60. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci. Dnes rokujeme o dôvere vláde v situácii, v ktorej by sme vôbec nemali byť, v ktorej by sme sa vôbec nemali nachádzať. Vláda mala Národnú radu Slovenskej republiky požiadať o vyslovenie dôvery už pred mnohými mesiacmi, no neurobila tak. Až rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ju prinútilo splniť si povinnosť, ktorú mala plniť sama a bez odkladu. Toto je holý fakt. Priznal to aj včera na tlačovke pán minister, keď povedal, že jednoducho rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. A to je vážny problém. Pretože vláda, ktorá nerešpektuje vlastné zákonné povinnosti, stráca morálne právo vyžadovať rešpekt k zákonom od občanov. Vláda, ktorá musí byť k dodržiavaniu pravidiel donútená rozhodnutím súdu, vysiela verejnosti veľmi nebezpečný signál, že zákony platia len vtedy, keď sa to mocným hodí. Na občanov je prísna, zavádza nové dane, zvyšuje poplatky, komplikuje podnikanie a život rodinám. Od ľudí vyžaduje disciplínu a zodpovednosť. Ale keď príde na ich vlastné povinnosti, zrazu sa hľadajú výhovorky a odklady. Toto nie je príklad hodný demokratickej vlády podľa môjho názoru. Dámy a páni, ak by bol problém len v právnej rovine, bolo by to zlé, ale problém je oveľa väčší. Slovensko dnes prekročilo parametre dlhovej brzdy. To nie je opozičný slogan, to nie je politická reklama, to je holý fakt, ktorý hovorí o stave verejných financií našej krajiny. Hovoria o tom aj iné inštitúcie, ktoré tu možno boli už nespomínané, preto ich nebudem ja opakovať. Dlhová brzda vznikla preto, aby chránila budúce generácie pred nezodpovedným hospodárením, aby zabránila politikom kupovať si popularitu na dlh našich detí a vnukov. Dnes však vidíme, že verejné financie sa dostali do stavu, ktorý vyvoláva vážne obavy nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi občanmi, podnikateľmi a samosprávami. A terapia tam sa. Aká bola odpoveď vlády? Bolo to šetrenie na sebe? Bolo to obmedzenie vlastných výdavkov? Bolo to hľadanie efektívnosti vo fungovaní štátu? Asi nie. Videli sme vyššie platy pre vládnych predstaviteľov. Videli sme nové benefity, nové funkcie, nové úrady, drahé nákupy, luxusné autá a míňanie verejných zdrojov spôsobom, ktorý občanom len ťažko sa dá vysvetliť. Keď však bolo treba konsolidovať, konsolidovať, účet bol poslaný ľuďom, rodinám, živnostníkom, podnikateľom, zamestnancom. Tým, ktorí každé ráno vstávajú do práce a vytvárajú hodnoty, z ktorých tento štát žije. Ľuďom ste dali vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky a viac byrokracie. Miesto pomoci prišla ďalšia záťaž. A výsledok? Ekonomika rastie pomalšie, podnikateľské prostredie sa zhoršuje a Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, investori sa čoraz častejšie zamýšľajú nad tým, či svoje projekty radšej nerozbehnú niekde inde. Dámy a páni. Štát nemôže takto fungovať. Štát nemôže fungovať na princípe, že pre vládu platia jedny pravidlá a zákony a pre občanov iné. Štát nemôže fungovať na princípe, že keď sa míňajú peniaze na vládne privilégiá, zdroje sa nájdu, ale keď ide o školy, nemocnice, cesty alebo pomoc regiónom, zrazu počúvame o potrebe šetriť. Nemôže fungovať na princípe, že občania majú niesť dôsledky zlých rozhodnutí vlády. Dôvera, o ktorej dnes tu bolo hovorené viackrát mojimi predrečníkmi, sa získava rešpektom k zákonom, zodpovedným hospodárením a osobným príkladom. A práve osobný príklad je to, čo tejto vláde najviac chýba. Vážení kolegovia a