6. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa o tom, skúsim taký môj pohľad a aj skúsim byť vecný. Skôr v tej prvej časti politický, v prvom čítaní sa to môže, hej, a potom aj, aj trošku vecný.
Niekde na letisku, už neviem kde, priznám sa, som si kúpil takú knihu nie kvôli tej obálke, ale tá obálka ma naozaj zaujala, bolo to v angličtine. Bola tam, že populizmus a ekonómia. A ten populizmus, kvôli predstave, ten populizmus bol ako sprejeri, viete, keď niečo sprejuje, tak bolo akože sprejersky a boli, bolo to ako keby to niekto štetkou na stenu maľoval krvou a to stekalo, hej. To populizmus stekali tie kvapky a pod tým bolo pekne čistým frontom napísané end economy, hej. Čiže, on nejaký pán Charles to napísal, aj som ju čítal, aj, no ešte stále mám dáke rezervy. Ale tá obálka bola silnejšia a stále mi chodí po rozume. A ono to tak nakoniec aj skončí. Ten populizmus naozaj zabíja. My sme sa rozbehli po takej špirále, kde už to nevieme ubrzdiť, už len musíme naraziť. Otázka stojí, ako veľmi to bude bolieť. Kto mal a kto nemal prilbu, hej, lebo to už neubrzdíme. To tu sme denno-denne toho svedkom, už niekedy sa snažím sústrediť, aj niekedy mi hlava, hlava naozaj neberie.
Hovorí sa, v nejakej zase inej knihe to bolo, hej, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. To sa hovorí od vtedy, keď sa zrušil ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), hej, že fixácia na zlato, že proste niekto sa dohodne, že toto sú peniaze a začneme, vytvoríme tomu silu a ľudia tomu začnú veriť a budú to v daný moment peniaze. Len, vážení, to sa nevytvára na Súmračnej. Viete, že my nie sme takí hráči, hej, že my si vytvoríme peniaze. My si nevytvoríme peniaze. Áno, svet trošku má svoje pohyby, podľa mňa tiež nie celkom ide veľa vecí dobrým smerom, ale niekto iný vytvára peniaze. Na Súmračnej, ani neviem, kde sídli HLAS, ani na Šafku, kde sídli SNS, nebudú vedieť vytvoriť papier, ktorý my budeme akceptovať, že to je hodnota, že to sú peniaze. Nebudú vedieť, nebudú. To znamená, že oni sa k tým peniazom, buď ich sa, buď sa vyrobia, alebo si ich požičajú. A to je presne ten meritum toho celého. Nevychádza to. Nevychádza to. Môžme tie ovečky preháňať po grúňoch od rána do večera. Ja môžem predať tisíce halušiek v reštaurácii, ale to sa nezaplatí. Fakt! Môžte, nevychádza to. Proste to, jak ten apetít, tá vôľa po spotrebe a potom dávkovaní a toho, že to nastavenie tej amygdaly toho, že dajte, dajte, však na to ste tam, proste to, nevychádza nám to fakt. Bol tu spomenutý Brunej. Je, je kde by to možno vychádzalo je, je Nórsko. Nórsko, kde sedia na, na tej rope, ja neviem čo. Ale oni to nerobia. (Povedané so smiechom.) A by to možno teoreticky mohli, keby boli, ale my to robíme a nemáme ani to, čo majú nieže Nóri, nemáme ani to, čo majú susedia. Nemáme dokopy nič. My, čo sme niekedy mali, mali sme ľudí, ktorí hovorili, že teda ráno treba ísť do roboty, odrobiť koľko sa dá, hej. V nedeľu niektorí do kostola, niektorí do prírody, to je úplne jedno, ale v pondelok zase do roboty, hej? Že ten princíp. A tá, proste tá naša devíza bola a stále môže byť v tom ľudskom potenciáli, v tom, že ľudia chcú a robia a vedia robiť. Ale my ich programovo ničíme. Normálne to je programovo ničenie ľudí, hej? Že proste my im podsúvame, že teda však to štát sa stará. Teraz atakujem na to, poviem potom pri pánovi ideológovi celého týchto procesov, pánovi Tomášovi, hej? My už atakujeme aj sociálnu skupinu, ktorá je prísne vzaté stredopravá, hej? To znamená, prijímatelia hypotekárnych úverov, to tiež nie je hocikto, hej? Statusovo je to niekto. A oni už idú po nich, hej. Že oni už ich ničia svojou politikou, hej? Že už im, im podkladajú to, že teda však zaplatím. Neskutočné, neskutočne nezodpovedné.
