6. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako poverená členka, si dovoľujem prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktoré sa konalo 6. decembra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných, teda všetky lístky boli platné.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pauly Puškárovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport hlasovalo za 118 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 10 poslancov.
Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zvolená Paula Puškárová.
Overovatelia poverujú svoju členku Zuzanu Števulovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ja budem dosť stručná, veľa dobrých myšlienok aj všeobecných princípov ku skrátenému legislatívnemu konaniu tu už padlo v rozpravách k predchádzajúcim bodom. Na dnešnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme počuli z úst jeho predsedu, že skrátené legislatívne konanie je potrebné, citujem, aby to bolo rýchlejšie, alebo preto, že tak robila aj predchádzajúca vláda. Preto pripomínam, že skrátené legislatívne konanie sa má použiť iba za určitých podmienok a z veľmi špecifických dôvodov, ktoré nie sú splnené, pretože aby to bolo rýchlejšie, ani prípadná zlá prax v minulosti medzi takéto dôvody nepatria. V predmetnom návrhu nejde o mimoriadne okolnosti, nie sú tu ani ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, ani nehrozia štátu značné hospodárske škody. Ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie z pozície ministerstva, teda nie tie, čo sme počuli na výbore, je spomínané riziko vracania eurofondov v prípade, ak by sa zároveň na sanáciu vymáhali aj prostriedky od vlastníka nehnuteľnosti. V ďalšom odseku sa zas spomína ohrozené právo na priaznivé životné prostredie, pretože súčasná úprava vraj úplne blokuje sanácie, vlastníci nehnuteľnosti vraj nie sú ochotní umožniť sanáciu. Len pripomínam, toto je stav trvajúci desiatky rokov a doteraz to nepálilo.
Ale ja sa pýtam iné: Ako to teda je? Hrozia tu milióny vrátených eurofondov, alebo sú envirozáťaže zablokované? Lebo obidve naraz tak celkom nemôže platiť. Ja by som teda naozaj chcela počuť, v koľkých prípadoch je štát v štádiu, že už-už mu vlastník poskytne tú finančnú náhradu a chcela by som to počuť konkrétne, nie len, že taká situácia existuje, a či by hrozilo podľa vašej interpretácie vracanie eurofondov. A naozaj konkrétne, číselne, kvantifikovane. Lebo ako som už viackrát upozorňovala, skutočné dôvody, prečo sa environmentálne záťaže neriešili ani pred prijatím tejto úpravy v roku 2022, tzn. naozaj desiatky rokov, sú úplne iné a o dosť komplexnejšie. Environmentálne záťaže ako také sú naozaj veľmi zložitá problematika, na ktorú sme len tak mimochodom nedostali ani dostatočný priestor na diskusiu na výbore, kde nám bolo oznámené, že musí skončiť do 55 minút a agendy bolo, samozrejme, viac než dosť. Súčasná úprava zákona sa pritom po poslednej zmene prijatej v skrátenom legislatívnom konaní stala dokonca predmetom podania na Ústavnom súde.
Takže naozaj apelujem, aby sme sa tejto problematike detailne venovali, so všetkým, čo k tomu patrí, čiže vrátane pripomienkovania zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti. Skrátené legislatívne konanie preto jednoznačne nepodporíme. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, mne to príde, nehnevajte sa na mňa, trošku cynické z vašej strany, keď hovoríte o tom, že nie je potrebné skrátené legislatívne konanie, že nehrozia škody. Nuž, škody na ľudských životoch, ktoré hrozia vďaka tomu, že by boli ohrozené milióny z eurofondov, ako nám to referoval aj pán štátny tajomník, štátny tajomník na výbore, sú podľa mňa dôvodom, pre ktorý skrátené legislatívne konanie by malo teda byť, tak ako nám to bolo prezentované, a ja ho v každom prípade podporujem. Ak už chcete niekomu, niekomu nadávať, alebo na niekoho sa sťažovať, tak si zoberte skôr na mušku predchádzajúce vedenie envirorezortu, kedy napríklad už vrakunskú skládku, čo sa teda aj mňa ako Bratislavčana osobne dotýka, sme dávno mohli mať zlikvidovanú. Dávno mohla byť uzavretá a už tento problém sme vôbec nemuseli riešiť. A desiatky miliónov, ktoré na to boli určené, nemuseli prepadnúť. Takže skúste sa, prosím, na to pozrieť očami ľudí, ktorí žijú v okolí týchto environmentálnych záťaží, či už sú to, či už je to Predajná, či je to vrakunská skládka, alebo Chemko Strážske a ďalšie, ďalšie stovky záťaží.
