6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že je to veľmi príznačné, že opozícia sa v podstate vyjadruje k zákonu o environmentálnych záťažiach, o skládkach a o bordeli, ktorý tu zanechali nezodpovední. V niečom je to príznačné, keďže tu máme návrh, ktorý tiež by mal skončil na smetisku dejín a nie ísť do parlamentu, ale o tom bude ešte reč inokedy.
Ja chcem reagovať na predrečníčku alebo vystupujúcu pani Remišovú. Sto miliónov metrov kubických znečistenia, a to je len teda vrakunská, vrakunský mrak znečistenia. Mimochodom, 2,5 kilometra, až takto veľký ten mrak je a Žitný ostrov, zásadná, kľúčová zásobáreň pitnej vody, jedna z najväčších, ak nie najväčšia v strednej Európe. A ľudí to trápi. Ľudí trápi to, že kto bude platiť za odstránenie týchto, týchto skládok. O tom je aj tento zákon. A tu treba podotknúť a naozaj oceniť v blahej pamäti Dušana Veliča, ktorý 239 mil. eur, a pani Remišová to povedala, na tom rokovaní v tej deklarácii s Holandským kráľovstvom našli a priniesli a povedali, že už nič nebude brániť a nebránia, nebráni nedostatok finančných prostriedkov tomu, aby sa odstránila táto skládka vo Vrakuni. Takže 239 mil. bola suma, ktorá je potrebná na to, aby sa táto skládka odstránila. To nie sú malé peniaze. Ak toto má štát hradiť zo svojho a nemá si to vymôcť od toho, ktorý za lacno kúpil pozemok nejaký, kde táto skládka je, tak je to škoda, obrovská škoda. A takýto mechanizmus by mal existovať a pán Taraba by nemal tento mechanizmus odstraňovať, ale ho opraviť a sfunkčniť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Remišová, vy ste veľmi správne spomenula Žitný ostrov vo vašej rozprave. Ja ako dnes už končiaci starosta Hviezdoslavova, ktorý, alebo Hviezdoslavova, ktorý je vstupnou bránou na Žitný ostrov, som si špeciálne jednu vec pozrel práve teraz v programovom vyhlásení vlády a v tom 88-stranovom vyhlásení programovom, hádajte, prosím vás, pani poslanci vládnej koalície, koľkokrát tam slovo Žitný ostrov spomínate. Skúste schválne povedať číslo. Tak je to naše národné bohatstvo, jediné svojho druhu v rámci strednej Európy, tak predpokladám, aj vy určite predpokladáte, že ste sa mu náležite venovali. Skúste naozaj porozmýšľať a povedať. Ja vám pomôžem, spomínate ho tam nulakrát. Nulakrát Žitný ostrov v 90-stranovom PVV. Preto vás prosím, aspoň majme k sebe takú elementárnu úctu a netvárme sa tu, že vám na tom životnom prostredí aspoň trochu záleží. Vy sa to nesnažíte dokonca ani len predstierať, ani len predstierať. Je to naozaj neuveriteľné!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
My sme rozporovali vlastne skrátené legislatívne konanie a bez toho, aby sme sa mohli zapojiť do diskusie a odpovedať pánovi ministrovi Tarabovi, keď nás označil za odľud, že niečo také akútne rozporujeme. Tak ja len chcem teda pripomenúť a ďakujem pani poslankyne Remišovej, že to spomenula, pretože skládka vo Vrakuni začala vznikať v polovici 60. rokov, hej, a teraz zrazu akútne rýchlo to potrebujeme vyriešiť. A keď sa vrátime späť, tak Robert Fico I, II, III mali koľko rokov času na to, aby začali riešiť tie envirozáťaže? Ale to nie je len o Žitnom ostrove, ktorý je teda naším národným klenotom, hej, tak sa tým hrdíme, že máme toľko krásnej pitnej úžasnej vody, a potom si dáte do toho vlastne opozitum, že tu máme Istrochem, máme tu, máme tu Vrakuňu, et cetera, et cetera.
