na Rázsochách, tak samozrejme tá pokuta ostáva nízka, tak ako je dnes. No a zároveň aj tu vidno, akým rozdielnym spôsobom pristupovali k novele trestných zákonov a novele zákona o priestupkoch. Tak pri novele trestných zákonov hovoria, že veď vyššie tresty nikoho neodrádzajú. Nikoho neodrádzajú, môžeme ich znížiť, ale pri priestupkoch tak zrazu úú, pokuty sú nízke, to treba ich zvýšiť, aby boli odrádzajúce. Úplne iná filozofia, úplne iný meter, pokiaľ ide o nich a ich ľudí, ktorí čelia trestným stíhaniam, a úplne iný meter na bežných ľudí, ktorí sa z nepozornosti dopustia nejakých dopravných priestupkov. Čiže na ľudí bič a na papalášov jednoducho amnestia.

Pán poslanec Jakab.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, aj keď najradšej by som chcel počuť názor naozaj kolegov z koalície, síce ich tu na jednej ruke môžem počítať, aj to mi zostanú voľné prsty, ale chcel by som počuť naozaj ich názor, tak ako aj Michal Šipoš hovoril, nikto tu nie je, nikto tu nie je, hlavne že treba zdierať národ. A to, čo hovoril Igor Dušenka, je proste veľká pravda. Zase si to odbijete na ľuďoch, ale seba ochrániť, seba ochrániť pred tým, aby sa vám náhodou nezvyšovali pokuty za tie veci, ktoré robíte, ktoré chcete utajiť a ututlať. Však vieme, však píšeme 211, pýtame sa ministerstiev, vieme presne, ako zaobchádzate s otázkami verejnosti, vieme presne, ako sa im vyhýbate a ako to sa snažíte odbiť a vyhniť. Pán minister, poďte porozprávať o tom, o týchto trojnásobných priestupkoch trojnásobných. Poďte porozprávať o tom, ako má skončiť ten záchrankový tender za dve miliardy eur, čo ste hovorili, že nenormálne to spravíte, všetko predstavíte. Koľko zase mesiacov prešlo a nič nepočujeme? Koľko si už ide uplatniť tých náhrad, tých miliónov neúspešní uchádzači v tendri, ktorý ste nevedeli zrušiť? Nechceli zrušiť? Lebo ste boli na dovolenke? Lebo ste sa na to prizerali? Prosím vás, vám už nikto nič neuverí, ale poďte sem porozprávať o pokutách trojnásobných, poďte porozprávať o tom, ako sa lejú peniaze do zdravotníctva na nič, ako sa vykrmujú oligarchické skupiny zo zdravotníctva. Vypočujte si rozhovor so šéfom NKÚ, pán minister zdravotníctva, ako sú nacucnuté skupiny na vaše ministerstvo a ako im vychádzate v ústrety. To hovorí šéf Najvyššieho kontrolného úradu po kontrolách u vás. A vy idete zdierať ľudí tu nejakými pokutami? Ste smiešny.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister zdravotníctva, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o treťom alebo štvrtom bode, ktorý má uvádzať minister vnútra, ktorý sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil, takže uvádzajú jeho body kolegovia, viacerí z vás už na to upozornili a majú s tým problém. Ten piatok v parlamente je akýsi zakliaty, lebo tak sme zvyknutí na to, že v piatok sa rokuje o opozičných návrhoch zákonov, teraz sa rokuje o vládnych návrhoch, tak a tiež to niektorí kolegovia z opozície kritizujú. A teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš tu hovoril tiež pri uvádzaní návrhu zákona pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že veď v piatok je normálny pracovný deň, no len v tom parlamente to tak nevyzerá, nebudem tu rátať poslancov, ale prečo sa potom nehlasuje v piatok o jedenástej, keď o jedenástej sa má hlasovať? No neviem, ale nenapadá mi iné vysvetlenie ako to, že nehlasuje sa preto, aby sa poslanci mohli prísť ráno podpísať do prezenčky a potom odísť preč a mať predĺžený víkend alebo robiť niečo