6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja si neviem predstaviť, že Babiš nevedel, že tam má environmentálnu záťaž, že on si to nedal zistiť. Že on kúpil pozemok s tým, že: Jéééj, ja jsem teďkom zjistil, že tam něco mám. Obrovský majetok v centre Bratislavy. Takže naozaj to tu celé aj z rozpravy mojich kolegov, aj ja som na to poukázal, naozaj to smrdí biznisom Tarabovým a ten biznis bude ešte, životné prostredie pod Tarabovým vedením, to budeme zažívať naozaj... strašné.
No a ja sa chcem len spýtať pani Matejíčkovej, prečo nám ona nepovie niečo k tomu, neobháji. Tak tichučko tam sedí. Prečo pán Kmec? Viete prečo? Lebo dostali príkaz tichučko tam sedieť, rýchlejšie, nech to rýchlo prejde. No vystúpte, pani kolegyňa, vystúpte, postavte sa tam a dajte nám odpovede. Nie? Veď to je čestné, spravodlivé, nie, veď na výbore sa nemohli vyjadrovať, tak aspoň teraz, nie?
Ja si myslím, viete, je to fakt hanebné, že takto lámete zákon, pán Kmec, lebo vy o tom neviete, vy si sem len prídete a arogantne tu urazíte kolegu Hlinu, poviete mu, že škrieka, vy diplomat, vy diplomat. Ja by som sa na vašom mieste hanbil. Vy ste taký diplomat, ako je chrobák Truhlík kozmonaut. To je neskutočné!
Takže naozaj je to o tom, a ja chcem poďakovať svojim kolegom, peeskári, naozaj ako ukázali ste, že, že to vecné hľadisko ovládate, a ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu, lebo takto môžeme vyjadriť svoj názor, keď nám berú slovo, keď nám, keď nás lámu, keď idú ako valec, keď idú Slovensko zničiť a Slovensko predať zločincom alebo dať do rúk zločincom. Takže, kolegovia z PS, naozaj veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Držme si palce, aby ten Fico čím skôr išiel do toho dôchodku, čo sľúbil. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo a tiež podporujem návrh pána Krátkeho na dopracovanie a vrátenie, teda na dopracovanie.
A tiež si myslím, že je veľmi dôležité aj v súvislosti s envirozáťažami sa teda pozrieť na to, akým spôsobom sa vôbec k tomuto zákonu mali možnosť vyjadriť ľudia, ktorých sa to týka, odborníci a odborníčky, a kde je tu vôbec skrytá tá motivácia súčasného vedenia ministerstva životného prostredia predkladať to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože v tejto súvislosti ma tiež veľmi znepokojilo to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba opäť otvoril tému výstavby kontroverznej vodnej priehrady Slatinka pri Zvolene, čo má byť práve z dôvodov vody pre jadrovú elektráreň v Mochovciach, no a vieme, že za celoživotný boj, v podstate od osemnástich rokov v skutočnosti dostala kedysi Bielu vranu pani Martina Paulíková, ktorá 30 rokov bojovala práve proti tejto výstavbe tej kontroverznej priehrady v Slatinke, ktorá by sa teda stavať nemala.
A ja mám pocit, že pán minister Taraba nám tu predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní preto, aby vlastne nemusel počúvať hlasy odborníkov a odborníčok z oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, ktorí bojujú či už teda proti environmentálnym záťažiam, alebo proti iným negatívnym javom na poli ochrany životného prostredia, lebo mám pocit, že so zmenou vedenia sa to ministerstvo životného prostredia bude iba odkláňať od tej ochrany, pretože navrhovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý zjavne nie je v prospech odstránenia environmentálnych záťaží a je skôr v prospech biznisov, je veľmi podobné, ako navrhovať, aby sa vystavala tá vodná priehrada Slatinka, a teda veľmi škodlivé pre nás všetkých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Stále pani poslankyňa Jurík. A mňa mrzí, pán predsedajúci, že sa stále nepoznáme natoľko dobre, že by ste vedeli hneď tak z prvej, že som poslankyňa. Ale budem sa snažiť viac sa hlásiť do faktických, aby, aby sme si to nejako utriedili. Ďakujem pekne. (Potlesk.) A vôbec to neberiem v zlom, vôbec. (Reakcia z pléna.) Áno. Radšej teda poslankyňa Jurík ako poslankyňa Juríková. Ďakujem.