Ale tento týždeň sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme brali na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2022. Prečo to spomínam? Zraniteľné oblasti, to sú tie oblasti, ktoré sú najviac kontaminované podzemnými a povrchovými vodami a kontamináciou dusičnanov, hej. To vieme, ako vzniká, z intenzívneho poľnohospodárstva, tak 30 % obcí a 64 % poľnohospodárskych pôd je zraniteľných na Slovensku. Celý Žitný ostrov, keď si pozriete tu mapu, je tam taký malý ostrovček pozitívnej deviácie, ale celý Žitný ostrov je, je v zraniteľných územiach. O tomto všetkom sa vie. Vie sa aj o skládke vo Vrakuni od 60., 80. rokov. Vie sa o tomto znečistení, tak ja sa teda pýtam, že kde bola, kde boli vlády Roberta Fica doteraz, keď mali dostatok priestoru na riešenie.
A čo chcem ešte povedať, keď mám čas, tak to už asi nestihnem. Ja oceňujem to, že rozpráva vláda Roberta Fica o tom, čo všetko chce spraviť. Ale my nepotrebujeme, čo chce spraviť počuť, my potrebujeme vedieť, ako konkrétne to chce spraviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali.
Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje.
Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem oceniť vystúpenie Veroniky Remišovej aj mojich kolegov, ktorí ostali v pléne napriek tomu, že je piatok, že je poobede, a zaujíma ich táto téma, že chcú diskutovať. Len, bohužiaľ, vidím, že kolegovia z koalície veľmi nemajú záujem. Vidím, že nejakí dvaja sú tam, no, tuná ešte obs... sedia pri pánovi Kmecovi, že by tu nemusel sedieť sám a nemusel by diskutovať s nami, odpovedať na otázky, čo by, čo by bolo fér, aby keď už tu prináša nejaký návrh, tak mohol by na to odpovedať. Ale ja by som možno poprosil aj pani spravodajkyňu Zuzanu Matejíčkovú, aby nám odpovedala na tieto otázky, lebo však tiež je vládna poslankyňa.
Mnoho podnetov tu zaznelo, mnoho otázok a my tomu nerozumieme, prečo týmto zákonom v skrátenom konaní tak rýchlo treba pomáhať oligarchom, tak rýchlo treba pomáhať ľuďom, ktorí majú obrovské pozemky, kde sú záťaže environmentálne, vieme o tom veľmi dobre, spomínajú to moji kolegovia. Napríklad taký Istrochem, ktorý vlastní pán Babiš. A teraz my všetci daňoví poplatníci sa máme skladať na to, aby sme pánovi Babišovi vyšli v ústrety a odstránili tú environmentálnu záťaž. Pritom vieme, že na Slovensku je množstvo skládok, s ktorými sa boria obce, mestá, samosprávy. Ja som z východu, môžem hovoriť o skládke v Starej Ľubovni, Spišskej Belej, v Žakovciach a tam potrebujeme tie peniaze na to, aby sme odstraňovali tú záťaž. Tam potrebujeme, aby štát pomáhal, a nie bohatým oligarchom, ktorí len na to čakajú.
Takže chcel by som vás poprosiť, ja viem, že môžete sedieť, môžete byť ticho, môžete nás ignorovať, ale keď chcete diskutovať, keď prednášate nejaké zákony v Národnej rade, tak nám, prosím vás, odpovedajte. Chceme počuť odpovede na naše otázky. Alebo keď hovoríte o novej kultúre, tak snáď by ste nám mohli slušne, fakticky odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani Remišová, za váš príspevok aj za to, že ste sa dotkli tej témy Vrakune. Som pred vami hovorila, že ja som tam teda tiež nejaký čas žila a je to naozaj katastrofálna situácia pre miestnych ľudí, ktorí tam majú domy a záhrady.
