60. schôdza

Pani poslankyňa Plevíková.

Pán Kamenický, ako to môžete očakávať vôbec vecnú debatu práve od takejto opozície. Však pozrite, čo tu vyvádza a ako sa správa. Opozičníci chcú, aby sme sa vyjadrovali, komunikovali s nimi v pléne, ale jedine tak, ako oni by chceli a kedy by oni chceli, čo by oni chceli počuť. Mali by sme čakať to, čo oni nám povolia. Inak, keď sa im pravda ťažko počúva, tak vykrikujú ako zmyslov zbavení, rušia, skáču do reči, s nimi sa jednoducho nedá normálne a vecne diskutovať. A to nielen tu, ale ani na výboroch, ani v diskusiách. Toto nie je, že konštruktívna opozícia, ktorá by mala niečo ponúkať ľuďom, ale toto je devastačná a cirkusová opozícia. Ešte sa správajú ako jedna veľká strana. Však pozrime, čo tu vyvádza aj PS-ko, ktoré sa tvárilo, že akí sú oni odborníci a Michal Šimečka si ide do Chorvátska, pobehuje tu ako blázon Igor Matovič a natáča sa pred súkromnými domami videjká. A k tým financiám, že nemajú tej hanby tu niekoho kritizovať. Práve tí, ktorí tu všetko spôsobili, ktorí tu zanechali sekeru vyše 8 miliárd. Že nemajú tej hanby tu kritizovať tých, čo po nich všetko naprávajú. Na čo všetko rozhadzovali v rokoch 2020 až 2023 peniaze? Napríklad pripomínam tu nielen niečo, celoplošné testovania, lotérie, zaplatené, ale nedodané vakcíny, testovacie MOM-ky. Pekná ryža, že? Expirované vakcíny, zneužitá pandemická pomoc, mimovládky a dohodári, ktorí sa priživovali na ministerstvách a štáte. A návrhy na konsolidáciu? Vôbec nič, veľké prd. A k tomu vášmu maľovaniu. Viete, čo? Ja by som im odporučila, aby oni začali vymaľovávať omaľovánky na ukľudňovanie.

Pán poslanec Bartek.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, ten krik z radov opozície je iba následkom toho, že opozícia nič vecné ani konkrétne neponúka a sama má špinu na rukách za to, akým spôsobom odovzdávala verejné financie našej vláde. Dámy a páni, nespochybniteľný fakt je ten, že v roku 2019 mala Slovenská republika historicky najlepšie financie a nebol to minister vlády Smeru a Hlasu, ktorý hovoril v roku 2023. Bol to minister úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, ktorý pomenoval, že Slovenská republika po vládach Matoviča a Hegera zdedila najhoršie financie a liek premiéra úradníckeho Ódora, jasne prepojeného s Progresívnym Slovenskom, bol taký, že chcú zoškrtnúť sociálny štát, zrušiť 13. dôchodky a šetriť ôsmimi miliardami na Slovenskej republike, čo by znamenalo naozaj rozvrat sociálneho štátu a do chudoby by uvrhlo niekoľko stotisícov ľudí v tejto krajine. Ja sa vždy prihlásim za to, keď sa tu pýtajú, že k čomu sa môžeme prihlásiť. Ja sa prihlásim za plnohodnotný 13. dôchodok, ktorý my garantujeme. Keď už teraz Progresívna sloboda a solidarita hovorí, že by ho zrušili. Ja sa prihlásim za to, že na Slovensku máme rast minimálnej mzdy, pretože vieme, že je to potrebné aj v tejto neľahkej situácii. Ten rast minimálnej mzdy vieme potlačiť. Ja sa prihlásim za to, že aj z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa prijímajú také opatrenia, napríklad ako práca namiesto dávok, alebo napríklad opatrenia, ktoré smerujú k tomu, že ak deti nebudú chodiť do školy, tak rodičia nebudú dostávať dávky a presne toto sú opatrenia, ktorými my budeme pristupovať, pretože nebudeme dávať sociálny štandard ľudí ešte na nižšiu úroveň, tak ako to chce robiť súčasná opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom a Slobodou a solidaritou. A ich krik, ich útoky sú len preto, že nemajú čo odborné ponúknuť, tak preto tu môžu len takto nechutne a hnusne kričať a bliakať. Ďakujem.

