6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že som v plnom rozsahu zodpovedala na vami položenú otázku v mojom predchádzajúcom vstupe. Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku. Prioritami Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v legislatívnej oblasti v roku 2024 sú prijatie zákona o sponzorstve v kultúre a kreatívnom priemysle a novelizácie zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zákona o Matici slovenskej.
Zámerom prijatia zákona o sponzorstve v kultúre a kreatívnom priemysle je zvýšiť mieru súkromných finančných prostriedkov v kultúre a kreatívnom priemysle, zvýšiť mieru udržateľnosti a odolnosti financovania subjektov v kultúre a kreatívnom priemysle diverzifikáciou finančných zdrojov a vytvorenie konkurenčného prostredia, v ktorom budú subjekty v kultúre a kreatívnom priemysle súťažiť o sponzorstvo, čím sa zvýši tlak na zvyšovanie kvality a spoločenskej relevantnosti poskytovaných služieb.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bude novelizovaný s cieľom posilnenia ochrany a rozvoja kvalitatívnej úrovne slovenského jazyka a podpory vedeckých jazykovedných inštitúcií. Prijatím novely sa zabezpečí zachovanie pestrosti a originálnych slov spisovného jazyka v spoločnosti a v oficiálnej komunikácii verejných inštitúcií.
Novelou zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov dôjde k inštitucionálnej reforme Matice slovenskej ako verejnoprávnej, národnej a kultúrnej inštitúcie, ktorá by v budúcnosti mala realizovať viaceré sektorové politiky vo verejnom záujme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Boli to tri kľúčové zákony. Prosím vás, vedeli by ste povedať aj časovú súslednosť, v akom časovom rozpätí sa plánujú a ktoré z nich, z týchto troch pokladáte za najdôležitejšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, za otázku. Všetky tri zákony sú pre nás absolútne prioritné. V akom poradí? Chceli by sme v takom poradí, v akom som ich čítala, a už len čakáme, kedy môžeme začať rokovať o týchto zákonoch.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, a uvedomujete si, že vstup krajiny, ktorá je vo vojne, do NATO by do vojny zatiahol celú Európu a Spojené štáty, teda aj Slovensko?
Vážený pán poslanec, mali by ste vedieť, že vstup akejkoľvek krajiny z Európskej únie má svoje pravidlá. Tie sú stanovené v Zmluve o Európskej únii a musia ich spĺňať všetky krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie. Na vstup musia splniť určité kritériá. Tieto kritériá, známe tiež ako Kodanské kritériá, boli vytvorené v roku 1993 na stretnutí Európskej rady v Kodani a v roku 1995 boli posilnené na stretnutí Európskej rady v Madride. Patria medzi ne stabilné inštitúcie, ktoré sú zárukou demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovanie ochrany a ochrany menšín, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a silám pôsobiacim na trhu v rámci Európskej únie, schopnosť prevziať povinnosti súvisiace s členstvom vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov EÚ, a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.
Rovnako aj vstup do NATO má svoje pravidlá a jednou z najdôležitejších podmienok je ukončenie bojov, a to netvrdím ja, ale generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Vážený pán poslanec, férový vstup Ukrajiny do medzinárodných inštitúcií za dodržania všetkých kritérií, ktoré majú byť splnené, by mohlo ekonomicky pomôcť východnému Slovensku. Ale na druhej strane buďme féroví a aj Slovensko muselo splniť určité podmienky, aby do týchto inštitúcií bolo prijaté. Keď Ukrajina tieto podmienky splní a uzatvorí prístupové rokovania, budú o jej prijatí rozhodovať parlamenty členských štátov. Ak to bude v tomto volebnom období, môžete vyjadriť svoj slobodný názor hlasovaním. A ja ako minister zodpovedný za regionálny rozvoj budem zatiaľ pomáhať regiónom na celom Slovensku, nielen na východe, napríklad regionálnym príspevkom, výzvami z eurofondov, ktoré vláda, ktorej členom bola aj SaS-ka, radšej prejedla, ako by nimi pomohla regiónom.
Pán poslanec Dostál, strana, na ktorej chrbte ste sa zviezli do parlamentu, mala šancu ukázať, ako sa dajú zmeniť regionálne rozdiely. Namiesto toho si váš predseda s kamarátmi robil výlety za Geissenovcami do Dubaja, dal príkaz vypiť celý bar a takto by som mohol pokračovať. Keď ste mali zahlasovať za čo najskorší termín predčasných volieb, umožnili ste Matovičovi s Hegerom vládnuť ešte mesiace a potom aj vďaka vašej pomoci ste odovzdali vládu progresívnej vláde akože odborníkov, ktorú viedol najnovší líder eurokandidátky Progresívneho Slovenska pán Ódor.
