6. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blcháč, ďakujem za vaše vystúpenie a pripomienku, chcem len zopakovať a pripomenúť, že som vystúpil za klub KDH. To znamená, že my sme si dali prácu, niekoľkodňovú, desiatky hodín, aby sme študovali návrhy zákonov, ktoré idú do skráteného legislatívneho konania, nevystúpil som sám za seba, nie som ohraničený teda ako rečník za klub iba svojou vlastnou kompetenciou a uviedol som iba ilustratívne príklady. Práveže som pristúpil na kompromis, ohraničil som dobrovoľne svoj príspevok na 10 minút, aby sme zbytočne nezdržiavali priebeh schôdze a nechcel som vystupovať ku skráteným legislatívnym konaniam 10-krát. A taktiež som nekomentoval každý jeden zákon, pretože som vyjadril podstatu. To znamená, kedy a ako naložiť s SLK a aký je postoj klubu KDH k tomuto procesu a zároveň, ako chceme fungovať v parlamente a čo je cieľ, ktorý by mal spájať všetkých poslancov v tejto snemovni. Ďakujem. (Potlesk.)

Dobre, ďakujem pekne. Vážení kolegovia, na úvod, ocitám sa tu druhýkrát na opačnej strane barikády alebo aspoň voči opozícii, takže teším sa na spoluprácu. Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na skrátenie legislatívneho kona... na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov, veľkých vnútroštátnych skupín. Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z potreby získania dodatočných finančných prostriedkov na účely zabezpečenia príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Vláda tak nebude nútená využívať iné spôsoby financovania verejných výdavkov, napríklad vo forme využívania úverových prostriedkov. Naliehavosť prijatia návrhu vyplýva z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie návrhu a z nutnosti prijať legislatívny náv... rámec v súvislosti so smernicou Európskej únie najneskôr do 31. 12. 2023. Vplyv na rozpočet verejnej správy do príjmov nám vyjde 48,5 mil. eur na každý rok a vo výdavkoch je to 455-tisíc za rok 2024.
Chcem upozorniť ešte na záver, že tento návrh súvisí s harmonizáciou minimálnej dane z príjmu právnických osôb, ktorý prijala Európska únia a Európska komisia a sme ho povinní aplikovať od 1. januára 2024, to je na objasnenie. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 99 z 5. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 94, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 4. schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 16, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 95, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Dobre, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no týmto skráteným legislatívnym konaním začína daňový parný valec, ktorým chce koalícia dodatočne zdaniť všetko, čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činných, ale aj fyzické osoby, v tomto prípade teda sa bavíme o veľkých firmách. No a zdôvodnenie samotného skráteného legislatívneho konania je, že hrozia značné hospodárske škody, preto je dôležité okamžite nastaviť potrebné opatrenia, to citujem z dôvodovej správy. No toto je povolebná, nová povolebná absurdná realita. Tak štátu hrozia hospodárske škody, ak firmy, ľudia a živnostníci nebudú zaťažení novými daňami? To ako je fakt zvláštne, hej? Vitajme v ľavicovom svete, pán minister, vitajme v povolebnej arogancii a ignorancii, kde teda tento parný valec bude valcovať všetko.
Ja som teda presvedčený, že podnikateľ alebo občan predsa nemôže štátu spôsobovať hospodárske škody takýmto spôsobom, proste toto zdôvodnenie je, je absolútne neprijateľné a úplne absurdné. Áno, ďalej sa tam píše o teda zlom stave verejných financií. Skutočne tuto rozumiem ťažkému stavu verejných financií, to už teda je bližšie k pravde. Dva a pol roka sme ako SaS-ka vo vláde bojovali proti zvyšovaniu daní, ale aj proti plošnému rozdávaniu, proti nezodpovednému správaniu sa v oblasti verejných financií. Koniec koncov veď toto bol nakoniec po tom dva a pol roku aj dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme, alebo základný dôvod, prečo sme z vlády odišli. No ale keď vláda kritizuje stav verejných financií, ktorý je spôsobený alebo bol spôsobený rastom výdavkov, tak v prvom rade nerozumiem teda, prečo ho nerieši, ten problém, tam, kde vznikol, prečo tu nestojíme, nesedíme a neriešime zákony, ktoré teda budú na strane výdavkov zabezpečovať nejaké šetrenie na výdavkoch štátu, alebo aby sme tu mali zákony, ktoré teda podporia hospodársky rast, zjednodušia situáciu podnikateľov, zlepšia podnikateľské prostredie, čo by teda vedelo priniesť nejaké príjmy na strane príjmovej, nie, namiesto toho proste vláda pokračuje v tom, čo kritizovala koniec koncov aj u predchádzajúcej vlády, v plošnom rozdávaní, v populistických sľuboch, v populistickom rozdávaní a hľadá na to, bohužiaľ, zdroje zasa len od ľudí. Myslím, že tých zákonov tu budeme mať viacej, takže vyjadrím sa potom aj podrobnejšie, teraz skutočne sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dve veci. Ja to vnímam úplne opačne. Hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, ak štát neefektívne vynakladá verejné zdroje. To sa ide diať, takže hospodárske škody hrozia, ale iným spôsobom.
