6. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobre. Pán Sulík odišiel, nevadí. Kolegovia, pre úsporu času vystúpim v záverečnej reči, lebo viem, že by bolo tisíc rôznych faktických a myslím, že by ste zopakovali presne to, čo ste povedali, ale budem sa snažiť reagovať na všetky tie veci, ktoré prebehli v rozprave, to znamená, že poviem môj pohľad na celú túto záležitosť a budem sa snažiť nejak vyjadriť aj k niektorým tým veciam, ktoré ste tu, ktoré ste tu načrtli. Takže poďme na to.
Myslím si, že všetci sme si vedomí, že to, čo tu odznelo, a to, čo bolo povedané, vyplýva z jednej zásadnej veci. Je tu bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, aký tu desiatky rokov nebol, a to je reakcia, prečo toto robíme, čo tu robíme. A môže sa každý usmievať, koľko chce, ale proste do tejto situácie sa nedostali tí ľudia, o ktorých sa snažíme nejakým spôsobom postarať, vlastnou vinou. Situácia vznikla, nebudem to tu rozoberať, to by sme tu mohli asi veľmi dlho diskutovať, že čo sú príčiny toho, prečo boli hypotéky za jedno percento a dnes sú tie hypotéky za päť percent. A pevne verím, že tu nikto nebude spochybňovať to, že, že ten nárast u niektorých hypoték je skutočne extrémny. Bavíme sa o sumách, keď si zoberete 100-tisícovú hypotéku, tak priemerná splátka bola niekde na úrovni 300 euro a teraz ak vám banka ponúkne päťpercentnú hypotéku, čo ponúkla aj mne, tak vám to narastie pri 100-tisícovej hypotéke o 200 eur, to znamená na 500 eur.
Keď tu chceme hovoriť o, lebo je tu tá diskusia o tej životnej úrovni a aj kolegovia o tom hovorili, tak musím podotknúť a ja som to vysvetľoval nedávno aj pánovi Pierreovi Gramegnovi, ktorý tu bol z ESM, aká je situácia na Slovensku. Slovenský občan, proste my máme jednu z najnižších životných úrovní vôbec v rámci celej Európskej únie. A keď tu niekto povie, že 200 eur je pre človeka na Slovensku nič, tak sa opýtajte tých ľudí, čo je nič. Hovorí sa tu o náraste miezd, ale ja som tu nepočul jednu, jednu vetu o tom, aký je nárast inflácie. Slovenská republika má najväčší nárast inflácie z celej eurozóny. Keď si pozriete dnes čísla inflácie v eurozóne, tak postupne klesala na 2,4 za posledný mesiac za 2,4 %, Slovenská republika je vyše 7 %, 2,5-násobok. A keď sa bavíme o tých ľuďoch, o ktorých tu toľko rozprávate, tak sa opýtajte, keď sa tu hovorí o platoch, koľko stúpli životné náklady napríklad čo sa týka cien potravín. To nebude 27 % za tri roky. A dnes ľudia žijú z toho, že si musia tie potraviny proste kúpiť, minú tie peniaze a keď mi niekto povie, že tu niekto musí zaplatiť o 200 eur naviac na hypotéke a že to nepostihne jeho životnú úroveň, lebo že však máme super percento z Národnej banky tých nesplácaných úverov, tak samozrejme, že tí ľudia, ktorí si nabrali hypotéky, a na Slovensku je to tak, že 85 až 90 % ľudí na Slovensku, my sme krajina, kde najviac ľudí, proste je to tak historicky, má svoje vlastné bývanie, svoje vlastné byty, v Nemecku je to oveľa nižšie percento. Ľudia žijú v nájomných bytoch, ale na Slovensku je to proste tak. Nebudem tu hovoriť historické skutočnosti, na základe čoho to vzniklo.
A poviem otvorene, ja chápem ľudí, keď je tu 0,5-percentná hypotéka, v minulosti bola, tak každý, kto mal trochu rozumu, si tú hypotéku zobral, to je proste fakt. Ľudia chcú mať vlastné bývanie a bolo tu veľa ľudí a môžem hovoriť príklady zo svojho okolia, keď niekto mal napríklad nájomné bývanie a zistil, že platí za nájom viac ako za, za tú splátku hypotéky, tak si zobral proste tú hypotéku. A ja súhlasím aj to, čo hovorí pán Viskupič. Keby sme boli všetkých upozornili, že zoberte si, keď je na desať rokov fixáciu, aj keď to je 1,1 %. V tom čase ale keď to bolo, tak každý si myslel, že toto bude forever, že to tu bude navždy, ale navždy to neni, proste stúplo to na 5 %, a to je ten problém, ktorý tu riešime.
Hovoríme o nejakej reálnej pomoci a budem tu aj hovoriť o niektorých výtkach, ktoré, ja takisto viem počúvať s porozumením a viem aj o čom sa tu hovorilo. O tých, o tej možnosti napríklad preskočiť do inej banky za nižší úrok. A momentálne sme v situácii, kedy sme tento zákon riešili a ja tu mám veľa kontroverzných výrokov. Viete, ja som tu včera počúval, že viete, to si treba všetko perfektne premyslieť, treba to zvážiť, potom treba na to nejaký čas, môžme tu o tom dlho diskutovať. Na druhej strane, keď sme my prezentovali, že chceme pomôcť s hypotékami hneď na prvej vláde, tak na prvej vláde, kde sa v podstate riešili úplne obligatórne veci a vôbec v programe hypotéky neboli a začali sme ich riešiť na druhej vláde, tak nám bolo vyčítané, že prečo ste to ešte nepredložili, však to treba predložiť. Tak čo teda máme, máme tu čakať pol roka, alebo to máme predložiť na prvej vláde, tak ja neviem, treba si z toho vybrať.
Hovoríte o, hovoríte o reálnej pomoci. Ja hovorím jedno. Tento návrh reálne tým ľuďom pomôže. Ja som tu počúval pána Viskupiča a môžem za seba povedať, ja keď to preložím do ľudskej reči, lebo mnohí ľudia tomu nerozumejú, čo sa tuná narozprávalo, tak povedia, však všetci tu hovoria, že však plaťte ešte vyššie splátky na hypotéky, alebo plaťte ich dlhšie, nech banky viac zarobia. A druhou, druhou stranou hneď povie, že my tu máme nejakú tajnú dohodu s bankami. No prepáčte, to si vyprosujem. A potom tu príde pán Sulík, ktorý povie, že keby sme sa s tými bankami stretli, tak by sme sa super mohli dohodnúť. Tak čo je pravda? Je tu niekto tu šíri hoaxy alebo, alebo už si z nás robí niekto srandu? Za mňa môžem povedať, banky, my sme oslovovali banky ešte pred voľbami, keď sme riešili tu tento problém, banky sa s nami nebavili a dnes sa mi nejde trhnúť telefón, čo každý mi vyvoláva. Nezdvíham tie telefóny, nezdvíham. Žiadna tajná dohoda s bankami tu nie je. To je proste fakt.
Čo sa týka samosprávy, bolo tu hovorené, že toto stojí peniaze samosprávy, hovoril to pán Viskupič, oznamujem, so samosprávami som hovoril, hovoril som priamo s pánom Božikom zo ZMOS-u, čo je predseda ZMOS-u, že ten nárast, o ktorý prídu, o tie peniaze, ktoré sme dali do dôvodovej správy, samosprávam bude vykompenzovaný a je zarátaný aj v rozpočte. Čiže samosprávy na toto nedoplatia absolútne.
Ďalej tu bolo hovorené o tom, že vraj budú nejaké vysoké náklady okolo toho celej správy a bola to výtka aj od pána Viskupiča, aj od pána Sulíka, myslím, že aj pán Kišš, a ja berem, ja berem túto výtku, lebo keď si pozriete ten zákon, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí, tak je tam napočítaná nejaká suma aj na tú administráciu. Za mňa môžem povedať, a trvám na tom, a to sme hovorili aj s pánom ministrom, že túto sumu, ktorú tam napísal, my budeme chcieť ušetriť. To znamená, my sme deklarovali, že chceme znižovať náklady v jednotlivých kapitolách o 5 %, a to budú práve možno takí ľudia, aj také náklady, ktoré budú súvisieť aj s takýmto zavádzaním jednotlivých opatrení. Každý tu hovoril v minulosti, ako máme veľa úradníkov, ako nemajú pomaly čo robiť, treba ich všetkých vyhodiť, tak tých, o ktorých hovoríte, my zamestnáme tak, že budú robiť to, čo treba. Pomáhať ľuďom na Slovensku. (Potlesk.)
Konsolidačné opatrenia, ktoré robíme a nie je ich málo, a budeme o tom hovoriť za chvíľu, sú v objeme skoro dve miliardy. Ja chcem pripomenúť napríklad takú očkovaciu lotériu. Náklady na hypotéky budú v roku ´23 okolo 15 miliónov, v roku ´24, sa bavíme o refixáciách, bavíme sa o pomoci mladých, budú niekde okolo šesťdesiat, myslím, dva miliónov, ak sa nemýlim, tak ma opravte, plus sú tam tie náklady okolo, okolo tej administrácie, ktorú hovorím, že my sa budeme snažiť za ministerstvo financií, aby tieto náklady navyše nevznikli. Ja chcem pripomenúť, bývalá vláda tu robila opatrenia ako očkovaciu lotériu, desiatky miliónov sa minuli. Ja neviem presnú kalkuláciu, ale dokážem to odhadnúť, že niekde okolo 50 miliónov sa určite tie náklady pohybovali. Absolútne nezmyselne vyhodených 50 miliónov a vy tu idete spochybňovať to, že chceme ľuďom, ktorí majú reálne problémy s hypotékami, pomôcť a dať im nižšie splátky na tie úvery.
