Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

23.5.2013 o 16:44 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 24.5.2013 9:03 - 9:22 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, pred mesiacom bola mimoriadna schôdza na túto tému. Opozičné strany zvolali aj okrúhly stôl s tými, ktorí na Slovensku najviac zamestnávajú a vytvárajú pracovné miesta. Čiže nedávno sme o tejto téme tiež veľmi intenzívne, takmer celý deň diskutovali a ja som vystupoval za klub a bolo by mi trápne, aby som celé to svoje vystúpenie, ktoré som mal vtedy, zopakoval teraz. A ale keďže som včera posledné dve hodiny rokovania pri tomto bode nebol a neviem, čo moji kolegovia hovorili, tak ospravedlňujem sa, ak by som náhodou niečo opakoval, čo už oni povedali. Keď sme vtedy ten celý deň rokovali a bola to mimoriadna schôdza, pán minister tu bol chvíľu. Prezentoval túto správu a potom teda možno to boli zdravotné dôvody, o ktorých on hovoril, ale myslím si, že téma nezamestnanosti je takým problémom na Slovensku, že by tu nemal byť len on, ale by tu mala byť celá vláda alebo hociktorý iný minister, ak by tu nemohol byť on. A keďže v ten deň, keď bola tá mimoriadna schôdza, tu odznelo veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov, ako zmenšiť problém nezamestnanosti na Slovensku, lebo naozaj to je problém nás všetkých, ani opozíciu to neteší, že je taká vysoká nezamestnanosť, lebo aj keď vás my vystriedame po voľbách, tak z večera na ráno sa to nedá zmeniť. A sú z toho obrovské straty a škody. A preto je aj náš záujem, aby nezamestnanosť na Slovensku výrazne klesala, výraznejšie klesala. Preto mám pre pána ministra také jedno odporúčanie na začiatok, že keďže tu vtedy nebol celý deň, určite by bolo zaujímavé si vybrať z tej mimoriadnej schôdze tie vystúpenia, cez víkend si ich prebehnúť, možno sa inšpirujete nejakým zmysluplným nápadom, ktorý by tento problém pomohol zmenšiť. Ja to hovorím aj preto, lebo aj vo vašej správe sú veci, ktoré napríklad sme svojho času navrhovali my z KDH, vtedy sa to volalo 14 opatrení v boji proti nezamestnanosti alebo sme dali tomu taký bombastický názov, že Veľký tresk. A sú tam. Čiže jednoducho niekedy to trvá dlhšie, ale ako nie je to na škodu, ani hanba, ani škoda, že sa inšpirujete aj návrhmi z opozície. Ani sa nechcem štatistikami naťahovať a prieť, ako klesá, alebo či rastie, alebo klesá. Len fakt je, že práve aj tento mesiac, ako tie správy o tom, že na Slovensku sa fabriky sa zatvárajú, aj také, ktoré tu desaťročia fungovali, to je pravda. Smrečina Banská Bystrica - 170 ľudí na ulici a bez roboty alebo Galant, fabrika na východnom Slovensku, Bardejov, Snina - vyše 300 ľudí. No proste to sú správy, aj ktoré dneska prichádzajú, a ja si myslím, že možno týmto bolo treba inak pomôcť, že tým nepomôžu opatrenia, ktoré tu my navrhujeme. Možno to sú návrhy na operatívne postupy konkrétnych ministrov, ktorí majú nástroje ako napríklad udržať pri živote aj takéto firmy, nielen tých najväčších, napr. myslím teraz U. S. Steel, v ktorých sa možno inšpirovali Slovenské elektrárne a tí zahraniční majitelia, spolumajitelia, ktorí budú vydierať vládu, aby teda do nich naliala veľké peniaze, lebo vedia, že vláda si to nemôže dovoliť, ako aby skrachovala taká veľká firma a bolo toľko ľudí na ulici. A potom nemá čas na tie menšie, ktoré, si myslím, že by sa možno dali ľahšie zachrániť. No. My sme išli do kampane, pán minister, s takýmto bilbordom, že začína to prácou. (Ukazovanie volebného materiálu.) Volebná kampaň posledná bola už v čase krízy finančnej a my sme nešli do nej s tým, že sme ľuďom sľubovali, že sa budete mať lepšie po voľbách, keď nás budete voliť. My sme vedeli, že toto je naša úloha. Najprv viac roboty. To len ako pre tiež pre zápis, že sme to vtedy asi lepšie vystihli a nemáme teraz dôvod ľuďom hovoriť alebo výčitky, že sme to netrafili alebo že sme vás prípadne podviedli.