No, ale ja som teda chcela v tej faktickej povedať, že som donedávna pracovala v Európskom parlamente, konkrétne ako politická poradkyňa vo výbore CONT, čo je vlastne výbor budgetary control, ktorý sa okrem korupcie a právneho štátu venuje aj čerpaniu eurofondov, a teda poviem vám, že veľmi často som sa hanbila, nie tak za svoju prácu, ale za to, čo sa deje na Slovensku, pretože vždy, keď sa Slovensko spomínalo, tak sme boli vlastne tými zlými študentmi, nepoviem teraz študentkami a... ale teda prejdem k envirozáťažiam.
Najväčším problémom týchto envirozáťaží je už dlhodobo zlý manažment a ten, keď hovorím teda dlhodobo, tak hovorím hlavne o tom, že to je už od čias vlád Roberta Fica. A mňa mrzí, že namiesto konkrétnych a efektívnych riešení sa tu zas ide obchodovať a robiť veci nesystematicky a neefektívne, ale hlavne rýchlo. Pritom aj Inštitút environmentálnej politiky nás upozornil ešte v roku 2022, že Slovensko krátko pred koncom programového obdobia čerpá pomaly vyše 220-miliónový eurofondový balík na riešenie envirozáťaží. A mňa teda tak ani veľmi neprekvapuje, že prečo chceme veľmi rýchlo zrazu vyčerpať tieto peniaze a ako to chceme spraviť, ale teda mrzí ma, že namiesto toho, aby sme nastavili efektívne čerpanie všetkých týchto zdrojov, tak tu ideme robiť nejaký zákon, ktorý to vlastne vôbec nevyrieši. Pritom priemerne sa podľa dostupných informácií u nás sanuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. So mnou je to trochu jednoduchšie, však?
Ja musím teda vysloviť, že je to na jednej strane vskutku dojemné, s akým útlocitom sa zrazu vláda snaží vysporiadať naozaj vlastne s historicky pretrvávajúcim problémom, ako sú environmentálne záťaže, aj keď teda má to byť iba v prospech niektorých cieľových skupín, tak mi dovoľte povedať, že predsa len tento, v úvodzovkách, útlocit nie je dostatočný dôvod na to, aby sme sa o tejto téme naozaj bavili v skrátenom legislatívnom konaní, preto by som na svojich predrečníkov chcela nadviazať najmä v tej kritike procesnej stránky a doslova vlastne otvoriť tému legitimity takéhoto procesu. Viete, ja nie som zvyknutá takto pracovať, ja som zvyknutá pracovať tak, že ak hľadáme naozaj to najsprávnejšie možné riešenie vo verejnom záujme, tak máme naozaj debatu, v ktorej sme otvorení odborným argumentom. Tento proces, túto debatu a odborné argumenty, ktoré, som si istá, že moji kolegovia, kolegyne z Progresívneho Slovenska majú čo ponúknuť a majú ich teda naozaj, naozaj dosť na to, aby mohli viesť takýto typ diskusie, sú zhodené zo stola a tento typ debaty je vylúčený.
A keď hovorím o pochybnostiach o legitimite takéhoto procesu, tak mi dovoľte oprieť sa aj o stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, budem z neho citovať, ktoré je, myslím, absolútne použiteľné aj pre tento prípad, aj pre teda nasledujúce ďalšie skrátené konania, ktoré nás čakajú budúci týždeň. Budem citovať, budem to prekladať z češtiny: "Vyhlásenie stavu legislatívnej núdze a prerokovanie návrhu zákona na skrátenej schôdzi zásadne mení štruktúru legislatívneho procesu. Obmedzuje jeho podstatu na skutočné vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu. Je neprijateľné využívať tento mimoriadny inštitút ako spoločný nástroj na obmedzenie legislatívneho postupu parlamentnou väčšinou vždy, keď predpokladá nesúhlas a oponujúce stanovisko opozície alebo ak opozícia využije možnosti da... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem. Perfektné. Ďakujem, ďakujem.