Hovoríme o, bolo tu veľa hovorené o recesii, o, o tom, že stavebníctvo trpí. No áno. Prečo trpí? No lebo nárast úrokových sadzieb veľmi, veľmi v podstate zaškrtil ekonomiku a samozrejme aj nárast úrokových sadzieb spôsobuje čo, že ľudia si tie hypotéky už brať toľko nebudú, to je proste realita. A keď si ich teda nebudú brať a my hovoríme o tom, že chceme pomôcť mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, prečo, lebo chceme, aby tí mladí ľudia mali nárok na to, aby si kúpili alebo nejakým spôsobom vlastné bývanie, tak to je pomoc aj tomu stavebníctvu. Práve to stavebníctvo, ktoré dnes trpí, musí mať nejaké impulzy a toto je jeden z impulzov, lebo tí ľudia, keď si nebudú brať hypotéky, tak zbytočne sa tu budú stavať akékoľvek, akékoľvek budovy. Viete dobre, že kedysi, a to nebolo tak dávno a to súvisí s tým, čo hovorím, si ľudia kupovali všetky byty v podstate z projektu. Ešte nebolo nič postavené, ešte pomaly sa len nakreslil nejaký projekt a už boli predané všetky byty. Dnes je aká situácia? No sú postavené byty a nikto ich nekupuje. To je ten rozdiel.
Hovoríte o tom, že vlastne nikto nemá problém, ja už som o tom hovoril, proste reálne tieto splátky, ktoré sa im navýšia tým ľuďom, budú mať vplyv na životnú úroveň a my sme povedali, a to sú naše predvolebné sľuby, že nechceme, aby klesala životná úroveň na Slovensku. A keď niekto tu hovoril na jednej strane, že pomáhame, pomáhame nízkopríjmovým, nepomáhame nízkopríjmovým, strednú vrstvu ideme zabiť, tak chcem povedať, že tento systém je veľmi štedrý, veľmi štedrý aj pre ľudí, ktorí majú ten príjem, čo pán Sulík hovoril, 2 200, je to 2 086, tuším, euro, a to je príjem, ktorý má v podstate 75 % ľudí, keď si zoberiete príjmové skupiny pracujúcich, tak 75 % ľudí ho má nižší ako je táto suma, tých 1,6-násobok priemeru, priemernej mzdy na Slovensku. Bavíme sa o množstve 315-tisíc hypoték. Všetkých hypoték je asi dvojnásobné množstvo. A keď pán Sulík plakal, že tým bohatým proste, ktorí majú veľké tie hypotéky, treba najviac pomôcť, tak môžem povedať, že aj tí ľudia, ktorí zarábajú tých 3-tisíc eur, ak majú, sú spoludlžníci so svojimi manželkami, ktoré majú oveľa nižší príjem, ak ten priemerný príjem neni 2 086, respektíve ten súčet tých príjmov je menší ako, ako dvojnásobok, čiže niekde okolo 4 000, do 4 200 eur, tak aj títo ľudia majú nárok na to, aby im štát pomohol.
Hovorí sa o tom, že, alebo hovorilo sa tu o tom, že, že vraj ideme pomáhať, že my to, že všetci ostatní to zaplatia a týmto pomáhame. No pomáhame aj iným ľuďom na Slovensku a niekto to zaplatí. No máme napríklad Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporujeme, alebo iné veci. To je proste úloha štátu. Keď je niekde problém, tak pomôcť a teraz si budeme vyčítať, že títo doplácajú na tých? Na tomto princípe, vlastne na princípe solidarity funguje množstvo systémov v štáte, o tom je silný štát, ktorý chceme budovať na Slovensku. Áno, musí byť niekde aj solidarita a ja nehovorím, že teraz si poďme vyčítať, že niekomu sme dali sociálnu dávku a druhý tú sociálnu dávku nedostal. To proste takto nemôže fungovať.
Za mňa môžem povedať jednu vec. Hovorilo sa tu napríklad o tom, že ideme niekde dávať daňový bonus, niekde to ideme vyplácať mesačne, no tak aj my sme sa nad tým zamýšľali. Však pre mňa je najjednoduchšie a opäť hovorím, že nebude, nebude ten nárok na tých úradníkov, o ktorých sa tu toľko rozprávalo, najjednoduchšie to vyplatiť ročne. Za rok ´23 to má logiku, lebo rok ´23 končí a ľudia, ktorí refixovali, my sme to v podstate urobili ako bonus pre tých ľudí, čo už refixovali, lebo už tento rok majú tí ľudia reálny problém, tak sme povedali, že dobre, pomôžeme aj týmto ľuďom a vyplatíme to ako daňový bonus a tí ľudia sa v podstate dostanú k svojim peniazom niekde okolo mája budúceho roku.
Ale ja sa pýtam, ako pomôže to, že vyplatím, vyplatím daňový bonus za rok ´24 v máji roku ´25, keď ten človek potrebuje dennodenne tie peniaze, potrebuje tých 200 eur, o ktorých má menej v tej peňaženke. Toto tým ľuďom nepomôže. A verte mi, že pre mňa to bola veľká komplikácia, veľmi sme sa zapotili s pánom ministrom sociálnych vecí, ako to vôbec urobiť technicky, aby sa dali vyplatiť tie peniaze mesačne. Tak sme našli spôsob. A verte mi, že to bol najväčší problém tohto zákona, ako nájsť spôsob, ako mesačne doručiť tým ľuďom tie peniaze, najväčší problém.
A to súvisí aj s tou výtkou, ktorú ja rešpektujem, ktorá tu bola, že ak si človek prenesie úver napríklad, že poviem príklad, že má v tej banke, zobral si úver za 1 % a teraz ho bude mať za 5 %, že ten človek, ten zákon je nastavený tak, že buď si teda musí vybrať, že buď teda zostane v tej banke a dostane tú úľavu od štátu, respektíve sa musí rozhodnúť, či niekde zoberie o 0,2 % nižší úrok. Ale myslím, že to sa mu teda oveľa, to sa mu neoplatí. Ale to nie je dohoda s bankami. To je čisto technická vec, čisto technická vec. Poviem prečo. Lebo na to, aby my sme mesačne mohli vyplácať tie jednotlivé dávky, tak banka musí poslať, tá, ktorá mu poskytla ten úver, koľko mal, nejaké potvrdenie, koľko mal, tomu myslím úradu prácu, koľko mal ten človek pred tým splátku a koľko má novú splátku. Aby sa dalo vypočítať, koľko ten štát mu má tých 75 % z toho nárastu splátky zaplatiť. Toto je technická záležitosť. A ja nehovorím, že sa nebudem zamýšľať naďalej, aby sme podporili, áno, tú konkurenciu medzi bankami, ako to spraviť v prípade aj takéhoto presunu. Ale na to treba nájsť technické riešenie, ktoré vôbec nebude jednoduché, lebo tam sú už dve banky. My musíme vedieť, koľko mal pôvodný úrok, koľko bude mať v tej novej banke, aký je rozdiel. To je zase tá byrokracia, o ktorej sa tu bavíme. Že na jednej strane požiadavka, že urobme to takto, na druhej strane sa tá byrokracia, samozrejme, zvyšuje.
A ja poviem otvorene za mňa, ja budem veľmi dobre sledovať, ako banky sa budú správať, čo sa týka úrokových sadzieb. Ja si uvedomujem riziko, že áno, tak jak v minulosti banky to chceli vždycky nejako okabátiť, a že budú hovoriť, že treba zvyšovať úrokové sadzby, už to čítam v novinách. Z akého dôvodu? Nech mi to niekto vysvetlí. Keď im štát preplatí tú čiastku a časť 25 % znáša klient a 75 % nárastu tejto splátky preplatí štát. Nech mi to niekto vysvetlí, prečo by banky mali zvyšovať úrokové sadzby. Na jednej strane tu hovorí pán Kišš o 130 miliónoch nákladov, na druhej strane tu mám pána Viskupiča, ktorý hovorí o tom, že však tie úroky už pôjdu v budúcnosti dole, už od apríla budúceho roku pôjdu dole. Tak kde sa minie potom tých 130 miliónov? My máme, samozrejme, niečo naprojektované, ale ak sa znížia úrokové sadzby, samozrejme štát bude platiť oveľa menej, lebo ten rozdiel v tých splátkach bude oveľa nižší. To je v podstate realita. Čiže ja tu vnímam veľmi veľké kontroverzie v jednotlivých vyjadreniach, ktoré tu máme. Čiže prenesenie hypotéky, budeme to skúmať, ako sa to bude dať urobiť. Áno, nech sa zvýši konkurenčný tlak, nech tí ľudia môžu preskočiť, ale hovorím, musíme to najprv technicky vymyslieť.
Kolegovia tu hovorili, ten nárast úrokových sadzieb je desaťnásobný, nehovorím o splátke, hovorím o úroku. To je proste stav, do ktorého sme sa dostali. My riešime extrémnu situáciu. A bolo nám vyčítané to skrátené legislatívne konanie. My plníme sľuby, preto to robíme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to doručili. Môžme tu diskutovať siahodlho a ja sa nebránim akejkoľvek úprave, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku v rámci tohto zákona, ale my sme sľúbili a snáď nám nebudete vyčítať naše predvolebné sľuby, že sa ich snažíme naplniť. Všetci ste išli do tých kampaní s nejakými sľubmi a my takisto sme ten prísľub tým ľuďom dali a snažíme sa ho doručiť a chceme ho doručiť čo najskôr.
Bola tu výtka, ale to budeme v ďalšej rozprave hovoriť o zvyšovaní daní a kompenzačných opatreniach, ktoré ideme robiť. Poviem otvorene, to bude na dlhšiu debatu, ale pán Kišš to, myslím, spomenul, ale musíte sa obrátiť okolo seba, kto to spôsobil. Ja sa neteším z toho, čo ideme robiť, a mnohé z tých opatrení zasiahnu mnohých ľudí, ale hovorím jedno. Vyberali sme opatrenia, ktoré najmenej zasiahnu ľudí a mali sme ich 120. Vybral som tie, ktoré budú mať najmenší dopad na ľudí na Slovensku.