To druhé odporúčanie, pán minister, pre vás okrem toho, že by ste sa inšpirovali v tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tu bola, myslím, 16. apríla, je, že aby sme takú správu, akú ste teraz predložili, preberali, ja som teda nemal také nároky alebo teda ako moja kolegyňa Jurinová, lebo som si všimol, že je tu jej návrh na uznesenie, že aby ste každý kvartál, myslím, predkladali takúto správu a hodnotili situáciu na trhu práce a prípadne vyhodnocovať nástroje, ktoré navrhujete alebo ktoré túto vláda navrhla a ktoré uplatňujete. Ja si myslím, že tá kontrola využívania analýz a nástrojov politiky trhu práce, to je úplne samozrejmá vec, že to na ministerstve robievate, ale ja si myslím, že taká komplexná správa, možnože nemusí mať ani toľko tých údajov a informácií štatistických, ako má táto, ale aby bola diskusia na túto tému v Národnej rade. A nepovažujem to len za váš problém. Naozaj minister sociálnych vecí je nie tým najdôležitejším podľa mňa v boji s nezamestnanosťou. To je jeden z tých, ktorý potom už možno viac má priestor pomáhať tým, ktorí už bez práce sú a ktorí majú majú problém prežiť, ale aj vašou úlohou by malo byť, aby tí ostatní ministri, ktorí majú aj viac peňazí dokonca vo svojej kapitole, aby ich používali tak, aby aj vy ste mali menej problémov s tými, ktorých musíte potom zachraňovať. Takže tá správa, mohli by sme za to uznesenie hlasovať, ak máte pocit, že by to bolo často, že stačí raz za rok alebo aj častejšie, nech sa páči, veď to navrhnite a ja by som za taký návrh hlasoval. Je pravda, súhlasím s vami, že keď sme tak otvorená krajina a maximálne orientovaní na export, takže výrazne sme ovplyvňovaní tým, čo sa deje okolo nás a ako ľudia kupujú naše výrobky, ako, aká je spotreba v iných krajinách, a preto sme my zraniteľní, ale tak s tým takisto z večera na ráno veľa neurobíme. A preto sa treba orientovať na veci, ktoré sú v našich rukách. A to je priestor služieb, služieb všetkého druhu, to je nielen cestovný ruch, nakoniec Slovensko je rajom kúpeľníctva. Slovensko a, samozrejme, tie kapacity sa dajú rozširovať, zväčšovať kvalita služieb. Napríklad aj také tie kampane jednorazové, že kupujte slovenské výrobky, no, rekreujte sa na Slovensku, asi to ľudia už niektorí robia tak aj z vlastného rozumu, že aj náklady na kúpele na Slovensku sú nižšie ako možno v zahraničí. A dokonca dnes už ľudia ani nie cez Sociálnu poisťovňu, ale za vlastné peniaze sa liečia alebo trávia víkendy alebo víkendové pobyty v týchto zariadeniach a myslím si, že keby sme sa viac zamerali na aj kvalitu služieb, aj na ich rozširovanie, že Slovensko by tým výrazne v boji s nezamestnanosťou si mohlo polepšiť.
Samozrejme, to nie je len práca pre ministra hospodárstva, to je aj práca pre ministra vnútra. Ak ukradnú vysokému politickému predstaviteľovi pri návšteve Slovenska auto, no tak to je taká blamáž, taký škandál. No, samozrejme, že keď sa kradnú autá bežným ľuďom, tak to berieme ako bežnú kriminalitu. No ale proste je to neuveriteľná hanba, že príde tu na návštevu politický predstaviteľ, a veď to by musela alebo mala by byť minimálne mimoriadka u ministra vnútra. A, samozrejme, to chcem len tým ukázať, že ako aj minister vnútra môže pomáhať zlepšovať imidž tejto krajiny a nevyháňať turistov zo Slovenska. Teraz nemyslím, na tých nás spoluobčanov, tými svojimi návrhmi niekedy nezmyselnými, ale tak v dobrom, ako napríklad kriminalita môže a vysoká kriminalita môže odrádzať od návštevy Slovenska, ako môže kaziť imidž tejto krajiny. Čiže minister vnútra môže bojovať tiež s nezamestnanosťou, tak prenesene povedané. A teraz, samozrejme, aj tí iní ministri.
Keď som hovoril o cestovnom ruchu a o kúpeľníctve, aj minister kultúry, aj ten by sa našiel, keby tu sedel. A možno by sme ho tiež mohli zaúkolovať, aby nám povedal, ako on cez jeho rezort môže pomôcť napríklad napríklad k rozvoju, ja neviem, tradičných remesiel alebo miestnej regionálnej kultúre a využívať prostriedky, ktoré má vo svojej kapitole, napr. na projekty, ktoré zvýšia zamestnanosť. Ministra školstva sme tu celý deň obracali. Minister školstva má obrovský priestor a nielen v tom, že teda prepojenie, ako vy to máte vo svojej správe, vzdelávanie a s trhom práce. Veď do toho môže zapojiť aj, my sme ako mladí, však to teraz asi aj funguje, ŠVOČ-ky robili študentskú vedeckú odbornú činnosť, no s úlohami, veď aj tí mladí majú hlavu otvorenú a dobré nápady.
No proste aj minister sociálnych vecí aj školstva môžu súťažiť o projekt roka a motivovať mladých ľudí, kto príde s nejakým dobrým nápadom, ktorý by nám pomohol zmenšiť tento problém.
Minister Glváč, veď ste s ním boli začiatkom roka na hodinovej tlačovke, ja som vás pozorne počúval a mne sa to páčilo. Dobrovoľne, teda domobrana, dobrovoľná vojenská služba. Ako? Čo je s tým projektom? To je tak isto zaujímavá vec. A môže pomôcť Slovensku v časoch mimoriadnych teda pohrôm alebo povodní, ktorých sme boli svedkami v minulosti. U Glváča by bolo toho viacej.
