6. schôdza

Pani ministerka, vidím, že ste rozhorčene reagovali aj na pána poslanca Krajčího, ktorý nevozil svoje deti. Ja som vám tú otázku položil preto, lebo sa bijete do hrude všetci smerohlasáci tam vo vláde, že idete meniť pravidlá a ja si naozaj myslím, že voziť svojich príbuzných do školy, do práce je papalášizmus. Ja, samozrejme, vaše dieťa nijako nenapádam a nech je zdravé, nech je spokojné a šťastné, ale keď toto nepovažujete za papalášizmus, pretože ja si myslím, že ste ministerka, máte možnosti, určite aj v tej televízii, v ktorej pracujete, ste si zarobili pekné peniaze, takže ja si myslím, že máte svoje prostriedky na to, aby ste toto mohli zabezpečiť, lebo viem, že pani ministerka Kolíková si zabezpečovala opatrovateľstvo ku svojim deťom, keď ona bola. Takže ja len či tam to morálne, či to považujete za také naozaj, že ukázať tomuto národu, tak teda keď ste aj teraz kritizovali pána Krajčího, ktorý si nevozil tie deti do školy, čiže či, či toto morálne hľadisko považujete za správne a ukázať národu, že, že toto je to dobré, toto je to čestné, toto my ideme robiť, my, ktorí tu rozprávame o tom, ako ideme robiť inú politickú kultúru, ktorú ste vyčítali a hovoríte, že my sme robili. Ako vidíte, pán Krajčí to nerobil, pán Krajčí nevozil svoje deti do školy, takže ste ho obvinili, tiež to môže riešiť, ako ste vy povedali, nejako v občianskoprávnom spore, že vás bude žalovať, že ho krivo obviňujete, ale to je podľa mňa blbosť, pretože on, on je normálny človek, on nebude takéto veci riešiť. Takže moja otázka bola legitímna, pretože to naozaj vo verejnosti nevzbudzuje dobré veci, takže či to morálne považujete za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Morálne to považujem za veľmi správne riešenie. To, čo robila pani Kolíková, to je jej vec, prečítala som vám teraz znenie, z ktorého vychádzam, čiže ja nič neporušujem. Budem tráviť maximálne možný čas s mojím dieťaťom, aj keď je to len pri vezení sa do školy alebo zo školy vládnou limuzínou, takže budem to aj naďalej využívať. Či teda pán kolega alebo iní kolegovia, to už nech si oni sami teda odpovedia, ale ak to aj využívali alebo nejakým iným spôsobom, tak boli v súlade so zákonom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, zároveň sa ospravedlňujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 1. decembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch.
No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov.
No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina.
Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora.
No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou.
No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie.
Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro.
No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku.
Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dúfam, že pán minister neodchádza úplne, rád by som túto faktickú venoval jemu. Nie, nevydalo. Tak možno mu o tom niekto porozpráva.
Každopádne, pán minister Tomáš, toto by som vám chcel tiež nejak priblížiť tú myšlienku, že to, čo robíte vy, je pomoc, ktorá pomôže veľkej časti ľudí, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a nepomôže tým, ktorí ju potrebujú. Preto lebo ak stanovíte strop na 1,6-násobok, to je približne 2 300 eur v hrubom, a tu pomôžete úplne všetkým, aj tým, ktorá, ktorým išla hypotéka hore, teda splátka hypotéky o 10 % alebo 15, 20, menej, ako im rástla nominálna mesačná mzda, tak táto pomoc je vlastne zbytočná. A naopak, máte množstvo ľudí najmä tu v Bratislave, ktorí si kúpili drahú nehnuteľnosť, lebo ceny nehnuteľností išli niekoľko rokov po sebe hore v domnení, že majú nízky úrok a veľakrát pod jedno percento, príjem 2 500 – 3 000 v Bratislave to nie je žiaden veľký luxus, to predpokladám budete so mnou súhlasiť, a týmto ľuďom nepomôžete vôbec.
Poznám prípady, kedy išla hypotéka z 0,4 na 4,5 %. Tam sú obrovské nárasty tým, títo ľudia by potrebovali pomoc. Keď niekto má 3 000 eur príjem a 1 000 eur spláca hypotéku, tak nežije žiadnym luxusným životom a predpokladám, aj vy takýchto ľudí poznáte. Týmto nepomôžete vôbec. A neplatí ani argument, že však dostal strašne nízky úrok, tak teraz môže zniesť, môže strpieť nejaké navýšenie preto, lebo spolu s tým strašne nízkym úrokom pol percenta išli tie vysoké ceny nehnuteľností, no tak dúfam, že aspoň toto prehodnotíte.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, tak ja som si dal tú námahu a v priebehu dvoch dní som obvolal riaditeľky pobočiek bánk na východnom Slovensku, bolo ich niekoľko, a čo som zistil. Zistil som jednu vec, že pýta, jedna z mojich otázok bola, že koľko ľudí prišlo, že nedokážu splácať úver. Ani jeden taký človek v tých konkrétnych bankách, kde som bol, neprišiel. Takže z toho len vyplýva, že to neni akútny problém. Bola to téma, samozrejme, pred voľbami vytiahnutá, ale, ale tento problém určite nie je akútny, lebo nikto neprišiel do tých, do tých bánk.