Myslím si, že som sa snažil teda, ak som na niečo zabudol, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že som sa snažil nejakým spôsobom odpovedať na všetky tie veci, ktoré padli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
9:55
Myslím si, že všetci sme si vedomí, že to, čo tu odznelo, a to, čo bolo povedané, vyplýva z jednej zásadnej veci. Je tu bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, aký tu desiatky rokov nebol, a to je reakcia, prečo toto robíme, čo tu robíme. A môže sa každý usmievať, koľko chce, ale proste do tejto situácie sa nedostali tí ľudia, o ktorých sa snažíme nejakým spôsobom postarať, vlastnou vinou. Situácia vznikla, nebudem to tu rozoberať, to by sme tu mohli asi veľmi dlho diskutovať, že čo sú príčiny toho, prečo boli hypotéky za jedno percento a dnes sú tie hypotéky za päť percent. A pevne verím, že tu nikto nebude spochybňovať to, že, že ten nárast u niektorých hypoték je skutočne extrémny. Bavíme sa o sumách, keď si zoberete 100-tisícovú hypotéku, tak priemerná splátka bola niekde na úrovni 300 euro a teraz ak vám banka ponúkne päťpercentnú hypotéku, čo ponúkla aj mne, tak vám to narastie pri 100-tisícovej hypotéke o 200 eur, to znamená na 500 eur.
Keď tu chceme hovoriť o, lebo je tu tá diskusia o tej životnej úrovni a aj kolegovia o tom hovorili, tak musím podotknúť a ja som to vysvetľoval nedávno aj pánovi Pierreovi Gramegnovi, ktorý tu bol z ESM, aká je situácia na Slovensku. Slovenský občan, proste my máme jednu z najnižších životných úrovní vôbec v rámci celej Európskej únie. A keď tu niekto povie, že 200 eur je pre človeka na Slovensku nič, tak sa opýtajte tých ľudí, čo je nič. Hovorí sa tu o náraste miezd, ale ja som tu nepočul jednu, jednu vetu o tom, aký je nárast inflácie. Slovenská republika má najväčší nárast inflácie z celej eurozóny. Keď si pozriete dnes čísla inflácie v eurozóne, tak postupne klesala na 2,4 za posledný mesiac za 2,4 %, Slovenská republika je vyše 7 %, 2,5-násobok. A keď sa bavíme o tých ľuďoch, o ktorých tu toľko rozprávate, tak sa opýtajte, keď sa tu hovorí o platoch, koľko stúpli životné náklady napríklad čo sa týka cien potravín. To nebude 27 % za tri roky. A dnes ľudia žijú z toho, že si musia tie potraviny proste kúpiť, minú tie peniaze a keď mi niekto povie, že tu niekto musí zaplatiť o 200 eur naviac na hypotéke a že to nepostihne jeho životnú úroveň, lebo že však máme super percento z Národnej banky tých nesplácaných úverov, tak samozrejme, že tí ľudia, ktorí si nabrali hypotéky, a na Slovensku je to tak, že 85 až 90 % ľudí na Slovensku, my sme krajina, kde najviac ľudí, proste je to tak historicky, má svoje vlastné bývanie, svoje vlastné byty, v Nemecku je to oveľa nižšie percento. Ľudia žijú v nájomných bytoch, ale na Slovensku je to proste tak. Nebudem tu hovoriť historické skutočnosti, na základe čoho to vzniklo.
A poviem otvorene, ja chápem ľudí, keď je tu 0,5-percentná hypotéka, v minulosti bola, tak každý, kto mal trochu rozumu, si tú hypotéku zobral, to je proste fakt. Ľudia chcú mať vlastné bývanie a bolo tu veľa ľudí a môžem hovoriť príklady zo svojho okolia, keď niekto mal napríklad nájomné bývanie a zistil, že platí za nájom viac ako za, za tú splátku hypotéky, tak si zobral proste tú hypotéku. A ja súhlasím aj to, čo hovorí pán Viskupič. Keby sme boli všetkých upozornili, že zoberte si, keď je na desať rokov fixáciu, aj keď to je 1,1 %. V tom čase ale keď to bolo, tak každý si myslel, že toto bude forever, že to tu bude navždy, ale navždy to neni, proste stúplo to na 5 %, a to je ten problém, ktorý tu riešime.
Hovoríme o nejakej reálnej pomoci a budem tu aj hovoriť o niektorých výtkach, ktoré, ja takisto viem počúvať s porozumením a viem aj o čom sa tu hovorilo. O tých, o tej možnosti napríklad preskočiť do inej banky za nižší úrok. A momentálne sme v situácii, kedy sme tento zákon riešili a ja tu mám veľa kontroverzných výrokov. Viete, ja som tu včera počúval, že viete, to si treba všetko perfektne premyslieť, treba to zvážiť, potom treba na to nejaký čas, môžme tu o tom dlho diskutovať. Na druhej strane, keď sme my prezentovali, že chceme pomôcť s hypotékami hneď na prvej vláde, tak na prvej vláde, kde sa v podstate riešili úplne obligatórne veci a vôbec v programe hypotéky neboli a začali sme ich riešiť na druhej vláde, tak nám bolo vyčítané, že prečo ste to ešte nepredložili, však to treba predložiť. Tak čo teda máme, máme tu čakať pol roka, alebo to máme predložiť na prvej vláde, tak ja neviem, treba si z toho vybrať.
Hovoríte o, hovoríte o reálnej pomoci. Ja hovorím jedno. Tento návrh reálne tým ľuďom pomôže. Ja som tu počúval pána Viskupiča a môžem za seba povedať, ja keď to preložím do ľudskej reči, lebo mnohí ľudia tomu nerozumejú, čo sa tuná narozprávalo, tak povedia, však všetci tu hovoria, že však plaťte ešte vyššie splátky na hypotéky, alebo plaťte ich dlhšie, nech banky viac zarobia. A druhou, druhou stranou hneď povie, že my tu máme nejakú tajnú dohodu s bankami. No prepáčte, to si vyprosujem. A potom tu príde pán Sulík, ktorý povie, že keby sme sa s tými bankami stretli, tak by sme sa super mohli dohodnúť. Tak čo je pravda? Je tu niekto tu šíri hoaxy alebo, alebo už si z nás robí niekto srandu? Za mňa môžem povedať, banky, my sme oslovovali banky ešte pred voľbami, keď sme riešili tu tento problém, banky sa s nami nebavili a dnes sa mi nejde trhnúť telefón, čo každý mi vyvoláva. Nezdvíham tie telefóny, nezdvíham. Žiadna tajná dohoda s bankami tu nie je. To je proste fakt.
Čo sa týka samosprávy, bolo tu hovorené, že toto stojí peniaze samosprávy, hovoril to pán Viskupič, oznamujem, so samosprávami som hovoril, hovoril som priamo s pánom Božikom zo ZMOS-u, čo je predseda ZMOS-u, že ten nárast, o ktorý prídu, o tie peniaze, ktoré sme dali do dôvodovej správy, samosprávam bude vykompenzovaný a je zarátaný aj v rozpočte. Čiže samosprávy na toto nedoplatia absolútne.
Ďalej tu bolo hovorené o tom, že vraj budú nejaké vysoké náklady okolo toho celej správy a bola to výtka aj od pána Viskupiča, aj od pána Sulíka, myslím, že aj pán Kišš, a ja berem, ja berem túto výtku, lebo keď si pozriete ten zákon, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí, tak je tam napočítaná nejaká suma aj na tú administráciu. Za mňa môžem povedať, a trvám na tom, a to sme hovorili aj s pánom ministrom, že túto sumu, ktorú tam napísal, my budeme chcieť ušetriť. To znamená, my sme deklarovali, že chceme znižovať náklady v jednotlivých kapitolách o 5 %, a to budú práve možno takí ľudia, aj také náklady, ktoré budú súvisieť aj s takýmto zavádzaním jednotlivých opatrení. Každý tu hovoril v minulosti, ako máme veľa úradníkov, ako nemajú pomaly čo robiť, treba ich všetkých vyhodiť, tak tých, o ktorých hovoríte, my zamestnáme tak, že budú robiť to, čo treba. Pomáhať ľuďom na Slovensku. (Potlesk.)
Konsolidačné opatrenia, ktoré robíme a nie je ich málo, a budeme o tom hovoriť za chvíľu, sú v objeme skoro dve miliardy. Ja chcem pripomenúť napríklad takú očkovaciu lotériu. Náklady na hypotéky budú v roku ´23 okolo 15 miliónov, v roku ´24, sa bavíme o refixáciách, bavíme sa o pomoci mladých, budú niekde okolo šesťdesiat, myslím, dva miliónov, ak sa nemýlim, tak ma opravte, plus sú tam tie náklady okolo, okolo tej administrácie, ktorú hovorím, že my sa budeme snažiť za ministerstvo financií, aby tieto náklady navyše nevznikli. Ja chcem pripomenúť, bývalá vláda tu robila opatrenia ako očkovaciu lotériu, desiatky miliónov sa minuli. Ja neviem presnú kalkuláciu, ale dokážem to odhadnúť, že niekde okolo 50 miliónov sa určite tie náklady pohybovali. Absolútne nezmyselne vyhodených 50 miliónov a vy tu idete spochybňovať to, že chceme ľuďom, ktorí majú reálne problémy s hypotékami, pomôcť a dať im nižšie splátky na tie úvery.