iné, ale nesedieť v parlamente. Tak áno, ja súhlasím, piatok by mal byť normálny pracovný deň, tak ako je pre iných ľudí, ale normálny pracovný deň v parlamente by mal zahŕňať aj hlasovanie, keď už nieto o sedemnástej, tak prinajmenšom to o jedenástej hodine. Rovnako pondelok je normálny pracovný deň a aj teraz si plénum schválilo, že budeme rokovať aj v pondelok, ale opäť bez hlasovania. Čiže zasa to nebude taký úplne normálny pracovný deň. A ja akceptujem, že ak má pán minister vnútra nejaké zdravotné dôvody, je po operácii, že by mu to bolo dlho sedieť pri takejto dlhej rozprave, ale parlament má zasadať ešte tri týždne, takže pokojne mohol termínovať svoje body na iný deň, inú hodinu a plénum by mu to určite schválilo. A otázka aj je, že prečo si vláda dala výjazdové zasadnutie na druhý deň rokovania schôdze, hoci na začiatku schôdze tradične bývajú vládne návrhy, nie poslanecké návrhy, ale vláda sa rozhodla, že zrovna druhý deň rokovania parlamentu je ten deň, keď ona potrebuje mať nie normálne zasadnutie, z ktorého pre ministrov nie je problém odbiehať, ale výjazdové zasadnutie. A dokonca sa kvôli tomu už druhý deň rokovania schôdze nehlasovalo, lebo vedie sa výjazdové zasadnutie vlády a na to nechodia iba členovia vlády, ale aj koaliční poslanci, keďže je to dobrá príležitosť na robenie si kampane napríklad pred blížiacimi sa jesennými komunálnymi a regionálnymi voľbami.
No, ale teraz už k samotnému obsahu návrhu zákona. Chcel by som upozorniť na dve veci a obe súvisia s ústavou, respektíve s ústavnosťou toho návrhu zákona.
Na prvú vec upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, hovorili sme o tom na pôde ústavnoprávneho výboru a nedostali sme zo strany predkladateľa žiadne prijateľné vysvetlenie tých pochybností o súlade návrhu zákona s ústavou, zacitujem zo stanoviska odboru legislatívy. V čl. 1, týka sa to tých menších obecných prác, ktoré sa zavádzajú ako nová sankcia v rámci priestupkového zákona: „V čl. 1 v 8. bode § 15a sa do zákona o priestupkoch navrhuje zavedenie novej sankcie, a to výkonu menších obecných prác. Uloženie menších obecných prác ako druhu sankcie za priestupok sa môže javiť ako problematické a môže vyvolávať ústavnoprávne pochybnosti, a to najmä vo vzťahu k čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakazuje nútené práce a nútené služby. Podľa čl. 18 ods. 1 ústavy nikto nesmie byť nútený vykonávať nútené práce alebo nútené služby. V čl. 18 ods. 2 sú uvedené prípady, ktoré sa v zmysle predmetného čl. ústavy nepovažujú za nútené práce a nútené služby, je však otázne, či sa dá čl. 18 ods. 2 ústavy interpretovať tak, aby zahrňal aj navrhovaný trest – sankciu za priestupok, o ktorom by nerozhodoval súd, ale orgán verejnej moci, správny orgán. Zároveň návrh zákona nepočíta s podmienkou výslovného súhlasu páchateľa s výkonom týchto prác. Poukazujeme preto na skutočnosť, či môže byť trest uloženia obecných prác uložený bez súhlasu páchateľa a či je možné ho považovať za primeraný, keďže podľa návrhu zákona by mohol byť uložený za akýkoľvek priestupok." Toľko zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva. Odbor legislatívy pripravuje stanoviská k návrhom zákonov v druhom čítaní s výnimkou tých, ktoré sú prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Toto stanovisko sa prerokúva pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a obvykle predkladateľ na to stanovisko nejakým spôsobom zareaguje. A môže zareagovať v zásade dvoma spôsobmi.
