6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšia otázka je od pani poslankyni Kosovej, ktorá v tejto chvíli v sále nie je.
Preto prechádzame na otázku č. 12 od pána poslanca Dostála na ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pána Rašiho, ktorého zastupuje pani ministerka zdravotníctva, a tá otázka znie:
"Uvedomujete si, že nič by ekonomickému rozvoju regiónov na východe Slovenska neprospelo tak ako vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO?"
Prosím, pani ministerka.

Vážený pán poslanec, a uvedomujete si, že vstup krajiny, ktorá je vo vojne, do NATO by do vojny zatiahol celú Európu a Spojené štáty, teda aj Slovensko?
Vážený pán poslanec, mali by ste vedieť, že vstup akejkoľvek krajiny z Európskej únie má svoje pravidlá. Tie sú stanovené v Zmluve o Európskej únii a musia ich spĺňať všetky krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie. Na vstup musia splniť určité kritériá. Tieto kritériá, známe tiež ako Kodanské kritériá, boli vytvorené v roku 1993 na stretnutí Európskej rady v Kodani a v roku 1995 boli posilnené na stretnutí Európskej rady v Madride. Patria medzi ne stabilné inštitúcie, ktoré sú zárukou demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovanie ochrany a ochrany menšín, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a silám pôsobiacim na trhu v rámci Európskej únie, schopnosť prevziať povinnosti súvisiace s členstvom vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov EÚ, a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.
Rovnako aj vstup do NATO má svoje pravidlá a jednou z najdôležitejších podmienok je ukončenie bojov, a to netvrdím ja, ale generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Vážený pán poslanec, férový vstup Ukrajiny do medzinárodných inštitúcií za dodržania všetkých kritérií, ktoré majú byť splnené, by mohlo ekonomicky pomôcť východnému Slovensku. Ale na druhej strane buďme féroví a aj Slovensko muselo splniť určité podmienky, aby do týchto inštitúcií bolo prijaté. Keď Ukrajina tieto podmienky splní a uzatvorí prístupové rokovania, budú o jej prijatí rozhodovať parlamenty členských štátov. Ak to bude v tomto volebnom období, môžete vyjadriť svoj slobodný názor hlasovaním. A ja ako minister zodpovedný za regionálny rozvoj budem zatiaľ pomáhať regiónom na celom Slovensku, nielen na východe, napríklad regionálnym príspevkom, výzvami z eurofondov, ktoré vláda, ktorej členom bola aj SaS-ka, radšej prejedla, ako by nimi pomohla regiónom.
Pán poslanec Dostál, strana, na ktorej chrbte ste sa zviezli do parlamentu, mala šancu ukázať, ako sa dajú zmeniť regionálne rozdiely. Namiesto toho si váš predseda s kamarátmi robil výlety za Geissenovcami do Dubaja, dal príkaz vypiť celý bar a takto by som mohol pokračovať. Keď ste mali zahlasovať za čo najskorší termín predčasných volieb, umožnili ste Matovičovi s Hegerom vládnuť ešte mesiace a potom aj vďaka vašej pomoci ste odovzdali vládu progresívnej vláde akože odborníkov, ktorú viedol najnovší líder eurokandidátky Progresívneho Slovenska pán Ódor.
A ešte mám, pán poslanec Dostál, aj ja jednu otázku na vás: Koľko zákonov na podporu regiónov a ľudí, ktorí v nich žijú, ste predložili za tieto roky, čo sedíte v parlamente, vy? (Potlesk.)

S doplňujúcou otázkou pán poslanec Dostál.