V doprave - moji kolegovia vystúpili takmer všetci. Pavol Zajac hovoril o doprave a o efektívnejšom využívaní eurofondov. No proste keď sa bude menej peňazí alebo plytvať zdrojmi aj štátneho rozpočtu alebo tých, tými vonkajšími, tak sa to dá premeniť na zmysluplné pracovné miesta. A nie tak, akože verejní činitelia - už sa z toho stal vlastne taký vtip alebo posmech vo verejnosti -, že to sú tí, čo kradnú verejne, a tajní, to sú tí, čo kradnú tajne. Teraz narážam na tú, na ten škandál, megaškandál v tajných službách.
V hospodárstve - už o tom hovorili kolegovia predrečníci, o tom hovoril Alojz Přidal z nášho klubu - ako energie, drahé energie a nie je to chyba privatizácie, pán poslanec Podmanický. To je vec ľudí, ktorí dnes rozhodujú o cenách energií, a znižuje to našu konkurencieschopnosť a je to obrovským bremenom našich výrobcov. A, samozrejme, keď musia viac peňazí dávať na energie, nemajú peniaze na vytváranie pracovných miest.
Zdravotníctvo, ministerka zdravotníctva - minister, bývalý minister Uhliarik hovoril o tom, že veď váš nezmyselný projekt jednej zdravotnej poisťovne, to je možno 6 000 pracovných miest, na ktoré musíte zohnať inde peniaze, a tu sú. Jednoducho, keď by ste sa, keby ste toto neurobili, tak môžete vyrobiť, zaplatiť tisíce pracovných miest. Teda myslel som tým na to neplytvanie v rezorte zdravotníctva.
Minister Borec - známy, známa úloha alebo problém nízkej vymožiteľnosti práva.
O Kažimírovi, o daniach a odvodoch už hovorili moji predrečníci.
Ale ja zasa, prepáčte, neodpustím si to. V tej téme, ktorú tu často spomínam, dotknem sa jej aj teraz. Môžeme to aj my všetci urobiť. Aj my všetci v tejto sále a jednou drobnou vecou. Pán kolega Jasaň. Čo tým myslím? Teraz myslím na ten - jeden mandát stačí. Sa, som rád, že sa tá myšlienka šíri, že budeme mať na programe tejto schôdze návrh kolegu Matoviča. Mám, z toho rozumiem, že sme už presvedčili poslancov z OĽaNO, že im sa to tiež páči a že naozaj by sme nemali tak demoralizovať verejnú mienku takým spôsobom, že tu v sále je veľká skupina poslancov, ktorí majú niekoľko platených mandátov z verejných zdrojov. Dámy a páni, je to, pozrite, môže si niekto myslieť, že vy, ktorí ste takto preplatení, že ste vlastne kúpení, aby ste poslušne hlasovali za všetko, čo sem príde napríklad od vlády. No je to možné, je to možné, lebo naozaj veľa statočnosti som pri vašich postojoch, pri vystúpeniach tu ešte nezažil. A ja si pamätám, ja si pamätám situácie, veď sme boli aj my vo vláde, striedame sa. A ja som zažil, keď poslanci vládnej koalície vystúpili proti návrhu vlády. A kritizovali ho, pretože majú iný názor, ale boli vo svojom mandáte slobodní. Ja si myslím, že dnes pri 15 alebo 14,4 % nezamestnanosti nemáte morálne právo brať plat poslanca spolu s platom riaditeľa nemocnice alebo vysokého funkcionára akademickej obce, alebo primátora, či starostu v samospráve. Nemáte morálne právo.
Naozaj v situácii, keď tu 400-tisícová armáda ľudí nemá z čoho žiť, tak vy, ktorí tu máte slúžiť v prvom rade, byť poslancom Národnej rady je verejná služba a nie, aby vám tu niekto zatvoril ústa tým, že môžete brať dva, tri, štyri platy z verejných zdrojov! A nakoniec na druhej strane, čo si môžu ľudia myslieť, keď vy niektorí máte vyšší plat ako predseda vlády alebo minister sociálnych vecí. Tak potom musí on kradnúť. Môžu si ľudia myslieť, že ak tu on spokojne každý deň chodí do roboty od rána do večera a má menej peňazí z verejných zdrojov ako vy poslanci Národnej rady, tak si ľudia pokojne môžu myslieť, že on sa odškodňuje inak. A ja si myslím, že je to nemorálne od vás. A preto budem to hovoriť dovtedy, kým aj vy sa nepridáte aj k tej iniciatíve, že jeden mandát z verejných zdrojov stačí, platený mandát z verejných zdrojov stačí. A potom sa nebojím bojovať aj za vyššie platy poslancov. Potom si viem predstaviť, že pre vás, ak je to vreckové, ak pre vás poslanecký plat je vreckovým, tak môžete zmraziť platy aj na sto rokov poslancom Národnej rady. Ale keď budete žiť len z poslaneckého platu, aj ľudia vám to ocenia, keď si ho aj nezmrazíte. Čiže považujem to za nemorálne, za nemorálne a očakávam od poslancov SMER-u, že oni budú iniciatívni a rokovať s Igorom Matovičom, že ten návrh bude spoločným, aby sme to mohli v parlamente presadiť.
Toto som považoval za dôležité vám pri tejto správe povedať. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 17:16 - 17:17 hod.