Ale teda vo vašom vystúpení ma zaujala tá časť, kde ste poukazovali na tie biznisy a kšeftárenie a ten nie práve najpriaznivejší prístup tejto vládnej koalície k ochrane životného prostredia. A ja sa tak zamýšľam, že máme tu tieto skrátené legislatívne konania, nielen k tomuto zákonu a o envirozáťažiach, ale však celý tento škandalózny postup, ktorý sa týka rušenia ÚŠP a rozrieďovania ochrany oznamovateľov. A my predsa všetci dobre vieme, že najmä teda pri veciach, ktoré sa týkajú nie veľmi čestných konaní pri ochrane životného prostredia alebo skôr pri porušovaní ochrany životného prostredia, je tá ochrana oznamovateľov extrémne dôležitá, pretože sú tam mnohí čestní úradníci, úradníčky, policajti, policajtky, inšpektori a podobne, ktorým tiež veľmi záleží na tom, aby to naše životné prostredie bolo chránené, čisté, aby sa tam nediali tie envirozáťaže a podobne. Ale teraz, keď vidia, čo chystá táto vláda, ako ide buldozérom a rozrieďuje tú ochranu oznamovateľov, tak si povedia, že za tie spôsobené problémy im to v skutočnosti nestojí.
Čiže ja by som inak vyzvala aj poslancov a poslankyne vládnej koalície, aby si potom nabudúce, keď budú odôvodňovať tie skrátené legislatívne konania, zachovali tú česť a povedali nám otvorene, že na koho prospech vlastne tie skrátené legislatívne konania sú a na koho budú mať v skutočnosti pozitívne dopady, lebo Slovensko a jeho občania to nie sú.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ak dovolíte, kolegovia, ďakujem za všetky faktické pripomienky a ak dovolíte, tak zareagujem na tú poslednú pripomienku pani poslankyne Števulovej. Ona hovorila o chránených oznamovateľoch korupcie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. A v tom má absolútnu pravdu. Ja sama som riešila jeden, ešte v opozícii, mimoriadne komplikovaný prípad, ktorý sa posúval vďaka jednej statočnej osobe na inšpekcii životného prostredia, ktorá svoj vlastný život, vlastnú, až, by som povedala, zdravie zasadzovala za skládku na Vlčích horách, ktorú, dovolím si povedať, vlastnili hrubokrkí gauneri, ktorí jej chodili na úrad sa vyhrážať. Oni prišli, postavili sa jej tam, doslova jej povedali, že či vie, ako dopadne, a napriek tomu ona sa snažila, snažila upozorňovať na tieto environmentálne škody, ktoré táto skládka vtedy spôsobovala.
Takže áno, téma životného prostredia, ochrany životného prostredia, environmentálnych záťaží a ochrany oznamovateľov korupcie je veľmi úzko prepojená. Ak chceme, aby sa medzi nami našli statoční ľudia, ktorí sa nebudú báť oznámiť korupciu, ktorí sa aj v štátnych inštitúciách nebudú báť bojovať proti hrubokrkým doslova mafiánom, tak nemôžeme takýmto spôsobom vykastrovať a ničiť zákon o oznamovateľoch korupcie. Je to hanebné a táto vládna koalícia je... skrátka idete ako valec, ale idete proti Slovensku, idete proti našej budúcnosti.
Takže ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Ďakujem. (Potlesk.)

216.
A to sa mi hneď spustil čas? Dobre.
Máme celkom závažný zákon na stole a si zaslúžil aj takto vlastne vynútene ešte väčšiu pozornosť, čo je dobré. Ja by som to chcel nakoľajiť naspäť teda k tej vecnej rovine, lebo trošku, mierne sme odbočili k environmentálnym záťažiam už konkrétneho typu, ale tento návrh zákona všeobecne pojednáva o environmentálnych záťažiach, ale konkrétne ešte o mechanizme, ktorý bol do tohoto zákonu vložený, konkrétne to je ten § 9a, 9b. A tá predmetná novela zaviedla nový mechanizmus ešte v minulosti, teda v roku 2021 s účinnosťou od 1. 6. 2022, lebo tú chce minister vypustiť, zaviedla mechanizmus vymáhania verejných finančných prostriedkov použitých na sanáciu environmentálnej záťaže nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom alebo správcom nie je štát, hej? Čiže tých, ktorý, ktoré vlastnia súkromné osoby alebo nejaké podnikateľské subjekty. To je dosť dôležité si uvedomiť. Tento mechanizmus by mal v tej finančnej rovine pôsobiť tak, že by mal vynútiť finančnú náhradu, ktorá sa požaduje. Čiže štát má povinnosť, povinnosť vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, alebo teda sa, áno, na ktorej sa nachádza, sa zriadi na tejto nehnuteľnosti záložné právo na 30 rokov, a to buď dobrovoľne, alebo ex offo. Čiže toto je merito veci.