Pani ministerka, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra Rašiho, škoda len, že tá odpoveď nebola odpoveďou na moju otázku. Rád by som vás aj pána ministra Rašiho upozornil na to, že hodina otázok slúži na to, aby sa poslanci pýtali členov vlády, nie naopak. A teda tá moja otázka sa týkala, či si pán minister, týkala toho, či si pán minister uvedomuje, aký pozitívny vplyv môže mať integrácia Ukrajiny aj pre Slovensko, špeciálne pre tie prihraničné oblasti. Je to vec, ktorú dlhodobo aj ekonómovia zdôrazňujú, a je mi ľúto, ak z tej odpovede sa môžem domnievať, že člen vlády spochybňuje niečo, čo sa v minulosti preukázalo aj v prípade krajín a regiónov, ktoré zrazu prestali byť na periférii. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na rakúsky Burgenland, ktorý po tom, čo do EÚ vstúpili Slovensko a Maďarsko, prestal byť na okraji Európskej únie a dnes je jeho ekonomický rast v priemere prekračujúci aj rast Rakúska ako celku. A je mi ľúto, že toto si naša vláda neželá aj pre východ našej krajiny, lebo tá odpoveď bola zjavná. Tá bola o tom, že, že Ukrajina musí splniť podmienky. No jasné, že musí splniť podmienky, však toto nikto nespochybňuje.
Čiže ak by tu bol pán minister Raši, tak by som sa ho spýtal, že či teda naozaj som dobre pochopil jeho odpoveď, ale keďže predpokladám, že vy by ste mi odpovedali, že už ste odpovedali, tak vás by som sa chcel spýtať, že aký má podľa vášho názoru význam takáto hodina otázok, kde jedna členka vlády číta odpovede iných členov vlády a nie je schopná odpovedať na doplňujúce otázky. V čom je rozdiel oproti tomu, keby nám to poslali písomne a rovno by sme to zrušili. Lebo ja v tom význam nevidím, ale možno vy mi vysvetlíte, v čom je význam, keď vy čítate odpovede za iných členov vlády. (Potlesk.)

Pani ministerka, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra Rašiho, škoda len, že tá odpoveď nebola odpoveďou na moju otázku. Rád by som vás aj pána ministra Rašiho upozornil na to, že hodina otázok slúži na to, aby sa poslanci pýtali členov vlády, nie naopak. A teda tá moja otázka sa týkala, či si pán minister, týkala toho, či si pán minister uvedomuje, aký pozitívny vplyv môže mať integrácia Ukrajiny aj pre Slovensko, špeciálne pre tie prihraničné oblasti. Je to vec, ktorú dlhodobo aj ekonómovia zdôrazňujú, a je mi ľúto, ak z tej odpovede sa môžem domnievať, že člen vlády spochybňuje niečo, čo sa v minulosti preukázalo aj v prípade krajín a regiónov, ktoré zrazu prestali byť na periférii. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na rakúsky Burgenland, ktorý po tom, čo do EÚ vstúpili Slovensko a Maďarsko, prestal byť na okraji Európskej únie a dnes je jeho ekonomický rast v priemere prekračujúci aj rast Rakúska ako celku. A je mi ľúto, že toto si naša vláda neželá aj pre východ našej krajiny, lebo tá odpoveď bola zjavná. Tá bola o tom, že, že Ukrajina musí splniť podmienky. No jasné, že musí splniť podmienky, však toto nikto nespochybňuje.
Čiže ak by tu bol pán minister Raši, tak by som sa ho spýtal, že či teda naozaj som dobre pochopil jeho odpoveď, ale keďže predpokladám, že vy by ste mi odpovedali, že už ste odpovedali, tak vás by som sa chcel spýtať, že aký má podľa vášho názoru význam takáto hodina otázok, kde jedna členka vlády číta odpovede iných členov vlády a nie je schopná odpovedať na doplňujúce otázky. V čom je rozdiel oproti tomu, keby nám to poslali písomne a rovno by sme to zrušili. Lebo ja v tom význam nevidím, ale možno vy mi vysvetlíte, v čom je význam, keď vy čítate odpovede za iných členov vlády. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pani ministerka.

Ďakujem. Takže sa pýtam, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme v zmysle... (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, takže všeobecný súhlas nie je, predpokladám, že najbližšie hlasovanie môže byť už zajtra, tak potom o tom bude plénum hlasovať. Ďakujem vám veľmi pekne.
A teda ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Števulová. Prosím, máte slovo.