Pán Krátky, aj vám ďakujem za váš príspevok. Rada by som naň reagovala. Enviroznečistenie je u nás naozaj obrovský problém, ktorý musíme riešiť. Nemôže sa robiť hurá systémom, ale naozaj dobre nastaveným manažérskym prístupom. Aj národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj teda nesprávnym nakladaním a odpadom. Ich riešenia totiž majú naozaj negatívny vplyv na, nielen na štátny rozpočet, ale teda hlavne, ako som už aj spomínala, na zdravie a kvalitu života ľudí.
Áno, pán Krátky, kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží, zo šesťdesiatich lokalít určených uznesením vlády na sanáciu bola do konca roka ´21 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizoval. V roku ´16 až ´21 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť desať projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 mil. eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie a napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania. A my teraz hovoríme, že pri tomto všetkom, že máme prijať v hurá systéme bez komplexného návrhu riešenia v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona? Ja viem, že podľa tejto koalície si ľudia zaslúžia istoty, ale podľa mňa vôbec neočakávali tieto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie, za zhrnutie tej problematiky. Ja myslím, že by sme ešte mohli o tom hovoriť veľmi dlho, ale ja sa vrátim k tomu, ako je definovaná envirozáťaž. A hovorí sa, že je to znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, a v tomto zmysle ja by som asi upozornil na to, že celá vláda Slovenskej republiky, tak ako je a s tými predkladanými návrhmi, je envirozáťaž. Lebo spôsobujú znečistenie celého územia Slovenskej republiky. Pôsobia proti občanom Slovenskej republiky, vôbec nie v ich záujme, a nielen v rámci tohoto skráteného legislatívneho konania, na ktoré vôbec tu nie je dôvod. Odznelo to naozaj, aj právne zdôvodnené, vôbec nie je dôvod na to, aby sme tu dnes hovorili o nejakom skrátenom legislatívnom konaní v rámci envirozáťaží, pretože nehrozia Slovenskej republike žiadne hospodárske škody ani nie sú naplnené ďalšie dôvody, pre ktoré by mohlo skrátené legislatívne konanie byť použité.
Myslím si, že dôvodom, alebo teda nejakým dôkazom toho je aj to, že pán minister životného prostredia Taraba nepovažoval za potrebné tu dnes sedieť, diskutovať s poslancami, diskutovať o tejto téme, aby vysvetlil mnohé tie otázky, ktoré tu padali. Poslal za seba dlhoročného diplomata, ktorý sa vôbec nevie správať ako dlhoročný diplomat, vysmieva sa, vysmieva sa občanom, tvári sa, že nepočuje, ale myslím si, že počuje veľmi dobre. Ale skôr ho zaujíma teraz šport ako, ako environmentálna záťaž. A je jeden z tých, ktorý tu environmentálnu záťaž spôsobuje, lebo znečisťuje tu ovzdušie. A mne to ako občanovi Slovenskej republiky vážne naozaj prekáža. Takže by som ho vyzval, aby si uvedomil a aby sa správal aspoň trochu úctivo.

Ďakujem. Rozprava sa blíži ku koncu a ja som rád, že na konci vystúpil v rozprave človek, ktorý sa téme aj odborne venuje.
A chcel by som upozorniť všetkých sledujúcich, že momentálne tu v pléne Národnej rady vystupujeme k environmentálnym témam aj poslanci, ktorí nie sme úplne doma a odborníci v danej téme, ale je tu predkladaný zákon, ktorý ide cez skrátené legislatívne konanie, teda v absolútne zrýchlenom režime, a voči tomuto zákonu sú dôvodné podozrenia, že nie je dobrý, a dokonca pomáha vybraným skupinám a je im ušitý na mieru. Okrem toho, aby tu minister bol prítomný a žiadal o podporu, prípadne vysvetľoval, prečo tu ide v bleskovom režime schvaľovať nejaký zákon, či vysvetľoval všetky otázky, ktoré tu poslanci k tomuto zákonu mali alebo majú, tak sa nachádza v Dubaji a tu za vládu nereaguje nikto.
