6. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu.
Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor.
A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle.
Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité.
A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy.

Konštatujem, že na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Ako prvý je pán poslanec Štefunko.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Viskupiča.
A, po prvé, dane sú stále schvaľované jednohlasne v Európskej únii, to znamená, že toto nehrozí, veci, čo ste povedali. Druhá vec, bol to globálny konsenzus na úrovni G7, to znamená, že Európska únia nebola jediná v tomto, v tomto kroku. A myslím si, že tá sadzba je taká nízka, že vlastne v skutočnosti nie je nejaká veľká hrozba, že by nastupovala alebo by sa mohla zvýšiť na 20 – 30 %. Takže v tomto by som nestrašil. Ja viem, že ste to, na to len upozornili, aby to bolo preventívne,.
Ale zároveň si myslím, že, v tomto návrhu mne chýba, a to som čakal, že sa spýtate, že koľko my očakávame, že budeme mať príjem z tejto, z tejto implementácie. A to som nezachytil ani teda v materiáli, možno som ho zle čítal, to by som chcel, keby sme sa dozvedeli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Jakab.

Ďakujem. Ak si pamätám, tak to bolo 48,5 mil., pán Štefunko, ale budem reagovať na Mariána Viskupiča.
Marián, prosím ťa, ja som nepochopil to odloženie, pretože smernica hovorí o nejakej implementácii a myslím, že tá implementácia končí na konci tohto roku, a väčšinou keď sa nepodarí implementácia nejakej smernice, tak z toho plynú aj nejaké sankcie. Tak neviem, že či, či sa v tomto úplne rozumieme.
K tomu, že aký to má dopad, tých 48,5 mil., pýtali sme sa aj na finančnom výbore, ako k tomuto číslu prišli. Okrem porovnania s inými krajinami ako napríklad Rakúskom, ktoré si napísalo, že by to malo mať dopad 100 mil., alebo Česká republika, ktorá si napísala dopad, že by to malo mať nejakých 70 mil., ak si dobre pamätám, tak iný argument sme tam vlastne akoby k tomuto nedostali, čiže nevieme, že keď to má byť po novom 15 %, či teraz je to v priemere na úrovni 12,5 % alebo 11 %. K tomuto číslu sme sa nedopátrali, akurát vieme, že sa to týka 1 900 subjektov.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku.
Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, nechcem zdržiavať.
V mnohom ste si už odpovedali sami, čiže čo sa teším (povedané so smiechom). Áno, platí, že stále máme suverénne postoje, čo sa týka vôbec výšky daní. Je to naša originálna kompetencia, ktorú vieme vetovať v rámci Európskej únie a za mňa môžem vám prisľúbiť, že určite nebudem súhlasiť, aby sa menila, menil, menili takéto pravidlá. Je toto, toto je v podstate dohoda, tak ako už bolo povedané.
Ja chcem len upozorniť na jedno, že Európska únia na jednej strane hovorila o, veľa o daňových rajoch v zámorí a rôzne iné, kde sa teda, kde sa dejú rôzne optimalizácie daní, ale musím povedať, že aj v rámci Európskej únie stále máme krajiny, ktoré v podstate pôsobia ako daňové raje, môžem spomenúť Cyprus, Írsko, môžem spomenúť Holandsko. Čiže tieto krajiny v podstate zdaňovali nižšie, nižšími sadzbami, ako bolo týchto 15 %.
Na Slovensku to, čo sa pýtal pán Jakab, je, je prehľad o tom, samozrejme, počíta to IFP, môžte sa (povedané so smiechom), môžte sa u mňa zastaviť, môžem vám to ukázať. Samozrejme, máme prehľad o firmách, ktoré majú rôzne úľavy, kde sa teda s efektívnou sadzbou dane dostávajú pod 15 % na základe rôznych výnimiek, ako je patentbox, ako sú rôzne daňové úľavy. Ak je tá efektívna sadzba nižšia ako, ako 15 % a je to člen tej globálnej skupiny, o ktorej sa hovorí v tomto návrhu zákona, tak bude dodanená do 15 %. A tá suma je tých 48,5 mil., o ktorej sa tu už hovorilo, je vypočítaná IFP a ja si myslím, že tam sú dosť fundovaní odborníci, aby (povedané so smiechom), aby vám vedeli povedať, že či to tak je, alebo to tak nie je.
Takže za mňa toľkoto a k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič, to určite budeme riešiť pri inom zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Jakab, budete mať priestor, už som ukončil rozpravu, čiže už sa nemôžte hlásiť s faktickými, ale pán minister tu ostáva s ďalším bodom, keď, zapamätajte si myšlienku, kľudne môžte vystúpiť v ďalšom bode.
Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 80, výsledky rokovania výborov sú v tlači 80a.
Prosím ministra financií pána Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80.)