Rozmýšľam teraz, že čo som tým vlastne chcel povedať, až mi to ušlo. Lebo ja sa vždycky tak rozčúlim, keď si na to spomeniem a potom sa musím dopojiť. (Povedané so smiechom.) Že, nevadí. Ja viem, že nevadí, však tu nič nevadí. Však viete, naozaj (smiech), keď ich nevyrobíte, tie peniaze, hej, tak si ich musíte požičať. Ja neviem, tertia non grata, pozná niekto inú cestu, hej? Buď ich zarobíš, alebo si ich požičiaš, no pozor, ešte jedna je, ukradneš. A tak dúfam, že teda nepôjdeme tým smerom, hej? Dobre tak, zostaňme v tom, tretia cesta neexistuje. Buď vyrobíš, alebo požičiaš, hej? Vyrobíš, zarobíš. Nuž nevyrobíme, nemáme na to ten potenciál, nevieme to vyrobiť, to, čo ste nasľubovali. Musíme si to požičať. Ale to sa vracia. Prosím vás, povedzte niekto niekomu, pánovi Tomášovi, SMER-u, HLAS-u, SNS, peniaze sa vracajú. Peniaze sú od toho peniaze, že sa vracajú. Viete, čo odpisuje dlhy? Jediný jeden mechanizmus na odpisovanie dlhov história vytvorila – vojnu. A ja sa ospravedlňujem, ja viem, že pre niekoho to tu možno je príliš expresívne. Ja som s týmto pracoval už aj v kampani, poviem pravdu a teraz mám pocit, že je úplne namieste a sem-tam to spomeniem. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel nič. (Povedané so smiechom.) Iný spôsob v zásade. Takže nech sa páči, hej? Ak to ideme vyhnať do takého, že potrebujeme niečo veľké, epické, nejakú krv v uliciach a potom sa tu zrazu všetko poškrtá, pomení, poodpúšťa, nech sa páči. Ja si nemyslím, že Európa po tom všetkom, čo zažila, videl, že, že k tomu by mala ísť znova.
Čiže nevyrobíme, požičiame. Asi na to sa spoliehate. To, čo vy teraz predkladáte, je, je niečo, čo má akože na tie orgie populistické, v niečom to aspoň v niečom, v niečom zaplátať. Ale viete, tá miera, to už počítali predo mnou, tá miera tej konsolidácie nezodpovedá tej miere toho populizmu. Už ani v tomto základnom vzorci to nevychádza a to ste si len začali. Hej? Oni to ešte, ešte to príde. Čiže môj odhad je, a tu si dovolím malú úvahu, môj odhad, že prečo toto všetko robíme v tom šturme, prečo si budujete tú armádu dôchodcov. Vy si, vy si šikujete šíky, divízie dôchodcov, ktorí vlastne v určitý moment podržia, hej, keď bude zle. A bude zle. Lebo to nevychádza. Vy potrebujete mať nejakú socioskupinu, ktorá vám proste bude oddaná, lebo však vie prečo, hej, tak normálne programovo to robíte. Môj odhad je, že to robíte programovo. A ešte k tomu potrebujete v tomto celom šturme a v tomto rozdávaní a vytváraní tej divi... tých divízií porušiť aj to, čo ešte ako tak fungovalo. To aj dneska bude k tomu taký protest, teda neviem, kto to pozerá, to je jedno, že keď tak možno aj pozvem, že príďte tam, je čas. Je čas bojovať.
Oni vlastne chcú porušiť to, čo ešte ako tak fungovalo, lebo im to zavadzia. Viete, prečo to chcú porušiť? Lebo oni budú utekať. Nie, teraz keby tu bol pán minister, ten tu nie je, ale on nie zrovna, ale veľa ľudí, ktorí toto celé rozbehlo, bude v určitom momente utekať. Tak koniec koncov už utiekol Výboh, hej, ako sa niekde schovávajú, neviem kto, nejakí. Oni nechcú, oni nechcú utekať na Belize, do Venezuely, lebo tam to nie je bohviečo. Teda do krajín, kde nevydávajú. Oni potrebujú upratať špeciálnu prokuratúru, všetky tie trestné procesy poupratovať, aby ich to nedobehlo na Francúzskej riviére. Ja viem, že možno som niekoho, čuduje, o čom rozprávam. Áno, aj toto môže byť, hej, lebo keď to celé padne, ono to padne, lebo to sa udržať nedá, hej, potom sa zrazu začne vyšetrovať, ale už tuná oni potrebujú rýchlo upratať, aby sa to už nedalo vyšetriť, lebo tie, tie neodkladné úkony, ktoré v určitom momente už nemôžte opakovať, už sa to všetko pokazí. Špeciálna prokur... a už, už ich nedobehnete, už ich nechytíte a oni na tej Francúzskej riviére budú. Nebudú musieť ísť do Venezuely, kde majú kľudne, keby aj niečo sa stalo, že nevydáva, nebude, nebude sila na to, nebude ten podklad na to, aby ich vydali z Francúzskej riviéry. Čiže toto je tak asi, ak sa ešte dá, možno na to apelovať, tak nedovoľme to. Ja si myslím, že nie. Uvidíme, koľkí ľudia si to myslia spolu so mnou.
