6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Je tu ešte možno čas na veľmi rýchlu odpoveď na ďalšiu otázku pána Pročka na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Kaliňáka, ktorého zastupuje pán minister zahraničia, a tá otázka je, či:
„Pán minister, vieme, že premiér Robert Fico v Európskej rade hlasoval za pokračujúcu vojenskú pomoc Ukrajine. V akom objeme pomáha Slovensko zbraňami a muníciou Ukrajine v súčasnosti, vrátane dohodnutých kontraktov? Ako je nastavená iná, teda humanitárna pomoc Slovenska Ukrajine? Koľko nás to stojí?“
Ak viete, pán minister, za päťdesiat sekúnd odpovedať. (Reakcia z pléna.) Tak v tom prípade, pán minister, máte doplňujúcu otázku? Tak v tom prípade asi môžme túto, tento bod ukončiť.
Pokračujeme v rokovaní druhého dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenom prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úverov na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač č. 84. A prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Ľubici Laššákovej, ktorá v miestnosti nie je, ani ju tu nevidím, že by prichádzala, v tom prípade musíme asi nakrátko prerušiť rokovanie. Ak ju, prosím, môžte niektorí z kolegov ísť zavolať? (Reakcie z pléna.) Ak je z gestorského výboru, tak môže. Ak vás poprosím, pán predseda, aby ste zaujali miesto spravodajcu. (Krátka pauza do príchodu spravodajkyne.) A už pani poslankyňa je tu. Takže, pani poslankyňa, máte slovo. Tak ešte počkáme, kým vám prinesú preukaz, alebo vieme to zapnúť aj bez toho?

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 84.)

Ďakujem veľmi pekne, zároveň sa ospravedlňujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 1. decembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne a týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za kluby, a to je pán poslanec Viskupič, ktorý vystúpi za klub SaS, a týmto mu dávam slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. Dúfam, že pán minister neodchádza úplne, rád by som túto faktickú venoval jemu. Nie, nevydalo. Tak možno mu o tom niekto porozpráva.
Každopádne, pán minister Tomáš, toto by som vám chcel tiež nejak priblížiť tú myšlienku, že to, čo robíte vy, je pomoc, ktorá pomôže veľkej časti ľudí, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a nepomôže tým, ktorí ju potrebujú. Preto lebo ak stanovíte strop na 1,6-násobok, to je približne 2 300 eur v hrubom, a tu pomôžete úplne všetkým, aj tým, ktorá, ktorým išla hypotéka hore, teda splátka hypotéky o 10 % alebo 15, 20, menej, ako im rástla nominálna mesačná mzda, tak táto pomoc je vlastne zbytočná. A naopak, máte množstvo ľudí najmä tu v Bratislave, ktorí si kúpili drahú nehnuteľnosť, lebo ceny nehnuteľností išli niekoľko rokov po sebe hore v domnení, že majú nízky úrok a veľakrát pod jedno percento, príjem 2 500 – 3 000 v Bratislave to nie je žiaden veľký luxus, to predpokladám budete so mnou súhlasiť, a týmto ľuďom nepomôžete vôbec.
Poznám prípady, kedy išla hypotéka z 0,4 na 4,5 %. Tam sú obrovské nárasty tým, títo ľudia by potrebovali pomoc. Keď niekto má 3 000 eur príjem a 1 000 eur spláca hypotéku, tak nežije žiadnym luxusným životom a predpokladám, aj vy takýchto ľudí poznáte. Týmto nepomôžete vôbec. A neplatí ani argument, že však dostal strašne nízky úrok, tak teraz môže zniesť, môže strpieť nejaké navýšenie preto, lebo spolu s tým strašne nízkym úrokom pol percenta išli tie vysoké ceny nehnuteľností, no tak dúfam, že aspoň toto prehodnotíte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme v rozprave. Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Ledecký.
Prosím, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, tak ja som si dal tú námahu a v priebehu dvoch dní som obvolal riaditeľky pobočiek bánk na východnom Slovensku, bolo ich niekoľko, a čo som zistil. Zistil som jednu vec, že pýta, jedna z mojich otázok bola, že koľko ľudí prišlo, že nedokážu splácať úver. Ani jeden taký človek v tých konkrétnych bankách, kde som bol, neprišiel. Takže z toho len vyplýva, že to neni akútny problém. Bola to téma, samozrejme, pred voľbami vytiahnutá, ale, ale tento problém určite nie je akútny, lebo nikto neprišiel do tých, do tých bánk.