Prvý spôsob je, že uzná, že odbor legislatívy má pravdu, nie vždy sa tam posudzuje iba súlad s ústavou, ale aj súlad s európskym právom, legislatívno-technické veci a problémovosť ustanovenia z vecného hľadiska alebo z možnej kolízie s inými zákonmi, ale keď sa upozorní na možnú protiústavnosť zo strany parlamentnej legislatívy, tak predkladateľ buď teda uzná, že odbor legislatívy má pravdu, a v tom prípade pripraví nejaký pozmeňujúci návrh, v ktorom to zmení, v ktorom vypustí alebo upraví nejakým iným spôsobom tie ustanovenia, pri ktorých je pochybnosť o ich súlade s ústavou.
Druhá možnosť, ako môže predkladateľ reagovať na pochybnosti alebo na upozornenie parlamentnej legislatívy, že návrh zákona nie je v súlade s ústavou alebo sú pochybnosti o jeho súlade s ústavou, druhý spôsob je, že predkladateľ povie nejakú vlastnú presvedčivú argumentáciu, že odbor legislatívy sa mýli a že ten návrh v súlade s ústavou je. A nemusí sa vždy zhodnúť ministerstvo alebo poslanci s parlamentnou legislatívou, ale je dôležité aspoň, aby bola nejaká argumentácia, ktorá by hovorila o tom, že je možný aj nejaký iný výklad. Na ústavnoprávnom výbore žiadna takáto argumentácia nezaznela. Rovnako nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by reagoval na pripomienku o možnej protiústavnosti zavedenia menších obecných prác. Čiže je to ten tretí spôsob.
A ten tretí spôsob, ktorý predvádza vládna koalícia, je, že vôbec nereaguje na vyslovené pochybnosti o súlade navrhovaného ustanovenia, respektíve viacerých ustanovení, s Ústavou Slovenskej republiky. Čo je problém, pozdravujem do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a dúfam, že tam si to všimnú a teda preskúmajú, či nemôže byť toto ustanovenie protiústavné a ak teda pán prezident ten zákon podpíše alebo ak ho nepodpíše a parlamentná väčšina prelomí veto pána prezidenta, tak bude toto určite veľmi vážny adept na ďalšie podanie na Ústavný súd.
A prečo je tá pochybnosť o súlade menších obecných prác s ústavou aj podľa môjho názoru taká silná? V ústave sú zakotvené niektoré základné práva a slobody a potom sa v ďalších odsekoch príslušných článkoch zvykne hovoriť o tom, že toto právo možno obmedziť iba v nejakých odôvodnených prípadoch, sú tam uvedené tie dôvody, z ktorých ich možno obmedziť, a v nevyhnutnej miere a v primeranom rozsahu, čo sú ale obvyklé také, povedal by som, že ustanovenia, ktoré vyžadujú nejaký výklad. Nie je tam napísané, že konkrétne v tomto, tomto a tomto prípade ich môžete obmedziť, obvykle je to proste nejaký všeobecný návod a potom je na zákonodarcovi, aby to premietol do konkrétneho znenia zákona a keď sú pochybnosti, tak Ústavný súd rozhoduje. A nie vždy je to také jasné ako facka. Ale práve v tom čl. 18 tie výnimky zo zákazu nútených prác a nútených služieb sú úplne jednoznačne zadefinované, úplne explicitne, žiadny hlboký výklad tam nie je potrebný. Čl. 18 ods. 1, ako som už spomínal, hovorí o tom, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. A v ods. 2 sú tie výnimky. Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na, preberme si to: a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Tak keď niekto dostane sankciu za priestupok, tak to nie sú práce ukladané podľa zákona osobe vo výkone trestu odňatia slobody. To rozhodne nie je sankcia za priestupok práca ukladaná niekomu vo výkone trestu odňatia slobody, alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Priestupok a sankcia za priestupok nie sú trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. To sú rôzne inštitúty, trestné právo a priestupkové právo, priestupkové postihovanie.