A rokujeme tu vo veľkom šturme, už som to spomínal, pri zákone o ekonómii, ktorý predstavoval pán minister financií, tu sedí pán minister poľnohospodárstva, je to také pitoreskné, hej? Že, že vlastne máme výbor o financiách, kde bude rozhodovať o tomto celom balíku a celých tých týchto a má sa, má skončiť, 13.30 h má začať, nie, či jak som to, počkajte, ako 13.30 h má začať a 14.00 h má skončiť, lebo no však do pol hodiny, nie? Vybavte to. No čiže je to, je to svojím spôsobom smiešne, hej? Že ak teda ja, pán Kamenický sa snažil byť korektný, že aj vstupoval do diskusie, snažil do rozpravy a tak, ale na konci nám vlepil jednu medzi oči, že ide do Bruselu. Viete, ale neviem, ešte stále, veď oni to hovoria, však slovenský parlament je, v slovenskom parlamente sa schvaľujú zákony, nie v Bruseli, nie? Však vy ste tí hrdí, hej, ktorí vlastne tu nenecháte si diktovať a zrazu kto zrazil opätky a utekal do Bruselu, keď tu má poslancov, ktorí rozprávajú o jeho zákone. Však nám to v tom, potom v tej, v tom, v tej argumentácii niečo nesedí. Takže bolo treba asi upraviť nejako ten program, najmä kvôli tomu vizuálu. Ten imidž je tiež dôležitý, hej? A tu podľa ste spravili, spravili takú malú chybičku.
No a teraz k tejto politickej vsuvke si dovolím tú vecnú časť. A tá vecná časť je, lebo v tomto šturme, keď robíte, tak sa stávajú chyby. To, to je ako princíp. Hej? Že keď to robíte niečo rýchlo, tak je väčší predpoklad, že sa niečo pokazí. A to je to, čo som avizoval v tej mojej faktickej poznámke a som teda prekvapený, že ako reagoval pán minister, že o tom vedel a aj tak to tam dal. Lebo, a znova ja tu budem za zlého kapitalistu, Blaha spustí na mňa tirádu, že kapitalisti a tí zlí kapitalisti, dividendy a neviem čo. Nie, ono je to aj princíp. Viete, ak teraz je daň z dividend 7 % a v tom návrhu sa ráta s tým, že sa zvýši na 10 %, tak asi okej. Legitímne teda môže štát si povedať, že chce z toho, čo niekto iný zarobil, viac. Už druhýkrát. Lebo prvýkrát sa to zdanilo a ešte z tých di... ale dobre. Neni to niečo, čo inde neexistuje, hej? O tej výške sa môžme baviť. Ja som za čo najmenšiu, lebo to motivuje, ale dobre, môže byť aj iný pohľad, legitímne. Ale už stále procesne, ak teda nejaká suma je, teraz sa rozpráva o jej zvýšení, tak by sa malo fixovať na nejaké obdobie. Ja neviem, opravte ma. Podľa mňa je teraz december, nie? Sme v decembri v roku 2023. A viete o tom, že tá daň z dividend sa týka účtovného obdobia 2023? Prísne vzaté, my to schválime možno tento týždeň, potom to ide prezidentke. Prezidentka možno si zobere lehotu, možno nezoberie, no nech sa to schváli v poslednej dekáde v roku 2023. V poslednej dek... v posledných desiatich dňoch daného roku a bude platiť pre celý ten daný rok? Veď to už je akože pri tom klasickom konsenze, však toto je tiež, strašne používať sedliacky rozum a neviem čo a musíme tým sedliackym rozumom. Áno, tak sedliackym rozumom, hovorím, však to je blbosť, nie?
Viete, však nemôžte proste niekomu v poslednej dekáde celého roku povedať, že pravidlá, teda celý ten rok sa proste z tej poslednej dekáde zmenili. To sa nerobí. To sa nerobí proste. Viete, taký Hans bude volať ako, počúvajte, jak to na tom Slovensko, jakú tam máte daň z dividend? Sedem percent. No dobre. Zavolá neskôr v decembri, no tak ideme si vybrať tú daň. No volá Hansovi, ale už neni, už neni sedem, teda pardon, že už neni sedem, už je desať. No dobre, však od budúceho roku budeme platiť desať. Nie, nie, nie, Hans, už tento rok. A viete, čo povie Hans? A to vy ste, vy ste, to som sa kde, kde to volám. Hej? Sa bude čudovať, kde to volám. To je čo za krajinu? Ale ja viem, že toto nalievam do ohňa im, lebo to je zase to je nejaký zlý kapitalista, ktorý ťahá dividendy a neviem kde ich posiela. Ale to môže byť aj Jozef. Aj taký Jozef už na Slovensku vie zarobiť a nemusí kradnúť. Hej? A Jozef vie mať zisk a chce si ho vybrať, hej, chce si ho vybrať. Je to úplne legálne, že si vybere. Dobre, štát chce od toho, teraz od toho sedem percent dodatočné dodanenie. Bude chcieť desať percent, niekto povie, okej, tri percentá, dobre, nech majú, ale nemôže to urobiť v poslednej dekáde daného roku.