Druhá moja otázka bola, že o aké navýšenie sa tak jedná v tých hypotékach. Ešte raz upozorňujem, že, že to bolo na východnom Slovensku v pobočkách v Prešove a v Košiciach, čiže veľké mestá. Tak jedná sa o navýšenie 80 až 260 eura. Môžme si povedať, že tých 260 eura alebo, alebo tá suma je veľmi vysoká, ale, samozrejme, jedná sa pri tých 260 eura o hypotéku, kde je viac ako 200-tisíc hypotéka a 50-tisíc ten človek musel dopredu mať v hotovosti, čiže jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá stála 250-tisíc. 250-tisíc euro. Na východe už je to veľmi luxusná nehnuteľnosť.
Ďalej som sa dozvedel, že v podstate keď mu navyšujú úroky, tomu klientovi, a ten príde do banky a povie, že ide ku konkurencii, tak že vedia mu ten úrok nejak znížiť, aby ku tej, ku tej konkurencii neodišiel. Ďalšia vec, či nemajú obavy, moja otázka znela, či nemajú obavy, že teraz tí klienti budú vo veľkom za nimi chodiť a to riešiť, tak vraveli, že pri tých nápočtoch tých hypoték, samozrejme je tam, je tam koeficient alebo je tam algoritmus, kde počítajú s tým, že tie úroky, úroky sa navýšia, takže, takže takéto obavy nemajú. A napriek tomu tento môj prieskum nepokladám za veľmi dôležitý práve preto, lebo pre mňa sú dôležité dáta a tie dáta, samozrejme, to sú len také orientačné, ale skutočné dáta nám môže dať Národná banka alebo nejaká iná inštitúcia, ktorá je relevantná, ktorá ich urobí na nejakom reprezentačnom prieskume. Preto som nahnevaný a preto sa ospravedlňujem aj vám, pani spravodajkyňa, že, že som na vás na výbore vybehol, lebo viete jasne, že tá splátka môže vybehnúť na 260 euro, dokonca si myslím, že môže aj na tisíc eur, aj na dvetisíc, no keď si niekto zoberie obrovskú hypotéku, tak primerane k tomu mu aj tá splátka porastie. Čiže akože držme sa naozaj tvrdých dát, inštitúcia relevantná, ktorá ich robí, a na jednotlivých konkrétnych príkladoch, ktoré sú, nevieme posudzovať ten skutočný stav, ktorý je celý život, sa toho držím a preto, preto to pripomínam.
No všetci vieme, že existuje nejaký Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má pravidlá nastavené presne. Viete, čo je zaujímavé? Že on má úrok 2 % na byty, ale komerčné banky dávali výhodnejšie úroky, tak tak tí ľudia išli za tými výhodnejšími úrokmi, menšími, ako je dva percenta, do tých komerčných bánk, kde boli, samozrejme, aj tie pravidlá, aj tie pravidlá mäkšie, lebo v tom Štátnom fonde rozvoja bývania musíte ísť len do určitého životného minima, je tam vek, je tam počet detí, veľmi dôležité je výmera bytu, čiže nedajú vám na každý byt, musíte sa vmestiť do tej ich výmery a takisto sa musíte vmestiť do tej ich sumy maximálnej, ktorá tam je. Fixná úroková sadzba tam je 2 %. A teraz ja sa pýtam akože, keď chceli tí ľudia mať naozaj tú istotu tridsať rokov, aby splácali jeden úrok, tak Štátny fond rozvoja bývania im to garantoval. A tu je taká otázka, že keď ste, pán minister, pripravovali túto dotáciu alebo túto schému, prečo práve ste nedali tie pravidlá, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania, lebo ten Štátny fond rozvoja bývania nám funguje tridsať rokov, naozaj rieši tie nižšie príjmové skupiny, obmedzuje toto výmerou bytu, obmedzuje, tie, tie pravidlá nikto nespochybňuje, za tých tridsať rokov v podstate sú nemenné, minimálne sa menia tie pravidlá tam, a to je taký oskúšaný model, ktorý keby sa aplikoval, tak poviem, že okej, s tým som celkom v pohode, ale vôbec to tak nie je.