Druhá moja otázka bola, že o aké navýšenie sa tak jedná v tých hypotékach. Ešte raz upozorňujem, že, že to bolo na východnom Slovensku v pobočkách v Prešove a v Košiciach, čiže veľké mestá. Tak jedná sa o navýšenie 80 až 260 eura. Môžme si povedať, že tých 260 eura alebo, alebo tá suma je veľmi vysoká, ale, samozrejme, jedná sa pri tých 260 eura o hypotéku, kde je viac ako 200-tisíc hypotéka a 50-tisíc ten človek musel dopredu mať v hotovosti, čiže jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá stála 250-tisíc. 250-tisíc euro. Na východe už je to veľmi luxusná nehnuteľnosť.
Ďalej som sa dozvedel, že v podstate keď mu navyšujú úroky, tomu klientovi, a ten príde do banky a povie, že ide ku konkurencii, tak že vedia mu ten úrok nejak znížiť, aby ku tej, ku tej konkurencii neodišiel. Ďalšia vec, či nemajú obavy, moja otázka znela, či nemajú obavy, že teraz tí klienti budú vo veľkom za nimi chodiť a to riešiť, tak vraveli, že pri tých nápočtoch tých hypoték, samozrejme je tam, je tam koeficient alebo je tam algoritmus, kde počítajú s tým, že tie úroky, úroky sa navýšia, takže, takže takéto obavy nemajú. A napriek tomu tento môj prieskum nepokladám za veľmi dôležitý práve preto, lebo pre mňa sú dôležité dáta a tie dáta, samozrejme, to sú len také orientačné, ale skutočné dáta nám môže dať Národná banka alebo nejaká iná inštitúcia, ktorá je relevantná, ktorá ich urobí na nejakom reprezentačnom prieskume. Preto som nahnevaný a preto sa ospravedlňujem aj vám, pani spravodajkyňa, že, že som na vás na výbore vybehol, lebo viete jasne, že tá splátka môže vybehnúť na 260 euro, dokonca si myslím, že môže aj na tisíc eur, aj na dvetisíc, no keď si niekto zoberie obrovskú hypotéku, tak primerane k tomu mu aj tá splátka porastie. Čiže akože držme sa naozaj tvrdých dát, inštitúcia relevantná, ktorá ich robí, a na jednotlivých konkrétnych príkladoch, ktoré sú, nevieme posudzovať ten skutočný stav, ktorý je celý život, sa toho držím a preto, preto to pripomínam.
No všetci vieme, že existuje nejaký Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má pravidlá nastavené presne. Viete, čo je zaujímavé? Že on má úrok 2 % na byty, ale komerčné banky dávali výhodnejšie úroky, tak tak tí ľudia išli za tými výhodnejšími úrokmi, menšími, ako je dva percenta, do tých komerčných bánk, kde boli, samozrejme, aj tie pravidlá, aj tie pravidlá mäkšie, lebo v tom Štátnom fonde rozvoja bývania musíte ísť len do určitého životného minima, je tam vek, je tam počet detí, veľmi dôležité je výmera bytu, čiže nedajú vám na každý byt, musíte sa vmestiť do tej ich výmery a takisto sa musíte vmestiť do tej ich sumy maximálnej, ktorá tam je. Fixná úroková sadzba tam je 2 %. A teraz ja sa pýtam akože, keď chceli tí ľudia mať naozaj tú istotu tridsať rokov, aby splácali jeden úrok, tak Štátny fond rozvoja bývania im to garantoval. A tu je taká otázka, že keď ste, pán minister, pripravovali túto dotáciu alebo túto schému, prečo práve ste nedali tie pravidlá, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania, lebo ten Štátny fond rozvoja bývania nám funguje tridsať rokov, naozaj rieši tie nižšie príjmové skupiny, obmedzuje toto výmerou bytu, obmedzuje, tie, tie pravidlá nikto nespochybňuje, za tých tridsať rokov v podstate sú nemenné, minimálne sa menia tie pravidlá tam, a to je taký oskúšaný model, ktorý keby sa aplikoval, tak poviem, že okej, s tým som celkom v pohode, ale vôbec to tak nie je.