Viete, to, ja viem, že to možno ústavní právnici na čele neviem s akou legendou ústavného právnictva na Slovensku slúžiaceho SMER-u bude hovoriť, že to je ústavne v poriadku. Podľa mňa to nie je, z toho sedliackeho rozumu to nie je v poriadku. A je to podľa mňa neetické. A viete, ak my prijímame toto v skrátenom konaní, pretože keď to neprijmeme tak vzniknú hospodárske škody, ja si dovolím tvrdiť, keď toto prijmeme tak vzniknú hospodárske škody. Viete prečo vzniknú? Lebo my stratíme imidž. Imidž je veľmi dôležitý. Imidž, ktorý má krajina. Že to je krajina, kde teda niečo platí. A teraz si zoberte, niekde tie bordy tam, čo sa rozprávajú, že kde ideme investovať, ako ideme, z Honkongu, Chicago, povedzte si hocikde, niekde sa rozprávajú a niekto povie, že ja mám takú funny story, že čo urobili na Slovensku s dividendami. Posledný týždeň v danom roku ich zmenili a povedzte teraz, že kto by tam šiel. Viete, že či naozaj že my páchame, budeme páchať, ak sa toto prijme, obrovské hospodárske škody na imidži našej krajiny. Nerobte to! Však ten ani výnos z tých 3 % nemôže byť až taký, že čo nám to môže spôsobiť. Nebláznite už, fakt! Dajte pozor! Tak dobre už keď ste sa rozhodli, že to treba zdaniť, tak to dajte za zdaňovacie obdobie, ktoré bude, nie ktoré je. Sa nerobí.
No tak toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte teda stručne uviesť návrh zákona.
Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie, vzhľadom ku ktorému sa zvyšuje finančné zaťaženie u domácností, ktoré majú uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie a v dôsledku tzv. refixácie úveru sa ich mesačná splátka zvyšuje. Viaceré domácnosti by mohli mať problém so zabezpečením dôstojnej životnej úrovne, resp. by mohli v dôsledku platobnej neschopnosti prísť o nehnuteľnosť zaťaženú úverom na bývanie.
Na základe uvedených skutočností považuje ministerstvo za nevyhnutné prijať opatrenia zabezpečujúce pomoc týmto domácnostiam. Jedným z opatrení, ktoré ministerstvo v rámci svojej vecnej pôsobnosti navrhuje, je zavedenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie ako novej štátnej sociálnej dávky, prostredníctvom ktorej bude štát oprávnenej osobe finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátku úveru. Výška príspevku sa navrhuje ako 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Súčasne sa s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine navrhuje možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok.
Návrh zákona stanovuje aj maximálnu hranicu výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
Zavedenie príspevku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa prejaví už v roku 2023, a to potrebou navýšenia finančných prostriedkov na úpravu informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky v objeme 60-tisíc euro. V roku 2024 pôjde o potrebu navýšenia finančných prostriedkov v súvislosti s jeho zavedením v objeme cca 72,6 mil. eur. Z toho pohľadu údajov ministerstva financií a NBS cca 64 mil. eur na samotné poskytovanie príspevku.
Ďalšie výdavky v roku 2024 súvisia s úpravou informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, personálnym zabezpečením výkonu agendy, ako aj materiálno-technickým zabezpečením poskytovania príspevku.
Hneď v úvode chcem na túto skutočnosť zaregis... teda reagovať, pretože strana SaS urobila tlačovú besedu a chcem už aj strane SaS oznámiť podobne ako slovenskej verejnosti, že k 1. 1 končí na úradoch práce projekt pomoci odídencom z Ukrajiny, na ktorom pôsobí 260 ľudí a polovicu z nich ideme okamžite použiť na nový projekt splácania úverov, teda takmer 130 bude okamžite využitých, takže spomínané náklady nebudú také vysoké, ako predpokladá zákon, pretože spomínaní zamestnanci sú zamestnancami úradu práce a zároveň už majú svoje pracoviská a technické vybavenie a podobne. Ale, samozrejme, nejaké náklady si to postupne bude vyžadovať, jednak na platy a podobne. Ale máme, takto už vlastne vieme pružne proste použiť ľudí, ktorí pracujú na úradoch práce. V tých ďalších rokoch to bude závisieť všetko od prehodnocovania tých splátok a poskytovania pomoci, pretože zákon jasne ukladá, že pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa bude táto bonifikácia prehodnocovať, tak to rovno na vysvetlenie kolegom zo SaS.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ospravedlnil z dnešného hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je z dôvodu zahraničnej cesty podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Neprítomná je podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva pani Denisa Saková. Zastupuje ju ministerka zdravotníctva pani Zuzana Dolinková. Rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Tomáš Drucker. Zastupuje ho ministerka zdravotníctva pani Dolinková. Ministra financií Ladislava Kamenického zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Juraj Blanár. A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené vlády, a to je podpredseda vlády pán Kmec, podpredseda vlády pán Taraba a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Richard Takáč.
Vážený pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky postavené poslancami a poslankyňami Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem pekne za položenú otázku. Áno, potvrdzujem, že v jeden deň došlo na úrade vlády k stretnutiu tak s veľvyslancom Spojených štátov na území Slovenska pánom Ranom a ako aj s veľvyslancom Ruskej federácie pánom Bratčikovom. Dámy a páni, obsah týchto stretnutí bol štandardný, pretože Slovensko je krajina, ktorá má a bude mať priateľské vzťahy s každou krajinu na svete, ktorá má záujem mať priateľské vzťahy so Slovenskou republikou. Dovoľte mi, aby som sa viac orientoval na stretnutie s ruským veľvyslancom pánom Bratčikovom, pretože pokiaľ ide o stretnutie s pánom Ranom, sme spojenci v Severoatlantickej aliancii, je tu silné euroatlantické prepojenie, preto obsah tohto stretnutia bol daný týmto našim spojenectvom.