Maximálna podpora je do výšky príjmu pre dve osoby, pre, predpokladám, pre dvoch rodičov 4 172 euro. Tieto dáta, ktoré teraz tu budem hovoriť, sú z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktoré, samozrejme, sú tie základné dáta zo Štatistického úradu. Tak. 85 % slovenských domácností má príjem do tisíc euro. 85 % domácností má príjem do tisíc euro. Takže týmto, a keď som ešte volal do tých bánk, tak mi povedali, že samozrejme žiadnu hypotéku ten, čo má tisíc euro a, a, a má aj deti, nedostane, dokonca aj keď má vyšší príjem, tak, tak nedostane. Takže my vlastne ideme podporovať tých 15 % najbohatších ľudí na Slovensku, lebo chudobný človek si naozaj tú hypotéku nemôže dovoliť. Tých 85 % ľudí, ktorí majú príjem do tisíc euro, je 4,5 milióna ľudí. Takže tomu vrchnému miliónu ideme pomáhať. A majú ešte jednu smolu, že budú sa skladať pre, pre, pre ten najbohatší milión, ale oni nemajú šancu nikdy tú hypotéku dostať. A sú to ľudia, ktorí sú dôchodcovia a budú na to prispievať cez bankový odvod, lebo majú účty, ktoré ste zaviedli, budú prispievať cez rôzne poplatky, ktoré ste zaviedli, a budú prispievať práve na tých najbohatších. Potom sú to zamestnanci, ktorí takisto každý jeden má účet v banke, kde ste zaviedli odvod, budú prispievať cez zvýšené odvodové zaťaženie či už samostatne zárobkovo pri samostatne zárobkovo činné osoby alebo, alebo ako zamestnanec bude platiť vyššie odvody. A na výbore mi pani Vaľová hovorila, no určite ešte aj Rómovia z osád, povedz, že budú prispievať, tak čudujte sa svete, budú prispievať. Ministerstvo sociálnych vecí už niekoľko rokov tlačí, aby sociálne dávky sa nevyplácali v hotovosti, čo je správne, a z roka na rok viac a viac tých dávok ide na účty tých, ktorí sú vlastne poberatelia týchto dávok. A títo na tie účty budú, samozrejme, pri každej transakcii platiť viacej. Nehovoriac o tom, že tri štvrtiny Rómov už dneska pracuje, sú zamestnaní a títo, samozrejme, ako pracovníci jeden obvod zaplatia a potom aj v tých bankách. A nebudete mi veriť, aj deti budú platiť, lebo rodičia častokrát založia účet pre to dieťa, aby im starí rodičia na Vianoce alebo na narodeniny, na meniny prispeli tam nejakou korunou, áno, a toto bude, samozrejme, takisto podliehať odvodom, ktoré sú zvýšené.
Rada pre štátnu službu odkedy, odkedy vznikla, teraz to bude šesť rokov, stále upozorňuje na to, že počet štátnych zamestnancov nám rastie. Ja ako predseda výboru sociálneho som to sledoval za posledné, posledné roky a v priemere nám rástlo 400 štátnych úradníkov ročne. 400 štátnych úradníkov nám ročne narastá a žiadna vláda to nedokáže, nedokáže zastaviť, skôr naopak. A my tu sedíme mesiac, počujem, že vzniká nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 100 ľudí, tuná máme projekt, na ktorom je 300 ľudí. Čiže od prvého mesiaca nám rastie 400 úradníkov a ešte sme ani poriadne nezačali. A ja sa pýtam, no dokedy bude ten počet úradníkov vzrastať. Lebo neviem, či ste si uvedomili, ale posledné dva roky klesá počet obyvateľov Slovenska, klesá, a toho roku sa nám narodí najmenej detí v histórii Slovenska odkedy sa robí podrobná štatistika. Akože najmenej detí. To, to ja neviem, že toto nedokáže nikto zastaviť a práve naopak, z roka na rok viacej tých úradníkov. A to znamená väčšie odvody, štát potrebujú väčšie peniaze a nielen nominálne, teda nielen reálne, ale aj nominálne.
Celý tento problém by vedel vyriešiť príspevok na bývanie, ktorý ste mimochodom mali v programovom vyhlásení vlády, o ktorom hovoríte, že ho zavediete, len, samozrejme, potrebujete k tomu, k tomu čas a analýzu, tak ja si osobne myslím, že, že áno, súhlasím, ale aj, aj tento problém nie je a nebol taký ožehavý, aby sa to neriešilo systematicky a najlepšie, samozrejme, cez, cez ten príspevok na bývanie.