S reakciou na faktické, pán minister Kamenický.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k niektorým, lebo všetko nestihnem. Pani Remišová, viete, vy to vy nám tu vysvetľujete, ako vzniká dlh. Vy vôbec nerozumiete, ako vzniká dlh Slovenskej republiky. Vy neviete, koľko bola DPH na Slovensku, samozrejme. Budete tu rozprávať niečo o rozkrádaní, keď vy ste si tam nakúpili stôl za 14 000 € a rôzne vešiaky a neviem čo a nebudem vám ani pripomínať vašu kauzu GoDNA, kde ste ste zavreli nevinných ľudí do basy. Vy tu niečo idete rozprávať? Už ste tu zase neni. Že už sa, že všetci si niečo poviete a zmiznete. Hej? Pán Matovič, na, keď ho znižujete na Ale riadi absolútne nič. Ten mi nemôže hovoriť o tom, ako on nemá byť v živote ministrom financií Slovenskej republiky. Pán Šipoš, opäť netušíte, ako sa tvorí dlh Slovenskej republiky alebo zámerne klamete. Keď máte, keď mi tu necháte 8,5-miliardový deficit a deficit je nový dlh, tak keď ho znižujete na sedem, na šesť, na päť, tak asi tieto dlhy sa priratávajú. Takže tí, čo tu rozprávate niečo o dlhoch a o číslach, tak si to najprv naštudujte. Netušíte, o čom rozprávate. Pán Vančo, vy hovoríte, že ja sa tu uchádzam o vašu dôveru. Vy si myslíte, že ja sa vám tu budem podkladať, že nebodaj vy mi tu máte povedať, že ježiš, zostaňte, lebo lebo a mám sa vám tu nejako ospravedlňovať alebo čo mám robiť? Vy zavolajte pánu Ódorovi, ktorý mi sľúbil rozpočet, keď teda bol pri moci a urobil tie LEGO kocky slávne, miesto rozpočtu mi nechal akože LEGO kocky. Sociálne opatrenia, ktoré chcel zrušiť, 13. dôchodky, všetky ostatné veci. Takže vy mi tu nehovorte. Viete, vaša úloha je len škodiť, škodiť, škodiť. Toto je vo vašom DNA, takže vy ma tu neproste, ja sa vám tu prosiť nebudem, že či vy mňa budete odvolávať. Dnes je tu schôdza, viete prečo? Lebo

Pani poslankyňa Mesterová, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem, aby Národná rada pri hlasovaní zohľadnila, že vláda podala žiadosť o vyslovení dôvery až na základe rozhodnutia Ústavného súdu sedem mesiacov po termíne, až potom, čo Progresívne Slovensko podalo podnet. Vláda, ktorá nepozná ústavný zákon, nie je hodná toho, aby získala dôveru Národnej rady, a prejav premiéra a prejav ministra Kamenického to len dnes potvrdil. Ďakujem pekne.

Čiže procedurálny návrh je, aby poslanci zohľadnili, áno? OK. Pán poslanec Šimečka je ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som povedať, že vážený pán Mierna, ale on, ako povedal minister Kamenický, on si len povedal svoje a potom zutekal. Ale ja chcem začať jedným poďakovaním, ktoré mal vysloviť predseda vlády. Poďakovaním Ústavnému súdu. Keby nebolo nálezu Ústavného súdu, tak by Ficova vláda naďalej konala protiústavne. Naďalej by porušovala ústavný zákon a je to len vďaka Ústavnému súdu, že teraz aj tí menej chápaví z radu vládnej koalície vedia, čo to znamená bezodkladne. A to je veľmi užitočné a bude to užitočné aj do budúcna. Chcem týmto poďakovať aj poslancom, poslankyni, špeciálne poslankyni Plavákovej, ktorá spracovala ten podnet na Ústavný súd. A tým Ústavný súd prinútil vládu, aby si splnila svoju psiu povinnosť. Napriek všetkému, čo sa bude snažiť a sa snaží predseda vlády hovoriť, dnešná rozprava, dnešné hlasovanie, to nie je len formalita. Naopak by som povedal, vzhľadom na dátum, v ktorom sa nachádzame, že váha dnešnej rozpravy a dnešného hlasovania presahuje nielen tento deň, týždeň, ale dokonca aj toto funkčné obdobie. Že nehlasujeme len o dôvere tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Ale keďže včera bolo 20 rokov od tých volieb, po ktorých SMER prvý raz zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet strane SMER za celé toto vládnutie. To