Pokiaľ však ide o pána veľvyslanca Ruskej federácie, dámy a páni, chcem veľmi otvorene povedať pred celou snemovňou, že odmietam akúsi predstavu, že Ruská federácia neexistuje. Ruská federácia tu bola, je a bude. A v nejakom okamihu skončí vojna na Ukrajine a dôjde podľa môjho názoru k významnej štandardizácii vzťahov a už vidím, možno teraz prepáčte taký skrátenejší slovník, ako sa budú predbiehať západné krajiny v možnosti opätovne otvoriť ekonomické styky s Ruskou federáciou. Ruská federácia v minulosti bola významným partnerom Slovenskej republiky. Viete, že sme boli naviazaní pokiaľ ide o dovoz mnohých surovín, ale aj iných produktov a dnes musíme konštatovať, že vzťahy sú prakticky mŕtve. Dnes tak naša ambasáda v Moskve, ako aj predstavitelia Ruskej federácie tu v Bratislave sú totálne izolovaní. S nikým sa nestretávajú a ja si nemyslím, že to je správne, pretože my sa musíme rozprávať. Ak sa nebudeme rozprávať, tak sa veci nebudú posúvať ďalej.
Patrím medzi politikov, ktorí vždy hovoria priamo, a preto aj pánovi veľvyslancovi som v minulosti povedal, že použitie vojenskej sily na Ukrajine bolo porušením medzinárodného práva. To ale neznamená, že sa s ním nestretnem a nepodám mu ruku. Veď predsa to isté sme povedali, keď bola použitá brutálna vojenská sila v Iraku, kde zomrelo takmer milión civilistov, kde sme dokonca prijali rozhodnutia a stiahli našich vojakov z Iraku a teraz nemám mať normálne vzťahy s americkým veľvyslancom? Mám sa tváriť, že Spojené štáty americké neexistujú? Musíme si jednoducho zvyknúť, že budeme robiť slovenskú zahraničnú politiku. Budeme robiť politiku, ktorá bude orientovaná na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a nebude to nikdy inak.
Využívam túto príležitosť a chcem aj vysloviť také prekvapenie nad tým, ako dnes veľvyslanectvo Spojených štátov vstúpilo do interných slovenských záležitostí. Neviem si celkom prestaviť, že by veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone dalo vyhlásenie, v ktorom odmietne prijatie nejakého zákona, ktorý sa týka trestného práva Spojených štátov amerických. Toto je neadekvátne a chcem veľmi jasne aj tu pred vami povedať, že neželám si žiadne napätie medzi úradom vlády a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave. Neželám si, aby kvalita tých vzťahov bola taká, ako to vidíme možno v Budapešti. (Potlesk.) Ale čo si želám je, čo si želám je, napriek tomu že si uvedomujem realitu, že Slovensko je malá krajina v porovnaní so Spojenými štátmi, aby nás brali ako suverénnu krajinu, ako krajinu, kde sa možno už nebude chodiť pre pokyny a posolstvá, že si nebudeme podávať kľučky ma americkej ambasáde, ako to robili predstavitelia vlády, ktorá tu bola od roku 2020. Preto aj budem žiadam pána veľvyslanca Spojených štátov, aby sa zdržal obdobných vyjadrení, ktoré vstupujú do interných suverénnych slovenských záležitostí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Musíme rešpektovať, dámy a páni, že vláda pána Ódora mala určité zákonné povinnosti pokiaľ išlo o predloženie návrhu štátneho rozpočtu. Predchádzajúca vláda však zobrala túto úlohu technicky, antisociálne a v podstate vyškrtala časť štátneho rozpočtu predovšetkým sociálnej oblasti a prakticky na matematickej báze ako keby znížila výdavky štátneho rozpočtu o šesť miliárd, čo by v praxi znamenalo totálnu likvidáciu akýchkoľvek prvkov sociálneho štátu. Prosím, nech je inštitút cestovania vo vlakoch zadarmo symbolom veľmi silnej sociálnej politiky predchádzajúcich vlád, v ktorých zohrával dominantnú úlohu SMER – slovenská sociálna demokracia.
Preto s veľkou radosťou konštatujem, vážené dámy a páni, že pokiaľ ide o prípravu štátneho rozpočtu, podarilo sa nám dať dohromady dva veľmi protichodné prúdy. Na jednej strane konsolidujeme. Áno, môže byť veľká diskusia, či táto konsolidácia je alebo nie je dostatočná, ale my sme nikoho neoklamali, pretože pred parlamentnými voľbami sme veľmi jasne komunikovali a hovorili o tempe konsolidácie verejných financií na úrovni 0,5 %. A presne týmto štýlom aj ideme, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, ktoré sú do slova a do písmena v katastrofálnom stave.