A pán Taraba má taký krásny príklad. Pán minister hovorí v podstate, a tam treba povedať, že má to svoju logiku, kde treba premýšľať hlbšie. On hovorí, že no a čo teraz tí, ktorí túto, tento pozemok s environmentálnou záťažou zdedili alebo k nemu prišli nejakým spôsobom právnym, legálnym a teraz by štát im zriadil to záložné právo alebo vymáhal od nich to, keď tú záťaž odstráni. Čo takí dediči, ktorí zdedia chatu alebo dom v lese, kde je táto environmentálna záťaž a zrazu budú musieť ešte dodatočné náklady s tým mať, je to spravodlivé?
No táto vecná logika je, samozrejme, na diskusiu a vie sa s ňou vysporiadať zákon aj inak, ako to navrhuje ministerstvo. Ministerstvo navrhuje to riešenie tak, že úplne vypustíme tento mechanizmus zo zákona. A to tiež nie je dobré riešenie. To vôbec nie je dobré riešenie, pretože častokrát títo majitelia pôdy alebo nehnuteľností, ktoré sú spojené s environmentálnou záťažou, k nim prišli od ľudí, ktorí mali v zmluve, v kúpnej, v nadobúdacej zmluve povinnosť odstrániť túto environmentálnu záťaž a k tomu dostali primeranú zľavu. Čiže napríklad ak ste nadobudli pozemok, väčší pozemok napríklad v Bratislave, o ktorom sme sa tu bavili, a jeho cena mohla byť, skúsme si povedať preto, aby sa nám ľahšie počítalo, bola jedno euro za meter štvorcový, tak ste napríklad, ak to bolo 500 metrov štvorcových, za to mohli zaplatiť v minulosti, teraz nebudem v slovenských korunách hovoriť, ale v eurách, aby sa nám to ľahšie rozumelo, 500 euro. Ak ste nadobudli takýto päťstometrový pozemok v centre Bratislavy alebo v lukratívnej časti, tak zhruba toľkoto ste vtedy, prepočítané na eurá, do toho mohli investovať, ale mali ste povinnosť v zmluve odstrániť environmentálnu záťaž.
Teraz si predstavme, že tento mechanizmus akoby sa zrazu stratil zo zákona, on tam nebol, on sa tam vložil práve kvôli tomu, aby štát pri tých 1,6 až dvoch miliardách, ktoré potrebuje k odstraňovaniu záťaží, si mohol vynútiť kompenzáciu, tak sa to vložilo do zákona a vznikol s tým problém, na ktorý, však to už sme spomínali, prezidentka to podala na Ústavný súd, ale predstavme si, že by to tam vôbec nebolo. Čiže ináč povedané, v tomto nezaujímavom pozemku s environmentálnou záťažou v zaujímavej časti Bratislavy by štát zaplatil napríklad za 360 miliónov, ako sa hovorí, v Istrocheme napríklad taký náklad by bol, keby sa odstránila táto záťaž, tak 360 miliónov by išlo z jedného vrecka štátu preč, do toho prvého by neprišlo nič, lebo by si to nemohol vynútiť, a teraz 500 metrov štvorcových, ktoré tam napríklad mohol ten vlastník dôjsť k nim za 500 euro, by sa zrazu mohlo zhodnotiť, až 4-tisíc euro za meter štvorcový by stál ten pozemok. Také sú súčasné ceny v Bratislave, pokiaľ chcete robiť development.