vládnutie je plné prázdnych sľubov, hlúpych výhovoriek, korupčných káuz, únosu bezpečnostných zložiek a neustálej a stupňujúcej sa agresivity. A treba si povedať, že bolo to 20 tučných rokov pre úzku skupinu ľudí, príbuzných, priateľov, priateľky premiéra a ľudí spojených so stranou SMER. Zázračne zbohatli, nadobudli vily a iné nehnuteľnosti v Chorvátsku, v iných destináciách, získali hoci aké „handy“, alebo aspoň taký slušný trvalý príjem tu v Národnej rade. A mnohí z nich, a teraz to naozaj nemyslím agresívne, mnohí z nich sú aj v tejto sále. A samozrejme, že budú hlasovať za dôveru tejto vlády. Veď vďaka tejto vláde sa im tak dobre žije. Ich dôveru premiér určite nestratil. No ale bolo to pre zvyšok krajiny 20 chudobných, chudých rokov. 20 rokov premárnených príležitostí a 20 rokov úpadku. Takže, keby mohli dnes rozhodovať občania Slovenskej republiky a voliť, tak by vláda skončila. Lebo dôveru ľudí táto vláda a Robert Fico ako predseda vlády už dávno stratil. Takže ešte raz, pomalšie, aby to bolo každému jasné. Toto nie je formalita. Priatelia, formalita je výberové konanie v Transpetrole, kde dosadil pán Richter svojho syna. To je formalita. Toto je jednak ústavná povinnosť a jednak príležitosť zúčtovať s tým 20-ročným príbehom úpadku a príživníctva. A z tých 20 rokov 15 vládol SMER a HLAS. Čiže títo páni, počínajúc predsedom vlády, nemajú absolútne žiadne, ale že žiadne morálne právo teraz sa stavať do úlohy komentátorov stavu našej krajiny. Alebo sa vyhovárať na opozíciu, na Ódora, na Radičovú, na Európsku úniu, na Ukrajinu, na Sorosa, mimovládky, na kohokoľvek, kto je práve teraz nepriateľom. Nemáte toto právo po 15 rokoch, čo ste vládli. Nemôžete sa vyhovárať na nejaké nepriaznivé geopolitické alebo ekonomické podmienky, či už vo svete alebo v Európe, no jednoducho preto, lebo za ten istý čas všetci naši susedia, a teda určite Poľsko, Česká republika a Maďarsko, za ten istý čas zbohatli. Za ten istý čas vybudovali cestnú a železničnú infraštruktúru. Za ten istý čas vybudovali kvalitné školy, kvalitné nemocnice. Rastú rýchlejšie, majú vyššiu životnú úroveň a vyššie platy. Nemôžete sa vyhovárať na nič. Dámy a páni, historici často hovoria, že Slovensko bolo víťazom 20. storočia. Bohužiaľ, toto víťazstvo skončilo v roku 2006. O 21. storočí sa to už nedá povedať. A to má svoj veľmi konkrétny dôvod a to sú práve tie štyri vlády strany SMER a strany HLAS. Pred 20 rokmi, ešte ako čerstvý člen Európskej únie, malo Slovensko obrovský potenciál. Vtedy sme boli schopní priťahovať zahraničné investície. Dobiehali sme aj západné štáty v životnej úrovni. Mohli sme sa stať úspešným stredoeurópskym príbehom. A akým úspešným? Môžete sa spýtať, čo sme už dnes mohli mať. Ja si tu pomôžem štatistikou z dokumentu TRESK, ktorý vypracoval tu často spomínaný Ľudovít Ódor. Od roku 2006 do roku 2019 si na Slovensku priemerná rodina s dvoma deťmi prilepšila o 680 € mesačne, teda plus 70 %. Čo si asi poviete, že nie je zlé. Ale problém je v tom, že v porovnaní s inými krajinami, ktoré mali ešte horšiu štartovaciu pozíciu, sme dramaticky zaostali. Napríklad krajiny z Pobaltia. Tam si rodiny dokázali za ten istý čas zvýšiť čisté príjmy o viac ako dvojnásobok, o 150 %. Čiže jednoducho povedané, aby tomu rozumeli všetci, aj tí, ktorí teraz sledujú tento záznam: keby sme mali na Slovensku v tom čase obyčajnú priemernú vládu, normálnu, tak dnes mohla mať rodina s dvoma deťmi o 1000 € mesačne viac. V čistom 1000 € mesačne, každá jedna rodina na Slovensku. A na to nebolo treba geniálnych politikov. Na to stačilo normálne vládnuť. Čo je presne to, čo strana SMER nikdy nerobila. A teda aj dnes je šok. Viete, je príznačné, že tu sa musíme stretnúť v