Druhá výnimka: b) vojenskú službu, nevzťahuje sa na vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, môžeme dať nabok, to nemá s priestupkovým zákonom nič spoločné; c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty – opäť zjavne nemá nijaký súvis s priestupkovým zákonom; d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných – opäť žiadny súvis s priestupkovým zákonom; e) menšie obecné služby na základe zákona. Toto pôvodne bolo vraj zdôvodnenie, že by to boli menšie obecné služby, ale samotný predkladateľ tvrdí, že nie, menšie obecné služby sú niečo iné a áno, menšie obecné služby sú niečo iné. Takže kde tá výnimka? Máte tam päť výnimiek v ods. 2 čl. 18 ústavy, ale ani jedna jediná sa nevzťahuje na tie menšie obecné práce, ktoré sú zavádzané ako sankcia za akýkoľvek priestupok. A áno, zaznela tam argumentácia, že vychádza sa z aplikačnej praxe, lebo častokrát sa, citujem z dôvodovej správy: „Častokrát sa vyskytujú prípady, kedy pokuty uložené v konaní o priestupku správnym orgánom nie je možné vymôcť, z toho dôvodu sa v mnohých prípadoch stráca účel samotného priestupkového konania. Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť. Uloženie sankcie menších obecných prác predstavuje efektívny nástroj, ktorý bude mať nielen represívny charakter vo vzťahu k páchateľovi, ale zároveň bude pôsobiť výchovne a preventívne." To je veľmi pekné a áno, ja uznávam, že to má nejakú logiku, lebo je nejaká skupina páchateľov, ktorej darmo budete dávať vyššie a vyššie pokuty, jednoducho nemajú na to, aby ich uhradili, tak toto by mohlo byť riešenie. Ale, bohužiaľ, to riešenie je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné, boli ste na to upozornení odborom legislatívy a aproximácie práva a nič, nič ste s tým neurobili, nijako ste na to nereagovali. A pritom naozaj, ešte raz, v čl. 18 ods. 2 ústavy je taxatívny výpočet výnimiek, nie je to také, že vyložíme si to nejakým spôsobom a sú zadefinované iba podmienky. Tam je iba, že v ktorých prípadoch neplatí ten zákaz nútených prác a nútených služieb. A teoreticky, ešte raz, prichádzajú do úvahy písmeno a) a písmeno e), teda práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody a potom písmeno e) menšie obecné služby na základe zákona. Ale ani jedno z týchto písmen nezodpovedá tomu charakteru menších obecných prác ako sankcie za spáchanie priestupku, pretože vo vzťahu k tomu prvému, priestupok nie je trestný čin. Áno, je to nejaké protiprávne konanie, áno, nejakým spôsobom štát sa snaží postihnúť to protiprávne konanie, ale priestupok nie je trestný čin. Sankcia za priestupok nie je trest v zmysle Trestného zákona. Menšie obecné práce nenahrádzajú trest odňatia slobody. A správny orgán ani nemôže za spáchanie priestupku uložiť trest odňatia slobody, ktorý by bol následne nahradený niečím iným, napríklad menšími obecnými prácami. Takže nemôže to byť iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody.
Ústava pozná, a to je to ďalšie písmeno, menšie obecné služby, ale nie menšie obecné práce, ktoré sa tu zavádzajú ako sankcia za spáchanie priestupku. Má to proste inú históriu, ktorá vyplýva z nejakých iných európskych modelov, ale menšia obecná práca, a to uznávajú aj samotní navrhovatelia, nie je, alebo menšie obecné práce nie sú menšie obecné služby, tie sa vzťahujú na nejaké drobné verejnoprospešné povinnosti, povinnosti spojené so samosprávou a skôr ide o nejaký administratívny ako občiansky inštitút. A teda ak možno tie menšie obecné práce uložiť za akýkoľvek priestupok a bez súhlasu páchateľa ako represívnu sankciu a rozhodnutím nie súdu, ale správneho orgánu, tak tento inštitút sa podobá skôr na trest povinnej práce než menšie obecné služby v zmysle písm. e) v čl. 18 ods. 2 ústavy. Dôležité je, že nerozhoduje súd, rozhoduje správny orgán, čiže ten mechanizmus rozhodnutia je úplne iný a to možné, možný rozpor s čl. 18 ústavy je výrazne väčší. (Rečníkovi priniesli pohár s vodou.) Ďakujem veľmi pekne. A rovnako je tam možný aj rozpor s dohovorom o ochrane ľudských práv.