Hovoríme o, bolo tu veľa hovorené o recesii, o, o tom, že stavebníctvo trpí. No áno. Prečo trpí? No lebo nárast úrokových sadzieb veľmi, veľmi v podstate zaškrtil ekonomiku a samozrejme aj nárast úrokových sadzieb spôsobuje čo, že ľudia si tie hypotéky už brať toľko nebudú, to je proste realita. A keď si ich teda nebudú brať a my hovoríme o tom, že chceme pomôcť mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, prečo, lebo chceme, aby tí mladí ľudia mali nárok na to, aby si kúpili alebo nejakým spôsobom vlastné bývanie, tak to je pomoc aj tomu stavebníctvu. Práve to stavebníctvo, ktoré dnes trpí, musí mať nejaké impulzy a toto je jeden z impulzov, lebo tí ľudia, keď si nebudú brať hypotéky, tak zbytočne sa tu budú stavať akékoľvek, akékoľvek budovy. Viete dobre, že kedysi, a to nebolo tak dávno a to súvisí s tým, čo hovorím, si ľudia kupovali všetky byty v podstate z projektu. Ešte nebolo nič postavené, ešte pomaly sa len nakreslil nejaký projekt a už boli predané všetky byty. Dnes je aká situácia? No sú postavené byty a nikto ich nekupuje. To je ten rozdiel.
Hovoríte o tom, že vlastne nikto nemá problém, ja už som o tom hovoril, proste reálne tieto splátky, ktoré sa im navýšia tým ľuďom, budú mať vplyv na životnú úroveň a my sme povedali, a to sú naše predvolebné sľuby, že nechceme, aby klesala životná úroveň na Slovensku. A keď niekto tu hovoril na jednej strane, že pomáhame, pomáhame nízkopríjmovým, nepomáhame nízkopríjmovým, strednú vrstvu ideme zabiť, tak chcem povedať, že tento systém je veľmi štedrý, veľmi štedrý aj pre ľudí, ktorí majú ten príjem, čo pán Sulík hovoril, 2 200, je to 2 086, tuším, euro, a to je príjem, ktorý má v podstate 75 % ľudí, keď si zoberiete príjmové skupiny pracujúcich, tak 75 % ľudí ho má nižší ako je táto suma, tých 1,6-násobok priemeru, priemernej mzdy na Slovensku. Bavíme sa o množstve 315-tisíc hypoték. Všetkých hypoték je asi dvojnásobné množstvo. A keď pán Sulík plakal, že tým bohatým proste, ktorí majú veľké tie hypotéky, treba najviac pomôcť, tak môžem povedať, že aj tí ľudia, ktorí zarábajú tých 3-tisíc eur, ak majú, sú spoludlžníci so svojimi manželkami, ktoré majú oveľa nižší príjem, ak ten priemerný príjem neni 2 086, respektíve ten súčet tých príjmov je menší ako, ako dvojnásobok, čiže niekde okolo 4 000, do 4 200 eur, tak aj títo ľudia majú nárok na to, aby im štát pomohol.
Hovorí sa o tom, že, alebo hovorilo sa tu o tom, že, že vraj ideme pomáhať, že my to, že všetci ostatní to zaplatia a týmto pomáhame. No pomáhame aj iným ľuďom na Slovensku a niekto to zaplatí. No máme napríklad Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporujeme, alebo iné veci. To je proste úloha štátu. Keď je niekde problém, tak pomôcť a teraz si budeme vyčítať, že títo doplácajú na tých? Na tomto princípe, vlastne na princípe solidarity funguje množstvo systémov v štáte, o tom je silný štát, ktorý chceme budovať na Slovensku. Áno, musí byť niekde aj solidarita a ja nehovorím, že teraz si poďme vyčítať, že niekomu sme dali sociálnu dávku a druhý tú sociálnu dávku nedostal. To proste takto nemôže fungovať.
Za mňa môžem povedať jednu vec. Hovorilo sa tu napríklad o tom, že ideme niekde dávať daňový bonus, niekde to ideme vyplácať mesačne, no tak aj my sme sa nad tým zamýšľali. Však pre mňa je najjednoduchšie a opäť hovorím, že nebude, nebude ten nárok na tých úradníkov, o ktorých sa tu toľko rozprávalo, najjednoduchšie to vyplatiť ročne. Za rok ´23 to má logiku, lebo rok ´23 končí a ľudia, ktorí refixovali, my sme to v podstate urobili ako bonus pre tých ľudí, čo už refixovali, lebo už tento rok majú tí ľudia reálny problém, tak sme povedali, že dobre, pomôžeme aj týmto ľuďom a vyplatíme to ako daňový bonus a tí ľudia sa v podstate dostanú k svojim peniazom niekde okolo mája budúceho roku.
Ale ja sa pýtam, ako pomôže to, že vyplatím, vyplatím daňový bonus za rok ´24 v máji roku ´25, keď ten človek potrebuje dennodenne tie peniaze, potrebuje tých 200 eur, o ktorých má menej v tej peňaženke. Toto tým ľuďom nepomôže. A verte mi, že pre mňa to bola veľká komplikácia, veľmi sme sa zapotili s pánom ministrom sociálnych vecí, ako to vôbec urobiť technicky, aby sa dali vyplatiť tie peniaze mesačne. Tak sme našli spôsob. A verte mi, že to bol najväčší problém tohto zákona, ako nájsť spôsob, ako mesačne doručiť tým ľuďom tie peniaze, najväčší problém.
A to súvisí aj s tou výtkou, ktorú ja rešpektujem, ktorá tu bola, že ak si človek prenesie úver napríklad, že poviem príklad, že má v tej banke, zobral si úver za 1 % a teraz ho bude mať za 5 %, že ten človek, ten zákon je nastavený tak, že buď si teda musí vybrať, že buď teda zostane v tej banke a dostane tú úľavu od štátu, respektíve sa musí rozhodnúť, či niekde zoberie o 0,2 % nižší úrok. Ale myslím, že to sa mu teda oveľa, to sa mu neoplatí. Ale to nie je dohoda s bankami. To je čisto technická vec, čisto technická vec. Poviem prečo. Lebo na to, aby my sme mesačne mohli vyplácať tie jednotlivé dávky, tak banka musí poslať, tá, ktorá mu poskytla ten úver, koľko mal, nejaké potvrdenie, koľko mal, tomu myslím úradu prácu, koľko mal ten človek pred tým splátku a koľko má novú splátku. Aby sa dalo vypočítať, koľko ten štát mu má tých 75 % z toho nárastu splátky zaplatiť. Toto je technická záležitosť. A ja nehovorím, že sa nebudem zamýšľať naďalej, aby sme podporili, áno, tú konkurenciu medzi bankami, ako to spraviť v prípade aj takéhoto presunu. Ale na to treba nájsť technické riešenie, ktoré vôbec nebude jednoduché, lebo tam sú už dve banky. My musíme vedieť, koľko mal pôvodný úrok, koľko bude mať v tej novej banke, aký je rozdiel. To je zase tá byrokracia, o ktorej sa tu bavíme. Že na jednej strane požiadavka, že urobme to takto, na druhej strane sa tá byrokracia, samozrejme, zvyšuje.
A ja poviem otvorene za mňa, ja budem veľmi dobre sledovať, ako banky sa budú správať, čo sa týka úrokových sadzieb. Ja si uvedomujem riziko, že áno, tak jak v minulosti banky to chceli vždycky nejako okabátiť, a že budú hovoriť, že treba zvyšovať úrokové sadzby, už to čítam v novinách. Z akého dôvodu? Nech mi to niekto vysvetlí. Keď im štát preplatí tú čiastku a časť 25 % znáša klient a 75 % nárastu tejto splátky preplatí štát. Nech mi to niekto vysvetlí, prečo by banky mali zvyšovať úrokové sadzby. Na jednej strane tu hovorí pán Kišš o 130 miliónoch nákladov, na druhej strane tu mám pána Viskupiča, ktorý hovorí o tom, že však tie úroky už pôjdu v budúcnosti dole, už od apríla budúceho roku pôjdu dole. Tak kde sa minie potom tých 130 miliónov? My máme, samozrejme, niečo naprojektované, ale ak sa znížia úrokové sadzby, samozrejme štát bude platiť oveľa menej, lebo ten rozdiel v tých splátkach bude oveľa nižší. To je v podstate realita. Čiže ja tu vnímam veľmi veľké kontroverzie v jednotlivých vyjadreniach, ktoré tu máme. Čiže prenesenie hypotéky, budeme to skúmať, ako sa to bude dať urobiť. Áno, nech sa zvýši konkurenčný tlak, nech tí ľudia môžu preskočiť, ale hovorím, musíme to najprv technicky vymyslieť.
Kolegovia tu hovorili, ten nárast úrokových sadzieb je desaťnásobný, nehovorím o splátke, hovorím o úroku. To je proste stav, do ktorého sme sa dostali. My riešime extrémnu situáciu. A bolo nám vyčítané to skrátené legislatívne konanie. My plníme sľuby, preto to robíme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to doručili. Môžme tu diskutovať siahodlho a ja sa nebránim akejkoľvek úprave, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku v rámci tohto zákona, ale my sme sľúbili a snáď nám nebudete vyčítať naše predvolebné sľuby, že sa ich snažíme naplniť. Všetci ste išli do tých kampaní s nejakými sľubmi a my takisto sme ten prísľub tým ľuďom dali a snažíme sa ho doručiť a chceme ho doručiť čo najskôr.
Bola tu výtka, ale to budeme v ďalšej rozprave hovoriť o zvyšovaní daní a kompenzačných opatreniach, ktoré ideme robiť. Poviem otvorene, to bude na dlhšiu debatu, ale pán Kišš to, myslím, spomenul, ale musíte sa obrátiť okolo seba, kto to spôsobil. Ja sa neteším z toho, čo ideme robiť, a mnohé z tých opatrení zasiahnu mnohých ľudí, ale hovorím jedno. Vyberali sme opatrenia, ktoré najmenej zasiahnu ľudí a mali sme ich 120. Vybral som tie, ktoré budú mať najmenší dopad na ľudí na Slovensku.
