6. schôdza

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko. Nechce. Spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme rokovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 96.
Prosím pána ministra financií, aby návrh vlády odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 96.)

Ďakujem pekne. Budem sa výlučne baviť o skrátenom legislatívnom konaní, samozrejme, potom ostatné veci potom v riadnych konaniach. Čiže tento návrh, my sme ho nazvali lex konsolidácia, chcel by som ho predložiť Národnej rade na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií, enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Návrh zákona, ktorým sa tieto konsolidačné opatrenia implementuje, je preto potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážení páni poslanci, na základe, na záver mi dovoľte požiadať o prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100 z 5. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 96, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 4. schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 15, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostal prihlášku s troma pánmi poslancami, za klub SaS vystúpi pán poslanec Viskupič a potom páni poslanci Jakab a pán Dostál.
Pán Viskupič, môžte za klub SaS vystúpiť v rámci rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom balíku, aký sme tu nikdy za tridsať rokov nemali. A teda keby aspoň že ozaj, že v štandardnom legislatívnom konaní, že sa môžu všetci dotknutí vyjadriť, pretože teraz sú to, koho si spomeniete, toho sa to týka, ale nie, zasa skrátené legislatívne konanie, z večera do rána, najlepšie ešte aj výbor sa dá z hodiny na hodinu, aby predsa len sa, preboha, nemohlo stať alebo, lebo nejaký zástupca sektora si mohol nájsť čas, pripravil vystúpenie a prišiel teda povedať, že teda takto asi nie, hej? To fakt je veľký, veľký problém. Nechávame, keď už by sme čokoľvek pominuli, tak je to absolútna arogancia voči tým, ktorí tie dane majú platiť, pretože im ich fakt ide vláda vyrábať z večera do rána. No takéto niečo by v žiadnom prípade nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Zasa myslím si, že vystúpi, áno, vystúpi kolega Ondro Dostál, ktorý po tej právnej stránke to povie, ale to je štyridsať strán textu, proste kopa bodov, kopa zmien a kopa vecí, ktoré jednoducho takto, takto by nemali, nemali vznikať.
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pokračujeme v rozprave pán poslanec Jakab a pripraví sa pán poslanec Dostál.

Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pán minister financií, skrátené legislatívne konanie musí spĺňať potrebné náležitosti. Pripomeňme si preto legislatívu a tiež judikatúru ústavného súdu vo veci skráteného legislatívneho konania. Skrátené legislatívne konanie je upravené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 89 ods. 1. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. A odsek 3., v skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa paragrafov, a tak ďalej, sú tam vymenované, nepoužijú. V zmysle judikatúry ústavného súdu musí byť skrátené legislatívne konanie riadne odôvodnené. To znamená, že musí byť uvedený dôvod, na základe ktorého má dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu a teda či môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia hospodárske škody štátu.
Ďalej z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že skrátené legislatívne konanie sa má uplatňovať len výnimočne a len vtedy, ak sú splnené materiálne podmienky uvedené v § 89 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, ako aj tie, ktoré vyplývajú z judikatúry ústavného súdu. K týmto podmienkam patrí existencia mimoriadnych okolností, ktorú treba preukázať v zmysle judikatúry ústavného súdu. Konkrétny dôvod na skrátenie legislatívneho konania, značné hospodárske škody alebo ohrozenie ľudských práv, ktorý musí byť aj náležite špecifikovaný. Príčinná súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou a konkrétnym dôvodom na skrátenie legislatívneho konania a v určitých prípadoch špecifikovaných judikatúrou ústavného súdu, aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Kvôli čomu som to čítal? Je vlastne taký úvod, pretože naozaj v tomto bode sa chcem venovať hlavne skrátenému legislatívnemu konaniu, na základe ktorého tento zákona, ako volá koalícia, lex konsolidácia, podľa mňa je to lex dekonsolidácia, ako tento zákon prišiel do Národnej rady a čo to znamená. Ak ste si tento zákona alebo návrh zákona prečítali, tak má dokopy 38 strán a je tam obrovské množstvo opatrení. Spomeniem možno čl. 4, keď si prečítate, tak na prvú to možno nie je zjavné, ale je tam, ak som spočítal správne, 922 zvýšení poplatkov, ktorým teda bežným ľuďom sa zvýšia poplatky pri, pri činnostiach, ktoré, ktoré bežne robia vo svojom živote, ako jeden konkrétny príklad spomeniem napríklad vydanie ŠPZ-iek. Keď teraz platíte za dve tabuľky ŠPZ-iek 33 eur, tak po novom od apríla budeme platiť 50 eur. A ak chcete tie, kde si píšete vlastný text alebo navrhujete vlastný text, tak namiesto 331 budete platiť 500 eur a namiesto 191, ak si ich objednáte online, budete platiť 400 eur, hej. Čiže o tomto a mnohých iných súvislostiach píše, píše návrh tohto zákona. Taktiež sú tam zvýšenia daní, ktoré sa prenášajú na ľudí, čiže to nie je zákon o konsolidácii, je to zákon o tom, ako tie peniaze prídu do štátneho rozpočtu na úkor peňaženiek ľudí, čo považujem za porušenie predvolebného sľubu, kde vlastne súčasná koalícia, strana SMER hovorila, že to, čo majú ľudia teraz, sa im brať nebude.
S týmto by som chcel spomenúť hlavne pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré je odôvodnené tým, že hrozia značné hospodárske škody, ktoré som citoval podľa § 89, že čo to znamená, tak z politických vyjadrení koaličných predstaviteľov zaznieva, že našli sa peniaze aj na plnohodnotný 13. dôchodok v roku 2024, aj rodičovský dôchodok sa nezruší, tak potom asi nehrozia až také značné hospodárske škody, keď sa v tomto smere zvyšujú výdavky štátu.
Najzávažnejší problém tohto materiálu, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, k tým ostatným veciam sa budem vyjadrovať ešte k rozprave k samotnému zákonu, tak vidím to, čo som vytýkal aj dneska na finančnom výbore, kde ste, pán minister, mali štátnu tajomníčku, a teda že keď si pozriete návrh tohto zákona na strane 38, je to posledný článok, článok 18, ak si dobre pamätám, sekundu, hneď ho vytiahnem. Áno, je to článok 18, kde je napísané: „Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023 okrem čl. II, III, čl. V bodov 1 a 5, čl. VI bodov 1 až 7, 9 a bodu 10 § 52, čl. VII, IX, X, XI, XII a XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čl. I a IV," to sú napríklad tie poplatky, o ktorých som hovoril, tých 922 zvýšených poplatkov, „ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čl. V bodu 6, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025 a čl. VIII bodov 1 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2026."
V skratke, niektoré ustanovenia toho zákona nadobúdajú účinnosť 31. decembra tohto roku, resp. 1. januára 2024, a tie ostatné sú o štyri mesiace, 1. apríla 2024, ďalšie o vyše roka 1. január 2025 a ďalšie o vyše dvoch rokov, čo je február 2026. Preto som aj dotazoval vašu pani štátnu tajomníčku, že či ste si naozaj istý, že toto je v súlade s ústavou a či vám ústavný súd nezruší tento zákon, pretože je jasné, že mnoho článkov z tohto zákona mohlo prejsť aj riadnym legislatívnym procesom a nemusel ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Okrem vecí, ktoré som hovoril predtým, teda že hospodárske škody nehrozia aj prijatými opatreniami na výdavkovej časti, ktorú ste navrhli na budúci rok, tak podľa mňa jednoznačne v týchto bodoch je jasné, že skrátené legislatívne konanie je, je mimo misu a pani štátna tajomníčka na finančnom výbore odovzdala slovo niekomu z ministerstva financií, ospravedlňujem sa, nepamätám si meno, ktorý tento návrh zákona sa snažil obhájiť a povedal, že to súvisí s určitým vykazovaním pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, čo som si teda pozrel, lebo ak sa mýlim, tak som ochotný prijať chybu úplne v pohode, len som si to pozrel a výkazníctvo nič takéto nespomína, a preto ešte raz apelujem aj na ministerstvo financií, aby ste sa dobre pozreli na návrh tohto zákona, pretože mám dôvodné podozrenie, že pri podaní na ústavný súd by takýto návrh zákona neuspel, hlavne teda v článkoch, v ktorých hovoríte, že ich účinnosť plánujete až niekedy o štyri-päť mesiacov, rok a viac ako, ako dva roky.
A preto by som chcel aj poprosiť vlastne ostatných kolegov z opozície, tým, že tento zákon nie je o konsolidácii, je to o konsolidácii, nie sú tam žiadne úsporné opatrenia, je tam skôr zvyšovanie poplatkov, daní, odvodov a neviem, čoho všetkého pre bežných ľudí, aby sme sa v tomto smere nevzdali a prípadne aj sami podporili preskúmanie návrhu zákona ústavným súdom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.