Národnej rade nie preto, lebo premiér a vláda by mali reálnu odvahu predstúpiť pred Národnú radu so žiadosťou o dôveru, ale vás k tomu dotlačil Ústavný súd, že ani to základné štátoprávne minimum, teda vládnuť v súlade s ústavnými zákonmi, ešte ani to nedokážete naplniť. Viete, že to je presne obraz vládnutia nielenže posledného 2,5 roka, ale celého toho obdobia. Keď ide o vaše platy, renty a výhody, keď ide o ochranu vašich ľudí, novelu Trestného zákona, čokoľvek, čo vám vyhovuje, tak parlament a vláda vedia konať v rade hodín. Okamžite. Ale keď ide o zodpovednosť voči štátu, voči ústave, voči verejným financiám, vtedy sa tvárite, že neviete, čo to znamená bezodkladne. Hľadáte výhovorky a pohŕdate ústavou. Čiže preto vravím, že toto nemôže byť formalita, akokoľvek by ste chceli. Musíme si položiť tú otázku, dámy a páni, či si táto vláda reálne zaslúži dôveru. A moja odpoveď je jednoznačná, že si dôveru nezaslúži. Môžeme hovoriť o objektívnych výsledkoch, čo som už naznačil, ale faktom je, že všetci, všetky krajiny, s ktorými sme sa chceli kedy porovnávať, všetci nám ušli. Teraz nemusíme chodiť do Nemecka. Stačí sa pozrieť do Českej republiky, kde majú zhruba o tretinu vyššie mzdy. A ten náskok, a to je ten problém, dámy a páni, ten náskok Čechov pred nami sa zvyšuje. Namiesto toho, aby sme ich dobiehali, ako sme si to mysleli v roku 2006. Rovnako nám uteká Poľsko a aj Maďarsko. Už to tu bolo povedané a zrejme aj bude ďalej o tom diskusia, akým dramatickým spôsobom sa zadlžuje náš štát. A tu chcem povedať, že premiér, keď chcel búrať v tom svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať tie základné fakty. Pokiaľ ide o dlh, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak mala siedmy najhorší deficit verejných financií v celej Európskej únii a už to tu spomínal kolega Štefan Kiš, boli aj konjunktúra. Pokiaľ sa bavíme o čistom dlhu, tak táto ho vyrobila oveľa väčší už dnes, a to ešte má rok a pol pred sebou, než tá vláda minule. Ale najhoršie na tom je, že, hoci máme dlh 84 miliárd, teda 61 % HDP, nič z toho nemáme. A to je ten problém aj v porovnaní s inými krajinami. Lebo veď naše deti ten dlh budú musieť splatiť a raz sa nás pýtajú, alebo vás sa spýtajú, že čo teraz z tých peňazí máme? Lebo nemáme moderné nemocnice. Nemáme dokonca ani múry alebo stĺpy z tých nemocníc. Nemáme diaľnicu do Košíc. Nemáme lepšie školy, nemáme dostupné bývanie, máme iba ten dlh. A ľudia majú vyššie odvody, vyššie dane, vyššie ceny. A majú štát, ktorý síce dokáže uživiť príživnícke rodiny premiéra a s ním spojených smerákov, ale veľmi slabo sa dokáže postarať o tých, ktorí to celé platia, teda občanov Slovenskej republiky. Do zdravotníctva sa pozrite, kde stále chýbajú lekári a sestry, kde ľudia čakajú mesiace na vyšetrenie, kde v nemocniciach nájdu namiesto reálnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti akurát tak plesne a rozpadávajúce sa steny. Vieme, že každý rok na Slovensku zomierajú tisíce ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, keby naše zdravotníctvo fungovalo aspoň tak, ako funguje v Českej republike. Že naši seniori by sa dožívali v zdraví oveľa dlhší vek, keby naše zdravotníctvo fungovalo nie ako vo Švajčiarsku, ale iba ako v Poľsku alebo v Čechách. Veď to isté platí aj pre mladých ľudí. V školstve sa slovenskí žiaci v testovaní PISA zhoršili vo všetkých kľúčových kategóriách, v čítaní, v matematike, v prírodných vedách. Sám minister školstva to nazval národnou tragédiou. Sami ste si to priznali. Preto mladí ľudia, väčšinou tí pracovitejší, schopnejší, akčnejší, odchádzajú do zahraničia. 300 000. A premiér teraz ide hovoriť, že veď začali sa vracať. Potom, čo ich 300 000 odišlo, sa ich o zopár viac vrátilo. Mimochodom, po Ódorovej vláde 2014, potom, čo vládla 2013 OĽANO vláda, sa zopár ľudí rozhodlo, z tých 300 000, vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechá…