A teda na záver môjho vystúpenia ešte jeden kľúčový dôvod, prečo je predložené skrátené legislatívne konanie zlý postup. V tomto prípade teda firmy, veľké, ktorých sa to týka, nemali možnosť vstúpiť do legislatívneho procesu. Deje sa to a bude sa to diať z dňa na deň, proste nemali možnosť dať svoje pripomienky, nemali možnosť sa teda zapojiť do legislatívneho konania, no a zároveň ešte ďalšia vec, a na to by sme vždy mali myslieť, keď tu pripravujeme pre zákony pre kohokoľvek, o tom tiež budem neskôr viac rozprávať, je, že dať na realizáciu, na zapracovanie tri týždne, alebo možno to bude ešte menej, veď to musí ešte pani prezidentka podpísať, tiež nepovažujem za správny postup, ako prijímať zákony, ktoré majú jasný a zásadný dopad na ekonomiku Slovenska a na každého jedného občana. Vo finále totiž dane neplatia mimozemšťania, vo finále ich platia ľudia a v konečnom dôsledku vždy len a len ľudia.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, takúto smršť skrátených legislatívnych konaní sme tu snáď nemali ani počas pandémie, ani keď začínala vojna na Ukrajine, a treba povedať, že niekedy tie skrátené legislatívne konania opodstatnenie majú a zodpovedajú tomu, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku v podmienkach na skrátenie legislatívneho konania. Ale, ako to už býva, niekedy tie dôvody nie sú a nie sú ani dostatočne zargumentované v návrhu na skrátené legislatívne konanie.
V § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Pán poslanec Grendel tu v minulom bode spomínal pána poslanca Suska, ktorý vždy veľmi dôsledne kritizoval návrhy predchádzajúcej vlády alebo teda vlád v predchádzajúcom období, ktoré prichádzali s tým, aby sa o nejakom návrhu zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní a upozornil na to, že teraz už taký dôsledný nie je a nijako mu neprekáža, ak vláda prichádza s návrhmi na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené. Ja by som tu pána poslanca Grendela doplnil. Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je členom vlády, je ministrom spravodlivosti, takže by mal dohliadať aj na to, aby cez vládu neprechádzali žiadne návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré nie sú dôvodné z hľadiska tých dôvodov, ktoré uvádza zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Tento konkrétny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín argumentuje tým, že údajne hrozia značné hospodárske škody. Zaujímavé je, že tie škody by mali vyplynúť z vysokého deficitu spôsobeného mimoriadnymi výdavkami štátu v uplynulých rokoch v súvislosti s viacerými mimoriadnymi okolnosťami, a to najmä s pandémiou a mimoriadnou situáciou na Ukrajine a s tým spojenou energetickou krízou a vysokou infláciou. V tom návrhu sa píše, že si vláda uvedomuje, že tieto mimoriadne okolnosti si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadajú ďalšie nevyhnutné mimoriadne výdavky na strane štátu a je nutné v čo najkratšom čase prijať súbor konsolidačných opatrení. Vláda ďalej tvrdí, že tieto mimoriadne okolnosti nebolo možné vopred predvídať a pripraviť sa na ne, pričom spôsobili a naďalej spôsobujú významné negatívne dôsledky vo forme zvýšeného deficitu verejných financií. Tak je zaujímavé, že keď súčasné vládne strany boli v opozícii, tak kritizovali predchádzajúce vlády za to, že mali veľké výdavky, pričom veľmi veľká časť tých výdavkov, ktoré boli premietnuté do rozpočtov v minulých rokoch alebo schválených v predchádzajúcom volebnom období, išla práve na vrub pandémie, mimoriadnej situácie na Ukrajine, energetickej krízy a vysokej, vysokej inflácie.