Takže, pán minister, naopak, ja vám držím palce, verím, že sa vám podarí tento proces konečne rozbehnúť a preto aj podporím tento váš návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chápem, pani kolegyňa, že je to pre vás mierne rýchle tempo, ale ja osobne si dovolím povedať, že nie je to len o eurofondoch, je to aj o hospodárskych škodách, pretože predstavte si určitý mrak znečistenia, ktorý sa šíri podzemnými vodami, následne do vodných tokov a môže mať vplyv aj dlhodobá expozícia ... (nezrozumiteľne vyslovené, poz. red.), či už sú to chemické látky, ťažké kovy, čokoľvek, čo sa, alebo ropné látky, čokoľvek, čo sa v rámci envirozáťaže vylúhovalo de facto. Môže to mať vplyv na rybné hospodárstvo, resp. na ryby žijúce vo vodných tokoch a v tomto prípade sa už dajú vyčísliť škody, aj tie hospodárske. Nehovoriac o škodách aj na životoch a aj životnom prostredí, ak by sme to premietli z hľadiska nejakej štúdie analýzy rizík aj na ľudské zdravie, prípadne použili napríklad aj posúdenie vplyvov na verejné zdravie.
Takže určite podporujem zrýchlené legislatívne konanie a v neposlednom rade 178 miliónov treba určite naliať do riešenia environmentálnych záťaží, pretože trestuhodne zmizlo 500 miliónov eur kvôli fakt demobilizovanému systému, ktorý tu bol doteraz, a treba to určite manažérsky riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
No, pán Kalivoda, ja som v skutočnosti jedna z tých ľudí, ktorá žije v oblasti, ktorá je zasiahnutá environmentálnou záťažou, a aj sa tejto téme venujem roky, nie dni alebo mesiace, alebo možno týždne. A viete, ono je to také úsmevné hovoriť teraz o tom, ako je to naliehavý problém, keď je to problém, ktorý trvá naozaj desiatky rokov a bol prítomný za vlád SMER-u a teda vtedy, ako hovorím znova, zjavne to nepálilo. Momentálne sa nedeje žiadna mimoriadna udalosť a pre mňa aj ako obyvateľku takejto oblasti je absolútne kľúčové, aby sa najmä tá legislatívna úprava, ktorá sa prijme, no aby bola konečne správna a funkčná. (Potlesk.)

Dámy a páni, prišiel som do parlamentu s návrhom zákona, ktoré, ktorý napadla aj pani prezidentka úplne správne na Ústavnom súde. Je to zákon, ktorý zabránil na Slovensku vykonávanie envirozáťaží. Envirozáťaží, čo je jedna z najväčších položiek v eurofondoch, ktoré sú vyčlenené na to, aby Slováci nemuseli piť toxickú vodu, nemuseli dýchať toxický vzduch a vystúpilo tu práve Progresívne Slovensko, ktoré povedalo, že moja chyba je, že sa zbytočne rýchlo ponáhľame niečo s týmto robiť. Včera som bol v televízii, kde sme počúvali, že Slovensko sa nehumánne správa ku kaprom na Vianoce a ona tu, poslankyňa za Progresívne Slovensko, vystúpi, jej nevadí, že na Slovensku mrú ľudia, 20-tisíc ľudí zbytočne zomrie na Slovensko, na Slovensku kvôli týmto environmentálnym záťažiam. Im nevadí, oni chcú, drahí Slováci, aby ste umierali ešte dlhšie, oni nechcú mať ministrov, ktorí budú robiť niečo v prospech vášho zdravia. Oni chcú, aby prepadali eurofondy. 420 miliónov eurofondov prepadlo minulý týždeň kvôli Budajovi, ktorý o tých envirozáťažiach rozprával, a neurobili nič. Ešte schválili návrh zákona, ktorý zabránil tomu, aby sme tie envirofondy mohli čerpať.