===== Po Odorovej vláde 2014 potom, čo vládla 2013 Odorova vláda, sa zopár ľudí rozhodlo z tých 300000 vrátiť späť. Tak to je veľký úspech. Realita je taká, že z tých státisícov sa málokto vráti. A to ukazujú všetky štatistiky a nechávajú za sebou vyľudnené mestá, rodičov a starých rodičov, ktorí vidia svoje deti a ktorí vidia svoje vnúčence akurát tak cez WhatsApp a cez obrazovku mobilov. A sedia pri tom v dedinách, v mestách, z ktorých sa vytráca život. To je obdobie Ficových vlád. To je ten účet. No a teraz určite bude niekto, pán Kamenický alebo niekto sa prihlási, že to len opozícia kreslí škaredý obraz. O tom pán Kamenický asi niečo vie. Že to len my hovoríme, že tu je spálená zem. A že v skutočnosti ľudia sa majú dobre. Lebo veď aj pán Mierna povedal, že sa stavajú nové fasády na domoch a že parkoviská sú plné. No tak áno. Keď Slovensko vidíte len z okna limuzíny, tak sa vám to tak možno zdá. Ale skúste vystúpiť z tej limuzíny, dámy a páni, z vládnej koalície, porozprávať sa s kýmkoľvek, s ktorýmkoľvek živým človekom na Slovensku, povie vám presne to isté, čo ja. A ešte omnoho ostrejším jazykom. Ale to, čo je podstatné, vie, že toto nie je úpadok, ktorý nastal zo dňa na deň. To nie je živelná katastrofa, ktorá sa nám stala, dámy a páni. To je dielo, to je výsledok smeráckych vlád od roku 2006. A poďme si teda veľmi rýchlo urobiť takú rekapituláciu, keď už máme tento symbolický deň. Prvá vláda Roberta Fica 2006 – 2010 zdedila krajinu, ekonomiku, ktorá rástla, mala dôveru investorov. A mala šancu aj vďaka vstupu do Európskej únie na modernizáciu. Ale čo nám z toho zostalo v pamäti, dámy a páni? Kto, kto obdobia? Na stĺpik tender. Kauza emisie. Interblue, kde sme predali emisné kvóty za cenu neporovnateľne nižšiu než iné krajiny. Zostal nám v pamäti mýtny tender, pri ktorom štát uzavrel zmluvu za stovky miliónov a odvtedy to, čo sa deje, čo vidíme, je, že obrovská časť z výberu mýta končí u súkromného prevádzkovateľa. Namiesto toho, aby končila v investíciách do našich ciest a do naszych mostov. Vtedy už vtedy sa nastavil model vládnutia SMER-u, ktorý vlastne trvá dodnes. O štát ako vehikel pre šefty. Bola vládna strana ako mašinéria na transformáciu verejných peňazí na súkromný majetok. A potom sme mali roky 2012 až 2016, dámy a páni, jednofarebná väčšina. Žiadne výhovorky, žiadni koaliční partneri. Žiadne blokovanie parlamentu. Absolútna moc. Vtedy ste, dámy a páni, zo SMER-u a mnohí si to pamätáte, sedeli ste tu možno tiež. Vtedy ste mali možnosť, obrazne povedané, pohnúť zemeguľou alebo aspoň Slovenskom. Čo by dnes dala ktorákoľvek strana v Európe za jednofarebnú vládu. Že môže naozaj robiť veci, ktoré chce. A čo ste urobili? Čo bol výsledok? Čo si z toho pamätáme, dámy a páni? Piešťanské CTčko, symbol papalášskeho zdravotníctva, kde namiesto chorých ľudí, namiesto pacientov vláda riešila provízie a rôzne politické nominácie. To boli kauzy za kauzou. To si z toho pamätáme, Bašternák. Kauzy, kde sa ukázalo. Naplno sa už vtedy ukázalo, ako blízko k sebe mala moc peniaze. Rôzne daňové podvody. Ešte ste vtedy na to, nemôžem zabudnúť, lebo náš tieňový minister financií by to pripomenul. Nemôžem zabudnúť na dôchodky. Áno, páni zo SMER-u a HLAS-u, to bol moment, to bol čas, kedy ste ublížili slovenským dôchodcom tak, ako nikto predtým a nikto potom. V roku 2013 ste viac ako milión z nich presunuli do garantovaných dlhopisových fondov. Toto jedno rozhodnutie obrali ľudí na Slovensku o päť až šesť miliárd eur. Zhruba 5000 na každého