Čiže keď sme v opozícii alebo keď sú súčasné vládne strany v opozícii, tak je to dôvod na kritiku, teraz je to použité ako dôvod na skrátené legislatívne konanie. A tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti sú také, že nebolo možné ich vopred predvídať a pripraviť sa na ne, a bolo nepochybne namieste začiatkom roku 2020 vo vzťahu k pandémii alebo, alebo začiatkom roku 2022 vo vzťahu k vojne na Ukrajine a jej dôsledkom, ale na konci roku 2023 sa tváriť, že sa nebolo možné na tieto mimoriadne okolnosti pripraviť, nezodpovedá realite.
V návrhu sa ďalej uvádza, že bez rýchlej fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu. Otázka je, že či je to fiškálne zodpovedná reakcia, o tom už hovoril kolega Maroš Viskupič a pravdepodobne sa o tom bude skôr hovoriť pri prvom čítaní a pri prerokovaní samotného návrhu zákona a ďalších návrhov zákonov, teda či ide o fiškálne zodpovednú reakciu, ale ja by som tu upozornil práve na to, že sa tu spomína koniec roka 2026 a rokujeme o tom, aby sa tento návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže niečo, čo účinky alebo čo hrozba podľa argumentácie vlády bude problém koncom roku 2026, teda o tri roky, nepočká na to, aby sme riadnym legislatívnym procesom rokovali o tomto návrhu zákona, ale musíme rokovať skráteným legislatívnym procesom a zároveň s ďalšími návrhmi na skrátené legislatívne konanie, kde pri viacerých tiež existuje vážna pochybnosť o tom, či sú naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania.
Fiškálne zodpovedná reakcia by bola, keby sme deficit spôsobený vysokými výdavkami riešili obmedzením výdavkov, nejakých iných výdavkov. Tu sa však navrhuje, a nie len v tomto návrhu, ale aj v ďalších návrhoch, riešiť vysoký deficit zvýšením príjmov, teda že sa viac zoberie od občanov a firiem. A čo je ale ešte zaujímavejšie je, že to riešenie, ktoré má byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, nie je vynútené iba vyššími výdavkami v súvislosti so spomínanými fenoménmi kto, s ktorými tu už nejakú dobu žijeme alebo sme žili, teda s pandémiou, teda neviem, aké dramatické výdavky teraz hrozia štátnym, štátnemu rozpočtu v súvislosti s pandémiou alebo s vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ale ten deficit je hrozivý najmä preto, že sa nielenže neškrtá, že sa neznižujú výdavky, ale preto, že sa tie výdavky idú ešte navyšovať. Že vláda chce schváliť 13. dôchodky, tak, tak výdavky štátneho rozpočtu budú ešte vyššie a to je značná hospodárska škoda, že, že zvýšil by sa deficit v dôsledku zvýšeného plytvania, s ktorým prichádza táto vláda, a aby sme to, aby sme to vyriešili, aby sme odstránili tieto značné hospodárske škody, tak zvýšime dane. Budeme od ľudí brať viac... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte ešte niečo ku skrátenému legislatívnemu, lebo idete k meritu veci, na ktorý budete mať priestor v rámci prvého a druhého čítania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Hovorím o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, že dôvod na skrátené legislatívne konanie by bol, ak by sa znižovali výdavky a ja sa tu opieram o ten návrh, ja neviem, či ste ho čítali, pán podpredseda, ja som ho čítal. V tom návrhu sa napríklad hovorí, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky vyššiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Alebo uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra a investície do vzdelávania. Čiže nie značné hospodárske škody, o ktorých hovorí zákon o rokovacom poriadku, ale to, že vláda si chce vytvoriť ďalšie zdroje, ktoré chce, teda jej rečou finan... flexibilne využiť, ale v skutočnosti chce ďalej plytvať verejnými financiami. To, prečo o tom hovorím, je, že to nie sú dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku na skrátené legislatívne konanie. To, aby mohla