A teraz si predstavte, dobre, započítajme nejakú nezastavanú časť, ktorá musí prislúchať k tomuto developmentu, tak nehovorme o 500, ale 700 metrov štvorcových krát 4-tisíc euro za meter krát desať poschodí, čo neni ani vysoká budova v Bratislave, 28 miliónov, priatelia, aby ste mohli vyťažiť z toho, že ste nadobudli pozemok v hodnote 500 eur. Čiže 500 eur na jednej strane, 28 miliónov na druhej strane.
Tak a my chceme hlasovať, respektíve vládna koalícia a jej poslanci chcú hlasovať za to, aby takýto mechanizmus v zákone nebol a len sa vypustil? Čiže naozaj chceme nechať developerom možnosť, aby im štát zaplatil odstránenie prekážky, aby sa ich pozemky stali zaujímavé a zároveň aby si štát nemohol aspoň do výšky toho, čo je primerané odstráneniu nákladu, teda odstráneniu toho, tej záťaže, to, čo je primerané, aby si mohol štát zobrať späť?
Máme tu jeden problém, priatelia, a ten problém spočíva v eurofondoch, pretože nemôže dôjsť k duplicite. Pokiaľ štát zaplatí z eurofondov odstránenie tejto záťaže, tak vtedy by si už nemal, by nemalo dôjsť k tomu, že si vynúti tento, respektíve v tom je ten problém ústavný, ktorý sa rieši, že by si to štát zobral do envirofondu späť, tie peniaze od toho vlastníka, by si to vynútil. No ale Ústavný súd ešte v tomto nerozhodol, a preto ja podporujem návrh pani Remišovej, ja by som ho sám navrhol a dal by som ten návrh procedurálny na späťvzatie tohto návrhu zákona na dopracovanie alebo na počkanie si toho, že ako sa s týmto Ústavný súd vysporiada, nech teda rozhodne a nech sa ukáže, že čo je teda to poctivé a dobré riešenie. Alebo mohlo si ministerstvo dať väčšiu prácu a vyčistiť podľa pripomienok prezidentky a mohli sme dneska nehovoriť o tom, že sa vypustí tento mechanizmus, ale že sa opraví, tak ako to bolo inak pôvodne dohodnuté, pretože pani prezidentka, keď to predchádzajúca garnitúra vložila do zákona, tak sa dohodla, že počká chvíľku, kým sa to opraví. Boli dôvody, pre ktoré k tomu nedošlo, a dnes to môžeme riešiť, ale rieši sa to tak, že sa ide poruke developerom a privatizérom, ktorí tieto pozemky majú, a štát im ich ide v podstate zaplatiť, ich zhodnotenie, čo je nepriama štátna pomoc a toto nepovažujem za primerané.
Treba tu povedať ešte jednu zásadnú vec, a to to, že na Slovensku je celkom malé povedomie o tom, že máme veľmi vzácne bohatstvo vo vodách. Keď si pozriete to, že čo sú naše najväčšie nedostatky v ochrane prírody alebo v environmentálnych politikách, v ktorých nás najviac tlačí topánka, tak by ste prišli na to, že tá topánka nás najviac tlačí tam, kde sa hovorí o spracovaní odpadov, o kvalite ovzdušia, ubúdajú nám lesy. A tá najlepšia, tá najlepšia, ten najlepší ukazovateľ, to naše najväčšie bohatstvo je v ochrane vôd. Alebo nie v ochrane, ale v tom, že ich máme obrovský, obrovské zásoby vôd, konkrétne sa odčerpávajú len štyri percentá toho v pomere k tomu, aké zásoby máme, a k tomu, čo potrebujeme, len štyri percentá spotrebovávame, odoberáme z toho, z tej zásobárne, ktorú máme k dispozícii. A teraz si predstavte, že, teraz si predstavte, že tie skládky, ako sa už tu jedna spomenula, konkrétne tá vrakunská, obrovsky znečisťuje zásoby pitnej vody, pretože Žitný ostrov je, Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. A predstavte si, že by tam bol nejaký zaujímavý a bohatý developer, ktorý by stále vlastnil tento pozemok alebo by k tým pozemkom prišiel, a my by sme si to museli hradiť sami a on by nebol ochotný, teda by nebol ochotný odstrániť túto environmentálnu záťaž.