Maximálna podpora je do výšky príjmu pre dve osoby, pre, predpokladám, pre dvoch rodičov 4 172 euro. Tieto dáta, ktoré teraz tu budem hovoriť, sú z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktoré, samozrejme, sú tie základné dáta zo Štatistického úradu. Tak. 85 % slovenských domácností má príjem do tisíc euro. 85 % domácností má príjem do tisíc euro. Takže týmto, a keď som ešte volal do tých bánk, tak mi povedali, že samozrejme žiadnu hypotéku ten, čo má tisíc euro a, a, a má aj deti, nedostane, dokonca aj keď má vyšší príjem, tak, tak nedostane. Takže my vlastne ideme podporovať tých 15 % najbohatších ľudí na Slovensku, lebo chudobný človek si naozaj tú hypotéku nemôže dovoliť. Tých 85 % ľudí, ktorí majú príjem do tisíc euro, je 4,5 milióna ľudí. Takže tomu vrchnému miliónu ideme pomáhať. A majú ešte jednu smolu, že budú sa skladať pre, pre, pre ten najbohatší milión, ale oni nemajú šancu nikdy tú hypotéku dostať. A sú to ľudia, ktorí sú dôchodcovia a budú na to prispievať cez bankový odvod, lebo majú účty, ktoré ste zaviedli, budú prispievať cez rôzne poplatky, ktoré ste zaviedli, a budú prispievať práve na tých najbohatších. Potom sú to zamestnanci, ktorí takisto každý jeden má účet v banke, kde ste zaviedli odvod, budú prispievať cez zvýšené odvodové zaťaženie či už samostatne zárobkovo pri samostatne zárobkovo činné osoby alebo, alebo ako zamestnanec bude platiť vyššie odvody. A na výbore mi pani Vaľová hovorila, no určite ešte aj Rómovia z osád, povedz, že budú prispievať, tak čudujte sa svete, budú prispievať. Ministerstvo sociálnych vecí už niekoľko rokov tlačí, aby sociálne dávky sa nevyplácali v hotovosti, čo je správne, a z roka na rok viac a viac tých dávok ide na účty tých, ktorí sú vlastne poberatelia týchto dávok. A títo na tie účty budú, samozrejme, pri každej transakcii platiť viacej. Nehovoriac o tom, že tri štvrtiny Rómov už dneska pracuje, sú zamestnaní a títo, samozrejme, ako pracovníci jeden obvod zaplatia a potom aj v tých bankách. A nebudete mi veriť, aj deti budú platiť, lebo rodičia častokrát založia účet pre to dieťa, aby im starí rodičia na Vianoce alebo na narodeniny, na meniny prispeli tam nejakou korunou, áno, a toto bude, samozrejme, takisto podliehať odvodom, ktoré sú zvýšené.
Rada pre štátnu službu odkedy, odkedy vznikla, teraz to bude šesť rokov, stále upozorňuje na to, že počet štátnych zamestnancov nám rastie. Ja ako predseda výboru sociálneho som to sledoval za posledné, posledné roky a v priemere nám rástlo 400 štátnych úradníkov ročne. 400 štátnych úradníkov nám ročne narastá a žiadna vláda to nedokáže, nedokáže zastaviť, skôr naopak. A my tu sedíme mesiac, počujem, že vzniká nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 100 ľudí, tuná máme projekt, na ktorom je 300 ľudí. Čiže od prvého mesiaca nám rastie 400 úradníkov a ešte sme ani poriadne nezačali. A ja sa pýtam, no dokedy bude ten počet úradníkov vzrastať. Lebo neviem, či ste si uvedomili, ale posledné dva roky klesá počet obyvateľov Slovenska, klesá, a toho roku sa nám narodí najmenej detí v histórii Slovenska odkedy sa robí podrobná štatistika. Akože najmenej detí. To, to ja neviem, že toto nedokáže nikto zastaviť a práve naopak, z roka na rok viacej tých úradníkov. A to znamená väčšie odvody, štát potrebujú väčšie peniaze a nielen nominálne, teda nielen reálne, ale aj nominálne.
Celý tento problém by vedel vyriešiť príspevok na bývanie, ktorý ste mimochodom mali v programovom vyhlásení vlády, o ktorom hovoríte, že ho zavediete, len, samozrejme, potrebujete k tomu, k tomu čas a analýzu, tak ja si osobne myslím, že, že áno, súhlasím, ale aj, aj tento problém nie je a nebol taký ožehavý, aby sa to neriešilo systematicky a najlepšie, samozrejme, cez, cez ten príspevok na bývanie.
