6. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Viskupiča.
A, po prvé, dane sú stále schvaľované jednohlasne v Európskej únii, to znamená, že toto nehrozí, veci, čo ste povedali. Druhá vec, bol to globálny konsenzus na úrovni G7, to znamená, že Európska únia nebola jediná v tomto, v tomto kroku. A myslím si, že tá sadzba je taká nízka, že vlastne v skutočnosti nie je nejaká veľká hrozba, že by nastupovala alebo by sa mohla zvýšiť na 20 – 30 %. Takže v tomto by som nestrašil. Ja viem, že ste to, na to len upozornili, aby to bolo preventívne,.
Ale zároveň si myslím, že, v tomto návrhu mne chýba, a to som čakal, že sa spýtate, že koľko my očakávame, že budeme mať príjem z tejto, z tejto implementácie. A to som nezachytil ani teda v materiáli, možno som ho zle čítal, to by som chcel, keby sme sa dozvedeli.
Ďakujem.

Ďakujem. Ak si pamätám, tak to bolo 48,5 mil., pán Štefunko, ale budem reagovať na Mariána Viskupiča.
Marián, prosím ťa, ja som nepochopil to odloženie, pretože smernica hovorí o nejakej implementácii a myslím, že tá implementácia končí na konci tohto roku, a väčšinou keď sa nepodarí implementácia nejakej smernice, tak z toho plynú aj nejaké sankcie. Tak neviem, že či, či sa v tomto úplne rozumieme.
K tomu, že aký to má dopad, tých 48,5 mil., pýtali sme sa aj na finančnom výbore, ako k tomuto číslu prišli. Okrem porovnania s inými krajinami ako napríklad Rakúskom, ktoré si napísalo, že by to malo mať dopad 100 mil., alebo Česká republika, ktorá si napísala dopad, že by to malo mať nejakých 70 mil., ak si dobre pamätám, tak iný argument sme tam vlastne akoby k tomuto nedostali, čiže nevieme, že keď to má byť po novom 15 %, či teraz je to v priemere na úrovni 12,5 % alebo 11 %. K tomuto číslu sme sa nedopátrali, akurát vieme, že sa to týka 1 900 subjektov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku.
Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, nechcem zdržiavať.
V mnohom ste si už odpovedali sami, čiže čo sa teším (povedané so smiechom). Áno, platí, že stále máme suverénne postoje, čo sa týka vôbec výšky daní. Je to naša originálna kompetencia, ktorú vieme vetovať v rámci Európskej únie a za mňa môžem vám prisľúbiť, že určite nebudem súhlasiť, aby sa menila, menil, menili takéto pravidlá. Je toto, toto je v podstate dohoda, tak ako už bolo povedané.
Ja chcem len upozorniť na jedno, že Európska únia na jednej strane hovorila o, veľa o daňových rajoch v zámorí a rôzne iné, kde sa teda, kde sa dejú rôzne optimalizácie daní, ale musím povedať, že aj v rámci Európskej únie stále máme krajiny, ktoré v podstate pôsobia ako daňové raje, môžem spomenúť Cyprus, Írsko, môžem spomenúť Holandsko. Čiže tieto krajiny v podstate zdaňovali nižšie, nižšími sadzbami, ako bolo týchto 15 %.
Na Slovensku to, čo sa pýtal pán Jakab, je, je prehľad o tom, samozrejme, počíta to IFP, môžte sa (povedané so smiechom), môžte sa u mňa zastaviť, môžem vám to ukázať. Samozrejme, máme prehľad o firmách, ktoré majú rôzne úľavy, kde sa teda s efektívnou sadzbou dane dostávajú pod 15 % na základe rôznych výnimiek, ako je patentbox, ako sú rôzne daňové úľavy. Ak je tá efektívna sadzba nižšia ako, ako 15 % a je to člen tej globálnej skupiny, o ktorej sa hovorí v tomto návrhu zákona, tak bude dodanená do 15 %. A tá suma je tých 48,5 mil., o ktorej sa tu už hovorilo, je vypočítaná IFP a ja si myslím, že tam sú dosť fundovaní odborníci, aby (povedané so smiechom), aby vám vedeli povedať, že či to tak je, alebo to tak nie je.
Takže za mňa toľkoto a k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič, to určite budeme riešiť pri inom zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.
Nárast úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností. Za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorým sa zvýšili náklady v súvislosti s úhradou mesačných splátok úveru na bývanie, je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti.
V zákone sa navrhujú také opatrenia, ktoré by podporili schopnosť osôb riadne a včas splácať splátky úveru a súčasne si zabezpečili primeranú životnú úroveň.
Upravuje sa zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Daňovníci si ho budú môcť uplatniť najviac vo výške 1 800 eur ročne v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za rok 2023.
Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od januára 2024 sa upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých vo veku od 18 až 35 rokov. V nadväznosti sa navrhuje aj úprava zákona o úveroch na bývanie, ktorou sa dopĺňa povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk, vydávať na účely uplatnenia daňového bonusu potvrdenie. V nadväznosti na pomoc so splácaním úverov a potreby úpravy ochrany bankového a daňového tajomstva sa spresňujú príslušné ustanovenia v zákone o bankách a daňovom poriadku. Rovnako sa legislatívno-technicky spresňujú ustanovenia upravujúce sankcie v daňovom poriadku s cieľom predísť neoprávnenému čerpaniu daňového bonusu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver vás požiadať o podporu k tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80, vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 53 zo 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh, tlač 80, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko, ktoré je uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 80a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 27 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak.
Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny.
No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hajkovi, že to takto vystihol všetko a poukázal na problém. Ja som tiež roky pracovala v samospráve, využívali sme Štátny fond rozvoja bývania na výstavbu mestských nájomných bytov, žiaľ, samosprávy majú dosť problém s pozemkami, takže toto možno by bolo treba riešiť.
Ale vidím tu obidvoch pánov ministrov, a tak mi nedá nepovedať, že chápem, že vláda chce pomôcť, ale prečo dvaja, keď niečo robia, tak majú rovnaký cieľ, ale nie je to to isté. Na jednej strane ministerstvo financií bude dávať daňový bonus, ktorý, ako povedal pán Hajko, postihne samosprávy, na druhej strane plošná pomoc cez ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá nezasiahne zasa tých najslabších, o ktorých sme tu už hovorili. Takže prosím, venujme sa naozaj tým, adresne tým, ktorí to potrebujú a sú na pomoc tejto vlády odkázaní.
Ďakujem.