Hudacký Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, ja som veľmi rád, že si vo svojom príspevku zdôraznil jeden z dôležitých faktorov podnikateľského prostredia alebo teda toho, ktorý výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. A to je vymožiteľnosť práva. V tejto súvislosti si neodpustím poznámku k návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý som predkladal pred niekoľkými mesiacmi a ktorý táto snemovňa neodsúhlasila. To je jeden z takýchto zákonov, ktoré by mohli odbremeniť súdy, pretože práve takýmito problémami vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi, teda ak si neplnia navzájom záväzky, dochádza obyčajne k zaťažovaniu súdov, k súdnym sporom, ktoré sa ťahajú mesiace, ba až roky. A týmto spôsobom sa vlastne zhoršuje toto podnikateľské prostredie. Takže veľmi pekne ďakujem, som veľmi rád, že si vo svojom príspevku zdôraznil tento dôležitý faktor podnikateľského prostredia. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.5.2013 17:02 - 17:16 hod.

Hrušovský Pavol Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril postoj k prerokovávanému návrhu vlády o správe o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie.
Už mnohí moji predrečníci k tomuto bodu programu pri argumentovaní svojich postojov vyjadrovali skôr ekonomický názor na to, prečo situácia so zamestnanosťou, resp. nezamestnanosťou na Slovensku je alarmujúca. Ak dovolíte, ja moje vystúpenie nebudem formulovať do ekonomických parametrov, nebude ani o ekonomickom raste, ani o inflácii.
Chcem hovoriť na tému vymožiteľnosti práva, čo je vec neekonomická, ale vec, ktorá zásadne ovplyvňuje aj podnikateľské prostredie na Slovensku. A, žiaľ, v mnohých prípadoch znamená aj zánik podnikania, prepúšťanie zamestnancov či ukončenie živnosti.
Iste so mnou nebudete viacerí súhlasiť, že naša ekonomika potrebuje byť viac v zjednotenej Európe a v globálnom svete konkurencieschopná. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou... (Ruch v sále.) Prepáčte, dámy a páni, ale trošku ma to mýli preto, lebo nedokážem sa sústrediť na vyjadrenie tak zásadných myšlienok. A bol by som rád, keby sme sa dokázali navzájom počúvať. Medzinárodné inštitúcie ako napríklad Svetové ekonomické fórum už viac rokov sleduje niekoľko ukazovateľov, ktoré klasifikujú konkurencieschopnosť tej-ktorej krajiny. Na jeseň minulého roku vydalo štatistiku, podľa ktorej je pre Slovenskú republiku najväčšou konkurenčnou nevýhodou nízka vymožiteľnosť práva.
Zo 144 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo na 140. mieste, za nami zostali už len Rumunsko a Grécko. Toto zistenie považujem za alarmujúce. O to je závažnejšie, že všetci významnejší zahraniční investori pri svojom rozhodovaní čoraz viac zvažujú aj úroveň vymožiteľnosti práva v krajine, do ktorej investovať sa rozhodujú. Ide im o to, aby investovali svoje peniaze do krajiny, kde sa rýchlo domôžu spravodlivosti, kde rozsudok nebude len zdrapom papiera a, jednoducho povedané, kde o svoje peniaze neprídu.
A ešte mi dovoľte, aby som pridal jeden údaj zo zisťovania nálady domácich podnikateľov. Štyria z desiatich podnikateľov považujú nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku za rozhodujúcu pre podnikanie a ďalší štyria z nich ju považujú za vážnu prekážku v podnikaní. Pre viac ako dve tretiny je to teda zásadný problém. Aj toto sú údaje, ktoré bránia na Slovensku v podnikaní a vo vytváraní nových pracovných miest. To je prostredie, ktoré produkuje len ďalších nezamestnaných a ďalších znechutených, ktorí by aj chceli, ale z dôvodov, ktoré som už spomenul, nechcú podnikať.
Kde vidím príčiny týchto negatívnych zistení. V prvom rade je to vo fungovaní súdnictva a prokuratúry, polície, verejného sektora a politiky. Dovoľte, aby som to stručne aj zdôvodnil.
Začnem od súdnictva. Prieťahy v súdnom konaní sú najväčším problémom, kým súd rozhodne, podnikateľ príde často o všetko. A rovnako sú bez peňazí a bez zamestnania aj zamestnanci. Podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti je priemerná dĺžka konania v obchodných veciach za minulý rok 13,8 mesiaca. Podľa podnikateľov je to ešte viac. Podľa ich štatistiky je to 560 dní. Nie je možné, aby podnikateľ alebo živnostník vedel „prežiť“ viac ako rok bez peňazí, so zablokovanými účtami a ešte aj musel platiť drahú obhajobu a samotné trovy konania na súde. Často musia ľudí prepúšťať, často si musia peniaze požičiavať. Aj keď sa domôžu práva a spravodlivosti, zvyčajne ich oponent už je v inej firme, ale bez peňazí, takže rozsudok im je nanič. A aj preto sa v poslednom čase veľa podnikateľských subjektov na slovenské súdy ani neobracia so stanoviskom a s hodnotením. Nemá to podľa nás význam. Príčiny sú tu viaceré: dlhé lehoty čakania na rozsudok slovenských súdov, protichodné rozhodnutia súdov na jednotlivých úrovniach, najhoršie na tom sú prvostupňové súdy, aj odbornosť súdov považujem za slabú. Jedným z ďalších dôvodov, prečo súdy nefungujú operatívne a pružne, je časté prekladanie sudcov bez ich súhlasu z agendy na agendu, napríklad zo správnej na obchodnú, alebo častá zmena zákonného sudcu a v neposlednom rade, dámy a páni, mi to nedá nepovedať, aj podozrenie z korupcie, ktorá sa najviac prejavuje v obchodných veciach, preto, lebo v týchto ide o veľké peniaze.