sporiteľa. Takže toľko. SMER a HLAS, ktorí sa starajú o dôchodcov. No a potom je tu tretia vláda Roberta Fica 2016 a 2018, ak sa bavíme o ňom ako premiérovi. A to už nebolo iba o predražených tendroch. To už bolo o totálnom rozklade dôvery občanov v štát. Jednak Plavčanove eurofondy na vedu, pamätáte si? Zneužívanie agrodotácií, ale najmä slávny to obraz pani Kažimírovej Troškovej na obede s Angelou Merkelovou. To bolo už absolútne dno. Vtedajších moderných slovenských dejín. A samozrejme vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A vtedy to bol moment, keď sa ľudia na Slovensku, keď sa naša krajina pozrela do zrkadla a s desom sme si uvedomili, kam až môže zájsť štát, v ktorom sa politická moc absolútne utrhla z reťaze. Ale to, čo sa stalo, je, že tento systém sa vrátil. S vendettou, s pomstou v roku 2023. Úplne ste sa vykašľali na všetky tie predvolebné sľuby a ja si to pamätám, lebo som bol v tých predvolebných diskusiách, o tom, ako budú lacnejšie potraviny, o tom, ako budú lacnejšie energie, o tom, ako budú vyššie platy. O tom, ako dáte peniaze do regiónov, ako zabezpečíte dôstojný život. To všetko šlo von oknom. Absolútnou prioritou, to si tiež všetci pamätáme, bolo okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, rozbiť NAKA, zmeniť trestný zákon, znížiť tresty za korupciu, aby ste si proste vytvorili bezpečný svet pre vašich ľudí. To bola skutočná priorita tejto vlády, ktorá dnes žiada o dôveru. Nie lacnejší chlieb, nie energie, nie ekonomický rast. Ale beztrestnosť pre smerákov. Za to platí, aj za to dodnes platíme. Pamätáte si, čo vlastne z tých sľubov zostalo? Kde sú? Kde sú tie sľuby z predvolebnej kampane? Lebo dnes majú ľudia vyššiu DPH, infláciu. Premiér hovoril, že teda tá inflácia sa znižuje, ale znižuje sa marginálne. Je dvojnásobná oproti eurozóne. Majú vyššiu DPH. Pamätáte si, že premiér hovoril, že nezvýši DPH? Zvýšili ste ľuďom DPH. Transakčnú daň. Celkovo drahší život. Čiže po troch konsolidačných balíkoch, to tu musíme znovu a znovu zopakovať, je život drahší. Po miliardách, čo ste vybrali od ľudí, je deficit stále rovnaký. Dlh vyšší a ekonomika zadusená. A to tiež treba znovu zopakovať. Vláda ani po 2,5 rokoch stále nedokáže šetriť na sebe. Viete šetriť na živnostníkoch, na rodinách, na zamestnancoch, na zamestnávateľoch, viete šetriť na kultúre. Ale neviete šetriť na sebe. Opäť, pamätáte si sľub Roberta Fica, že 30 % úspor sa nájde v štátnej správe? Kde to je? Kde to je? Na tejto vláde poslednej, čo bola v stredu, ste schválili nového štátneho tajomníka. Neviem, koľký je, 37. Koho je on, syn alebo otec alebo aké má príbuzenské vzťahy v koalícii, ale z toho, že budete šetriť na štátnej správe, sa stalo 36 alebo 37 štátnych tajomníkov. A to, čo je vlastne na tom najabsurdnejšie, čo ma vlastne hnevá najviac, že my sme si na to už zvykli. Všetci sme si na to zvykli. Celá krajina si na to zvykla. Že už vlastne od vás ani nič neočakávame. Že sme si zvykli, že neviete prísť s ničím normálnym, s ničím pozitívnym. Ani premiér nepovedal dnes, prečo má mať jeho vláda dôveru, čo chce urobiť, čo dosiahol, aké sú jeho plány. Mesiace ste tu varili, točili niečo o nejakých prorastových opatreniach. Potom to spľaslo. Potom prorastové opatrenie, ktoré ste oznámili, bolo, že obchodníci už nemusia mať povinne ten papier o povinnom vydávaní bločkov. Tváríte sa, že to zachráni našu ekonomiku, ale to nie je to najhoršie, veď to od vás čakáme. Najhoršie je, že my sme si už zvykli ako tá uvarená žaba. Že veď samozrejme, že z toho nič nie je. Veď samozrejme, že to odkopnú na september a nikdy z toho nič nebude. Že sme si zvykli, že ani tie normálne prevádzkové veci už neviete robiť bez škandálov, bez chaosu, bez