kolegyne, položme si jednoduchú otázku. Alebo vy, predstavitelia vlády, položte si jednu otázku. Keby ste dnes sedeli doma pred televízormi a ako bežní občania pozerali to, čo sa deje v štáte, dali by ste takejto vláde dôveru? Dali by ste dôveru vláde, ktorá musela byť k splneniu svojej povinnosti donútená Ústavným súdom? Dali by ste dôveru vláde, za ktorej pôsobenia Slovensko prekročilo parametre dlhovej brzdy? Dali by ste dôveru vláde, ktorá od občanov žiada viac a od seba menej? Ja odpoveď poznám. A preto, ako to už bolo viackrát zdôraznené, KDH nie, podporí dôveru tejto vláde. KDH, ak sa hovorí, úplne jasne, že existuje aj iná cesta. A má riešenia. Je tu 36 rokov, pozná región a regióny, pozná potreby a ťažkosti ľudí. Vieme, čo Slovensko potrebuje. Slovensko nepotrebuje ekonomiku založenú na neustálom zvyšovaní daní. Slovensko potrebuje štát, ktorý bude efektívny. Potrebujeme reformu verejných výdavkov. Potrebujeme podporu investícií, inovácií a Tých ľudí vieme, čo Slovensko potrebuje. Slovensko nepotrebuje ekonomiku založenú na neustálom zvyšovaní daní. Slovensko potrebuje štát, ktorý bude efektívny. Potrebujeme reformu verejných výdavkov. Potrebujeme podporu investícií, inovácií a priemyslu s vyššou pridanou hodnotou. Potrebujeme stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie. Potrebujeme obnoviť dôveru investorov. A predovšetkým potrebujeme vládu, ktorá nebude bojovať s analytikmi, kontrolórmi a podnikateľmi, ale bude s nimi spolupracovať. Lebo ekonomika sa nedá riadiť propagandou. Ekonomika sa dá riadiť len zodpovednosťou, dôverou a odbornými riešeniami. Ak vláda hovorí, že neustále pracuje, konsoliduje, namáha sa, a ovce neprichádza, asi je niečo zle. Asi niečo nefunguje. A toto je fundament, na ktorom stojí to naše rozhodnutie túto vládu nepodporiť. Ďakujem pekne.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Bito Cigániková, nech sa páči.

Povedzme si pravdu, kolegovia. Toto nie je príbeh o tých dobrých a zlých. To nie je čierno-biely svet, kde na jednej strane sú tí vinníci a na druhej strane vlastne tí zodpovední. Smutné na celej tejto debate je, že obe strany majú kus pravdy. Taká je realita. Áno, za Matoviča sa s verejnými peniazmi často narobilo hlúpo, chaoticky a nezodpovedne. Mali sme plošné experimenty, očkovaciu lotériu, atómovky, ja neviem, rodinné balíčky bez poctivého krytia, hádky namiesto riadenia štátu. A keby vtedy neplatila výnimka z dlhovej brzdy, stáli by sme to úplne rovnako, ako teraz táto vláda. A rovnako by sme teda čelili otázke vyslovenia dôvery. Lenže tým sa dnešná vláda, vážení páni a dámy, nemôže donekonečna vyviňovať. Dnes už nemáme ani covid, ani vojnu, ani Matoviča. Žiadna z týchto troch katastrof dnes už nie je. Nie je nová, nie je teraz nová tu. Nie sú to také isté problémy. Máme tu tretí rok vládu ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že vedia riadiť krajinu a že majú bohaté skúsenosti. A napriek trom konsolidáciám dnes dlh neklesol. Ďalej rastie. Toto je objektívny fakt. Nie som osobná, som úplne vecná. Áno, k tomu patrí aj povedať, spomalili ste tempo toho rastu dlhu, ale to nestačí. To je ako keď človek sa v aute rúti oproti masívnemu múru a namiesto toho, aby zmenil smer, čo by krajine pomohlo, tak namiesto toho len zníži rýchlosť zo 150 na 140 km/h. To ste urobili, dobre. Ale to nie je tá zmena smeru, ktorú potrebuje Slovensko. A ani vy ste vlastne nenašli odvahu urobiť poriadok v tomto štáte. Ani tí pred vami, áno. Ale ani vy. Neurobili