Zastupovanie jednotlivých členov vlády iným členom vlády na hodine otázok je v súlade s rokovacím poriadkom, takže postupujeme asi striktne s rokovacím poriadkom. A ak sa to zmení a bude možnosť zasielať odpovede písomne v prípade neprítomnosti člena vlády, tak takúto možnosť treba odhlasovať Národnou radou Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Prejdime teda na ďalšiu otázku, ktorá je od pána poslanca Šipoša na ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorého zastupuje pani ministerka zdravotníctva, a tá otázka znie:
"Pán minister, v akom štádiu riešenia je štúdia uskutočniteľnosti rýchlostnej cesty na úseku Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – napojenie na hraničný priechod Mníšek nad Popradom/Piwniczna-Zdrój, následne Nowy Sacz – Brzesco? (Ide o prepojenie slovenskej diaľnice D1 s poľskou diaľnicou A4.)"
Pani ministerka.

Vážený pán poslanec, poľská strana nikdy na spoločných rokovaniach neavizovala plány a potrebu budovania rýchlostnej cesty v koridore, v koridore Nowy Sacz – Piwniczna Zdrój. Investuje v tejto trase do existujúcej cesty DK87 a zaoberá sa len otázkou prípadných obchvatov Piwniczna Zdrój.
Úsek Stará Ľubovňa – Mníšek nad Papradnom, cesta I/68 bol riešený v rámci štúdie realizovateľnosti I/68 Mníšek nad Popradom – Prešov z roku 2018 a bol vyhodnotený ako kapacitne postačujúci, nezodpovedá však parametrom cesty I. triedy.
Úsek Stará Ľubovňa – Poprad, cesta I/66 a I/77 bol riešený v rámci štúdie realizovateľnosti I/67, I/66, I/77 Rožňava – Bardejovské kúpele z roku 2019. Predmetná štúdia preukázala potrebu vybudovania obchvatov Veľká Lomnica, Huncovce, Kežmarok a vo výhľade aj Spišská Belá. Zvyšné úseky boli hodnotené ako kapacitne postačujúce aj vo výhľade avšak s potrebou ich rekonštrukcie a realizácie úprav na zvýšenie bezpečnostného štandardu, nakoľko ich stav v niektorých miestach nezodpovedá parametrom cesty I. triedy.
Napriek tomu ministerstvo požiadalo Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., o zabezpečenie vypracovania štúdie realizovateľnosti cestného prepojenia v koridore Poprad – Mníšek nad Popradom, štátna hranica Slovensko/Poľsko, predmetná štúdia realizovateľnosti by mala preveriť potrebu a zdôvodnenie opodstatnenosti výstavby plného profilu alebo polovičného profilu rýchlostnej cesty v uvedenej trase, prípadne jej výsledkom môže byť aj návrh iných riešení tohto cestného prepojenia.
Daná štúdia by mala priniesť aj odpovede k optimalizácií už odhadovaných nákladov a riešení, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich štúdiách, a to či už zmenou trasovania, alebo zjednodušením technického riešenia, menší rozsah investície, zjednodušenie mostov či križovatiek.
Odhadovaný finančný náklad na predmetnú štúdiu 560-tisíc eur. Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, aktualizácia z roku 2023, ktorý vzala vláda Slovenskej republiky na vedomie na svojom rokovaní dňa 12. 6. 2023 uvažuje aj s financovaním v roku 2025.
Chcem vás však ubezpečiť, že ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou správou ciest robia všetky potrebné kroky k tomu, aby boli odstránené všetky problematické miesta na cestách I. triedy. Pri formovaní štátneho rozpočtu a príprave strategických materiálov dlhodobo upozorňujeme na negatívne dôsledky nedostatočne financovanej údržby ciest a nedostatočného objemu financií rozpočtovaných na prípravu a výstavbu, respektíve rekonštrukcie ciest I. triedy a navrhujeme podstatne navýšiť bežné aj kapitálové výdavky, ktoré sú potrebné na zastavenie degradácie cestnej siete, odstránenie havarijných stavov a udržanie cestnej siete v kvalitatívne dostačujúcom prevádzkyschopnom stave. Naším záujmom je zosúladiť plánované riešenia s finančnými možnosťami štátu s dôrazom na potreby jednotlivých regiónov.
Ďakujem pekne.