Popri konsolidácii však súčasne sme trvali na tom, že musíme nielen zachovať existujúci sociálny štandard, ale aj doručiť veľmi silné posolstvá, ktoré sme urobili pred parlamentnými voľbami a ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády. Hovorili sme o tom, že chceme pomôcť tým, čo majú hypotekárne úvery? Hovorili a splnili sme to. Dokonca sme urobili krok naviac, pretože riešime aj tých držiteľov hypotekárnych úverov, u ktorých došlo k refixácii v roku 2023, s čím sa pôvodne nerátalo. Hovorili sme v predvolebnej kampani, že chceme vyplatiť v roku 2024 plnohodnotný 13. dôchodok? Hovorili, doručili sme. Hovorili sme takisto aj v kampani, ale je to aj v našom programovom vyhlásení, že sa nedotkneme existujúcich sociálnych štandardov, hoci voči niektorým z týchto štandardov môžeme mať pripomienky, akým spôsobom boli zakotvené a prijaté za ostatné tri roky? Hovorili a doručili sme to.
Preto využívam túto príležitosť a chcem poďakovať tímu okolo ministra financií Ladislava Kamenického, pretože urobili návrh, ktorý má hlavu a pätu, súvisiace zákony, ktoré sme navrhli a ktoré budú predmetom, alebo sú už predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky naznačujú, že tak konsolidácia, ako aj doručovanie sociálnych prvkov je to, čo je predmetom tejto legislatívy, a ja čakám na predloženie návrhu samotného štátneho rozpočtu, pretože ešte musí prejsť cez makrovýbor, daňový výbor a my očakávame, že buď bude tento štátny rozpočet schvaľovaný vo vláde na výjazdovom rokovaní vlády v Trenčíne dvanásteho, alebo bude potom samostatná vláda trinásteho decembra v Bratislave, kde keďže je zhoda, neočakávam nejaký zásadný problém, by štátny rozpočet bol schválený a k vám doručený, aby ste mohli o ňom čo najrýchlejšie rokovať a rozhodovať.
Prosím, uvedomme si všetci, táto vláda vznikla posledný októbrový týždeň. Je teraz 7. december, to znamená, je to možno mesiac a dva týždne, čo existujeme. Stihli sme dôveru v parlamente, dokázali sme presadiť najvýznamnejšie veci a ideme presne tak, ako je to napísané v programovom vyhlásení vlády bod za bodom. 22. decembra, to je posledný rokovací deň pravdepodobne tejto Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vysloviť presvedčenie, že všetko to, čo sme sľúbili, že doručíme, bude naozaj doručené vďaka vašej práci a dopredu vám ďakujem aj za trpezlivosť, aj za to, lebo viete, že to nebude možno v niektorých okamihoch jednoduché, ale už som niekoľkokrát pripomenul mnohým, to, že dnes vládneme, to sme chceli, to je naša vôľa. Chceli sme vyhrať voľby, vyhrali sme voľby, chceli sme zostaviť vládu, zostavili sme vládu, ak to máme k dispozícii... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za otázku. Fungovanie alebo nefungovanie sankcií, ktoré boli prijaté v obrovskom rozsahu proti Ruskej federácii je, bohužiaľ, tabu téma na úrovni Európskej rady. Ak sa pokúšate otvoriť túto tému a chcete naznačiť, že sankcie nefungujú, tak zvyčajne vám povedia, že ste politicky nekorektný a že hoci to je pravda, sa nepatrí takúto pravdu na pôde Európskej rady hovoriť. Je fakt, vážené dámy a páni, že máme za sebou dvanásť mimoriadne robustných balíčkov sankčnej povahy proti Ruskej federácii. Nehovoriac o tom, že sme jediná krajina v Európskej únii, ktorá sa nachádza na týchto sankčných zoznamoch prostredníctvom jedného nášho občana pána Hambálka z Trnavy. Je to neuveriteľná hanba, že predchádzajúca vláda dala podľa všetkého dala podnet Európskej komisii na zaradenie nášho občana Slovenskej republiky na sankčný zoznam na základe vymyslených dôkazov a dôvodov. Je predsa nemožné, aby občanovi Slovenskej republiky, ktorý patrí do Európskej únie, bol vypnutý plyn, elektrina, zastavené účty. Aby keď prekročí hranice do Českej republiky, dobreže ho nezadržali, pretože má zakázané ako občan Európskej únie sa pohybovať po území Európskej únie.
Ukazuje sa, aké sú sankcie absurdné a nefunkčné, ak som spomenul dvanásť balíkov a teraz sa pripravuje trinásty balík, tak si odpovedzme na otázku, čo tie sankcie spôsobili. Áno, s vysokou pravdepodobnosťou mohli skomplikovať život obyvateľom Ruskej federácie. Ale je naivné si myslieť, že ak si nebude môcť kúpiť občan Ruskej federácie telefón americký alebo neviem aký, že si to nevynahradí čínskym telefónom alebo možno telefónom z nejakej inej krajiny. Ukazujú všetky analýzy, že sankcie viedli predovšetkým k tomu, že aj tam kde Ruská federácia nebola sebestačná, výraznou mierou zvýšili sebestačnosť. A čo je ešte najhoršie na tom všetkom, že sankcie, ktoré boli prijímané, často poškodzovali tak Európsku úniu a poškodzovali aj Slovenskú republiku.