ste žiadne odvážne reformy, nezastavili ste plytvanie. Naopak, pridali ste ďalšie ministerstvo, plošné výdavky, zbytočné a predražené oslavy a nezaplatili ste to vyšetrením vlastným, ale tým, že ste siahli do peňaženiek ľudí a firiem. Vyššia DPH, transakčná daň, drahšie podnikanie, drahší život a popri tom všetkom zároveň energopomoc, plošný 13. dôchodok, málo adresnosti, málo odvahy povedať, že štát nemôže dať všetkým všetko, že na to proste nemá peniaze. Mne je už úplne jedno, kto za to môže, či to bol Matovič alebo je to Fico. Účet za to neplatí ani Fico, ani Matovič, ani Cigániková. Platí to človek, ktorý ráno vstáva do roboty. Sestra, chlapík na pumpe, matka, čo kupuje sunar dieťaťu. Každá firma to platí, ktorá namiesto toho, aby vytvárala nové pracovné miesta, zvyšovala platy, tak namiesto toho tu rieši ďalšiu daň a ďalšiu byrokraciu a uvažuje, že odíde do zahraničia. Rovnako ako ten mladý, ktorý preto, koľko dnes stoja byty a akú má nízku výplatu, tak preto odchádza do zahraničia a vy mu tam potom obmedzíte volebné právo, respektíve skomplikujete. Toto je jednoducho problém. Ja nehovorím, že za všetko môžete vy a pred vami sa nerobili žiadne chyby. Hovorím, že teraz ste tu vy. Teraz ste tu vy a nezmenili ste smerovanie krajiny. To je jednoducho objektívny fakt. Mňa už nebaví politika, kde všetko sa zvalí na toho pred nami, na toho druhého. Vás to baví? Vy poviete, za to môže Matovič, Matovič povie, za to môže Fico, vybavené. Obom vám narastú percentá, lebo ľudia milujú, keď sa politici hádajú na internete, že? A popritom tí istí ľudia platia vyššie dane, vyššie ceny, počúvajú tú istú pesničku, že za to môže niekto iný. Vás to ešte baví? Veď vládnuť znamená aj zodpovednosť. A ja úprimne hovorím, nebolo to ľahké, ale tak, ako som nemohla obhajovať Matovičove ničenie rozpočtu, budúcnosti a nádeje, tak dnes nemôžem vysloviť dôveru vláde, ktorá robí úplne podobnú chybu. Po troch konsolidáciách stále dlh rastie, zvyšujete dane a tvárite sa, že riešením je, že zoberiete viac tým, ktorí pracujú. To nie je odvaha, to je odporné a je mi úplne jedno, kto tú odpornosť spácha. Fakt mi to je jedno. Odvaha by bola šetriť, adresne pomáhať tým slabším, nie plošne kupovať priazeň voličov, prestať sa vyhovárať a povedať ľuďom pravdu, že tie roky nezodpovednosti doteraz jedných aj druhých spôsobili, že už si to viac nemôžeme dovoliť. Kedy príde takýto politik s takouto odvahou? To chcem ja vidieť. A preto tejto vláde nedám dôveru. Preto. Nie preto, že by za všetko mohla iba ona. To jednoducho nie je objektívne pravda. Ale preto, že dnes je pri moci práve táto vláda. Práve vy ste pri moci a namiesto zmeny smeru sa tvárite, že je v poriadku len mier

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Čaučík.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu dnes preto, a vláda dnes žiada dôveru preto, lebo Slovenská republika má veľký dlh a za 4. vlády Roberta Fica tento dlh rastie. Dôveru by mala vláda získať vtedy, keď povie, ako dostane Slovensko z dlhu. Celá dnešná diskusia mala byť o odpovediach na otázku, prečo by sme mali dať dôveru vláde. Čo vláda prináša? V čom a akými opatreniami zníži dlh, pre ktorý dnes žiada o dôveru? Nepočul som skutočné odpovede a to nehovoríme my, ale povedala to aj rozpočtová rada. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odkazuje parlamentu, že rokovanie o dôvere vlády nemá byť len formálnou procedúrou, ale má riešiť znižovanie dlhu. V situácii, keď je dlh Slovenska nad hornou hranicou dlhovej brzdy, dlhodobá udržateľnosť v pásme vysokého rizika a verejné financie si vyžadujú ozdravné opatrenia, nestačí iba formálne si splniť ústavnú povinnosť. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A my ako KDH hovoríme, Robert Fico nemá reálny plán na zníženie dlhu a tým sa zahráva aj so suverenitou Slovenska. Skutočná suverenita krajiny znamená aj to, že o jej financiách, dôchodkoch či majetku nerozhodujú medzinárodné finančné inštitúcie a ich úradníci, ale riadne zvolení predstavitelia. Ak štát stratí kontrolu nad vlastným dlhom, prestáva byť pánom svojich rozhodnutí a aj toto sa nám môže stať. Preto za KDH vyzývame premiéra aj ministra financií, aby pred hlasovaním v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti predniesli a predstavili jasný plán, ako chcú napraviť stav zadlženosti. Bez predloženia takéhoto plánu nebude toto hlasovanie v súlade s ústavou a nebude ani materiálnym naplnením požiadavky ústavného zákona. To je

Pán poslanec Galko je ďalším vystupujúcim v rozprave.

Vážené kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, čo poviem, pretože si myslím, že toto je posledná príležitosť na vyslovenie nedôvery tejto vláde v parlamente, ktorú kvôli vášmu strachu a nestabilite koalície dovolíte. Hľadal som jedného menovateľa, ktorý by najlepšie pomenoval stav dnešnej koalície, vlády a jej doterajší výkon a v tom mi to napadlo. Najlepšie to vystihuje samotná osoba Roberta Fica. Dámy a páni, v posledných dňoch uplynulo 20 rokov od začiatku prvej vlády pod vedením premiéra Fica. A čo sa odvtedy zmenilo? Zdevastované verejné financie, grécka cesta, padajúce nemocnice, polícia a súdnictvo odovzdané do rúk organizovaného zločinu, spolupracovníci talianskej zločineckej skupiny na Úrade vlády. Rozkradnuté eurofondy, vražda novinára, únos Vietnamca, desiatky obžalovaných, obvinených alebo právoplatne odsúdených nominantov Smeru a desiatky ďalších vecí, o ktorých by som mohol rozprávať hodiny, ale ako klinček – najneschopnejšia vláda v histórii Slovenskej republiky. A nešéfuje jej ani Radičová, ani Matovič, ani Heger, ani Ódor. Šéfuje jej Robert Fico, birmovaný komunista, falošný a groteskný bojovník za tradičné hodnoty. Tvrdý ľavičiar, z ktorého je dnes pomaly líder najkrajnejšej pravice. Ten, čo kedysi hlásal, ako bude budovať vládu proti fašizmu. A dnes sa už dohaduje s extrémistickou Republikou na novej vláde. Je to ten, čo chcel ísť do jadra Európy, ale nástupmi v Kremli nás dostal do jadra izolácie. Sociálny demokrat s nehnuteľnosťami za milióny, s hodinkami za 10 000 a s nevysvetliteľnými majetkami. Ten, čo rieši dotácie predsedu Progresívneho Slovenska, ale sám je stelesnením rodinkárstva. Ono to tak nakoniec vyzerá, že premiér Fico vlastne ani nevie, čo chce. Nevie, kto je a nevie, kam patrí, lebo tých obratov sme zažili nespočetne veľa. Ale ak je pravda, že tieto obraty premiér a jeho vláda robia na základe prieskumov a verejnej mienky, na záver poviem len jedno. Inšpirujte sa ráno 5. júla, keď vám Slováci vystavia účet v referende. Inšpirujte sa na jeseň po komunálnych voľbách a inšpirujte sa o rok v parlamentných voľbách touto verejnou mienkou a konečne odíďte. Lebo to je to, čo chcú ľudia. To je to, čo chce celé Slovensko, a nebojte sa, spravíme všetko preto. Aj my v strane Demokrati, aj kolegovia v celej opozícii, aby po budúcoročných voľbách prišla poriadna hlboká orba. Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec Bartek, je ďalší prihlásený do rozpravy.