Vy sa pýtate, že aké ohrozenie ekonomického charakteru. To, že teda vám nezáleží na ľudských životoch, to už nechajme bokom, vy ste, samozrejme, citliví iba na také veci ako napríklad, máme tam jeden projekt teraz, dámy a páni, viete, ako znie ten projekt? Rehabilitácia bocianov. (Smiech.) Rehabilitáciu bocianov najnovšie si vymysleli, samozrejme, že vám to nepodpíšem (reakcie z pléna), a samozrejme, že to nepodpíšem, áno, aj vám, aj vám, môžme si pozrieť, pán Štefunko, aj vám. Nepodpíšem, nič takéto veci nepodpíšem. Môžte si to dať za Progresívne Slovensko, ako chcete, ste sa tam všade natlačili do týchto vecí, všade.
A pokiaľ ide o otázku, pokiaľ ide o otázku, že či máme sa starať o zdravie občanov, ja si myslím, že to je priorita ministrov vlády Slovenskej republiky. Ak vám sú ukradnutí, nevadí, najlepšie, keď mudrujete niekde z Bruselu ako vaši poslanci a, takže toto berte od nás, toto nás odlišuje. Vám je to, tu pozrite, táto pani sa smeje dokonca, keď hovoríme o zdraví občanov Slovenskej republiky. Vie veľmi dobre, pozrite s kamerami, zoberte si ju, jej to je na smiech, že 20-tisíc ľudí tu zomiera.
A teraz sa bavme, kde sú tie ekonomické. Lebo rozumiete teda číslam, životy sú vám ukradnuté, tak číslam. Problém je, hospodársky to treba riešiť preto, pretože ja som sa to tu snažil vysvetliť, ak čerpáme eurofondy a zároveň dáte do zákona, že prikážete vlastníkom, aby zobrali svoju finančnú zodpovednosť za skládky, ktoré nespôsobili za environmentálne záťaže, ak toto urobíme, tak my máme dnes situáciu, že Európska únia nám môže zastaviť čerpanie eurofondov. Pretože my dnes žiadame Európsku úniu, aby nám preplácala niečo, čo zo zákona, zo zákona aspoň formálne na papieri majú platiť ľudia. Tak potom treba povedať, že nemáme najmenší záujem o to, aby sme čerpali enviro... eurofondy, že chcete teda, aby čo najdlhšie tu tie skládky špinavé tu boli, tie toxické záťaže, zrejme len chcete sa chodiť len fotiť k tým sudom na ďalších 10-20 rokov. Ale nehnevajte sa, ja som rád, že poslanci vládnej koalície sú nastavení tak, že nechcú, aby tu ľudia zbytočne týmto toxickým skládkam, týmto toxickým environmentálnym záťažiam boli vystavení, berte to ako realitu a pokiaľ ide o ekonomické hrozby, ktoré z toho vyplývajú, tak už keď vám nestačí to, že dnes nám môžu byť kedykoľvek zastavené eurofondy z pohľadu čerpania, pretože tá schéma dnes je nastavená podvodne, nemôžete na tú istú vec v teoretickej rovine čerpať z dvoch zdrojov.