Čo je zarážajúce, že pri tejto sociálnej pomoci, lebo to je sociálna pomoc, viete, to vám musí niekto na tom úrade vydať rozhodnutie, vy pôjdete na ten, na ten sociálny úrad, na ten okresný úrad, odbor, odbor sociálny, tam sedia nejakí pracovníci a tam s tými nezamestnanými alebo sociálne odkázanými budete sedieť s tými papierami, ktoré budete mať, predpokladám, že z banky, aby vám vydali to rozhodnutie. A nijakým spôsobom neobmedzujeme ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností alebo iný akýkoľvek majetok. To bude asi sociálna pomoc jediná, kde, kde si dopredu hovoríme, že nás nezaujíma, aký, aké benefity má ten človek, aký, aký má okrem toho legálneho príjmu, ktorý má, aký majetok má, hej? A to je jedno, či to bude chudobný, či bohatý, my mu, my mu tú podporu dáme. Ja si osobne myslím, že tí, ktorí najviac potrebujú tú podporu, tí, tí, ktorí sú, ktorí si vážia každú korunu, ktorí, ktorí majú tú hypotéku nie až tak drahú, nezvýši sa im, nezvýši sa im ten, ten príspevok, nenavýši sa im až toľko, keď zistia, koľko byrokracie bude s tým spojené a keď zistia, že, že ten príspevok bude v desiatkach eurá, tak podľa mňa sa na to vykašlú a, a vôbec nepôjdu za týmto príspevkom. A naopak výhodné to bude pre tých, ktorý bude dosahovať tú, tú maximálnu výšku toho príspevku.
Bolo tu niekoľkokrát spomenuté a spomeniem to možno aj ja, že náš bankový sektor je úplne v poriadku, naozaj jedná sa o momentálne o jedno percento klientov, ktorí, ktorí majú takýto problém, to znamená zo sto jeden, tie banky nemajú problém s nimi komunikovať a riešiť to. A ja si myslím, že keď ideme riešiť problém hypoték, tak mali by sme sa zamerať na týchto ľudí a nie jednoducho, jednoducho vyhodiť, vyhodiť tie peniaze.
Čo, čo, čo ma ešte, čo ma ešte prekvapuje, veľmi ma prekvapuje, že vlastne 11 % je plánovaných na prevádzku tohto systému, to je, to je, to je (povedané so smiechom) tak neefektívne, že až, že my vymyslíme jednu novú sociálnu dávku pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, a, a potom ešte 11 %. Stále nechápem tých politikov, prečo si myslia, že treba zvýšiť dane a oni najlepšie vedia, ako tie peniaze presunúť do toho správneho vrecka. Ale zároveň sa priznajú, že nevedia nejak špecifikovať bližšie ako ktorí ľudia tie peniaze potrebujú a tak radšej to dáme, radšej to dáme všetkým.
A preto je veľmi dôležité prestať plošne rozdávať a naozaj pomáhať tým, čo treba, adresne, o čom tu dlho hovoríme. A ja, ja chápem, ja chápem, že bol to váš predvolebný sľub, ktorý chcete splniť, ale, ako som na začiatku povedal, vôbec to nebol aktuálny predvolebný sľub, lebo vyšli ste s tým, ale Slovensko tento problém nemalo ani pred voľbami a, chvalabohu, nemá ho, nemá ho ani po voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou najprv pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Ledecký poukázal na nesystémovosť tohto opatrenia a ja by som ju len rada doplnila. Pán minister, budem rada, keď ma opravíte, ak sa mýlim, ale pomoc v rámci tejto schémy nie je možné čerpať, ak človek bude chcieť refinancovať svoju hypotéku v inej banke. To znamená, že po skončení viazanosti človek bude v podstate priviazaný k svojej banke, čo sú väčšinou tie najväčšie banky v Slovenskej republike, lebo inak o pomoc od štátu príde, napríklad, dajme tomu, pri nejakom 5-percentnom úroku. A dokonca pri hlbších prepočtoch ani pri oveľa nižšom úroku, povedzme, dajme tomu, okolo 3 – 3,2 % v nejakej inej banke, kde by si to mohol ísť refinancovať, tak ako to robia poctiví, poctiví občania, ktorí sú aktívni v tomto, sa mu to neoplatí, lebo tá mesačná splátka stále bude nižšia s peňažným príspevkom od štátu tým vašim, ktorý navrhujete, ako by bola, keby prešiel do inej banky s nižším úrokom. Ak by bol možný prechod medzi bankami pri zachovaní tejto štátnej pomoci, tak štát by de facto doplácal menej. Čiže teraz v tomto znení, v akom ste to predložili, tak to je to v podstate len zbytočné plytvanie štátnymi peniazmi, ktoré, po prvé, nemáme, a zároveň to úplne likviduje súťaž medzi bankami. Ja teda s kolegom Ledeckým absolútne súhlasím, že celé toto opatrenie je zlé a malo by byť nahradené adresným príspevkom na bývanie, ale chcela som poukázať ešte aj na túto konkrétnu zásadnú medzeru, ktorú váš návrh má.
Ďakujem.