predražovania a bez neustálých hádok, ktoré to sprevádza. Ale to je aj na nás. To je aj naše zlyhanie, že sme si na to nemali zvyknúť. Ale čo sa dá robiť, keď 2,5 roka tu počúvame, vidíme, riešime. Bežné veci, ktoré by sa mali normálne udiať, ako napríklad tender na nové záchranky za 2 miliardy, tam sa ukáže, že išlo o sponzora strany HLAS. Má sa stavať nové sídlo Ministerstva obrany? Však veď dobre, keď nejaké potrebuje, ale to sú neuveriteľné príbehy o predražených pisoároch. Ani tie bežné veci neviete urobiť bez škandálu. Nehovoriac už potom o desiatkach miliónov v utajených zákazkách. Na digitalizáciu. To je každý deň. Každý deň. No a ja sa skúsim sám seba spýtať, že prečo vlastne. Prečo vlastne to bolo 20 rokov týchto zlyhaní a úpadku? Že čo, nie ste dostatočne talentovaní alebo sa vám nechcelo? Lebo vieme, že to nie je kvôli vonkajším vplyvom. Lebo tie mali všetci rovnaké. Tak v čom to je? A ja si odpovedám, že je to preto, lebo všetok talent, ktorý ste mali a možno stále máte, všetku energiu, ktorú ste mali, možno stále máte, všetok politický kapitál a mandát, ktorý ste mali a teraz strácate, ste venovali nie tomu, aby ste zlepšili život ľuďom, nie službe. Ale transformácii štátnych peňazí na vaše súkromné peniaze, na peniaze vašich rodín a vašich ľudí. No a potom už vám nezostal čas robiť nič iné. A v tejto disciplíne, v tomto príživníctve, treba povedať, že ste dosiahli pozoruhodné výsledky. Za 20 rokov, dámy a páni, za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica, stranícka, ale kamarátska, obchodná a samozrejme aj tá najbližšia, doslova urobila z cicania štátnych peňazí štýl života, štýl zárobku. 5000 € mesačne pre premiérovho syna v agentúre SMER. 10000 mesačne pre syna Tibora Gašpara v roli šéfa SCS. 15000 mesačne v Transpetrole pre syna pána predsedu ANO klubu. A ako pán Mierna sám povedal, takýchto ľudí máte vo vláde tisíce. Na toto ste míňali energiu celé tie roky. Dobrý príklad, výpovedný príklad, dámy a páni, je bratranec pána premiéra. Určite ho poznáte. Pán Muránsky, lebo oňho ste sa dokázali postarať v každej vláde. Vždy bol v nejakej verejnej funkcii, v nejakom štátnom podniku. Za ten čas, ak sa nemýlim, x rokov, neviem či 14, pracoval ako poslanecký asistent pána Gogu. Ja neviem, či pán poslanec Goga za ten čas predložil nejaký návrh zákona, tuším jeden. Takže čo tam ten pán robil? A to je presne tento model. Alebo taký poslanec Hambálek. Tomu sa podarilo zamestnať pri tejto vláde dokonca dvoch svojich synov. Jeden sedí vo vedení Správy štátnych hmotných rezerv. A druhý v predstavenstve štátnej firmy Cargo a predtým na bratislavskom letisku. Alebo taký pán poslanec Mašgút, ktorý dostal vyše 3 miliónov od SMER-u zo štátnych verejných peňazí pre firmu svojej ženy a ešte dostal aj byt, v ktorom býva. Alebo sa pozrime na poslanecké kancelárie SMER-u. Opäť príbeh, ktorý sa vinie tým obdobím. Národná rada, teda my všetci daňoví poplatníci, platíme príspevky na nájmy kancelárií poslancom SMER-u, ktorí bohvie, či tam sedia alebo nesedia, sú ich desiatky. No a tie peniaze inkasuje firma strany SMER. Verejné peniaze do straníckej peňaženky, transformujú sa tie peniaze, ako by povedal pán Kaliňák. A to je ten štát, ktorý Fico budoval. Občan platí a SMER inkasuje. A keď sa na to niekto pýta, keď to niekto kritizuje, tak dostane tlačovku o nepriateľoch Slovenska, o mimovládkach, liberáloch, Bruseli, o Ukrajincoch a podobne. A ja si pamätám, že teraz pred tou hodinou, keď hovoril predseda vlády, tak hovoril o sociálnom štáte. Spomenul to, spomína to už menej ako kedysi, ale spomenul sociálny štát. Len ten štát, ktorý ste vybudovali za ten čas, je sociálny iba pre veľmi úzku skupinu ľudí. Straníkov, ktorí