Samostatnou kapitolou vymožiteľnosti práva je exekučný proces. Nakoniec, na isté problémy upozornila aj vláda Slovenskej republiky v správe o základných otázkach justície, ktorú sme prerokovávali v decembri minulého roku. A samotná vláda v tejto správe označila exekučný proces za kritický stav. Preto by som chcel aj touto cestou požiadať vládu Slovenskej republiky, osobitne ministra spravodlivosti, aby v spomínaných otázkach urýchlene konal. Dámy a páni, nedá sa čakať rok, nedá sa čakať celé volebné obdobie, nie je to problém vládnutia na štyri roky, sú to veci, ktoré treba riešiť hneď, inak sa stane Slovenská republika pre podnikateľov nezaujímavou v Európe bez dôvery a spravodlivosti.
Dovoľte mi dotknúť sa aj z iného pohľadu problému, ktorý vidím v otázke riešenia zamestnanosti. A to je problém fungovania prokuratúry na Slovensku. Prokuratúra je dôležitá aj pre podnikateľov, dámy a páni, preto, lebo prokuratúra je ústavná inštitúcia, ktorá by mala stáť na čele dodržiavania zákonnosti a ústavnosti. Žiaľ, stav, ktorého sme svedkami, je nie alarmujúci, ale kritický, dámy a páni, neexistencia takmer ako dva roky generálneho prokurátora. Odmietanie vymenovať riadne zvoleného kandidáta prezidentom Slovenskej republiky sa nedá inak charakterizovať ako návod na to, ako benevolentne pristupovať k dodržiavaniu práva a poriadku všetkými občanmi Slovenskej republiky. Je preto najvyšší čas, aby sme sa naozaj vážne zaoberali týmto problémom, a nie rôznymi špekulatívnymi, nátlakovými akciami na najvyššie ústavné orgány Slovenskej republiky, ale rešpektovaním ústavných práv, ústavných orgánov a na prvom mieste nás, Národnej rady Slovenskej republiky, kompetencií, ktoré máme zverené Ústavou Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som sa krátko dotkol polície. Polícia podľa môjho názoru robí veľa, ale robí málo. Treba profesionalizovať vyšetrovateľské tímy, ekonomická kriminalita je čoraz sofistikovanejšou metódou, ako okrádať či už tento štát alebo vydierať sa navzájom medzi podnikateľskými subjektmi. V tomto konkrétnom prípade si osobne myslím, že nerozhoduje moderná pištoľ alebo jej kaliber, ale špičkový policajt, špecialista na ekonomickú a finančnú kriminalitu. Takýchto ľudí dnes treba do slovenského Policajného zboru. Osobne si myslím, že stačí jedna chyba a jedno chybné obvinenie a zničíme nielen človeka, ale aj jeho firmu. A najviac na to doplatia tí, ktorí sú v týchto firmách aj zamestnaní.
Už som spomenul, že dnes sú ekonomické prešľapy oveľa zložitejšie a sofistikovanejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, a niekedy mám pocit, akoby sme si to nechceli ani priznať, dámy a páni, sofistikovanejšie, často bez nádeje, že môžu byť niekedy vyšetrené. Nedá mi nespomenúť vraždu dvoch bývalých ústavných činiteľov ministra Duckého a Ernesta Valka. Do dnešného dňa, dámy a páni, nevieme, kto za týmito ohavnými zločinmi stojí. A nedá sa vylúčiť, že nemajú aj ekonomické pozadie. A nedá sa vylúčiť, že toto všetko navzájom súvisí, čo sa môže prejavovať aj v neistote podnikateľského prostredia a v obave pred investovaním na Slovensku.
Dámy a páni, a na záver. My, politici, vidíme a verejné inštitúcie, viacerí podnikatelia vidia problém často v chaotickej, nesystémovej a častej zmene legislatívy, ktorú tu v tomto parlamente prijímame, a v neprimeranej politizácii niektorých inštitúcií a mnohých vážnych rozhodnutí, ktoré zakladajú systémové zmeny. Uvedomme si túto našu zodpovednosť a bol by som rád, keby sme sa aj my všetci spolu nepodieľali na zhoršovaní podnikateľského prostredia, na zvyšovaní nezamestnanosti a zneisťovaní občanov Slovenskej republiky ďalšími sociálnymi problémami. Som presvedčený, že dnes, keď máme štyristotisíc nezamestnaných, nemôžeme ich riešiť podľa politického trička ani zákonmi, ani rozhodnutiami. Sú to naši občania, naši ľudia a chceme, aby tu a teraz vedeli, že na ich ďalšom osude nám záleží a že ak nemajú prácu, nemôže nám to byť všetkým spoločne ľahostajné. Pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.5.2013 16:44 - 16:46 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka. Vážený pán minister, nedávno na marcovej schôdzi Národnej rady sme schválili novelu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou sa okrem iného menil aj spôsob výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov.