vláda rozhodzov... rozhadzovať viac, a preto potrebuje viac peňazí vybrať od občanov, nie je hroziaca značná hospodárska škoda, je to jej politický záujem, ktorý môže presadiť, ak má v parlamente väčšinu, ale mala by ho presadiť legislatívnym postupom, ktorý je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ak by neprišla k tomu, že, že potrebuje to presadiť skráteným legislatívnym konaním, tak by tu ani toto moje vystúpenie dnes nezaznelo. Ale keďže tie dôvody, ktoré sú tam uvedené nezodpovedajú zákonu o skrátenom legi... teda zákonu o rokovacom poriadku, neriešia žiadne značné hospodárske škody, ale naopak, a dokonca je to tam priznané, v samotnom návrhu je priznané, že tam nejde o značné hospodárske škody, aj keď je to tam uvedené, že je, ale z toho textu je zrejmé, že len vláda potrebuje viac peňazí, aby mohla viac plytvať, a to nie je dôvod na to, aby Národná rada schválila skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež pripájam k tej výzve nepredkladať všetky legislatívy hlava-nehlava skráteným legislatívnym konaním bez dôvodu. Ale aby som teda neopakoval tie argumenty, ktoré tu už dnes odzneli, príklad toho, keď budem, keď nebudeme horúcou ihlou teda šiť legislatívu a môžme mať dostatok času, či už vy na ministerstve a my tu v parlamente, tak napríklad si môžme vychytiť takéto logické slučky, ako som si prečítal v dôvodovej správe k tomuto zákonu, teda ten je už v tlači 95, podotýkam, ale je to, je to, je to aj procesná vec, kde sa píše: Návrh zákona má negatívny a pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tak má negatívny, alebo pozitívny? Oboje nemôže mať naraz, tak si to, prosím, opravte a očakávali by sme v prvom čítaní k tlači 95, aby sme tam takéto chyby nemali. Ďakujem.

Ďakujem za tvoje vystúpenie, pán poslanec Dostál. To, čo robí vládna koalícia na tejto schôdzi, naozaj začína pripomínať valec zo Zlatej Idky, pre mladšie generácie pripomínam, že takto sa tituluje spôsob, akým vláda Vladimíra Mečiara prevzala v deväťdesiatych rokoch moc, kedy vtedajší premiér vyhlásil niečo veľmi podobné, čo tu zaznelo neskôr z úst iného politika v pléne Národnej rady v duchu hesla „Vyhraj voľby, môžeš všetko", alebo to, čo povedal Robert Fico pred týmito parlamentnými voľbami o tom, ako vyženú predchádzajúcu garnitúru, že po nich nezostane ani mastný fľak. Tým garantom čistoty legislatívneho procesu by mal byť minister spravodlivosti. Ten minister spravodlivosti, ktorý ešte ako opozičný poslanec každé jedno skrátené legislatívne konanie v minulom volebnom období podrobil veľmi prísnej analýze o tom, či sú alebo nie sú naplnené tie požiadavky, ktoré stanovuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a zrazu je z neho minister spravodlivosti, hovoríme o Borisovi Suskovi, a minister spravodlivosti je ticho. Mlčky sa prizerá tomu, ako je parlament zahltený návrhmi na skrátené legislatívne konania, ktoré sú úplne vágne zdôvodnené. A čo považujem za ešte obzvlášť absurdné v tejto situácii, že vedenie parlamentu sa rozhodlo skrátiť obedné prestávky, predĺžiť rokovania do dvadsiatej hodiny, pričom máme len minimum poslaneckých návrhom na tejto schôdzi a je tu kopec vládnych zák... návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nespĺňajú ani elementárne požiadavky na skrátené legislatívne konania.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kišš, no nechcem tu obhajovať vládu, na to je tu vláda a aj môže sa stať, že návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne stránky, lebo ten návrh zákona obvykle obsahuje viacej bodov a niektoré z tých bodov môžu vo vzťahu k určitým aspektom priniesť príjmy, vo vzťahu k iným aspektom spôsobiť výdavky alebo znížiť príjmy. Čiže áno, stáva sa, že niekedy návrh zákona má aj negatívne, aj pozitívne vplyvy, či už na rozpočet alebo na iné posudzované vplyvy.