dostávajú príjem, dediaci funkcie, to je ako v stredoveku. A o nich je postarané. Ale to nie je sociálny štát, to je klanový štát, dámy a páni, lebo skutočný sociálny štát pomáha chorým ľuďom dostať sa k lekárovi. Pomáha deťom dostať dobré vzdelanie. Pomáha mladej rodine nájsť si dostupné bývanie. Pomáha seniorom žiť dôstojne. Pomáha mladým ľuďom nájsť si príležitosť na zmysluplný život na Slovensku. Pomáha chudobným ľuďom, ktorých je za tejto vašej vlády už milión. Podá im pomocnú ruku. No ale o týchto ľudí vy ste sa vôbec nepostarali. Vy ste sa postarali o tých svojich ľudí. Ekonómovia by to mohli nazvať, že to je taká mimoriadne adresná pomoc. Pre tých ľudí, ktorí sú príbuzní, sú kamaráti, sú straníci. No a podľa toho, podľa tohto modelu vieme veľmi ľahko odpovedať na otázku, či táto vláda má dôveru. Skoro najprv to viem, že má dlhy u vás, koaličných poslancov v tejto sále, lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by Že má dôveru vás, koaličných poslancov v tejto sále. Lebo od tej vlády závisíte. Prečo by pán Hambálek hlasoval za pád tejto vlády? Veď synovia by stratili robotu. Alebo pán Richter, prečo by hlasoval za koniec tejto vlády? Alebo pán Gašpar, veď jeho syn by stratil kreslo šéfa SIS? Alebo pán Mashgut, prečo? Samozrejme, že máte ako vláda dôveru svojich ľudí. Ale dôveru Slovenska si už dávno stratili. Dnes vám nedôverujú 2/3 ľudí. 2/3 ľudí si prajú demisiu tejto vlády. Nie, keby boli voľby, tak túto vládnu zostavu by nikto nezvolil. Keby boli voľby. Kedy ste sa modlili, aby sme vás v opozícii, aby sme sa k vám nesprávali tak, ako vy sa dnes správate k nám. Nemáte dôveru ani mladých ľudí a ukazujú vám to tým, že odchádzajú. Nemáte dôveru učiteľov, nemáte dôveru vedcov, aj tí vám to dávajú najavo. Nemáte dôveru kultúrnej scény, nedôverujú vám podnikatelia, zamestnávatelia, nedôverujú vám odborári. Obe skupiny, aj firmy, aj odbory, skritizovali vašu ekonomickú politiku a vašu konsolidáciu. To sa nepodarilo ešte nikomu. Nemáte dôveru starostov, nemáte dôveru primátorov, teda okrem tých vašich, samozrejme. Lebo viete, ja úprimne, keby ste popri tomto celom prikrmovaní a kradnutí aspoň niečo urobili. Aspoň niekam tú krajinu posunuli, tak podľa mňa aj veľká časť občanov, aj možno vašich voličov, by mohla prižmúriť oko. Ale na to vám už vôbec nezostal čas. A prečo? Preto majú dnes ľudia na Slovensku plné zuby tejto vlády, dámy a páni. Možno sa vám to nezdá z vašich limuzín, z vašich haciend, z vašich víl, ale ľudia na Slovensku, nech idete kamkoľvek, majú plné zuby tejto vlády. A pri mne aj predsedu vlády, ktorý už nevie nič ponúknuť. Už vie len hľadať nepriateľov, vie byť agresívny a hromžiť na tých, ktorí si dovolia povedať, že sa nám tu nežije dobre. A to je moja rada pre vás. Nesnažte sa ľudí presvedčiť, že sa im žije dobre. Tak ako to skúšal premiér, ako to skúša minister financií, nebude to fungovať. Nebude to fungovať, budú vás mať v zuboch ešte viac, lebo toto sa nedá obkecať. To sa nedá vyhovoriť na Radičovú, na Ódora, na Európu, na Ukrajinu, na Sorosa len, lebo ľudia to cítia. V každodennom živote. A vedia, vedia po tých 20 rokoch, že neexistuje na Slovensku politik, ktorý mal takú možnosť niečo zmeniť, tak fatálne zlyhal. Lebo to je vaša bilancia. Ešte aj tejto vlády. A tým končím. Pamätáte si, že „rozostavujeme Slovensko“, že „rozostavujeme našu krajinu“. Viete, čo ste rozostavali? Chorvátske pobrežie. Svojimi vilami a apartmánmi. Rozostavali ste dovolenkové destinácie. A pre toto všetko si dôveru verejnosti ani dôveru Progresívneho Slovenska nezaslúžite. Slovensko si nezaslúži, aby ste ďalej pokračovali a najneskôr na jeseň 2027 bude mať konečne šancu sa posunúť ďalej. Ďakujem vám veľmi pekne.