Podľa novej legislatívy vzniknú z hľadiska výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia v zásade dve skupiny príslušníkov Policajného zboru; tí, ktorí majú v Policajnom zbore odslúžených viac ako 15 rokov, a tí, ktorí budú mať v Policajnom zbore odslúžených menej ako 15 rokov.
Moja otázka znie: Koľko policajtov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bolo zamestnaných v Policajnom zbore k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov a tiež koľko policajtov bolo zaradených na jednotlivých úradoch podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (články 5 a 6) k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov. Ďakujem za vašu odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.5.2013 16:42 - 16:44 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Interpelujem pána ministra školstva, vedy, mládeže a športu pána Dušana Čaploviča, a to opakovane vo veci predpokladov pre výkon pedagogického povolania, tzv. vyhlášky o pedagogickej spôsobilosti. Táto vyhláška je dnes podľa môjho presvedčia príliš rigidná. A mnohí učitelia sa obracajú zrejme aj na vás, že vyučujú ako nekvalifikovaní a znevýhodnení, prípadne vôbec nemôžu učiť. Myslím si, že dozrel čas na to, aby tá vyhláška bola inovovaná.
A chcem aj uviesť niekoľko príkladov podľa mňa vážnych. To nie sú len učitelia, povedzme, odborných predmetov a jazykov. Ale stáva sa, že umelci, trebárs herci, ktorí hrajú na prvej scéne v národnom divadle, sú nekvalifikovaní a nemôžu učiť odovzdávať svoje skúsenosti deťom v základných umeleckých školách, alebo sú na tom takisto hudobníci, ktorí sú renomovaní, celoštátne.
Čiže domnievam sa, že túto vyhlášku treba zmeniť. A to chcem povedať, že som aj za to, že minister nie je len prostý vykonávateľ a mal by mať isté väčšie kompetencie, to znamená, aby vo vyhláške bolo aj to, že v odôvodnených prípadoch môže udeliť aj výnimku z predpokladov výkonu povolania.
Čiže opätovne interpelujem pána ministra, kedy bude nová vyhláška o pedagogickej spôsobilosti pripravená. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.5.2013 16:27 - 16:29 hod.

Gibalová Monika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážený pán minister, žiadam vás o preskúmanie, či vami vymenovaný na návrh generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce Ing. Andreja Gmittera dňa 11. mája 2012 hlavný inšpektor Inšpektorátu práce Prešov pán Ing. Dušan Mošon v čase, keď ste toto rozhodnutie urobili, spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky na vymenovanie.
Relevantné podmienky na vymenovanie do funkcie hlavného inšpektora Inšpektorátu práce sú uvedené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, kde je v § 7 ods. 2 uvedené: „Hlavným inšpektorom môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov.“
Odpovedzte ste, prosím, pán minister Richter na moju otázku, či v čase menovania bol pán Ing. Dušan Mošon inšpektorom práce, čo je zákonná podmienka pre platný úkon menovania v zmysle zákona. Uveďte, prosím, pán minister, kto, kedy a na návrh koho bol pán Ing. Dušan Mošon v zmysle platnej legislatívy menovaný za inšpektora práce.
Ak sa preukáže, že nebol dodržaný zákonný postup pri vymenovaní do funkcie v uvedenom prípade, žiadam vás, pán minister, aby ste urobili okamžitú nápravu a pána Ing. Dušana Mošona odvolali z funkcie. V opačnom prípade by ste si mali byť vedomý, že ako člen vlády porušíte platné zákony Slovenskej republiky.
Ďakujem a pretože táto interpelácia nevyžaduje nejaké mimoriadne detektívne skúmanie a vašimi úradníkmi, vážený pán minister, môže byť pripravená veľmi rýchlo, chcela by som si uplatniť z rokovacieho poriadku (§ 130 ods. 2), prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste zaznamenali, že chcem dať hlasovať o tom, že Národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú a lehota na jej odpoveď bude do 15 dní. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.5.2013 16:09 - 16:21 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu. Odpoveď je v tlači 448 a odpoveď je číslo 19. Je to odpoveď ministra životného prostredia Petra Žigu na moju interpeláciu.
Dovoľte mi, aby som vás informoval v krátkosti o mojej interpelácii. Dotýkala sa lokality tzv. trojuholníka smrti na východnom Slovensku. Je to lokalita pre tých, čo nevedia to, Vranov nad Topľou, Humenné, Strážske. V týchto troch mestách bolo v minulosti a čiastočne aj dneska sú chemické fabriky, ktoré niekoľko desaťročí vyrábali chemické látky a zamorovali ovzdušie a povrchové a podzemné vody odpadovými látkami, ktoré majú obrovský negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.
Pre to, aby ste mali predstavu, aký vplyv to má dneska na zdravie obyvateľov, vám poviem taký príklad. V našom okrese Vranov nad Topľou sa narodí najviac detí s vrodenou chybou na 10 000 obyvateľov (545), je to najviac v celej republike, priemer v celej republike je 240 narodených detí s vrodenou chybou, v Banskobystrickom kraji je to len 155 detí, v okrese Vranov nad Topľou je to 545. V Prešovskom kraji je 3 295 počet onkologických nádorových ochorení.
Dámy a páni, ženy, ktoré sa stretávajú v Onkologickom ústave v Košiciach, si už sarkasticky medzi sebou samy hovoria, že rakovina prsníka je častejšia pomaly ako chrípka. Nechcem tým povedať, že za všetko môžu tieto tri chemické fabriky, ktoré vyrábali v tomto trojuholníku smrti, budem hovoriť ďalej v mojej interpelácii o jednom konkrétnom prípade.