Vážené dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s trinástym balíkom, ktorý je teraz na stole, sme predovšetkým monitorovali a monitorujeme, či obsahuje aj určité prvky zákazu vo vzťahu k mierovému jadrovému programu. Pokiaľ by bol akýkoľvek záujem zaradiť do tohto sankčného zoznamu aj mierový jadrový program, to znamená spolupráca, ktorá tu prirodzene je, nemôžem ako predseda vlády Slovenskej republiky súhlasiť s takouto sankciou, pretože by nás výrazne poškodzovala a musel by som takéto sankcie vetovať. Je zaujímavé, že v trinástom balíku sa ide hovoriť o diamantoch. Pýtam sa, prečo až teraz sa ide hovoriť o diamantoch. Už všetko, čo bolo treba, kúpili? Všetko sa už poschovávalo? A teraz ideme riešiť diamanty prakticky dva roky po začatí vojnového konfliktu?
A nech je najväčším mementom to, vážené dámy a páni, že ak sa pozrieme na to, čo sa deje na území Ukrajiny, tak zistíme, že územné zisky Ruskej federácie napriek tomu, aké sú sankcie, napriek tomu, koľko vojenskej techniky, zbraní ide na Ukrajinu, boli väčšie v roku 2023, ako boli územné zisky Ukrajiny. Vidíte, čo sa deje v Spojených štátoch pokiaľ ide o vojenskú pomoc, vidíte, čo sa deje ďalej, preto ja podporujem myšlienku, že by sme mali na úrovni Európskej rady otvoriť diskusiu o tom, či stratégia Európskej únie k Ukrajine funguje, alebo nefunguje. Ja som presvedčený, že nefunguje. Ale to musí byť spoločné rozhodnutie, pretože akonáhle niečo poviete, čo nezapadá do toho jedného jediného správneho politického názoru, tak ste okamžite označovaný za nekorektného politika.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, dobrý deň.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Janckulík, na základe požiadavky ministerstva zdravotníctva v súvislosti s plnením míľnika Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby požiadalo Žilinskú univerzitu v Žiline o vypracovanie aktualizácie analýzy s termínom doručenia do 17. novembra 2023. Zadanie na prepracovanie analýzy obsahovalo dostupnosť pre 90 % populácie do 15 minút pri zohľadnení optimalizácie siete nemocníc. Zároveň operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby predložilo Žilinskej univerzite v Žiline zoznam pevných staníc záchrannej zdravotnej služby, celkovo 66 lokalít, ktoré sú financované z plánu obnovy a odolnosti. Na základe tohto podkladu Žilinská univerzita v Žiline zafixovala 105 ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú obsiahnuté v uvedených 66 lokalitách, ktoré budú nemenné, a 216 sídiel staníc podľa matematického modelu rozložila efektívne v rámci Slovenskej republiky. Na základe výsledkov analýzy ministerstvo pripravilo vami, pripravilo uvedené opatrenie, ktoré určuje sídla staníc a typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Keďže ide, opakujem, o matematický model, ktorý je v súčasnosti naviazaný na aktuálnu sieť, je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, že táto sieť s vysokou pravdepodobnosťou nebude konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roku 2025. Optimalizácia siete nemocníc môže zmeniť aj potrebu rozloženia sídiel staníc a typov ambulancií. Dovoľujem si preto zdôrazniť, že uvedené opatrenie nemá vplyv na aktuálnu sieť sídiel staníc, to znamená, že záchranky sa minimálne do polovice roku 2025 nebudú zmeniť a pre občanov napriek celým Slovenskom sa nič nemení. Pre aktuálne vydané povolenia ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa teda nemení nič až do ukončenia obdobia, do ktorého je vydaná licencia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To znamená, že nič nemení ani pre poskytovateľov a ani pre pacientov.
V súvislosti s otázkou, či mi to nepríde ako cielená likvidácie populácie hornej Oravy, si dovoľujem uviesť, že určite nie som cieľom, alebo nie je cieľom ministerstva žiadna likvidácia, záleží na každom jednom občanovi tak mne, ako aj rezortu ministerstva zdravotníctva. A toto uverejnenie tohto opatrenia bolo najmä v nadväznosti na krízové opatrenia určené vládou Slovenskej republiky, ako aj nadchádzajúcej štvrtej žiadosti o platbu na Európsku komisiu, kde ide o najväčší balík, konkrétne 924 miliónov eur, a ktoré je viazané na splnenie všetkých míľnikov, ktoré sú zahrnuté v platbe. Jedným z týchto míľnikov bolo aj vydanie novej siete záchrannej zdravotnej služby. Ministerstvo zdravotníctva v predmetnej analýze identifikovalo viacero nezrovnalostí, ktoré v súčasnosti aktívne rieši, a to s cieľom identifikované nezrovnalosti odstrániť a to najmä podrobnou analýzou a vyhodnotením vzniknutej situácie.