Myslím si, že som sa snažil teda, ak som na niečo zabudol, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že som sa snažil nejakým spôsobom odpovedať na všetky tie veci, ktoré padli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Dobre. Pán Sulík odišiel, nevadí. Kolegovia, pre úsporu času vystúpim v záverečnej reči, lebo viem, že by bolo tisíc rôznych faktických a myslím, že by ste zopakovali presne to, čo ste povedali, ale budem sa snažiť reagovať na všetky tie veci, ktoré prebehli v rozprave, to znamená, že poviem môj pohľad na celú túto záležitosť a budem sa snažiť nejak vyjadriť aj k niektorým tým veciam, ktoré ste tu, ktoré ste tu načrtli. Takže poďme na to.
Myslím si, že všetci sme si vedomí, že to, čo tu odznelo, a to, čo bolo povedané, vyplýva z jednej zásadnej veci. Je tu bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, aký tu desiatky rokov nebol, a to je reakcia, prečo toto robíme, čo tu robíme. A môže sa každý usmievať, koľko chce, ale proste do tejto situácie sa nedostali tí ľudia, o ktorých sa snažíme nejakým spôsobom postarať, vlastnou vinou. Situácia vznikla, nebudem to tu rozoberať, to by sme tu mohli asi veľmi dlho diskutovať, že čo sú príčiny toho, prečo boli hypotéky za jedno percento a dnes sú tie hypotéky za päť percent. A pevne verím, že tu nikto nebude spochybňovať to, že, že ten nárast u niektorých hypoték je skutočne extrémny. Bavíme sa o sumách, keď si zoberete 100-tisícovú hypotéku, tak priemerná splátka bola niekde na úrovni 300 euro a teraz ak vám banka ponúkne päťpercentnú hypotéku, čo ponúkla aj mne, tak vám to narastie pri 100-tisícovej hypotéke o 200 eur, to znamená na 500 eur.
Keď tu chceme hovoriť o, lebo je tu tá diskusia o tej životnej úrovni a aj kolegovia o tom hovorili, tak musím podotknúť a ja som to vysvetľoval nedávno aj pánovi Pierreovi Gramegnovi, ktorý tu bol z ESM, aká je situácia na Slovensku. Slovenský občan, proste my máme jednu z najnižších životných úrovní vôbec v rámci celej Európskej únie. A keď tu niekto povie, že 200 eur je pre človeka na Slovensku nič, tak sa opýtajte tých ľudí, čo je nič. Hovorí sa tu o náraste miezd, ale ja som tu nepočul jednu, jednu vetu o tom, aký je nárast inflácie. Slovenská republika má najväčší nárast inflácie z celej eurozóny. Keď si pozriete dnes čísla inflácie v eurozóne, tak postupne klesala na 2,4 za posledný mesiac za 2,4 %, Slovenská republika je vyše 7 %, 2,5-násobok. A keď sa bavíme o tých ľuďoch, o ktorých tu toľko rozprávate, tak sa opýtajte, keď sa tu hovorí o platoch, koľko stúpli životné náklady napríklad čo sa týka cien potravín. To nebude 27 % za tri roky. A dnes ľudia žijú z toho, že si musia tie potraviny proste kúpiť, minú tie peniaze a keď mi niekto povie, že tu niekto musí zaplatiť o 200 eur naviac na hypotéke a že to nepostihne jeho životnú úroveň, lebo že však máme super percento z Národnej banky tých nesplácaných úverov, tak samozrejme, že tí ľudia, ktorí si nabrali hypotéky, a na Slovensku je to tak, že 85 až 90 % ľudí na Slovensku, my sme krajina, kde najviac ľudí, proste je to tak historicky, má svoje vlastné bývanie, svoje vlastné byty, v Nemecku je to oveľa nižšie percento. Ľudia žijú v nájomných bytoch, ale na Slovensku je to proste tak. Nebudem tu hovoriť historické skutočnosti, na základe čoho to vzniklo.
A poviem otvorene, ja chápem ľudí, keď je tu 0,5-percentná hypotéka, v minulosti bola, tak každý, kto mal trochu rozumu, si tú hypotéku zobral, to je proste fakt. Ľudia chcú mať vlastné bývanie a bolo tu veľa ľudí a môžem hovoriť príklady zo svojho okolia, keď niekto mal napríklad nájomné bývanie a zistil, že platí za nájom viac ako za, za tú splátku hypotéky, tak si zobral proste tú hypotéku. A ja súhlasím aj to, čo hovorí pán Viskupič. Keby sme boli všetkých upozornili, že zoberte si, keď je na desať rokov fixáciu, aj keď to je 1,1 %. V tom čase ale keď to bolo, tak každý si myslel, že toto bude forever, že to tu bude navždy, ale navždy to neni, proste stúplo to na 5 %, a to je ten problém, ktorý tu riešime.
Hovoríme o nejakej reálnej pomoci a budem tu aj hovoriť o niektorých výtkach, ktoré, ja takisto viem počúvať s porozumením a viem aj o čom sa tu hovorilo. O tých, o tej možnosti napríklad preskočiť do inej banky za nižší úrok. A momentálne sme v situácii, kedy sme tento zákon riešili a ja tu mám veľa kontroverzných výrokov. Viete, ja som tu včera počúval, že viete, to si treba všetko perfektne premyslieť, treba to zvážiť, potom treba na to nejaký čas, môžme tu o tom dlho diskutovať. Na druhej strane, keď sme my prezentovali, že chceme pomôcť s hypotékami hneď na prvej vláde, tak na prvej vláde, kde sa v podstate riešili úplne obligatórne veci a vôbec v programe hypotéky neboli a začali sme ich riešiť na druhej vláde, tak nám bolo vyčítané, že prečo ste to ešte nepredložili, však to treba predložiť. Tak čo teda máme, máme tu čakať pol roka, alebo to máme predložiť na prvej vláde, tak ja neviem, treba si z toho vybrať.
Hovoríte o, hovoríte o reálnej pomoci. Ja hovorím jedno. Tento návrh reálne tým ľuďom pomôže. Ja som tu počúval pána Viskupiča a môžem za seba povedať, ja keď to preložím do ľudskej reči, lebo mnohí ľudia tomu nerozumejú, čo sa tuná narozprávalo, tak povedia, však všetci tu hovoria, že však plaťte ešte vyššie splátky na hypotéky, alebo plaťte ich dlhšie, nech banky viac zarobia. A druhou, druhou stranou hneď povie, že my tu máme nejakú tajnú dohodu s bankami. No prepáčte, to si vyprosujem. A potom tu príde pán Sulík, ktorý povie, že keby sme sa s tými bankami stretli, tak by sme sa super mohli dohodnúť. Tak čo je pravda? Je tu niekto tu šíri hoaxy alebo, alebo už si z nás robí niekto srandu? Za mňa môžem povedať, banky, my sme oslovovali banky ešte pred voľbami, keď sme riešili tu tento problém, banky sa s nami nebavili a dnes sa mi nejde trhnúť telefón, čo každý mi vyvoláva. Nezdvíham tie telefóny, nezdvíham. Žiadna tajná dohoda s bankami tu nie je. To je proste fakt.
Čo sa týka samosprávy, bolo tu hovorené, že toto stojí peniaze samosprávy, hovoril to pán Viskupič, oznamujem, so samosprávami som hovoril, hovoril som priamo s pánom Božikom zo ZMOS-u, čo je predseda ZMOS-u, že ten nárast, o ktorý prídu, o tie peniaze, ktoré sme dali do dôvodovej správy, samosprávam bude vykompenzovaný a je zarátaný aj v rozpočte. Čiže samosprávy na toto nedoplatia absolútne.
Ďalej tu bolo hovorené o tom, že vraj budú nejaké vysoké náklady okolo toho celej správy a bola to výtka aj od pána Viskupiča, aj od pána Sulíka, myslím, že aj pán Kišš, a ja berem, ja berem túto výtku, lebo keď si pozriete ten zákon, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí, tak je tam napočítaná nejaká suma aj na tú administráciu. Za mňa môžem povedať, a trvám na tom, a to sme hovorili aj s pánom ministrom, že túto sumu, ktorú tam napísal, my budeme chcieť ušetriť. To znamená, my sme deklarovali, že chceme znižovať náklady v jednotlivých kapitolách o 5 %, a to budú práve možno takí ľudia, aj také náklady, ktoré budú súvisieť aj s takýmto zavádzaním jednotlivých opatrení. Každý tu hovoril v minulosti, ako máme veľa úradníkov, ako nemajú pomaly čo robiť, treba ich všetkých vyhodiť, tak tých, o ktorých hovoríte, my zamestnáme tak, že budú robiť to, čo treba. Pomáhať ľuďom na Slovensku. (Potlesk.)
Konsolidačné opatrenia, ktoré robíme a nie je ich málo, a budeme o tom hovoriť za chvíľu, sú v objeme skoro dve miliardy. Ja chcem pripomenúť napríklad takú očkovaciu lotériu. Náklady na hypotéky budú v roku ´23 okolo 15 miliónov, v roku ´24, sa bavíme o refixáciách, bavíme sa o pomoci mladých, budú niekde okolo šesťdesiat, myslím, dva miliónov, ak sa nemýlim, tak ma opravte, plus sú tam tie náklady okolo, okolo tej administrácie, ktorú hovorím, že my sa budeme snažiť za ministerstvo financií, aby tieto náklady navyše nevznikli. Ja chcem pripomenúť, bývalá vláda tu robila opatrenia ako očkovaciu lotériu, desiatky miliónov sa minuli. Ja neviem presnú kalkuláciu, ale dokážem to odhadnúť, že niekde okolo 50 miliónov sa určite tie náklady pohybovali. Absolútne nezmyselne vyhodených 50 miliónov a vy tu idete spochybňovať to, že chceme ľuďom, ktorí majú reálne problémy s hypotékami, pomôcť a dať im nižšie splátky na tie úvery.