Treba povedať, že takýto, že takýto zákon potrebujeme a treba ho opraviť, nie vypustiť a tie naše vody treba chrániť. Treba ich chrániť o to viac, keďže budeme čeliť a čelíme vysychaniu a nedostatku pitnej vody ako takému. A Slovensko v tomto svojom najväčšom bohatstve alebo jednom z najväčších bohatstiev musí podniknú lepšie kroky, ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Poslanec pokračoval v rozprávaní bez zapnutého mikrofónu.)

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán poslanec Krátky chcel krátko hovoriť aj o histórii tejto problematiky, a preto by som si dovolil doplniť k tomu, čo povedal, že riešenie vlastne týchto environmentálnych záťaží sa dostalo do pozornosti najmä v 90. rokoch v súvislosti s ich odstraňovaním na územiach s pobytom vojsk bývalej sovietskej armády. A na portáli enviroportal.sk sa o tom môžete dočítať veľmi užitočné informácie, napríklad o tom, že problematika starých environmentálnych záťaží bola aj predmetom procesu veľkej privatizácie, kedy bola zakotvená povinnosť vyhodnocovať záväzky podniku z hľadiska životného prostredia a v prípade zisteného znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí. Avšak čo je problém, ako to vzniklo, uplatňovanie tejto povinnosti v zmysle vtedajšieho zákona 92/1991 nebolo vyhovujúco riešené a nevytvorilo dostatočný predpoklad zistenia spoľahlivých údajov o stave životného prostredia v období zmeny týchto vlastníckych vzťahov zo štátu na vlastníctvo iných osôb, preto je aj ten problém, o ktorom dnes hovoríme, že nebol zohľadnený environmentálny dlh pri uzatváraní jednotlivých zmlúv.
Potom v roku 2003 pristúpilo ministerstvo životného prostredia k tvorbe návrhu zákona o environmentálnych záťažiach súvisiacich s vykonávacími predpismi a metodickými postupmi, ale o tom asi budeme hovoriť prípadne v druhom čítaní a k tomuto návrhu zákona predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože je to na širšiu odbornú debatu a, žiaľ, už mám len 9 sekúnd, takže to je málo času na to, aby som objasnil všetky súvislosti, ktoré s tými pozmeňujúcimi návrhmi súvisia.

Ďakujem veľmi pekne pánovi predrečníkovi, ktorý významne a dôležito upozornil na niekoľko nedostatkov v tomto zákone. A toto je taký ten klasický príklad, keď sa zákony šijú horúcou ihlou, keď ten zákon, ktorý tu máme, ide v skrátenom legislatívnom konaní, vymysleným odôvodnením ako nejaké hospodárske škody a zároveň, ako správne pán rečník upozornil, v podstate ma ísť v ústrety developerom. Toto sú tie momenty, ktoré ukazujú na to, že k tomu neprebehla žiadna odborná debata, že sa neprihliadalo na názory odborníkov, environmentalistov a ľudí, ktorí sa týmito vecami dlhodobo zaoberajú. Zároveň ani nerieši dostatočne financovanie odstraňovania týchto envirozáťaží, aj keď v podstate o tom ako ten zákon má byť.
Čiže chcem vyjadriť podporu a plne súhlasím s návrhom pána Krátkeho, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie, aby sa k nemu vyjadrovali aj odborníci a relevantní ľudia, ktorí majú k tomu čo povedať, aby sa tu nevytvárali takéto precedensy takýchto zákonov, ktoré majú vytvárať veľké zisky developerským firmám.
A ja sa ani nedivím, že s tým prišiel práve pán Taraba, ktorý, ako vieme veľmi dobre, je multifunkčný v prípade podnikateľských aktivít, takže by som sa nedivil ani, keby tam bolo niečo v tom zákulisí a že ten zákon je šitý práve pre niekoho.
Ďakujem.