Takže všetkých ostatných prosím, aby ste podporili tento návrh zákona, úplne sa stotožňujem s prezidentskou kanceláriou, ktorá nebude tiež, myslím si, proti tomu, pretože ony sami napadli ten pôvodný návrh zákona na Ústavnom súde. Takže myslím si, poďme riešiť reálne veci, ja nič nemám proti rehabilitácii bocianov, ale začnime najskôr ľuďmi a keď budeme mať na Slovensku všade krásne zelené prostredie, čisté vody, odkanalizované obce, budeme mať čistú vodu, tak potom riešme aj, aj motýle, riešme čokoľvek, myslím si, že včera som dostal tú tabuľku, 75 miliónov išlo na takéto podobné projekty. Myslím si, že ak to pôjde do ochrany životného prostredia, z ktorého niečo budú mať aj ľudia, nebude to vôbec zlé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, robím to prvýkrát, tak prosím.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť materiálny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Úvodom si dovoľujem poznamenať, že vláda Slovenskej republiky rozhodla o predložení materiálu v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu potreby plnenia jedného zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z investičnej zmluvy schválenej v roku 2022, týkajúcej sa výstavby nového závodu Volvo na východnom Slovensku. Na doplnenie si dovoľujem uviesť, že v investičnej zmluve vládou Slovenskej republiky schválenej v anglickom znení sa uvádza, že: „Slovensko deklaruje svoj zámer uľahčiť poskytovateľom leteckých dopravných služieb v rámci platných právnych predpisov zavedenie pravidelných a priamych letov Göteborg – Košice ako novej trasy odo dňa začatia výstavby v danej lokalite.“ Keďže v súvis... v súčasnosti prebiehajú procesy na získanie príslušných povolení a súhlasov potrebných k výstavbe uvedeného závodu, možno predpokladať, že k začiatku jeho výstavby dôjde v najbližšom období a z tohto dôvodu je potrebné čo najskôr riešiť záväzok vo vzťahu k leteckému spojeniu Göteborg – Košice. Taktiež si Vás dovoľujem informovať, že zástupcovia spoločnosti Volvo sa na každom pracovnom stretnutí so zástupcami Ministerstva dopravy Slovenskej republiky pýtajú, v akom štádiu je riešenie tejto otázky, keďže z ich pohľadu je to jedna z dôležitých podmienok realizácie tejto veľkej investície na východnom Slovensku.
Na lepšie posúdenie predkladaného materiálu mi dovoľte uviesť niekoľko dôležitých informácií.
Za jeden zo spôsobov, ako môže štát prispieť k uľahčeniu zavedenia pravidelného priameho leteckého spojenia, možno považovať napríklad poskytnutie príspevku ako motivačného nástroja pre leteckých dopravcov začať prevádzkovať takéto letecké spojenie. Ako som uviedol, príspevok ako motivačný nástroj by sa poskytoval leteckým dopravcom a nie prevádzkovateľom letísk. Je to z dôvodu, že oblasť leteckej dopravy je plne liberalizovaná a poskytnutie verejných prostriedkov musí byť v súlade s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. Podľa usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti platí, že pomoc na začatie činnosti pre leteckého dopravcu môže pokryť až 50 % letiskových poplatkov týkajúcich sa trasy počas maximálnej doby troch rokov. Oprávnené náklady sú letiskové poplatky, ktoré vznikli v súvislosti s trasou.
K otázke financovia si dovoľujem uviesť, že v čase prípravy materiálu a jeho schválenia vládou Slovenskej republiky neboli známe nové východiská pre štátny rozpočet 2024 a vychádzalo sa z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, tlač 18. Z tohto dôvodu v doložke vybraných vplyvov je v príslušnej analýze uvedené, že výška verejných prostriedkov bude predmetom rokovaní medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné roky.
Verím, že poskytnutím uvedených informácií som zodpovedal základné otázky vo vzťahu k predkladanému materiálu, dovoľujem si Vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého návrhu na skrátenie legislatívneho konania a o jeho schválenie v prvom čítaní. Chcem povedať, že medzitým ten dopad bol vykalkulovaný na maximálne na 1,2 mil. eur na to obdobie.
Ďakujem Vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal skrátené legislatívne konanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 44 z 21. novembra 2023 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odpadoch, odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 55, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 3. schôdzi dňa 6. decembra 2023. Uznesením č. 4 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvoriť rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme s cieľom posunúť lehotu na uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a občianskeho preukazu s čipom a tiež s cieľom riešiť problematiku prístupu zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky.
Keďže značná časť obyvateľov Slovenskej republiky, sa ospravedlňujem, som utekala (rečníčka je zadýchaná), nemá občiansky preukaz s čipom, nebude mať od 1. januára 2024 možnosť uzatvoriť dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pri výkone zdravotníckeho povolania budú mať zdravotnícki pracovníci značne obmedzený prístup k elektronickým zdravotným záznamom občanov.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážená pani ministerka, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 94 z 1. decembra 2013 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 85, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh na skrátené legislatívne konanie. Výbor svojím uznesením č. 11 zo dňa 6. decembra 2023 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a doručil Národnej, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 o národnom zdravotnom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 85.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.