A ešte mám, pán poslanec Dostál, aj ja jednu otázku na vás: Koľko zákonov na podporu regiónov a ľudí, ktorí v nich žijú, ste predložili za tieto roky, čo sedíte v parlamente, vy? (Potlesk.)

Pani ministerka, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra Rašiho, škoda len, že tá odpoveď nebola odpoveďou na moju otázku. Rád by som vás aj pána ministra Rašiho upozornil na to, že hodina otázok slúži na to, aby sa poslanci pýtali členov vlády, nie naopak. A teda tá moja otázka sa týkala, či si pán minister, týkala toho, či si pán minister uvedomuje, aký pozitívny vplyv môže mať integrácia Ukrajiny aj pre Slovensko, špeciálne pre tie prihraničné oblasti. Je to vec, ktorú dlhodobo aj ekonómovia zdôrazňujú, a je mi ľúto, ak z tej odpovede sa môžem domnievať, že člen vlády spochybňuje niečo, čo sa v minulosti preukázalo aj v prípade krajín a regiónov, ktoré zrazu prestali byť na periférii. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na rakúsky Burgenland, ktorý po tom, čo do EÚ vstúpili Slovensko a Maďarsko, prestal byť na okraji Európskej únie a dnes je jeho ekonomický rast v priemere prekračujúci aj rast Rakúska ako celku. A je mi ľúto, že toto si naša vláda neželá aj pre východ našej krajiny, lebo tá odpoveď bola zjavná. Tá bola o tom, že, že Ukrajina musí splniť podmienky. No jasné, že musí splniť podmienky, však toto nikto nespochybňuje.
Čiže ak by tu bol pán minister Raši, tak by som sa ho spýtal, že či teda naozaj som dobre pochopil jeho odpoveď, ale keďže predpokladám, že vy by ste mi odpovedali, že už ste odpovedali, tak vás by som sa chcel spýtať, že aký má podľa vášho názoru význam takáto hodina otázok, kde jedna členka vlády číta odpovede iných členov vlády a nie je schopná odpovedať na doplňujúce otázky. V čom je rozdiel oproti tomu, keby nám to poslali písomne a rovno by sme to zrušili. Lebo ja v tom význam nevidím, ale možno vy mi vysvetlíte, v čom je význam, keď vy čítate odpovede za iných členov vlády. (Potlesk.)

Pani ministerka, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra Rašiho, škoda len, že tá odpoveď nebola odpoveďou na moju otázku. Rád by som vás aj pána ministra Rašiho upozornil na to, že hodina otázok slúži na to, aby sa poslanci pýtali členov vlády, nie naopak. A teda tá moja otázka sa týkala, či si pán minister, týkala toho, či si pán minister uvedomuje, aký pozitívny vplyv môže mať integrácia Ukrajiny aj pre Slovensko, špeciálne pre tie prihraničné oblasti. Je to vec, ktorú dlhodobo aj ekonómovia zdôrazňujú, a je mi ľúto, ak z tej odpovede sa môžem domnievať, že člen vlády spochybňuje niečo, čo sa v minulosti preukázalo aj v prípade krajín a regiónov, ktoré zrazu prestali byť na periférii. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na rakúsky Burgenland, ktorý po tom, čo do EÚ vstúpili Slovensko a Maďarsko, prestal byť na okraji Európskej únie a dnes je jeho ekonomický rast v priemere prekračujúci aj rast Rakúska ako celku. A je mi ľúto, že toto si naša vláda neželá aj pre východ našej krajiny, lebo tá odpoveď bola zjavná. Tá bola o tom, že, že Ukrajina musí splniť podmienky. No jasné, že musí splniť podmienky, však toto nikto nespochybňuje.
Čiže ak by tu bol pán minister Raši, tak by som sa ho spýtal, že či teda naozaj som dobre pochopil jeho odpoveď, ale keďže predpokladám, že vy by ste mi odpovedali, že už ste odpovedali, tak vás by som sa chcel spýtať, že aký má podľa vášho názoru význam takáto hodina otázok, kde jedna členka vlády číta odpovede iných členov vlády a nie je schopná odpovedať na doplňujúce otázky. V čom je rozdiel oproti tomu, keby nám to poslali písomne a rovno by sme to zrušili. Lebo ja v tom význam nevidím, ale možno vy mi vysvetlíte, v čom je význam, keď vy čítate odpovede za iných členov vlády. (Potlesk.)