Uisťujem Vás, že ministerstvo zdravotníctva ďalej pracuje s odborníkmi na tom, aby budúca sieť záchraniek pokrývala celé územie Slovenskej republiky a bola dostupná pre všetkých a zohľadňovala potreby občanov, regionálne rozdiely, dopravnú infraštruktúru v jednotlivých regiónoch a preto nevylučujem, že v roku 2025 bude sieť vyzerať inak. Oblasť hornej Oravy je jednou z identifikovaných nezrovnalostí a preto vám viem zaručiť, že predmetné nové sídla staníc prejdú ešte podrobnou revíziou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Ja viem, že vy za to nemôžete, ako vaši úradníci nastavili túto sieť, ale podľa mňa sú to doslova babráci. Obyčajní babráci. Lebo ja viem, že do roku 2025 sa nič nebude meniť, ale potom čo? Potom čo tam máme robiť na Orave? 65-tisíc obyvateľov ste úplne vymazali z mapy. Mali sme štyri záchranné stanice, teraz nemáme ani jednu podľa tohto. Keď aj niekto robil matematický model, mal ísť do toho regiónu a pozrieť sa, aké tam máme cesty. Nemáme meter diaľnice, ani nikdy nebudeme mať, lebo sa tam neplánuje meter rýchlostnej cesty, meter koľajníc a proste tu sa niekto rozhodol, že Námestovo úplne odrežú. Starostovia normálne uvažujú, že urobia petíciu a ideme sa asi pričleniť k Poľsku. Lebo ak Slovensko nemá o nás záujem, tak asi toto je jediné východisko. Alebo z plánu obnovy môžete vyčleniť finančné zdroje a môžete stavať u nás márnice.
Ďakujem.

Iba, iba veľmi krátko, ja, tak ako ste povedali, ja som ten plán obnovy nepripravovala, pripravovala ho predchádzajúca vláda, máme analýzu žilinskej univerzity, ktorá je jediná, ktorá takúto analýzu na Slovensku dokáže vypracovať, a preto opakujem a deklarujem to, že určite sa bude tá sieť záchraniek meniť, bude sa nejakým spôsobom prispôsobovať tomu, aby bola zabezpečená a garantovaná dostupná zdravotná starostlivosť tak obyvateľom hornej Oravy aj ostatných regiónov, ktoré z tohto matematického modelu na dnes vypadli. Ďakujem pekne.

(Ministerke nefunguje prihlasovacia karta.) Dobre, tak po malej technickej úprave už ma je počuť.
Takže, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážený pán Pročko aj s vašou otázkou, pokúsim sa vám teda na ňu odpovedať. Vláda Igora Matoviča a následne aj vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora spôsobili najvyšší deficit verejných financií v histórii Slovenskej republiky. Nepremyslené chaotické hospodárenie týchto vlád priviedlo všetkých slovenských občanov do súčasnej zlej ekonomickej situácie. To, že nám tu kolabujú malé, stredné ale aj veľké podniky, to nie je žiadny výmysel. Aby sme sa ako štát mohli opäť nadýchnuť a začať rozvíjať našu spoločnosť, musíme teraz konsolidovať verejné financie. No a súčasťou týchto konsolidačných opatrení sú aj kroky, ktoré musíme na prechodné obdobie urobiť v oblasti kultúry. Kto nechápe, že nemožno nezodpovedne hospodáriť a donekonečna žiť na dlh, vedome likviduje budúcnosť našich detí. Za Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlasujem, že oblasť kultúry pocíti konsolidačné opatrenia v čo najmenšom rozsahu. Slovenská kultúra sa však potrebuje ozdraviť, potrebuje vniesť do svojej činnosti väčší poriadok a väčší systém.
Čo sa týka zmeny výšky financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, táto predpokladá zníženie príjmu RTVS na rok 2024 o cca jednu tretinu. Rozpočet, ktorý RTVS ostane vo výške najmenej 0,12 % HDP, je však dostatočný na pokrytie základných funkcií, ktoré RTVS musí zo zákona plniť. Samozrejme, že naším cieľom je zabezpečiť pre verejnoprávny rozhlas a televíziu čo najväčší balík peňazí, aby sa táto inštitúcia alebo tieto inštitúcie mohli rozvíjať. V tomto duchu bol aj pripravený legislatívny návrh, ktorý aj v zákone ponecháva možnosť navýšiť prostriedky pre RTVS priamo zo štátneho rozpočtu, keďže sme doň vložili formuláciu 0,12. Ako subsidiárny systém podpory činnosti RTVS budeme navrhovať opätovné zavedenie tzv. zmluvy so štátom alebo zvýšenie reklamného podielu RTVS na celkovom podiele vysielanej reklamy na slovenskom mediálnom trhu. Koncepcia zmluvy so štátom bola zavedená ešte za obdobie pána ministra Maďariča. Toto sa nám javí ako celkom dobrý a funkčný inštitút na dofinancovanie činnosti RTVS a zároveň je vhodným nástrojom, ako primeraným spôsobom zabezpečiť vo vysielaní rozhlasu a televízie záujmy štátnej kultúrnej politiky. Zvýšenie podielu RTVS na reklamnom trhu je druhou účinnosťou alternatívou, ktorou vieme znížiť negatívny dopad konsolidačných opatrení na činnosť RTVS v najbližšom období. Samozrejme obe nástroje podpory RTVS budú v najbližšom období predmetom diskusií s odborníkmi na problematiku verejnoprávnych médií aj reklamy.