Čiže ja som tieto otázky kládol na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, nedostal som na ne žiadnu odpoveď, nevidím s faktickou poznámkou prihláseného žiadneho koaličného poslanca ani poslankyňu, ani ministra, ani nikoho z predstaviteľov koalície, ktorí by boli prihlásení do rozpravy, aby vysvetlili ten možný rozpor s ústavou, na ktorý upozornil – a teraz nieže iba opozíciou, lebo to sa často stáva, že opozícia tvrdí, že tento návrh vlády je protiústavný a koalícia tvrdí, že nie, nie je, ale na toto upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, čiže nie nejaké protiústavné teleso. A ja teda upozorňoval som na ústavnoprávnom výbore a upozorňujem aj v pléne, smerujete k schváleniu protiústavného zákona.
Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, je, že zavádzate priestupkovú imunitu pre prezidenta. Ide o bod 3, kde v § 9 ods. 3 sa slová prokurátor, generálny prokurátor a prezident Slovenskej republiky nahrádzajú slovami prokurátor a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ten § 9 ods. 3 priestupkového zákona znie: „Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktorá je priestupkom podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného predpisu, a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky." V dôvodovej správe sa argumentuje tým, že sa vypúšťa priestupková zodpovednosť prezidenta Slovenskej republiky v súvislosti s čl. 107 ústavy, tak teraz sa argumentuje ústavou, ako pri menších obecných prácach ústava nie je zaujímavá a teda používa sa veľmi chabé zdôvodnenie. Keď sa to prirovnáva k tomu písmenu a), ktoré ale sa týka trestného konania a trestov podľa trestného zákona, nie priestupkov, úplne explicitne, a tu zrazu sa argumentuje ústavou, pretože podľa čl. 107 ústavy možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Z uvedeného vraj vyplýva, že prezidenta Slovenskej republiky nemožno trestne stíhať s výnimkou úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady a ani v rámci konania o priestupkoch alebo konania o správnom delikte. Tak áno, sú aj takéto právne názory, ja nespochybňujem, že neexistujú, ale existujú aj opačné právne názory a od roku 2012 máme v priestupkovom zákone, že prezidenta možno za priestupky postihnúť, možno jeho konanie prejednať. Platí to už 14 rokov, nebolo to zrušené, nebolo to napadnuté na Ústavnom súde, Ústavný súd sa nikdy nezaoberal možnou protiústavnosťou tohto ustanovenia. Čiže doteraz právny systém predpokladal, že priestupkovo možno prezidenta postihnúť. A prečo? Prečo 14 rokov nikto nemal problém s tým, že priestupkový zákon umožňuje postihnúť prezidenta za spáchanie priestupku? To je milé, že aj koalícia a opozícia sa stará o moje kašľanie a (rečníkovi priniesli fľašu s vodou), ďakujem.
No a teraz by som ale teda pripomenul, že ako sa to do toho priestupkového zákona dostalo. Dostalo sa to tam na základe iniciatívy – neuhádnete – poslancov SMER-u. V roku 2011 prišli vtedajší poslanci končiacej vládnej koalície Ivety Radičovej s návrhom na zrušenie priestupkovej imunity poslancov, keďže na zrušenie trestnoprávnej imunity nemali potrebnú ústavnú väčšinu, tá bola potom až po voľbách zrušená. A v druhom čítaní prišli poslanci SMER-u s pozmeňujúcim návrhom, aby sa priestupková imunita zrušila aj prezidentovi. Ich pozmeňujúci návrh bol schválený a platí až dodnes, až do toho hlasovania a nadobudnutia platnosti a účinnosti tejto novely priestupkového zákona. A áno, už aj vtedy sa vyskytli právne názory, že by to mohlo byť v rozpore s čl. 107 ústavy, ale doteraz to platilo, nebolo to zrušené, nikto to nespochybnil, alebo teda nespochybnil to relevantným