Ale napadla ma taká súvislosť, keď hovorím o onkologických ochoreniach, keď tu môj kolega Alojz Hlina spomenul pri tých deťoch, ktoré chodia do školy postihnutých, či tu vybuchol Černobyľ. Drahý pán kolega, dámy a páni, Černobyľ tu v roku 1986 vybuchol. V roku 1986 na východnom Slovensku bolo nádherné počasie a ľudia, slečny, ženy, dámy sa opaľovali. Nikto ich vtedy neupozorňoval na to, že v Černobyle vybuchla jadrová elektráreň a je dobre vôbec nevychádzať von a nieto ešte sa opaľovať. Dneska toto všetko sa prejavuje v týchto napríklad onkologických ochoreniach.
Ale aby som bol konkrétny, vo svojej interpelácii som sa pýtal nielen na to, čo urobí v sanácii starých environmentálnych záťaží v trojuholníku smrti ministerstvo životného prostredia, ale aj na jeden konkrétny prípad, lokalitu. A to je odkalisko pri obci Poša. Musím vám povedať, že vyzerá ako taký menší alebo stredný rybník, je ohradené. A je to stará environmentálna záťaž na východnom Slovensku. Je to v okrese Vranov nad Topľou. Táto lokalita je najviac zamorená polychlórovanými bifenylmi (PCB látkami) na svete, viac než v Číne alebo na Filipínach, kde likvidáciu týchto látok už v podstate ukončili.
Odkalisko v minulosti počas tých desaťročí malo slúžiť na to, že sa tam mal uskladňovať uhoľný popolček zo štátneho podniku Chemko Strážske. Tento popolček sa mal riediť vodou a do odkaliska sa mal prepravovať potrubím. V Chemku ale na riedení popolčeka nepoužívali čistú vodu, ale popolček miešali s odpadovou vodou, v ktorej sa nachádzali tieto PCB látky, a mnohé iné (arzén, fenoly, benzén a ďalšie nebezpečné látky). Tak došlo k silnému toxickému zamoreniu nielen niekoľko hektárov nádrže, ale aj širokého okolia a podzemných vôd. Z tohto odkaliska vyteká voda cez potôčik do rieky Ondava a zamoruje takto potravinovým reťazcom vlastne celé životné prostredie a nakoniec cez potravinový reťazec vlastne aj ľudí. Podľa určitých štúdií len toto odkalisko v Poši môže takto zamorovať zhruba 250 tisíc ľudí na východnom Slovensku.
Odkalisko Poša už malo doslúžiť a podľa pôvodného zámeru už dávno malo dôjsť k jeho rekultivácii, no namiesto toho ministerstvo životného prostredia v podstate z roka na rok predlžuje životnosť tejto nebezpečnej látky.
Takže moje ďalšie otázky v interpelácii boli, dokedy plánuje ministerstvo životného prostredia predlžovať životnosť skládky toxického odpadu odkaliska pri obci Poša, kedy a ako chce ministerstvo rekultivovať uvedenú skládku nebezpečného odpadu pri obci Poša.
Odpoveď ministra životného prostredia, zhrniem ju, tri zásadné body.
Po prvé, ministerstvo mi píše, že odkalisko pri obci Poši má svojho vlastníka, ktorý je povinný vykonať všetky povinnosti podľa príslušnej legislatívy, to znamená aj sanáciu uvedenej lokality, ministerstvo životného prostredia nebude danú lokalitu sanovať.
K tomu poviem toľko, neviem, ako dlho je tam tento majiteľ, ešte donedávna bol problém, aby vôbec toto odkalisko malo svojho majiteľa. Vyzerá to tak, že to je vlastník Chemka Strážske. Ten do toho podniku vstúpil, kedy vstúpil, pred niekoľkými rokmi, ten sa k starým environmentálnym záťažiam nehlási. A na sanáciu skládok takejto skládky, samozrejme, nemá dostatok finančných prostriedkov, hoci ministerstvo životného prostredia cez operačný program vypísalo výzvu na takéto sanácie skládok.
Ďalej mi ministerstvo píše, že podľa vodného zákona je odkalisko pri obci Poša vodnou stavbou a všetky povolenia na prevádzkovanie uvedeného odkaliska vydáva príslušný obvodný úrad životného prostredia, to znamená, ministerstvo životného prostredia nerozhoduje o predlžovaní životnosti skládky.
Ďalej mi píše, že podľa informácie od pracovníkov Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku, ktorý každoročne zabezpečuje výkon technicko-bezpečnostného dohľadu, je odkalisko prevádzkyschopné a predstavuje minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, to znamená, aj Vodohospodárska výstavba, aj odbor životného prostredia patria pod ministerstvo životného prostredia.
A keď píše Vodohospodárska výstavba, že tam je minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľstva, tak, samozrejme, Vodohospodárska výstavba píše o tom, že tá hrádza je staticky únosná, že nehrozí to, čo sa stalo v Maďarsku, že sa roztrhne a že sa vyleje toto odkalisko. Ale Vodohospodárska výstavba nemôže hovoriť o tom, tie desaťtisíce ton sedimentov, ktoré sú v tomto odkalisku a obsahujú takéto nebezpečné látky, či obyvateľov zamorujú alebo nie. Takže Vodohospodárska výstavba sa vyjadruje maximálne ku tejto, dalo by sa povedať, statickej únosnosti.