Zároveň to, že vystupujeme, je súčasťou opozičnej obštrukcie, tak ako povedal môj predrečník, pretože táto vláda je environmentálna záťaž a toto je jediný spôsob, ako môžeme protestovať proti praktikám tejto záťaže, tejto vlády. Tí dnes o jedenástej zaradili do rokovania skrátené legislatívne konanie, v ktorom rušia oznamovateľov protispoločenskej činnosti v Policajnom zbore, chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru či znižovať trestné sadzby pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Takéto konanie zo strany vlády nemá obdobu. Je to obrovská environmentálna záťaž a my sa snažíme oddialiť toto hrubé a vulgárne správanie voči spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Kolega Krátky, ja som rád, že si poukázal aj na nespravodlivosť návrhu tohto zákona pri majiteľoch pôdy, ktorí sa dostali napríklad k pôde cez viac krokov, pričom na vstupe bola pri prvom majiteľovi deklarovaná nejaká povinnosť sa s environmentálnou záťažou vysporiadať a táto povinnosť počas niekoľkých prevodov sa stratila. Takýchto a podobných nedostatkov je v návrhu zákona viac. Je to mimoriadne nekvalitný, nekvalifikovaný, až škodlivý zákon, šitý horúcou ihlou. Je to zároveň explicitný príklad toho, že ako sa hovorí, práca chvatná, málo platná. Čiže mohol by som konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale máme aj vládu diletantov. Lenže to by zrejme nebolo celkom presné, lebo ako sa hovorí, diabol je ukrytý v detailoch, a ja sa obávam, že, a o tom je moja druhá poznámka, kľúčovým cieľom tohto návrhu je, že zarobia developeri a prerobí štát. Vlastne o tom to celé je. Opäť len vycucať peniaze zo štátu a presmerovať ich niekam inam.
Podčiarknuté, zhrnuté, bolo by to najnormálnejšie, stiahnuť a spracovať tento návrh zákona nanovo, čo pri skladbe a zložení tejto vlády podvodníkov a klamárov, samozrejme, nemôžeme očakávať.
A posledná poznámka, nielen ty, ale aj viacero kolegov tu v rozprave aj vo faktických poznámkach apelovali na určitú odbornosť, ktorá by sa požadovala pri takýchto vážnych návrhoch zákonov a na určitú vážnosť. No, to je síce fajn, len ako hovorí klasik: Kde nič nie je, tak ani čert neberie. Obávam sa, že také niečo ako odbornosť sa okolo tejto vlády sa ani len neobtrela a na vládu odborníkov si budeme musieť počkať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ide o meškanie, ani z mojej strany, ani nič iné, len ešte musíme počkať vzhľadom na to, že prebieha výbor finančný a požiadali nás ešte predtým, aby stihli zverejniť informáciu z rokovania, takže zatiaľ predbežne 9.10 h, tak ako je uvedené na tabuli.

(Prestávka.)

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Blcháč, pán poslanec Janas, pani poslankyňa Stohlová, pán poslanec Štefunko.
O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci Zdenka Mačicová, František Mikloško a Anna Záborská.
Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 97, výsledky rokovania výborov sú v tlači 97a.
Prosím teraz pána ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.)

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrhom zákona sa zavádzajú nasledovné opatrenia: rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia Národnej banky, tzv. banková daň, a zavedenie osobitnej sadzby pre banky vo výške 30 %, ktorá každý rok klesne o 5 %, pričom od roku 2028 budú mať všetky regulované osoby základnú sadzbu odvodu.
Vyplatenie rodičovského dôchodku raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke a súčasne sa navrhuje zvyšovanie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľa a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodn... dôchodkové sporenie. Z uvedeného ú.. dôvodu je, súčasne sa navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
Zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia je tento krok nevyhnutný.
Predlženie uplatňovania solidárneho príspevku rafinérií a na zdaňovanie, zdaňovacie obdobie dane z príjmov v roku 2024 z dôvodu, že pretrváva potenciál pre dodatočné nadzisky dotknutých firiem v roku 2024.
Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov z vopred preddefinovaných zvyšovaných sadzieb dane pre strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečovanie daňových príjmov. Zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Vylúčenie podávania alkoholických nápojov v rámci reštaurácií a stravovacích služieb s uplatňovaním zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zavedenie minimálnej dane z príjmu pre daňovníka, daňovníka - právnickú osobu, ktorého daň je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Výška minimálnej dane rastie v rozpätí podľa výšky dosiahnuté príjmu, čiže už nie podľa toho, či je platiteľom DPH, alebo nie.
Odstránenie nesýtený.. nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmu z kapitálového majetku vrátane príjmu súvisiaci so zdaním virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť podľa podobný...s, medzi podobnými aktivitami, keďže išlo, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.
Zvýšenie sadzby dane z príjmov na podiel na zisku dividendy vyplácame fyzickým osobám zo 7 na 10 %. Úprava sadzieb správnych a súdnych poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú, mzdy, réžie a IT systémy, valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka takzvaného, takzvaného percentuálne určených sadzieb poplatkov, ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej sadzby sadzobníka v posledných rokoch.
Ustanovenie sa, ustanovuje sa príspevok na RTVS vo výške 0,12 % HDP.
Štátny sviatok 1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení zákona, Zákonníka práce.
Vypustenie vybraných ustanovení zákona o stavebnom sporení, ktoré by nadobudnutím účinnosti mohli nejednoznačne vykonateľnosťou, ale aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi.
Zároveň sa navrhujú nevyhnutné potrebné legislatívno-technické zmeny. Chcem avizovať jednu vec, máme tu pána poslanca Hlinu a ostatných, ktorí, v prvom čítaní sme sa tu bavili o viacerých veciach, avizujem, že prešiel pozmeňujúci návrh vo výbore, ktorý na jednej strane robí nejaké te... legislatívno-technické úpravy, na, na druhej strane v prípade dane z dividend, to sa týka poznámky pána, pána Hlinu, chcem povedať, preskúmavali sme retroaktivitu tohto opatrenia, nakoľko v posledných dňoch roku ´23 sa zmenila sadzba zo 7 na 10 % týkajúca sa roku 2023. Musím povedať, že podľa právnikov a viacerých názorov, ktoré sme skúmali, nejde o retroaktivitu, ale v záujme toho, aby, aby to bolo prehľadnejšie pre podnikateľov som urobil opatrenie na to, že daň z dividend sa bude uplatňovať vo výške 10 % a až, až od 1. 1. 2024, čiže za rok 2023 bude tí, ktorí si budú uplatňovať daň z dividend v roku 2023, tak bude sadzba 7 %. Bude to mať nejaký dopad na konsolidáciu, nie je však taký významný, aby sme takéto nevyšli v ústrety také, takýmto opatrením.
Ďalší, ďalšia zmena v rámci, v rámci zákona, opäť, bavíme sa o tom, že umožnili sme dopredaj tabakových výrobkov o jeden mesiac, sme predĺžili dopredaj do roku 2024, to znamená, aby tí, ktorí majú ešte zásoby, dokázali vypredať, aby im nevznikali, nevznikali navyše škody.
Ďalšou úpravou je to, že sme sa tu bavili, myslím, že pán Jakab dával pripomienku ohľadne, ohľadne toho, že máme tu ustanovenie napríklad v roku ´26, to však súvisí v tabakovými výrobkami so sadzbou dane, čiže o to zvýšenie o 40 centov na jednu krabičku od roku ´24, potom v roku ´25 malo byť nulové zvýšenie a v roku ´26 malo byť opäť zvýšenie o 40 centov vzhľadom na to, aby, lebo je potrebné, aby tento zákon prešiel ešte pred prijatím rozpočtu, tak aby nevznikli akékoľvek diskusie napriek tomu, že my si myslíme, že tento návrh takisto nezakladá nejaké, nejaké ústavnoprávne problémy, sme zatiaľ vypustili úpravu na rok 2026, ktorou sa budeme zaoberať potom v riadnom legislatívnom konaní v ďalšom, v ďalšom roku a bude aj priestor na odbornú diskusiu k tejto téme.
Toľko k tomu a chcel by som poprosiť všetkých poslancov alebo tých, ktorí sa stotožnia s naším návrhom, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.