spôsobom, nenavrhol zrušenie tohto ustanovenia, ani to nenapadol na Ústavnom súde. Čo keby to bolo protiústavné, tak mala by nejaká časť politického spektra asi motiváciu to napadnúť, alebo samotný prezident to mohol napadnúť na Ústavnom súde. Neurobil to žiadny z prezidentov, ktorí od roku 2012 boli hlavami štátu Slovenskej republiky. Ja sa prikláňam k tomu názoru, že to nie je protiústavné a že teraz sa zavádza priestupková imunita pre prezidenta týmto návrhom zákona, pretože ústava v čl. 7 hovorí o tom, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. A v slovenskom právnom poriadku sa pojem stíhanie používa vo vzťahu k trestnému stíhaniu a výnimočne k tej ústavnej žalobe v zmysle čl. 107 za vlastizradu alebo úmyselné porušenie ústavy, čo je ale teda veľmi špecifický inštitút. Pri priestupkoch, správnych deliktoch sa používa úplne iná terminológia. Objasňovanie priestupku, prejednávanie priestupku, začatie konania, vedenie konania, uloženie sankcie, uloženie pokuty, nie stíhanie. Otázka je teda, že prečo? Prečo teraz prichádza, po 14 rokoch, v podstate z rovnakého politického tábora, z ktorého sa vlastne zrušila priestupková imunita prezidenta a explicitne sa dalo do priestupkového zákona, že možno prezidenta postihnúť alebo prejednať konanie, ktoré je priestupkom a ktorého sa dopustil prezident. Štrnásť rokov to tam bolo, 14 rokov to nikomu nevadilo, nezmenilo sa to v roku 2014, 2020, 2023 a prichádza to až teraz. No a mne jediné vysvetlenie, ktoré mi napadá, je, že to súvisí s tým, že pán prezident Peter Pellegrini, ktorý je tiež koaličným politikom, tak bol minulý rok sankcionovaný za správny delikt, ktorý sa týka porušenia pravidiel financovania kampane, pokutu mu udelilo ministerstvo vnútra vedené jeho nástupcom na poste šéfa HLAS-u Matúšom Šutajom Eštokom, dal mu pokutu alebo, myslím, dve pokuty, no ale ozval sa generálny prokurátor, ktorý má iný názor, ako je ten prevládajúci, a povedal, že nie, prezidenta chráni čl. 107 ústavy a dal protest a ministerstvo tomu protestu vyhovelo a zrušilo to udelenie pokuty. Ja som aj vtedy upozornil na to, že čl. 107 nechráni prezidenta pred postihom za správne delikty, pretože však máme tu priestupkový zákon, ktorý explicitne hovorí, že prezidenta možno postihnúť za spáchanie priestupku a správny delikt svojou povahou má viacej spoločných čŕt práve s priestupkom ako s trestným konaním, nuž ale teda názor generálneho prokurátora bol silnejší a ministerstvo vnútra, aby si stálo za svojím, tak tú pokutu zrušilo, respektíve zrušilo to rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt spočívajúci v porušení pravidiel volebnej kampane. No ale keď už na to prišla reč, tak zrejme to bol ten impulz, prečo teraz zavádza prezidentovi aj priestupkovú imunitu. A dôsledky takéhoto výkladu sú úplne absurdné, pretože keď sa kandidát dopustí porušenia pravidiel volebnej kampane a stane sa prezidentom, tak uňho nebude možné sankcionovať porušenie pravidiel volebnej kampane. A dokonca keď je prezidentom a znova sa uchádza o zvolenie, tak ani v tom momente, keď sa toho dopúšťa, ak by konali správne orgány dostatočne rýchlo a ešte predtým, ako sa stal prezidentom, by ho vedeli postihnúť, ho nemožno postihnúť, lebo veď on je prezident a on má imunitu aj priestupkovú, aj na správne delikty a teda môže porušovať pravidlá volebnej kampane. A potom ďalších päť rokov, ak bude zvolený, tak ďalších päť rokov nebude možné ho postihnúť, lebo je prezident a vzťahuje sa naňho ochrana nielen pred trestným stíhaním, čo je jasné, čo explicitne vyplýva z ústavy, ale na základe tohto výkladu aj ochrana pred postihovaním za správne delikty a za priestupky.