Zastupovanie jednotlivých členov vlády iným členom vlády na hodine otázok je v súlade s rokovacím poriadkom, takže postupujeme asi striktne s rokovacím poriadkom. A ak sa to zmení a bude možnosť zasielať odpovede písomne v prípade neprítomnosti člena vlády, tak takúto možnosť treba odhlasovať Národnou radou Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, poľská strana nikdy na spoločných rokovaniach neavizovala plány a potrebu budovania rýchlostnej cesty v koridore, v koridore Nowy Sacz – Piwniczna Zdrój. Investuje v tejto trase do existujúcej cesty DK87 a zaoberá sa len otázkou prípadných obchvatov Piwniczna Zdrój.
Úsek Stará Ľubovňa – Mníšek nad Papradnom, cesta I/68 bol riešený v rámci štúdie realizovateľnosti I/68 Mníšek nad Popradom – Prešov z roku 2018 a bol vyhodnotený ako kapacitne postačujúci, nezodpovedá však parametrom cesty I. triedy.
Úsek Stará Ľubovňa – Poprad, cesta I/66 a I/77 bol riešený v rámci štúdie realizovateľnosti I/67, I/66, I/77 Rožňava – Bardejovské kúpele z roku 2019. Predmetná štúdia preukázala potrebu vybudovania obchvatov Veľká Lomnica, Huncovce, Kežmarok a vo výhľade aj Spišská Belá. Zvyšné úseky boli hodnotené ako kapacitne postačujúce aj vo výhľade avšak s potrebou ich rekonštrukcie a realizácie úprav na zvýšenie bezpečnostného štandardu, nakoľko ich stav v niektorých miestach nezodpovedá parametrom cesty I. triedy.
Napriek tomu ministerstvo požiadalo Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., o zabezpečenie vypracovania štúdie realizovateľnosti cestného prepojenia v koridore Poprad – Mníšek nad Popradom, štátna hranica Slovensko/Poľsko, predmetná štúdia realizovateľnosti by mala preveriť potrebu a zdôvodnenie opodstatnenosti výstavby plného profilu alebo polovičného profilu rýchlostnej cesty v uvedenej trase, prípadne jej výsledkom môže byť aj návrh iných riešení tohto cestného prepojenia.
Daná štúdia by mala priniesť aj odpovede k optimalizácií už odhadovaných nákladov a riešení, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich štúdiách, a to či už zmenou trasovania, alebo zjednodušením technického riešenia, menší rozsah investície, zjednodušenie mostov či križovatiek.
Odhadovaný finančný náklad na predmetnú štúdiu 560-tisíc eur. Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, aktualizácia z roku 2023, ktorý vzala vláda Slovenskej republiky na vedomie na svojom rokovaní dňa 12. 6. 2023 uvažuje aj s financovaním v roku 2025.
Chcem vás však ubezpečiť, že ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou správou ciest robia všetky potrebné kroky k tomu, aby boli odstránené všetky problematické miesta na cestách I. triedy. Pri formovaní štátneho rozpočtu a príprave strategických materiálov dlhodobo upozorňujeme na negatívne dôsledky nedostatočne financovanej údržby ciest a nedostatočného objemu financií rozpočtovaných na prípravu a výstavbu, respektíve rekonštrukcie ciest I. triedy a navrhujeme podstatne navýšiť bežné aj kapitálové výdavky, ktoré sú potrebné na zastavenie degradácie cestnej siete, odstránenie havarijných stavov a udržanie cestnej siete v kvalitatívne dostačujúcom prevádzkyschopnom stave. Naším záujmom je zosúladiť plánované riešenia s finančnými možnosťami štátu s dôrazom na potreby jednotlivých regiónov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel doplniť, asi vám na ministerstve, keď to písali, tak nevedia tú informáciu, ale som prekvapený, lebo 19. 9. 2022 bolo stretnutie ministrov dopravy Slovenska a Poľska, na ktorej bol aj prítomný minister poľský dopravy Andrzej Adamczyk. Bolo to 19. 9. 2022 a tam sme sa o tejto štúdii rozprávali a viem, že tá, ten záujem z poľskej strany bol, takže neviem, na základe čoho vychádzajú úradníci alebo pán minister, ktorý vám písal tento, túto odpoveď, že oni neevidujú, že z poľskej strany nie je žiaden, žiadna prosban, ale, alebo iniciatíva, tak to na upresnenie.
A čo sa týka tých ostatných vecí, tak potom budem sa pýtať ďalej. Keď môžem, ja si to prídem vziať písomne.
Ďakujem.