Hovoríme o, bolo tu veľa hovorené o recesii, o, o tom, že stavebníctvo trpí. No áno. Prečo trpí? No lebo nárast úrokových sadzieb veľmi, veľmi v podstate zaškrtil ekonomiku a samozrejme aj nárast úrokových sadzieb spôsobuje čo, že ľudia si tie hypotéky už brať toľko nebudú, to je proste realita. A keď si ich teda nebudú brať a my hovoríme o tom, že chceme pomôcť mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, prečo, lebo chceme, aby tí mladí ľudia mali nárok na to, aby si kúpili alebo nejakým spôsobom vlastné bývanie, tak to je pomoc aj tomu stavebníctvu. Práve to stavebníctvo, ktoré dnes trpí, musí mať nejaké impulzy a toto je jeden z impulzov, lebo tí ľudia, keď si nebudú brať hypotéky, tak zbytočne sa tu budú stavať akékoľvek, akékoľvek budovy. Viete dobre, že kedysi, a to nebolo tak dávno a to súvisí s tým, čo hovorím, si ľudia kupovali všetky byty v podstate z projektu. Ešte nebolo nič postavené, ešte pomaly sa len nakreslil nejaký projekt a už boli predané všetky byty. Dnes je aká situácia? No sú postavené byty a nikto ich nekupuje. To je ten rozdiel.
Hovoríte o tom, že vlastne nikto nemá problém, ja už som o tom hovoril, proste reálne tieto splátky, ktoré sa im navýšia tým ľuďom, budú mať vplyv na životnú úroveň a my sme povedali, a to sú naše predvolebné sľuby, že nechceme, aby klesala životná úroveň na Slovensku. A keď niekto tu hovoril na jednej strane, že pomáhame, pomáhame nízkopríjmovým, nepomáhame nízkopríjmovým, strednú vrstvu ideme zabiť, tak chcem povedať, že tento systém je veľmi štedrý, veľmi štedrý aj pre ľudí, ktorí majú ten príjem, čo pán Sulík hovoril, 2 200, je to 2 086, tuším, euro, a to je príjem, ktorý má v podstate 75 % ľudí, keď si zoberiete príjmové skupiny pracujúcich, tak 75 % ľudí ho má nižší ako je táto suma, tých 1,6-násobok priemeru, priemernej mzdy na Slovensku. Bavíme sa o množstve 315-tisíc hypoték. Všetkých hypoték je asi dvojnásobné množstvo. A keď pán Sulík plakal, že tým bohatým proste, ktorí majú veľké tie hypotéky, treba najviac pomôcť, tak môžem povedať, že aj tí ľudia, ktorí zarábajú tých 3-tisíc eur, ak majú, sú spoludlžníci so svojimi manželkami, ktoré majú oveľa nižší príjem, ak ten priemerný príjem neni 2 086, respektíve ten súčet tých príjmov je menší ako, ako dvojnásobok, čiže niekde okolo 4 000, do 4 200 eur, tak aj títo ľudia majú nárok na to, aby im štát pomohol.
Hovorí sa o tom, že, alebo hovorilo sa tu o tom, že, že vraj ideme pomáhať, že my to, že všetci ostatní to zaplatia a týmto pomáhame. No pomáhame aj iným ľuďom na Slovensku a niekto to zaplatí. No máme napríklad Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporujeme, alebo iné veci. To je proste úloha štátu. Keď je niekde problém, tak pomôcť a teraz si budeme vyčítať, že títo doplácajú na tých? Na tomto princípe, vlastne na princípe solidarity funguje množstvo systémov v štáte, o tom je silný štát, ktorý chceme budovať na Slovensku. Áno, musí byť niekde aj solidarita a ja nehovorím, že teraz si poďme vyčítať, že niekomu sme dali sociálnu dávku a druhý tú sociálnu dávku nedostal. To proste takto nemôže fungovať.
Za mňa môžem povedať jednu vec. Hovorilo sa tu napríklad o tom, že ideme niekde dávať daňový bonus, niekde to ideme vyplácať mesačne, no tak aj my sme sa nad tým zamýšľali. Však pre mňa je najjednoduchšie a opäť hovorím, že nebude, nebude ten nárok na tých úradníkov, o ktorých sa tu toľko rozprávalo, najjednoduchšie to vyplatiť ročne. Za rok ´23 to má logiku, lebo rok ´23 končí a ľudia, ktorí refixovali, my sme to v podstate urobili ako bonus pre tých ľudí, čo už refixovali, lebo už tento rok majú tí ľudia reálny problém, tak sme povedali, že dobre, pomôžeme aj týmto ľuďom a vyplatíme to ako daňový bonus a tí ľudia sa v podstate dostanú k svojim peniazom niekde okolo mája budúceho roku.
Ale ja sa pýtam, ako pomôže to, že vyplatím, vyplatím daňový bonus za rok ´24 v máji roku ´25, keď ten človek potrebuje dennodenne tie peniaze, potrebuje tých 200 eur, o ktorých má menej v tej peňaženke. Toto tým ľuďom nepomôže. A verte mi, že pre mňa to bola veľká komplikácia, veľmi sme sa zapotili s pánom ministrom sociálnych vecí, ako to vôbec urobiť technicky, aby sa dali vyplatiť tie peniaze mesačne. Tak sme našli spôsob. A verte mi, že to bol najväčší problém tohto zákona, ako nájsť spôsob, ako mesačne doručiť tým ľuďom tie peniaze, najväčší problém.
A to súvisí aj s tou výtkou, ktorú ja rešpektujem, ktorá tu bola, že ak si človek prenesie úver napríklad, že poviem príklad, že má v tej banke, zobral si úver za 1 % a teraz ho bude mať za 5 %, že ten človek, ten zákon je nastavený tak, že buď si teda musí vybrať, že buď teda zostane v tej banke a dostane tú úľavu od štátu, respektíve sa musí rozhodnúť, či niekde zoberie o 0,2 % nižší úrok. Ale myslím, že to sa mu teda oveľa, to sa mu neoplatí. Ale to nie je dohoda s bankami. To je čisto technická vec, čisto technická vec. Poviem prečo. Lebo na to, aby my sme mesačne mohli vyplácať tie jednotlivé dávky, tak banka musí poslať, tá, ktorá mu poskytla ten úver, koľko mal, nejaké potvrdenie, koľko mal, tomu myslím úradu prácu, koľko mal ten človek pred tým splátku a koľko má novú splátku. Aby sa dalo vypočítať, koľko ten štát mu má tých 75 % z toho nárastu splátky zaplatiť. Toto je technická záležitosť. A ja nehovorím, že sa nebudem zamýšľať naďalej, aby sme podporili, áno, tú konkurenciu medzi bankami, ako to spraviť v prípade aj takéhoto presunu. Ale na to treba nájsť technické riešenie, ktoré vôbec nebude jednoduché, lebo tam sú už dve banky. My musíme vedieť, koľko mal pôvodný úrok, koľko bude mať v tej novej banke, aký je rozdiel. To je zase tá byrokracia, o ktorej sa tu bavíme. Že na jednej strane požiadavka, že urobme to takto, na druhej strane sa tá byrokracia, samozrejme, zvyšuje.
A ja poviem otvorene za mňa, ja budem veľmi dobre sledovať, ako banky sa budú správať, čo sa týka úrokových sadzieb. Ja si uvedomujem riziko, že áno, tak jak v minulosti banky to chceli vždycky nejako okabátiť, a že budú hovoriť, že treba zvyšovať úrokové sadzby, už to čítam v novinách. Z akého dôvodu? Nech mi to niekto vysvetlí. Keď im štát preplatí tú čiastku a časť 25 % znáša klient a 75 % nárastu tejto splátky preplatí štát. Nech mi to niekto vysvetlí, prečo by banky mali zvyšovať úrokové sadzby. Na jednej strane tu hovorí pán Kišš o 130 miliónoch nákladov, na druhej strane tu mám pána Viskupiča, ktorý hovorí o tom, že však tie úroky už pôjdu v budúcnosti dole, už od apríla budúceho roku pôjdu dole. Tak kde sa minie potom tých 130 miliónov? My máme, samozrejme, niečo naprojektované, ale ak sa znížia úrokové sadzby, samozrejme štát bude platiť oveľa menej, lebo ten rozdiel v tých splátkach bude oveľa nižší. To je v podstate realita. Čiže ja tu vnímam veľmi veľké kontroverzie v jednotlivých vyjadreniach, ktoré tu máme. Čiže prenesenie hypotéky, budeme to skúmať, ako sa to bude dať urobiť. Áno, nech sa zvýši konkurenčný tlak, nech tí ľudia môžu preskočiť, ale hovorím, musíme to najprv technicky vymyslieť.
Kolegovia tu hovorili, ten nárast úrokových sadzieb je desaťnásobný, nehovorím o splátke, hovorím o úroku. To je proste stav, do ktorého sme sa dostali. My riešime extrémnu situáciu. A bolo nám vyčítané to skrátené legislatívne konanie. My plníme sľuby, preto to robíme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to doručili. Môžme tu diskutovať siahodlho a ja sa nebránim akejkoľvek úprave, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku v rámci tohto zákona, ale my sme sľúbili a snáď nám nebudete vyčítať naše predvolebné sľuby, že sa ich snažíme naplniť. Všetci ste išli do tých kampaní s nejakými sľubmi a my takisto sme ten prísľub tým ľuďom dali a snažíme sa ho doručiť a chceme ho doručiť čo najskôr.
Bola tu výtka, ale to budeme v ďalšej rozprave hovoriť o zvyšovaní daní a kompenzačných opatreniach, ktoré ideme robiť. Poviem otvorene, to bude na dlhšiu debatu, ale pán Kišš to, myslím, spomenul, ale musíte sa obrátiť okolo seba, kto to spôsobil. Ja sa neteším z toho, čo ideme robiť, a mnohé z tých opatrení zasiahnu mnohých ľudí, ale hovorím jedno. Vyberali sme opatrenia, ktoré najmenej zasiahnu ľudí a mali sme ich 120. Vybral som tie, ktoré budú mať najmenší dopad na ľudí na Slovensku.