Takže z môjho pohľadu aj toto ustanovenie je veľmi škodlivé a prinesie veľmi zlé dôsledky a nie je to zosúladenie priestupkového zákona s ústavou, je to zavedenie priestupkovej imunity pre prezidenta Slovenskej republiky, zhodou okolností tým istým politickým táborom, ktorý navrhol tú priestupkovú imunitu pre prezidenta pred 14 rokmi zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem, pán poslanec Dostál, za komplexný pohľad na tento zákon a áno, aj to pripomínanie toho, ako vládni poslanci pristupujú k svojim vlastným vládnym návrhom. Pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sledujú tento záznam, chcem doplniť, lebo začul som, ako ste v podstate hovorili o tom, že tu vládni poslanci nie sú, pár ich tu je za jeden klub, aby sa nepovedalo, samozrejme nikto nič nepovie, nikto sa k tomu nevyjadrí. Už sa tu vystriedal teraz minister zdravotníctva Šaško s pani ministerkou hospodárstva Sakovou. Som veľmi zvedavý, čo k tomu povie pani ministerka, ako zareaguje na vaše vystúpenie. Ale čo je zaujímavé, že keď si pozriete prezenčnú listinu poslancov Národnej rady, tak podpísaní vládni poslanci sú tam 58 za dnešný deň a v sále vidím raz, dva, tri, štyri, piatich. Tak to je presne to, čo ste povedali aj vy, pán poslanec, že oni prídu do roboty, podpíšu sa a odídu preč, ani nevstúpia do tejto sály. A keď na to upozorníme, že tu nie je žiaden vládny poslanec, nula, tak potom vyšlú tu štyroch-piatich, aby sa nepovedalo, že tu nikto nie je. Ale nikto z nich nevystúpi, nikto z nich nedá faktickú, nikto nejde do rozpravy, lebo oni nevedia, čo majú hovoriť. Oni o tom zákone nevedia nič. Presne ako ste povedali, pán poslanec Dostál. Ale piatoček schválené rokovanie do 16.00 h, v piatok zrušené hlasovanie, aby tu náhodou nemuseli byť a nemuseli by tu chudáci chodiť teraz stláčať tie gombíčky. Toto je tá nová kultúra, ktorú oni prezentovali pred voľbami, ako ten parlament tu bude fungovať, ako tu budú zákony prechádzať, ako oni budú brať ohľad na opozičných, koaličných, ako to bude spravodlivé. Jedna veľká fraška.

Pán poslanec Jakab.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel privítať pani ministerku Sakovú a možno by som aj tak povedal, sa aj chcel opýtať, že či toto je jedno z tých prorastových opatrení, na ktoré čakáme 136 dní, pani ministerka, pretože to je rast a zvyšovanie pokút trojnásobne občanom Slovenskej republiky. Takže to je taká otázka na úvod, však pokojne sa vyjadrite.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Dostál, tak áno, máte pravdu, čo sa týka priestupkovej imunity prezidenta Pellegriniho. Toto ešte podľa mňa akoby sme nemali, že človek, ktorý sa dostal do Prezidentského paláca podvodom, podvodnú mal celú kampaň, sestra a potom celá tá kampaň od Šutaja Eštoka, kedysi platil príspevky, neplatil príspevky, kedy presúval peniaze a zabudol ísť do banky a neviem, čo všetko sme tu mali, normálne to už neverí nikto. Ešte som zabudol, samozrejme, na influencerov, ktorí mali brať desaťtisíce za to, aby podporili v moratóriu, čo už samo osebe je nezákonné, Pellegriniho na prezidenta, tak ale to je zase ďalšia etapa. Tak tento človek ešte ani nepyká za tie svoje skutky a dokonca sa vyhol aj pokute, hlavne, že má 20-tisícový plat, ktorý sa mu neustále navyšuje. To je presne to, čo potrebuje Slovenská republika, a potom keď sa pozerá na človeka, ktorý má priestupkovú imunitu a 20-tisíc v hrubom mesačne, tak to je tá vládna koalícia, za prvé, tu ani nepríde k tomuto návrhu zákona a, za druhé, zavádza trojnásobné zvyšovanie pokút ale nie pre prezidenta, lebo jeho sa to netýka, ale pre obyčajných ľudí, pretože už nič nevedia urobiť iné, odkiaľ by zobrali peniaze, len zase sa tam nachomietnu do peňaženiek ľudí, aby im povyberali čo najviac ako keby nemali dosť, ako keby nemali dosť peňazí z toho, ako si požičiavajú draho.