6. schôdza

Ďakujem pekne.
Veronika, ja ďakujem aj, že si spomenula Dušana Veliča, profesora, ktorý si, myslím našu úctu zaslúži. A ja by som chcel naozaj požiadať pána diplomata dlhoročného Kmeca, aby keď už nemá úctu voči nám, aby aspoň prejavil úctu voči tomuto človeku, ktorý bol náš kolega, mimochodom, a ktorý naozaj bol veľmi zanieteným aktivistom vo vzťahu k ochrane životného prostredia. A teda aby prejavil úctu aspoň voči nemu a odpovedal na tie otázky, keď tu prišiel zastupovať pána ministra Tarabu.
A chcel by som spomenúť popritom aj ďalšieho človeka, ktorý významným spôsobom sa pričinil napríklad aj o tú už spomenutú, odstránenie environmentálnej záťaže na Zemplíne, a to je docent Štibrányi, ktorý naozaj vo svojom voľnom čase napriek mnohým nepriaznivým podmienkam pôsobil aj so svojimi študentami na východnom Slovensku dlhé obdobie. Skúmal, robil rôzne výskumy práve preto, aby mohli jednotlivé zložky ministerstva vnútra na čele s hasičmi odstrániť po 30 rokoch environmentálnu záťaž, na ktorú sa reálne sťažovali ľudia na východnom Slovensku a pre ktorých ste vy zo SMER-u a HLAS-u napriek tomu, že ste boli dlhé roky pri moci, neurobili absolútne nič a dnes tu arogantným spôsobom absolútne dávate najavo, že vám títo ľudia nič nehovoria, že vám vôbec nezáleží na občanoch Slovenskej republiky ani na odstraňovaní environmentálnych záťaží, že vám ide len o seba a že tu chcete znásilniť nechutným spôsobom spravodlivosť tým, že tu predkladáte zákony v skrátenom legislatívnom konaní, v rozpore so zákonom, v rozpore s rokovacím poriadkom, a vy to veľmi dobre viete. (Potlesk.)

Poslanec Krátky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že je to veľmi príznačné, že opozícia sa v podstate vyjadruje k zákonu o environmentálnych záťažiach, o skládkach a o bordeli, ktorý tu zanechali nezodpovední. V niečom je to príznačné, keďže tu máme návrh, ktorý tiež by mal skončil na smetisku dejín a nie ísť do parlamentu, ale o tom bude ešte reč inokedy.
Ja chcem reagovať na predrečníčku alebo vystupujúcu pani Remišovú. Sto miliónov metrov kubických znečistenia, a to je len teda vrakunská, vrakunský mrak znečistenia. Mimochodom, 2,5 kilometra, až takto veľký ten mrak je a Žitný ostrov, zásadná, kľúčová zásobáreň pitnej vody, jedna z najväčších, ak nie najväčšia v strednej Európe. A ľudí to trápi. Ľudí trápi to, že kto bude platiť za odstránenie týchto, týchto skládok. O tom je aj tento zákon. A tu treba podotknúť a naozaj oceniť v blahej pamäti Dušana Veliča, ktorý 239 mil. eur, a pani Remišová to povedala, na tom rokovaní v tej deklarácii s Holandským kráľovstvom našli a priniesli a povedali, že už nič nebude brániť a nebránia, nebráni nedostatok finančných prostriedkov tomu, aby sa odstránila táto skládka vo Vrakuni. Takže 239 mil. bola suma, ktorá je potrebná na to, aby sa táto skládka odstránila. To nie sú malé peniaze. Ak toto má štát hradiť zo svojho a nemá si to vymôcť od toho, ktorý za lacno kúpil pozemok nejaký, kde táto skládka je, tak je to škoda, obrovská škoda. A takýto mechanizmus by mal existovať a pán Taraba by nemal tento mechanizmus odstraňovať, ale ho opraviť a sfunkčniť. (Potlesk.)

Poslanec Lackovič.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Remišová, vy ste veľmi správne spomenula Žitný ostrov vo vašej rozprave. Ja ako dnes už končiaci starosta Hviezdoslavova, ktorý, alebo Hviezdoslavova, ktorý je vstupnou bránou na Žitný ostrov, som si špeciálne jednu vec pozrel práve teraz v programovom vyhlásení vlády a v tom 88-stranovom vyhlásení programovom, hádajte, prosím vás, pani poslanci vládnej koalície, koľkokrát tam slovo Žitný ostrov spomínate. Skúste schválne povedať číslo. Tak je to naše národné bohatstvo, jediné svojho druhu v rámci strednej Európy, tak predpokladám, aj vy určite predpokladáte, že ste sa mu náležite venovali. Skúste naozaj porozmýšľať a povedať. Ja vám pomôžem, spomínate ho tam nulakrát. Nulakrát Žitný ostrov v 90-stranovom PVV. Preto vás prosím, aspoň majme k sebe takú elementárnu úctu a netvárme sa tu, že vám na tom životnom prostredí aspoň trochu záleží. Vy sa to nesnažíte dokonca ani len predstierať, ani len predstierať. Je to naozaj neuveriteľné!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo.
My sme rozporovali vlastne skrátené legislatívne konanie a bez toho, aby sme sa mohli zapojiť do diskusie a odpovedať pánovi ministrovi Tarabovi, keď nás označil za odľud, že niečo také akútne rozporujeme. Tak ja len chcem teda pripomenúť a ďakujem pani poslankyne Remišovej, že to spomenula, pretože skládka vo Vrakuni začala vznikať v polovici 60. rokov, hej, a teraz zrazu akútne rýchlo to potrebujeme vyriešiť. A keď sa vrátime späť, tak Robert Fico I, II, III mali koľko rokov času na to, aby začali riešiť tie envirozáťaže? Ale to nie je len o Žitnom ostrove, ktorý je teda naším národným klenotom, hej, tak sa tým hrdíme, že máme toľko krásnej pitnej úžasnej vody, a potom si dáte do toho vlastne opozitum, že tu máme Istrochem, máme tu, máme tu Vrakuňu, et cetera, et cetera.
Ale tento týždeň sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme brali na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2022. Prečo to spomínam? Zraniteľné oblasti, to sú tie oblasti, ktoré sú najviac kontaminované podzemnými a povrchovými vodami a kontamináciou dusičnanov, hej. To vieme, ako vzniká, z intenzívneho poľnohospodárstva, tak 30 % obcí a 64 % poľnohospodárskych pôd je zraniteľných na Slovensku. Celý Žitný ostrov, keď si pozriete tu mapu, je tam taký malý ostrovček pozitívnej deviácie, ale celý Žitný ostrov je, je v zraniteľných územiach. O tomto všetkom sa vie. Vie sa aj o skládke vo Vrakuni od 60., 80. rokov. Vie sa o tomto znečistení, tak ja sa teda pýtam, že kde bola, kde boli vlády Roberta Fica doteraz, keď mali dostatok priestoru na riešenie.
A čo chcem ešte povedať, keď mám čas, tak to už asi nestihnem. Ja oceňujem to, že rozpráva vláda Roberta Fica o tom, čo všetko chce spraviť. Ale my nepotrebujeme, čo chce spraviť počuť, my potrebujeme vedieť, ako konkrétne to chce spraviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kleinert. Ježiš a ja sa stále ospravedlňujem. Pani poslankyňa Kleinert teda, naučím sa to. Pán poslanec... pani poslankyňa je tu? Ospravedlňujem sa ešte raz. Ak môžte odznova čas zapnúť.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali.
Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje.
Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Šipoš.