Pán poslanec Grendel, áno, ten valec sa rozbieha a nie je to všetko, to, čo sme schválili v programe, ten valec bude pokračovať aj v iných oblastiach, nielen v tých, ktoré sa týkajú daní alebo návrhu zákona, ktoré už sú na programe schôdze, je zrejmé, že tam, že tam budú aj ďalšie návrhy na doplnenie programu, ktoré budú bezprostredne ohrozovať nielen peňaženky občanov, ale fungovanie a existenciu právneho štátu a vymáhania spravodlivosti.
V jednej veci by som ťa však chcel poopraviť, a teda hovoril som o tom aj v rozprave, pán poslanec Susko ako minister spravodlivosti sa nielen ticho prizerá na neodôvodnené skracovanie legislatívneho konania, ktoré v minulom volebnom období tak kritizoval ako opozičný poslanec, ale on na ňom priamo sa zúčastňuje, pretože akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť iba na návrh vlády a pán Susko je ako minister spravodlivosti členom vlády, čiže je tým, ktorý nám to nav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, nebudem naťahovať rozpravu, myslím, že čas je veľmi vzácny, ja len dve vety. Poviem otvorene, tento zákon, myslím, že môžete si niečo kritizovať pri tomto zákone, ten musí platiť od 1. 1. 2024, je to v podstate na základe smernice Európskej komisie, je to nová harmonizovaná daň, čiže neviem, prečo by sme to mali naťahovať. A druhá poznámka, mohla to prijať už predchádzajúca vláda v normálnom konaní a nebol by žiadny, žiadny problém.
Druhá, tretia poznámka, pán Dostál, áno, súhlasím s tým, čo ste hovoril ohľadne, ohľadne pozitívneho, negatívneho vplyvu. Je to priamo na zá... aj v úvodnej reči som o tom hovoril. Jedná sa tu, poviem otvorene, čo sa týka skrátených legislatívnych konaní, tak bola tu desať rokov, desať mesiacov nelegitímna vláda a máme tak málo času, nebudem, neskôr budeme hovoriť aj o ostatných zákonoch, že proste niektoré zákony sa tu musia prijať, a to je proste realita a musíme to vedieť.
A, pán Dostál, za vás, ja si pamätám, vy ste boli tiež ten purista, ako všetko tu musí byť super a na začiatku volebného obdobia, si to pamätám veľmi dobre, jak ste sa ospravedlňovali za skrátené legislatívne konania, ktoré stu tu ako vtedajšia koalícia predkladali a neboli úplne kóšer. Tu chcem povedať pri tomto zákone, ak nebude od 1. 1. 2024, nebudeme mať 48,5 mil. do rozpočtu, to je realita, to sú hospodárske, hospodárske škody. A ešte pripomeniem jednu vec z minulosti, bývalá vláda, keď bola ešte v opozícii, prezentovala, že všetky zákony sa mali prijímať tak, aby boli platné od 1. 1. ďalšieho roku, tak si spomeňte, ktoré boli takto prijaté. Sa to tu rúbalo, ako komu prišlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám na rokovanie návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Dôsledkom nárastu úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorí sa, ktorým sa enormne zvýšili náklady, v súvislosti s náhra... úhradou mesačných splátok úveru na bývanie je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejší vplyv na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže pre domácnosti. Neposkytnutie pomoci v čase vysokej finančnej záťaže na obyvateľov by viedlo k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ústavy a práva na pomoc na zabezpečenie základných životných podmienok podľa čl. 39 ústavy. Z dôvodu neprijatia navrhovaných opatrení by štátu mohli vzniknúť náklady na pomoc so zabezpečením základných potrieb dotknutých osôb, ktoré by naplnili podmienku hrozby značných hospodárskych škôd. Na základe uvedených skutočností je potrebné, aby Národná rada prijala v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.