Kolegovia, pokoj a vy ste mali možnosť vystúpiť v rozprave. Ja vystúpim taktiež veľmi rád. Dámy a páni, jedným z dôvodov, prečo aj ja budem hlasovať za dôveru tejto vláde, je to, keď sa pozriem na to, čo tu bolo teraz. Či už ústami pána Galka, alebo či už ústami Progresívneho Slovenska. Toto nie je alternatíva pre Slovenskú republiku. Toto je len záruka ďalšieho chaosu, rozvratu financií a hlúposti, ktorú dokážu niekedy predvádzať v opozičných laviciach. Dámy a páni, dnes sme tu nepočuli nič, čo by opozícia alebo veľký líder pán Šimečka, keď dnes vystupoval... Nemusíte odchádzať, pán Šimečka, však hovorím aj k vám. Nepriniesli ste nič, čo by ste zo Slovenska urobili, ako by ste pomohli slovenskej ekonomike. Váš tresk vám rozobrali už aj experti na cimpr-campr. Takže vy alternatívou pre Slovensko nie ste. Ja budem hlasovať za takú vládu, ktorá bude garanciou bezpečnosti, aby sa tu nepremávali migranti, tak ako sme to mohli vidieť za vášho premiéra Podrackej. Budem hlasovať za takú vládu, ktorá občanom doručí skutočný 13. dôchodok, tak ako sme to my v Hlas-e aj spoločne s našimi koaličnými partnermi garantovali. Budem vždy bojovať v politike proti takým ľuďom, ako je pán Truban, ktorý chodil po školách a deťom hovoril: „Užívajte drogy, lebo to vám otvorí myseľ a lepšie sa prihlásite na vaše skúšky.“ Dámy a páni, my budeme prinášať riešenia. Dnes počas celej rozpravy som nepočul jeden pádny argument, ktorým by nám opozícia vyvrátila, že keď sme v roku 2019 odovzdávali historicky najlepšie, najuzdravenšie financie tejto republiky, tak v roku 2023 premiér úradníckej vlády pod vedením pána Ódora povedal, že máme historicky najhoršie financie. To je dedičstvo vlád Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré do dnešného dňa my jednoducho musíme naprávať a my sa budeme vždy biť o ľudí, o ich lepšie podmienky a nedovolíme ich... Áno, dámy a páni, nič nie je ideálne, žiadna rodina nie je ideálna, ale táto opozícia, ktorá je momentálne na Slovensku, nie je žiadnou alternatívou pre Slovensko. Ďakujem veľmi pekne a nech žije Jednoducho musíme naprávať a my sa budeme vždy biť o ľudí, o ich lepšie podmienky a nedovolíme ich ohľad na akosť. Áno, dámy a páni, nič nie je ideálne, žiadna rodina nie je ideálna, ale táto opozícia, ktorá je momentálne na Slovensku, nie je žiadnou alternatívou pre Slovensko. Ďakujem veľmi pekne a nech žije suverénna Slovenská republika. Ďakujem.

Pán Pročko, nejako ste sa rozkešili. Jedna faktická poznámka, pán poslanec Hazucha.