Myslím si, že som sa snažil teda, ak som na niečo zabudol, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že som sa snažil nejakým spôsobom odpovedať na všetky tie veci, ktoré padli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Ladislav KamenickýRozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska, tzv. banková daň, a...
Rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska, tzv. banková daň, a zavedenie osobitnej sadzby pre banky vo výške 30 % ročne, ktorá každoročne klesne o 5 %, pričom od roku 2028 budú mať všetky regulované osoby základnú sadzbu odvodu.
Vyplatenie rodičovského dôchodku raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke a súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
Zvýšenie sadzby odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovú činnosť a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej situácie verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevku na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej služby, Národného centra zdravotníckych informácií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia je tento krok nevyhnutný.
Predĺženie uplatňovania solidárneho príspevku rafinérie na zdaňovacie obdobie dane z príjmov v roku 2024 z dôvodu, že pretrváva potenciál pre dodatočné nadzisky dotknutých firiem aj v tomto roku.
Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov s vopred preddefinovaným zvýšením zvyšovaní sadzieb na strednodobý horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečovania daňových príjmov. Zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Vylúčením podávania alkoholických nápojov v rámci reštauračných a stravovacích služieb, uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov pre daňovníka právnickú osobu, ktorého daň je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Výška minimálnej dane rastie v rozpätí podľa výšky dosiahnutého príjmu. Odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmu z kapitálového majetku vrátane príjmu súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktivitami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku. Zvýšenie sadzby dane z príjmov na podiely na zisku dividendy vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %.
Úprava sadzieb správnych a súdnych poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú, mzdy, réžia, IT systémy, valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej sadzby sadzobníka v posledných rokoch.
Ustanovuje sa príspevok RTVS vo výške 0,12 % HDP.
Štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Vypustenie vybraných ustanovení zákona o stavebnom sporení, ktoré by nadobudnutím účinnosti mohli nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Zároveň sa navrhuje nevyhnutné a potrebné legislatívno-technické zmeny.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrhom zákona sa zavádzajú nasledujúce opatrenia.
Rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska, tzv. banková daň, a zavedenie osobitnej sadzby pre banky vo výške 30 % ročne, ktorá každoročne klesne o 5 %, pričom od roku 2028 budú mať všetky regulované osoby základnú sadzbu odvodu.
Vyplatenie rodičovského dôchodku raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke a súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
Zvýšenie sadzby odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovú činnosť a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej situácie verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevku na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej služby, Národného centra zdravotníckych informácií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia je tento krok nevyhnutný.
Predĺženie uplatňovania solidárneho príspevku rafinérie na zdaňovacie obdobie dane z príjmov v roku 2024 z dôvodu, že pretrváva potenciál pre dodatočné nadzisky dotknutých firiem aj v tomto roku.
Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov s vopred preddefinovaným zvýšením zvyšovaní sadzieb na strednodobý horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečovania daňových príjmov. Zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Vylúčením podávania alkoholických nápojov v rámci reštauračných a stravovacích služieb, uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov pre daňovníka právnickú osobu, ktorého daň je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Výška minimálnej dane rastie v rozpätí podľa výšky dosiahnutého príjmu. Odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmu z kapitálového majetku vrátane príjmu súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktivitami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku. Zvýšenie sadzby dane z príjmov na podiely na zisku dividendy vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %.
Úprava sadzieb správnych a súdnych poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú, mzdy, réžia, IT systémy, valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej sadzby sadzobníka v posledných rokoch.
Ustanovuje sa príspevok RTVS vo výške 0,12 % HDP.
Štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Vypustenie vybraných ustanovení zákona o stavebnom sporení, ktoré by nadobudnutím účinnosti mohli nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Zároveň sa navrhuje nevyhnutné a potrebné legislatívno-technické zmeny.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Daniel KarasPredmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného...
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, poprosím, otvorte k danému bodu rozpravu. Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, poprosím, otvorte k danému bodu rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Štefan KiššVážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho...
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi.
No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň.
Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať.
No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026.
Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice.
A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle.
Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí.
A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých.
Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom.
A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých.
Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext.
Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia.
No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
7.12.2023 o 10:10 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ste sa tešili, že stratím poradie? Mal ísť pán poslanec Viskupič pôvodne a nevedel som, že sa zmenilo poradie. Ďakujem pekne, stihol som to. Trochu sa vydýcham.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi.
No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň.
Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať.
No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026.
Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice.
A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle.
Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí.
A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých.
Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom.
A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých.
Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext.
Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia.
No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
10:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40
Dušan MuňkoZa tretie. Ktorý štát nedorovnával? Poľsko, Maďarsko zrušilo a dorovnávalo. Anglicko, Kanada. Mám vám vymenovať ďalšie, ďalšie štáty? Česko ich vôbec nezaviedlo. My sme obyčajné, my sme fenomény a my ten II. pilier vyriešime. Pýtam sa vás, koľko zarobil peňazí III. pilier. Za posledných 10 rokov. Lebo stále hovoríte SMER pokazil. Čo pokazil? Keby, bolo to konzervatívnych, na konzervatívnych účtoch 75 %. Vysvetľujete, že je tu 1,8 mil. dôchodcov, ani to ste si nedali toľko roboty, je tu 1,3 mil. dôchodcov, z toho 160-tisíc invalidných. Proste keď nerozumiete veciam a hŕba ľudí, veci, ja sa, každý vie, čo bude zajtra.
Páni, povedali ste, povedzte, ani jednu vec ste nepovedali vo svojom príhovore, ako by ste konsolidovali vy verejné financie. Ja na vašom, na mieste ministra financií by som ešte znížil nie na štyri, na tri roky by som vôbec do II. piliera viac nedal ako 2 %. Tak jak je to v Európskej, Európskej únii. Pretože kapitálový trh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2023 o 10:40 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec, veľmi slabé vystúpenie. Tak jak mi tí vaši kolegovia hovoria, šedá myška na ministerstve financií. Robili ste tam viac rokov, poviete čo, hovoríte, že čo robí ARDAL, ktorý robí splátkový kalendár. Prekvapuje ma, že vôbec toto, túto diskusiu ste otvorili. Otvorili ste tu viac problémov, trebárs II. dôchodkový pilier. Vôbec tomu nerozumiete. Ja sa vás spýtam ináč. Všetky štáty v Európskej únii majú problémy s dôchodkovým systémom. Tak, ako je založený dôchodkový II. pilier u nás, povedzte mi, kde je v Európskej únii alebo na svete. Vy povedzte mi. Povedzte mi, aký je kapitálový trh na Slovensku. Za, za prvé, za druhé.
Za tretie. Ktorý štát nedorovnával? Poľsko, Maďarsko zrušilo a dorovnávalo. Anglicko, Kanada. Mám vám vymenovať ďalšie, ďalšie štáty? Česko ich vôbec nezaviedlo. My sme obyčajné, my sme fenomény a my ten II. pilier vyriešime. Pýtam sa vás, koľko zarobil peňazí III. pilier. Za posledných 10 rokov. Lebo stále hovoríte SMER pokazil. Čo pokazil? Keby, bolo to konzervatívnych, na konzervatívnych účtoch 75 %. Vysvetľujete, že je tu 1,8 mil. dôchodcov, ani to ste si nedali toľko roboty, je tu 1,3 mil. dôchodcov, z toho 160-tisíc invalidných. Proste keď nerozumiete veciam a hŕba ľudí, veci, ja sa, každý vie, čo bude zajtra.
Páni, povedali ste, povedzte, ani jednu vec ste nepovedali vo svojom príhovore, ako by ste konsolidovali vy verejné financie. Ja na vašom, na mieste ministra financií by som ešte znížil nie na štyri, na tri roky by som vôbec do II. piliera viac nedal ako 2 %. Tak jak je to v Európskej, Európskej únii. Pretože kapitálový trh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:40
Vystúpenie v rozprave 10:40
Andrej DankoPani poslankyňa Turčanová.
Pani poslankyňa Turčanová.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2023 o 10:40 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyňa Turčanová.
Rozpracované
10:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40
Andrea TurčanováĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2023 o 10:40 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja sa naopak chcem poďakovať pánovi Kiššovi, že tak podrobne rozobral zákon, ktorým meníme, neviem, či ste si to zrátali, ja som si to zrátala, 13 ďalších zákonov, ktoré spolu absolútne nesúvisia. Je to zákon o súdnych poplatkoch, o stavebnom sporení, o štátnych sviatkoch, o správnych poplatkoch, o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov, zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon o DPH, zákon o zdravotných poisťovniach, o rozhlase a televízii, o solidárnom príspevku z ropy a zemného plynu a tiež zákon o spotrebnej dani z alkoholu. Trinásť zákonov jedným zákonom. V tom sa nevyznáme nielen my poslanci, ale občania už vôbec. Takto sa to nerobí, páni.
Ďakujem.
Rozpracované
10:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:40
Andrej DankoVystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2023 o 10:40 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Ďakujem. S reakciou pán poslanec Kišš.
Rozpracované
10:40
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a...
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii.
Ďakujem.
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii.
Rozpracované
10:40
Vystúpenie v rozprave 10:40
Jozef HajkoTeda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako...