Čo je zarážajúce, že pri tejto sociálnej pomoci, lebo to je sociálna pomoc, viete, to vám musí niekto na tom úrade vydať rozhodnutie, vy pôjdete na ten, na ten sociálny úrad, na ten okresný úrad, odbor, odbor sociálny, tam sedia nejakí pracovníci a tam s tými nezamestnanými alebo sociálne odkázanými budete sedieť s tými papierami, ktoré budete mať, predpokladám, že z banky, aby vám vydali to rozhodnutie. A nijakým spôsobom neobmedzujeme ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností alebo iný akýkoľvek majetok. To bude asi sociálna pomoc jediná, kde, kde si dopredu hovoríme, že nás nezaujíma, aký, aké benefity má ten človek, aký, aký má okrem toho legálneho príjmu, ktorý má, aký majetok má, hej? A to je jedno, či to bude chudobný, či bohatý, my mu, my mu tú podporu dáme. Ja si osobne myslím, že tí, ktorí najviac potrebujú tú podporu, tí, tí, ktorí sú, ktorí si vážia každú korunu, ktorí, ktorí majú tú hypotéku nie až tak drahú, nezvýši sa im, nezvýši sa im ten, ten príspevok, nenavýši sa im až toľko, keď zistia, koľko byrokracie bude s tým spojené a keď zistia, že, že ten príspevok bude v desiatkach eurá, tak podľa mňa sa na to vykašlú a, a vôbec nepôjdu za týmto príspevkom. A naopak výhodné to bude pre tých, ktorý bude dosahovať tú, tú maximálnu výšku toho príspevku.
Bolo tu niekoľkokrát spomenuté a spomeniem to možno aj ja, že náš bankový sektor je úplne v poriadku, naozaj jedná sa o momentálne o jedno percento klientov, ktorí, ktorí majú takýto problém, to znamená zo sto jeden, tie banky nemajú problém s nimi komunikovať a riešiť to. A ja si myslím, že keď ideme riešiť problém hypoték, tak mali by sme sa zamerať na týchto ľudí a nie jednoducho, jednoducho vyhodiť, vyhodiť tie peniaze.
Čo, čo, čo ma ešte, čo ma ešte prekvapuje, veľmi ma prekvapuje, že vlastne 11 % je plánovaných na prevádzku tohto systému, to je, to je, to je (povedané so smiechom) tak neefektívne, že až, že my vymyslíme jednu novú sociálnu dávku pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, a, a potom ešte 11 %. Stále nechápem tých politikov, prečo si myslia, že treba zvýšiť dane a oni najlepšie vedia, ako tie peniaze presunúť do toho správneho vrecka. Ale zároveň sa priznajú, že nevedia nejak špecifikovať bližšie ako ktorí ľudia tie peniaze potrebujú a tak radšej to dáme, radšej to dáme všetkým.
A preto je veľmi dôležité prestať plošne rozdávať a naozaj pomáhať tým, čo treba, adresne, o čom tu dlho hovoríme. A ja, ja chápem, ja chápem, že bol to váš predvolebný sľub, ktorý chcete splniť, ale, ako som na začiatku povedal, vôbec to nebol aktuálny predvolebný sľub, lebo vyšli ste s tým, ale Slovensko tento problém nemalo ani pred voľbami a, chvalabohu, nemá ho, nemá ho ani po voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Ledecký poukázal na nesystémovosť tohto opatrenia a ja by som ju len rada doplnila. Pán minister, budem rada, keď ma opravíte, ak sa mýlim, ale pomoc v rámci tejto schémy nie je možné čerpať, ak človek bude chcieť refinancovať svoju hypotéku v inej banke. To znamená, že po skončení viazanosti človek bude v podstate priviazaný k svojej banke, čo sú väčšinou tie najväčšie banky v Slovenskej republike, lebo inak o pomoc od štátu príde, napríklad, dajme tomu, pri nejakom 5-percentnom úroku. A dokonca pri hlbších prepočtoch ani pri oveľa nižšom úroku, povedzme, dajme tomu, okolo 3 – 3,2 % v nejakej inej banke, kde by si to mohol ísť refinancovať, tak ako to robia poctiví, poctiví občania, ktorí sú aktívni v tomto, sa mu to neoplatí, lebo tá mesačná splátka stále bude nižšia s peňažným príspevkom od štátu tým vašim, ktorý navrhujete, ako by bola, keby prešiel do inej banky s nižším úrokom. Ak by bol možný prechod medzi bankami pri zachovaní tejto štátnej pomoci, tak štát by de facto doplácal menej. Čiže teraz v tomto znení, v akom ste to predložili, tak to je to v podstate len zbytočné plytvanie štátnymi peniazmi, ktoré, po prvé, nemáme, a zároveň to úplne likviduje súťaž medzi bankami. Ja teda s kolegom Ledeckým absolútne súhlasím, že celé toto opatrenie je zlé a malo by byť nahradené adresným príspevkom na bývanie, ale chcela som poukázať ešte aj na túto konkrétnu zásadnú medzeru, ktorú váš návrh má.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa taktiež pridávam k tomu, čo som už dnes povedala, a to je o nesystematickosti tohto zákona a tejto, tohto návrhu. Chcem pridať ďalšie fakty, ktoré sú reálnymi dátami, a to o tom, čo hovorí správa Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite z novembra, teraz, 2023. Hovorí o tom, že pri výraznom náraste nezamestnanosti, ktoré nám naozaj pri týchto opatreniach, ktoré navrhuje táto vláda, hrozia, by sa do rizika neplatičstva mohlo dostať 7 % domácností s hypotékou a až 11 % domácností so spotrebiteľským úverom.
Tak sa pýtam, že či vôbec nebudeme pomáhať aj ďalším, ktorí zobrali nevýhodné úvery, ktoré do budúcnosti, ktorým do budúcnosti budú rásť percentá, to je jedna vec.
A druhá vec je, že keďže som z regiónu a v Prešovskom kraji hrozí 25 % ľudí prepadnúť do reálnej chudoby, to sú ľudia, ktorí naozaj nedostávajú hypotéky a ktorí v banke k hypotékam nikdy neprídu, a títo ľudia v podstate nedostanú žiadnu pomoc. Takže poďme sa zaoberať reálnou pomocou chudobe a nie ľuďom, ktorí túto pomoc, ktorá je nesystematická a neadresná, nepotrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, tam asi nemám čo dodať, ale jednu vec by som chcel ešte uviesť. Že keď som obvolával tie pobočky tých bánk, tie riaditeľky, tak čo mňa zarazilo, tak mi hovorili, že boli prekvapené najprv, keď som im povedal, že nejaký taký zákon sa pripravuje, lebo že áno, chodia sa ľudia pýtať a nevedeli, o čo sa vlastne tí ľudia chodia pýtať a až teraz, keď som im povedal, že taký zákon je v parlamente a že pravdepodobne bude za 48 hodín schválený, tak to je taká jedna, jedno prekvapenie, že ony netušia, o čom to je. A s tým súvisí asi aj to, že tie banky budú musieť vydávať nejaké potvrdenia, či niekto s nimi rokoval, lebo ony si majú právo za tie potvrdenia, samozrejme, pýtať nejaké peniaze, najmä keď sa im idú zvyšovať odvody.
A k tomu asi pán minister financií tu dneska rozprával, že, že ohľadom toho, toho, pomoc tých hypoték, že pred voľbami mu nikto nedvíhal v bankách telefón a po voľbách mu všetci vyvolávajú a že na oplátku on nedvíha telefóny, tak asi, asi s tými bankami sa moc nejedná, čo je, čo je úplne, úplne zlé, lebo keď sa niečo také pripravuje, tak si myslím, že za veľmi úzkej spolupráce s bankami to treba pripravovať, lebo banky sú v tomto dôležitý partner, lebo ony vlastne vydávajú nejaké záväzné potvrdenia, na základe ktorého sa potom bude to rozhodnutie na danom okresnom úrade robiť a na základe toho štát bude vyplácať peniaze, tak si myslím, že aby to celé zase neskrachovalo alebo nebol problém v tom, že banky sa budú nejaké spôsobom brániť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ma napadá, niekde to bolo, že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (povedané so smiechom), tak som si to teraz uvedomil, že jak ma pán Žiga privítal, že ja keď som bol poslancom pred tými ôsmimi rokmi, teda dvanásť až osem, tak vlastne tiež tu sedeli tí smeráci, v zásade tí istí. Prišiel som po ôsmich rokoch, nič sa nezmenilo, zase sú tu, že márnosť nad márnosť, že čo sa s tým dá alebo nedá robiť. Ja plním takú funkciu aj teraz, aj som to spomínal dneska, aj kvôli sebe, ale možno aj pre záznam a možno aj pre tých pár ľudí, ktorí to možno pozerajú, že čo ste robili vtedy, keď sa to dialo, lebo možno tá otázka raz príde, a vy ste čo robili, však ste tam boli. Tak ja budem mať čisté svedomie. Ja poviem, ja som na to upozorňoval, ja som na to upozorňoval, nik ma nepočúval, alebo málokto ma počúval, čiže aj kvôli môjmu svedomiu som tu dneska zas a skúsim povedať to, čo si myslím, že treba povedať.
Pán minister, ja som to už tu dneska spomínal, taká pekná kniha je že Populizmus a ekonómia v angličtine, a ten populizmus je takou štetkou na stene nakreslený a vyzerá to ako keby stekal ten nápis s krvou, hej, a to je vlastne, to je zmysel tej knihy. A ja som vyextrahoval tú pointu z tej knihy a tá pointa je, že populizmus zabíja a my na to musíme prísť, inde už o tom píšu knihy, my ešte teda sa len oboznamujeme s tým. Je to naozaj absolútne nebezpečné, kde sme sa vybrali, kam sme sa vybrali a kto nás tam vedie. Robert Fico nás síce férovo upozornil, že ideme do pekla, ale na bielom koni aspoň, hej? Viete, ale čo s nami, čo nechceme? Ja napríklad nechcem, ja sa snažím žiť tak, aby som do pekla nemusel ísť, ani na bielom koni, ja kľudne pôjdem aj pešo do neba. Mimochodom, to poviem pre nás ženáčov, hovorí sa, že tí, čo sú dlhšie v manželstve viac ako dvadsať rokov, idú do neba priamo ako mučeníci. Už ideme normálne bez zastávky, ani sa nezastavujeme. Čiže mňa toto láka, čiže mňa, nevzbudzuje vo mne nejaký záujem sa tam ísť pozrieť ani na tom bielom koni. Takže čo s nami? Tak my tie možnosti máme také, aké máme, tak ich využívame aspoň v tomto pléne a dneska možno využijeme aj na tých uliciach, ja znova, ak môžem, zapromujem trochu, že dneska je také stretnutie občanov, ktorí si myslia, že treba sa zlu postaviť a problémom postaviť a vyjadrujú to aj svojou účasťou, tak verím, že nejakí tam budú.
No, pán minister, peniaze sa nerodia na strome, to podľa mňa viete a podľa mňa to vedia aj vo vláde. Vy ich neviete tlačiť ani na Súmračnej, ani nikde. Vieme ich buď vyrobiť, zarobiť, alebo si ich požičať. Nevyrobíme ich, to, čo sme, to, čo je aj teraz tu, tento konkrétny návrh, ale aj tie iné návrhy a návrhy, ktoré ešte prídu, proste na to nevyrobíme, na to nezarobíme, nemáme ten potenciál. Tá ekonomika nemá ten potenciál a ešte viete, čo je zlá správa, že on slabne, ten potenciál. Ja to použijem ako príklad, už som niekde spomínal a poviem to. My sme medené ríny, to sú také žľaby odkvapové, kupovali v Anglicku, ale nie preto, že sme fajnoví, že sme chceli žľaby z Anglicka, ale preto, že boli lacnejšie. Počujete dobre, že v Anglicku? Naozaj akože dajme pozor, uteká nám vlak. Sme drahí, sme neefektívni, začíname byť leniví, máme problém. A tuná ešte sociologickí kolegovia podporujú to, že vlastne z niečoho robia dokonca sociálnu dávku, to je sabotáž. To je, to je sabotáž, to je genocída vedomia, mentálneho vedomia slovenského spoločenstva, že čo im idete podsúvať. Toto sa, toto sa naozaj nerobí.
Čiže vyrobíte, nevyrobíte, tak požičiate. Ale problém v tom, že keď si požičiate je, že to treba vrátiť. Skôr, či neskôr to treba vrátiť. A kým to vrátite, treba za to platiť úroky, už to tu kolegovia niektorí spomínali. Teraz nás dlhová služba vyjde niekde na úrovni 1,3 mld., za chvíľku to skočí na 2 mld., však my nieže nevrátime, my nebudeme vedieť platiť tie úroky za chvíľku. A čo potom sa, aké geniálne riešenie má SMEROHLAS na takýto problém? Aký, okrem zbalenia si kufrov a úteku niekde ďalej? Aký máte? Viete, nikto nič lepšie nevymyslel, dlhy odpisuje len vojna, naozaj nás ženiete do záhuby. Ženiete nás do problémov a našou povinnosťou je zakričať tým hlasom, ktorý tu aký-taký máme, že nerobte to!
Tento návrh je šialenstvo. To je normálne, to je svojím spôsobom šialený návrh šialených ľudí, ktorí majú tú drzosť, hej, že v tejto ekonomickej situácii, v tomto hospodárskom cykle, ktorý je, lebo hospodárstva sú cyklické, ste mali to jediné šťastie, že ste vždycky vládli v konjunktúre. Tá ekonomika šla nie preto, že tu bol SMER, ale napriek tomu, že tu bol SMER. Teraz máte veľkú skúšku pred sebou, lebo prvýkrát vládnete v čase, kde ide hospodársky cyklus recesia. A vy sa kukáte, že jak keby to, ani ste to nedomysleli, že niečo také existuje. Existuje recesia a veľmi rýchlo to zistíte, veľmi rýchlo to zistíte.
Čiže tento návrh je nezodpovedný, už ste nezodpovedne a ťažko sa to aj politicky odôvodňuje, hej, ale ja viem, poznám, myslím si, že viem tú stratégiu. Robíte si armádu z dôchodcov, vytvárate si normálne armádu svojich ľudí, dôchodcov, pre ktorých ste zárukou tej istoty a toho viac, viac. A teraz ste už v rybníku, stredopravom rybníku, kde sa pokúšate urobiť ľudí, ktorí vám budú salutovať, aj z ľudí, ktorí sú v tom najefektívnejšom veku, statusovo sú strednopríjmoví, vzdelanostne sú vyššie príjmoví, hej, to je vlastne klasický beneficient hypotekárneho úveru. Už ste, prísne vzaté, v našom rybníku, tak už aj preto sa musíme ozvať, ale nie kvôli tomu, ja to nerobím kvôli tomu, hej, ja to robím kvôli tomu, že to je šialenstvo. Naozaj že prísť v dnešnej dobe s návrhom, že idete dotovať zvýšené úroky ľuďom, ktorí sa slobodne rozhodli, že si idú niečo kúpiť do svojho vlastníctva, a z verejných prostriedkov, to znamená z prostriedkov nás všetkých, vy im idete dotovať, neviem, akú to má logiku. Viete, asi akú to má logiku? V deväťdesiatom roku tu bol prvýkrát Svätý otec, pápež na Vajnoroch. Viete, čo sa stalo vtedy? Začínali podnikatelia, nevedeli ešte, jak to budú, navarili párky, cigánske, neviem čo, vtedy aj pršalo, nepredali. A viete, čo vtedy urobili tí podnikatelia? Išli pred úrad vlády, že chcú náhradu, že treba akože vrátiť, že refundovať to, že nepredali tie klobásy. A vtedy sme žili takú čudnú dobu, však sme nevedeli nikto, dokonca sa niečo aj refundovalo, je to úsmevné a mne to toto pripadá, pripomína určitým spôsobom. My sme sa neposunuli za tých tridsaťtri rokov.
Ako vôbec môže niekoho napadnúť, že niekto urobil slobodný úkon, nikto nemal devinu pri hlave, slobodný úkon urobil, zobral si úver, došlo k pohybu na trhu, čo je úplne bežné, že dochádza k pohybu na trhu, a my ideme dotovať? A ešte to ideme nazvať sociálnu dávku? Kde ste boli, zodpovední politici, keď robili ten úkon? Na jednom príklade, dúfam, že si to spomínam dobre. ČSOB-čka to, myslím, bola, mala trojročný fix na úrovni 0,75, zároveň ponúkala desaťročný fix za 1 %. Rozdiel v splátke bol viete koľko? 25 %. Kde bola edukácia, kde bolo vyhlásenie, tlačovka SMER-u, kde by povedal: berte, berte, fixujte, fixujte na čo najdlhšie sa dá, lebo toto už dlho trvať nebude. Lebo áno, to bola pravda a tú pravdu bolo treba ľuďom povedať, že to bola anomália na trhu. Každé úroky pod 3 % sú svojím spôsobom anomália. Keď sú tak blbí tí bankári, že dávajú tak beriem, ale potom si to fixujem. Nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nedávajte peniaze do BMG, nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nepožičiavajte si z Pohotovosti, tak ani nikto nepovedal v ten daný moment, keď tu všetci sme tancovali, hudba hrala, zábava bola, že fixujte, fixujte, fixujte. Kde bol ten hlas zodpovedného v púšti, ktorý povedal, bankári sú blbí, dávajú pod 1 %, zoberte, teraz zoberte, ale dajte si pozor, na desať rokov fixujte. 25 eur bol, myslím, rozdiel, pri trojročnom fixe a desaťročnom fixe. A to bola slobodná vôľa toho človeka. Keď ste im už vy neporadili, tým vašim voličom, tak on sa mal dovzdelať. On mal vedieť, že to nemôže, čo si tí ľudia mysleli, že budú záporné úroky? Že čo, že niekto im bude dávať peniaze za to, že si požičali, to si niekto myslel? Však je úplným normálnym štandardom, že sú peniaze úročené, na tom je postavené celé bankovníctvo. A keď je, nejaká etapa ukáže, že to ide do takýchto absurdít, tak to dlho nebude trvať.
My teraz to slobodné rozhodnutie slobodných ľudí ideme im ho zaplatiť, refundovať tú ich chybu, svojím spôsobom chybu, z peňazí nás všetkých? Aj z mojich? Aj neviem z koho, aj z dôchodcov, aj všetkých? Prečo? Prečo, kvôli čomu? Aby ste si ich mohli niekde zavolať do nejakého kulturáku a povedať, vidíte, vidíte, akí sme my SMER? Nie je to strašne vysoká cena? Sociálna dávka, takže my ideme robiť z toho, že ideme dotovať úroky na hypotekárnych úveroch, sociálnu dávku. Ten mentálny mostík ideme robiť, že teda že štát je tu na to, aby vám dotoval.
Tak ešte z čoho bude sociálna dávka, pán minister? Však bývať treba, ale treba sa aj odviezť. No a čo keď niekto si kúpi nejaké auto, hej, potom zistí, že nemá na lízing, ale však auto mu treba, nie, lebo však, tak bude sociálna dávka na auto, potom bude sociálna, viete, ja viem, že je to absurdné, ale však celé je to absurdné. Celé je to absurdné, že kvôli čomu tu sedíme, márnime čas. Čiže my ideme dotovať niekomu, že urobil slobodný úkon, že si zobral hypotekárny úver a ideme to dotovať z peňazí našich všetkých. Ste chytrí v tom, že to viete zabaliť, predať, oblbnúť všetkých a v tomto sa vám to podarilo že akože all in one, hej, že vlastne v tomto návrhu vy vlastne, kolegovia to tu už tiež spomínali, v zásade určitým spôsobom pomáhate bankám, hej. Lebo nie je to prenosné, tak ich držíte v košiari, hej, nech to neuteká. Lebo keby to mohlo utekať, no tak to môže, ten trhový mechanizmus zafunguje. Teraz on nebude fungovať, hej, lebo ste to zabrzdili. To je very smart. To naozaj to tí bankári, ktorí vám pri tom pomáhali, to mali dobre vymyslené.
Pomáhate developerom. Trh zamrzol, trh stál, čakalo sa na cenu, čo je správne. Jak môžem povedať, ja to poviem znova. Ľudia, nekupujte, počkajte. To je bublina, celé je to bublina. Nie je to z takých materiálov postavené, neni to na takom mieste postavené, že by to malo toľko stáť. Ako je možné, že nehnuteľnosti na Slovensku stoja pomaly viac ako v západnej Európe? To je bublina, to je jasná a zrejmá bublina. A čo robí bublina? Praská, v určitý moment praskne. Tu ide o to, otázku nervov, kto má silnejšie nervy. Tak vydržte, hej. Ale nie, oni vedia, že je zle, developeri vedia, že je zle, že budú musieť pustiť, pustiť perie. No tak pomohol, zatiahol SMER, však zo štátnych to nevadí a ide rozmrazovať trh. Vytvárať záujem, že dotovať tým, čo si, vy idete dávať príspevok nie tým, čo si zobrali a urobili chybu, že nefixovali, vy idete dať tým, čo si idú zobrať. Viete, že normálne na nové zmluvy zvyšujete ten daňový bonus do úrovne 1 200 ročne, čo je ergo nejakých 100 euro mesačne. To je dosť. To je na ten popud, na tú pohnútku, že teraz to dám, pri tom presvedčovaní realitného makléra je to celkom funkčné.
Čiže máte, pomohli ste bankám, pomohli ste developerom a ešte ste si teda vytvorili, pomohli ste tým ľuďom, ktorí vlastne si zobrali ten hypotekárny úver. Otázka je, že či nie je náhodou aj niekto iný, čo by potreboval viac pomôcť. Sú, nie? Tiež to tu zaznelo. Podľa mňa sú ľudia, ktorí potrebujú. Viete, čo je biedy na Slovensku? Aké sú ťažké osudy, že z čoho ľudia musia vedieť žiť a prežiť? My máme tú drzosť, že sa tu bavíme v parlamente o tom, že ideme niekomu dotovať hypotekárny úver. Ja normálne žasnem, žasnem. Vy tu sedíte jak taký socialista, ešte Blaha mi tu chýba, aby Venceremos povedal, že áno, aj Che Guevara by to tak urobil. Však ja neviem už (povedané so smiechom).
Budem končiť, však čo iné sa dá robiť v tejto, v tejto, v tomto čase. Ja som dlhý čas prežil v Číne a Číňania hovoria, zadarmo je najdrahšie. Mne sa to strašne páči. Ja to tu tak odovzdám, hej, keby ste sa náhodou chceli. Pre niekoho Čína nie je nejakým teda nejakým benchmarkom dobrého, ale ja mám k nej úctu pre jej históriu v niečom a takú tú múdrosť v niečom a toto je stará múdrosť, hej, stredoveká, ešte antická ,či jak sa to, úplne zďaleka, hej. A naozaj zadarmo je najdrahšie. Dajte pozor, že keď niečo ide zadarmo, aj na tých, čo vám to sľubujú. Privedú vás do nešťastia, naozaj. Či už na bielom koni, alebo neviem na akom koni, stále to bude nešťastie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)