Odbor životného prostredia, veď predsa to je miestna štátna správa pod ministerstvom životného prostredia, tak nech sa minister životného prostredia nevyhovára, aj odbor životného prostredia, aj Vodohospodárska výstavba patria pod neho.
Po tretie. Ministerstvo píše, že v celej Európskej únii sa uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“, to znamená, ministerstvo životného prostredia nemôže sanovať takéto záťaže.
Ale podľa zákona, ktorý bol schválený v roku 2011, ministerstvo životného prostredia môže sanovať takéto lokality, keď nie je určený vlastník nehnuteľnosti. A vláda Slovenskej republiky rozhodne, že ministerstvo životného prostredia má sanovať takúto starú environmentálnu záťaž. To znamená, ak by sme tu dneska nemali majiteľa, tak vláda by mohla rozhodnúť o tom, že ministerstvo životného prostredia bude sanovať takúto skládku. A ja sa potom pýtam, na čo máme ministerstvo životného prostredia? No na to, aby to životné prostredie sme mali čo najlepšie, aby takto nezamorovali našich obyvateľov. To znamená, vyzývam ministerstvo životného prostredia, aby jednalo so súčasným majiteľom, ktorý možno zajtra nebude majiteľom, a bolo pripravené na to, že v prípade sa ujme tejto sanácie v tomto odkalisku. Jedna z mála pozitívnych vecí v tejto odpovedi je to, že lokalita je zahrnutá v projekte štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra ako monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Som rád, že sa budú takéto záťaže monitorovať, ale vôbec nie som rád, že po toľkých rokoch máme takéto nebezpečné staré environmentálne záťaže.
Zároveň mi dovoľte, aby som poďakoval regionálnemu novinárovi Ladislavovi Krivdovi, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobo. A túto interpeláciu som pripravil spolu s ním. Ďakujem mu za jeho statočnosť, ktorú niekedy musí obhajovať aj trestnoprávne a niekedy aj na súdoch.
Dovoľte mi, aby som požiadal, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou č. 19 (tlač 448) ministra životného prostredia Petra Žigu.
Na záver mi dovoľte povedať, že zdravie obyvateľov Slovenska nepozná politické rozdeľovanie, takéto staré environmentálne záťaže postihujú všetkých ľudí bez rozdielu politiky a týmto hlasovaním o mojej nespokojnosti vás žiadam, aby ste sa pridali k tomu, aby minister životného prostredia sledoval toto odkalisko a prípadne ho v budúcnosti pomáhal sanovať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 16:01 - 16:03 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Hlina, naozaj tu v parlamente je nás viacej takých, ktorých trápi a trápilo to, ako bolo s vami narábané pri tejto akcii v marci. Naozaj mi na tom vadí to, že polícia voči vám zasiahla nie ako proti poslancovi, ale ako proti občanovi. Hociktorému občanovi sa to mohlo stať. Hocikomu z našich detí, našich príbuzných sa to mohlo stať. Neprimeraným spôsobom ste boli napadnutý. A ja pri týchto obrázkoch som mal pred očami situáciu v Prešovskom kraji, konkrétne poviem, v okrese Vranou nad Topľou, kde pri voľbách do vyšších územných celkov sa neustále opakuje to, že sa húfne nakupuje rómske obyvateľstvo, aby chodilo voliť, a húfne potom chodí ku volebným miestnostiam. My to veľakrát monitorujeme. V roku 2005 som podal aj trestné oznámenie a naozaj mám pred očami situáciu, keď tam s určitými novinármi monitorujeme túto situáciu. A ten dav ľudí nás môže napadnúť a ja si kladiem otázku, proti komu potom polícia bude zasahovať, či to bude proti nám, a či bude s nami narábané tak ako s vami, že nás spútajú a ešte obuškami nás budú biť, alebo nás budú chrániť pred tým lynčujúcim davom. Takže naozaj ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 16:00 - 16:01 hod.

Přidal Alojz Zobrazit prepis
Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Richterovi. Aj s boľavou nohou sem prišiel, oceňujem to, na rozdiel od iných ministrov, ktorí sú možno zdraví a ignorujú parlament.
Ale chcem reagovať na pána kolegu Alojza Hlinu. Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste poďakovali nášmu kolegovi poslancovi Jožkovi Mikloškovi. Chcem pripomenúť, že to bol jeden poslanec, jeden jediný, ktorý hovoril o tom, že ľutuje svoje hlasovanie o zrušení poslaneckej imunity. A Jožko Mikloško dokonca ocenil kolegu Miroslava Číža, ktorý ako jediný hlasoval proti zrušeniu poslaneckej imunity. No v tejto súvislosti mám na vás otázku, čo si myslíte o svojom hlasovaní o zrušení poslaneckej imunity.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 23.5.2013 15:48 - 15:49 hod.

Brocka Július
Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne. Podľa zákona o rokovacom poriadku (§ 130 ods. 7) na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Chcem sa opýtať, kde sú ostatní členovia vlády okrem týchto dvoch. A dovtedy, kým tu nebude vláda, tak ako podľa zákona tu má sedieť, tak navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode. (Potlesk.)
Skryt prepis