Teda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako sociálny balík vo výške zhruba jednej miliardy eur, pričom zhruba polovicu z toho tvorí, tvorí 13. dôchodok budúci rok. A druhé číslo bolo konsolidačný balík vo výške takmer dve miliardy eur. To znamená, že to konsolidačné úsilie vlády malo predstavovať podľa týchto čísel zhruba miliardu eur. Ja som už vtedy vyjadril obavu, a škoda, že pán minister odchádza, ja som už vtedy vyjadril obavu, že či toto sú čísla, s ktorými sa dá reálne pracovať. A neuplynuli ani dva dni a vidíme, že nie. Pretože vláda, ministerstvo hospodárstva včera prišlo s tým, že zastropuje ceny energií aj budúci rok pre domácnosti a toto opatrenie bude stáť štát a štátny rozpočet budúci rok jednu aj štvrť miliardu eur. To znamená, to konsolidačné úsilie, ktoré tu bolo také naznačené v pondelok, že bude vo výške tej jednej miliardy, je fuč. Ostala z neho jedna veľká nula.
Preto pokladám za dôležité, aby sme čím skôr videli návrh štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu celej verejnej správy, ako to bude vyzerať. Ja som len povedal, upozornil ešte pred tým, ako ministerka hospodárstva ohlásila tieto nízke ceny aj budúci rok, som upozorňoval na dva ďalšie problémy, minimálne dva ďalšie problémy. Zoberte si Sociálnu poisťovňu, rozpočet máte, všetci sme ho dostali rozpočet Sociálnej poisťovne na najbližšie roky. Budúci rok Sociálna poisťovňa každé piate euro si bude musieť vyžiadať od štátu, od vlády. A vláda si to euro, každé piate euro bude musieť požičať. O rok neskôr každé štvrté euro, ktoré minie Sociálna poisťovňa, bude od vlády. To je v rozpočte Sociálnej poisťovne, to tam nájdete. O tomto sme nepočuli.
Ďalší problém, ktorý sa nerieši alebo sa neohlásil zatiaľ, sú samosprávy. Tie sa tu už dnes spomínali. Ak urobíte nejaký daňový bonus budúci rok, tak to okamžite padlo na samosprávy, hoci pán minister hovoril, že, že tam budú nejaké kompenzačné opatrenia, ale to nie je všetko. Pretože tie samosprávy sú priškrtené. Zoberte si mesto Košice, ktoré nebude vládať do konca roku platiť svoje účty a ktoré nevie zostaviť rozpočet na budúci rok. A takých miest bude viac. Nevidí, nevieme nič o tom, ako sa budú financovať samosprávy budúci rok. Jednoducho model, ktoré tu je, ktorý tu je, je už nepoužiteľný. Samosprávy nemôžu byť financované z dane z príjmov fyzických osôb, lebo tie sú krátke na príjmy, na výdavky samospráv. Potrebujeme nejaký daňový mix. Nič o tom nevieme. Takže som len spomenul tri, tri veci, ktoré majú vážny dosah na verejné financie a nepoznáme na ne odpovede.
Ďalej, čo ma zarazilo, bolo, pán minister hovoril v pondelok po, po rokovaní vlády o tom, že Slovensko čaká ďalšie zadlžovanie a rast dlhu. Dobre počujete. Rast dlhu. Potom sa ten rast dlhu niekde zastaví a bude sa stabilizovať, znižovať, nevieme. Ja sa pýtam, dokedy nás čaká rast dlhu? Štyri roky dopredu? To bude rast dlhu? Kým bude funkčné obdobie tejto vlády? Ja mám skutočne, skutočne veľké, veľké, cítim veľké, veľké riziko, to, čo vlastne definovala v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že Slovensko je stále reálnejšie nakročené k scenáru gréckej cesty. A grécka cesta, si uvedomme, znamenala to, že po bankrote vláda prepúšťala svojich zamestnancov a napr. krátila aj niektoré dôchodky o tretinu. To znamená, ak pridáme dôchodcom budúci rok priemerný dôchodok, doprajeme im ho, ja im ho doprajem tiež, hej. Ale pýtam sa, čo bude o päť rokov? Ako budú vyzerať ich dôchodky? Čo bude o desať rokov? Preto navrhujem, aby vláda sa zamyslela nad tým, či vôbec podávať ešte tento rok návrh rozpočtu verejnej správy do parlamentu, či neisť radšej cestou rozpočtového provizória, poriadne si vyrátať veci, poriadne si povedať na čo máme, na čo nemáme, čo minieme a čo neminieme, aby sme nešli tempom, ako hovoril minister financií, rýchlo a zbesilo, myslím si, že na to nie je priestor. Ja som nie zástancom rozpočtových provizórií, ale budú v nich napr. aj mnohé obce, čo som spomínal. Ale toto rozpočtové provizórium podľa by bolo v súčasnosti lepším riešením, ako v chvate schvaľovať rozpočet verejnej správy do Vianoc, možno do Silvestra, nevieme a nevieme, s akým výsledkom. Bližšie sa k tomu ešte vyjadrím, k tomuto návrhu zákona, v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Vyjadríme sa k tomuto zákonu, k tomuto návrhu zákonu viac aj v druhom čítaní. Ja len veľmi krátko.
Teda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako sociálny balík vo výške zhruba jednej miliardy eur, pričom zhruba polovicu z toho tvorí, tvorí 13. dôchodok budúci rok. A druhé číslo bolo konsolidačný balík vo výške takmer dve miliardy eur. To znamená, že to konsolidačné úsilie vlády malo predstavovať podľa týchto čísel zhruba miliardu eur. Ja som už vtedy vyjadril obavu, a škoda, že pán minister odchádza, ja som už vtedy vyjadril obavu, že či toto sú čísla, s ktorými sa dá reálne pracovať. A neuplynuli ani dva dni a vidíme, že nie. Pretože vláda, ministerstvo hospodárstva včera prišlo s tým, že zastropuje ceny energií aj budúci rok pre domácnosti a toto opatrenie bude stáť štát a štátny rozpočet budúci rok jednu aj štvrť miliardu eur. To znamená, to konsolidačné úsilie, ktoré tu bolo také naznačené v pondelok, že bude vo výške tej jednej miliardy, je fuč. Ostala z neho jedna veľká nula.
Preto pokladám za dôležité, aby sme čím skôr videli návrh štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu celej verejnej správy, ako to bude vyzerať. Ja som len povedal, upozornil ešte pred tým, ako ministerka hospodárstva ohlásila tieto nízke ceny aj budúci rok, som upozorňoval na dva ďalšie problémy, minimálne dva ďalšie problémy. Zoberte si Sociálnu poisťovňu, rozpočet máte, všetci sme ho dostali rozpočet Sociálnej poisťovne na najbližšie roky. Budúci rok Sociálna poisťovňa každé piate euro si bude musieť vyžiadať od štátu, od vlády. A vláda si to euro, každé piate euro bude musieť požičať. O rok neskôr každé štvrté euro, ktoré minie Sociálna poisťovňa, bude od vlády. To je v rozpočte Sociálnej poisťovne, to tam nájdete. O tomto sme nepočuli.
Ďalší problém, ktorý sa nerieši alebo sa neohlásil zatiaľ, sú samosprávy. Tie sa tu už dnes spomínali. Ak urobíte nejaký daňový bonus budúci rok, tak to okamžite padlo na samosprávy, hoci pán minister hovoril, že, že tam budú nejaké kompenzačné opatrenia, ale to nie je všetko. Pretože tie samosprávy sú priškrtené. Zoberte si mesto Košice, ktoré nebude vládať do konca roku platiť svoje účty a ktoré nevie zostaviť rozpočet na budúci rok. A takých miest bude viac. Nevidí, nevieme nič o tom, ako sa budú financovať samosprávy budúci rok. Jednoducho model, ktoré tu je, ktorý tu je, je už nepoužiteľný. Samosprávy nemôžu byť financované z dane z príjmov fyzických osôb, lebo tie sú krátke na príjmy, na výdavky samospráv. Potrebujeme nejaký daňový mix. Nič o tom nevieme. Takže som len spomenul tri, tri veci, ktoré majú vážny dosah na verejné financie a nepoznáme na ne odpovede.
Ďalej, čo ma zarazilo, bolo, pán minister hovoril v pondelok po, po rokovaní vlády o tom, že Slovensko čaká ďalšie zadlžovanie a rast dlhu. Dobre počujete. Rast dlhu. Potom sa ten rast dlhu niekde zastaví a bude sa stabilizovať, znižovať, nevieme. Ja sa pýtam, dokedy nás čaká rast dlhu? Štyri roky dopredu? To bude rast dlhu? Kým bude funkčné obdobie tejto vlády? Ja mám skutočne, skutočne veľké, veľké, cítim veľké, veľké riziko, to, čo vlastne definovala v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že Slovensko je stále reálnejšie nakročené k scenáru gréckej cesty. A grécka cesta, si uvedomme, znamenala to, že po bankrote vláda prepúšťala svojich zamestnancov a napr. krátila aj niektoré dôchodky o tretinu. To znamená, ak pridáme dôchodcom budúci rok priemerný dôchodok, doprajeme im ho, ja im ho doprajem tiež, hej. Ale pýtam sa, čo bude o päť rokov? Ako budú vyzerať ich dôchodky? Čo bude o desať rokov? Preto navrhujem, aby vláda sa zamyslela nad tým, či vôbec podávať ešte tento rok návrh rozpočtu verejnej správy do parlamentu, či neisť radšej cestou rozpočtového provizória, poriadne si vyrátať veci, poriadne si povedať na čo máme, na čo nemáme, čo minieme a čo neminieme, aby sme nešli tempom, ako hovoril minister financií, rýchlo a zbesilo, myslím si, že na to nie je priestor. Ja som nie zástancom rozpočtových provizórií, ale budú v nich napr. aj mnohé obce, čo som spomínal. Ale toto rozpočtové provizórium podľa by bolo v súčasnosti lepším riešením, ako v chvate schvaľovať rozpočet verejnej správy do Vianoc, možno do Silvestra, nevieme a nevieme, s akým výsledkom. Bližšie sa k tomu ešte vyjadrím, k tomuto návrhu zákona, v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované