Videokanál klubu

Pán kolega Matovič odišiel von, ale ja mu odpoviem aj tak. Však, nakoniec, slušnosť káže, aby som mu odpovedal, na všetky tri veci.
Prvá vec. Za tú chybu, ktorú spomenul, ak vznikla, sa ospravedlňujem. Stalo sa to tým, že práve v tom čase som mal istú zdravotnú príhodu a už som niektoré veci možno nedotiahol. Ale chyba sa stala, ospravedlňujem sa, čo sa týka názvu ministerstva.
Druhé, čo sa týka financií. Neviem, či si pán kolega Matovič prečítal aj detailnejšie dôvodovú správu, kde je jasne povedané, akým spôsobom sa budú vytvárať peniaze, koľko to bude stáť, 35 mil. eur v priebehu piatich rokov, pričom sa budú podieľať na tom jednou tretinou samospráva, dvoma tretinami zriaďovateľ. Je to nárok na štátny rozpočet a samosprávu, ale v období piatich rokov postupne rozložený na vytvorenie primárnej siete školských autobusov. Čiže to nie je ako krok, ktorý by mal naraz veľmi zaťažiť štátny rozpočet. A súčasne, aby to zaťaženie štátneho rozpočtu, samozrejme, nebolo tohto roku, je upravená aj účinnosť tohto zákona, to znamená, platila by až od nového fiškálneho roku, teda od 1. januára 2014. Čiže to je k tej druhej poznámke.
A tretia poznámka. Musím povedať, že pán kolega Matovič si asi nepozrel dobre programové vyhlásenie vlády, lebo na moju žiadosť a žiadosť Kresťanskodemokratického hnutia sme presadili do programového vyhlásenia vlády zriadenie systému školských autobusov. Čiže nebol dôvod, aby som to v tej chvíli predkladal ja ako poslanec, bola to súčasť programového vyhlásenia vlády. Za to, že tá vláda sa veľmi rýchlo rozpadla a skončila tak, ako skončila, a nestihla to urobiť, by si mohol trošku nasypať popol na hlavu aj kolega Matovič. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môj úvod nebude dlhý, už aj z toho dôvodu, že tento návrh v mierne pozmenenej podobe predkladáme opakovane.
Školské autobusy je systém dopravy detí na školské vyučovanie a zo školského vyučovania, prípadne na iné mimoškolské aktivity detí, ktorý funguje vo väčšine kultúrnych krajín.
Tie dôvody, prečo si myslíme, že by sme to mali urobiť aj na Slovensku, sú tri. A poviem ich aj v tom poradí, ako vidím osobne priority, i keď chápem, že tá posledná, ktorú budem menovať, možno z pohľadu štátu je najzaujímavejšia.
To prvé a najdôležitejšie vidím, že je to o bezpečnosti našich detí. Jednoducho v súčasnej situácii, tak ako je doprava, by som povedal, dnes už silná, mohutná a neraz ohrozujúca deti a malé deti, ktoré musia sa dopraviť do školy na školské vyučovanie, bezpečnosť sa mi zdá byť prvoradou, o ktorú by sme sa mali postarať. A je to systém práve školských autobusov, ktorý tomuto celkom iste pomôže. Mimochodom, jedno z najväčších previnení v doprave, ktoré u nás existuje, je, keď prejdete križovatku na červenú. Ale môžem vám povedať, že sú krajiny, kde existuje oveľa väčšie previnenie, väčší dopravný priestupok, ktorý znamená zadržanie a odobratie vodičského preukazu, ak vodič obchádza stojaci školský autobus, do ktorého deti nastupujú a z ktorého deti vystupujú. Ja si myslím, že to je o vzťahu k našim deťom.
Druhý dôvod, ktorý pokladám tiež za veľmi dôležitý, je, že je naším záujmom, aby sme vytvorili naozaj slušné prostredie pre deti, tých, ktorí využívajú prímestskú dopravu z času načas aspoň, celkom iste vedia, čo tie deti neraz v tom autobuse musia zažiť, s akými ľuďmi sa tam stretávajú, a to hlavne v popoludňajších a neskorších hodinách, keď sa niektorí ľudia vracajú z práce. A sám mám skúsenosť, že 20 minút v autobuse len dýchanie stačilo na to, aby som mal pocit, že som už mierne zalkoholizovaný. A nehovorím o tom, čo si všetko tam môžu vypočuť. Ja si myslím, že aj toto je vážny dôvod, pre ktorý by sme to mali zaviesť.
A tretí dôvod, ktorý z pohľadu štátu je zrejme významný, je ekonomický dôvod. A to je celkom iste pravdou, že sieť našich základných škôl v porovnaní s inými krajinami je príliš veľká, že existuje veľa malých škôl. A jednoducho je to motivačný systém, ktorý by mal pomôcť tomu, aby sa starostovia a obce rozhodli spájať školy, vytvárať strediskové školy, väčšie školy s tým, že bude postarané o deti, o ich dopravu do školy a zo školy. Ten systém, samozrejme, vyžaduje aj isté dotácie. A preto je tam aj povedané, akým spôsobom v priebehu piatich rokov by sa to zavádzalo so spoluúčasťou jednak obcí a samosprávy a spoluúčasťou štátu. Vzniká otázka, samozrejme, kto zaplatí potom prevádzku takých autobusov. V návrhu zákona je povedané, že náklady na dopravu môžu byť do výšky štandardného cestovného. A celkom iste poviete, no ale tak to možno bude treba dotovať. Len nevidím tu teraz v tejto chvíli pána župana zo Žiliny, pána Blanára, ale všetky autobusy, ktoré chodia v Žilinskom kraji majú veľký nápis, že cestovné je dotované z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja. Ja si myslím, že dotácia pre súkromnú firmu istým spôsobom je minimálne rovnocenná dotácii pre naše deti cez samosprávu. A je tu viacej starostov a povie vám niektorý z nich, že ak chcú mať spoj ja neviem o 7.30 alebo 7.15 hodine z obce, tak príde za niekým do práce. A povie: „Áno, ten spoj ti zriadime, ale pre nás je to nevýhodné, a teda prispej na ten spoj.“ Ja si myslím, že aj v tomto prípade by tie dotácie na prevádzku určite nepresiahli to, čo dnes dotujeme pri verejnej doprave. A tie výhody sú evidentné. Samozrejme, sú tam veci, o ktorých možno len polemizovať. Minule niekto tu diskutoval o tom, prečo majú byť žlté. Ja sa nebudem brániť, keď budú červené. Štandardne vo väčšine krajín sú žlté. ale toto nie je kľúčové. Kľúčové je, aby existoval bezpečný systém dopravy našich detí zo škôl a do škôl a jednoducho aby prostredie, ktoré takto vytvoríme, pre nich bolo priateľské a slušné.
Toto sú tri hlavné dôvody, prečo takýto návrh zákona opakovane predkladáme.
A chcem povedať, že keďže skúsenosť máme z poldruha roka, približne väčšina takýchto návrhov z opozície končí po prvom čítaní, ale musím povedať, že moje presvedčenie je, že myšlienka a nápad nepadá s autorom. To znamená, že pre mňa je podstatnejšie, ak tento nápad prijmete a podáte ho či už z pozície vlády alebo z vašej pozície vládnych poslancov. Ale pokladám za oveľa dôležitejšie ako úspech náš politický presadiť úspech pre vec, pre deti a pre ich bezpečnosť. Takže som presvedčený, že aj keby to teraz neprešlo, prekvapilo by ma, keby to prešlo do druhého čítania, veľmi príjemne, som presvedčený, že táto myšlienka nepadne a že raz sa jej, ak budete ďalej pri vláde, ujmete. Ďakujem. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prichádza s cieľom upraviť znenie predmetných ustanovení zákona so zreteľom na nový spôsob ustanovenia funkcie zástupcu starostu obce, zástupcu starostu mestskej časti a námestníka primátora v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice.
Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa na navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Podľa doterajšej právnej úpravy je zástupca starostu menovaný priamo starostom. Účelom navrhovaného znenia je zmeniť spôsob ustanovenia zástupcu starostu do funkcie, konkrétne zástupca starostu bude volený obecným zastupiteľstvom. Zároveň sa ponecháva v navrhovanom znení oprávnenie starostu určiť v písomnom poverení poradie a rozsah zastupovania.
Dôvodom tohto návrh zákona je predovšetkým skutočnosť, aby funkcia zástupcu starostu, ako aj námestníka primátora bola volená, čím sa v plnej miere uplatňuje princíp zastupiteľskej demokracie na rozdiel od doterajšieho spôsobu menovania starostom, respektíve primátorom. Jedná sa zároveň aj o zosúladenie spôsobu ustanovenia zástupcu na vyšších územných celkoch aj pri obciach a mestách.
Ďakujem pekne a teším sa na diskusiu.

Vážený pán kolega Novotný, počas celého vystúpenia svojho ste poukazovali na to, že takýto návrh zákona má predkladať vláda. Ale ja vám aj všetkým kolegom chcem povedať, že už podľa toho, ako bol zaradený tento návrh zákona do programu tejto schôdze, toto je vládny návrh zákona, ktorý sa len skrýva za poslanecký návrh, bol zaradený tento návrh zákona medzi vládne návrhy zákonov už pred dvoma týždňami. Ak vláda Roberta Fica má guráž vstúpiť do tohto veľmi háklivého zákona, keď kandidát na prezidenta Robert Fico má guráž vstúpiť do vyvlastňovania, tak nech to pustí do vlády, do medzirezortného pripomienkového konania, nech sa všetci môžu k tomu kompetentní vyjadriť, lebo takýto návrh zákona treba prichystať na lekárnických váhach, veľmi opatrene, veľmi citlivo. Ale takto to chcete veľmi rýchle zniesť zo stola cez poslanecký návrh zákona. Takže vláda Roberta Fica má skúsenosti s návrhom zákona o vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami, ktorý Ústavný súd zamietol. A Robert Fico veľmi dobre vie, že takýmto návrhom zákona by mohol prísť o určitú popularitu, ktorá by mu mohla poškodiť v prezidentskej kampani, preto sa skrýva za poslancov vládnej strany SMER a preto som presvedčený, že ja a moji kolegovia z KDH podporíme návrh kolegu Novotného o stiahnutí toho návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán kolega, vážený pán predseda, ja som veľmi rád, že si otvoril túto tému a že je na stole, pretože je tu mnoho všelijakých krivých informácií, ktoré absolútne nevyjadrujú tú skutočnosť, ktorá bola v súvislosti s odstávkou dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Ja som bol v inkriminovanom období poslancom Európskeho parlamentu a viem, ako bolo ťažké presviedčať partnerov, niektoré členské krajiny Európskej únie v súvislosti s naším integračným úsilím dostať sa do Európskej únie. Takže to rozhodnutie o odstávke dvoch blokov bolo jasne politické. Bolo jasne politické, určite nie odborné. Ale my sme museli tento fakt rešpektovať, vzhľadom na to, ak sme chceli byť v Európskej únii. Na druhej strane urobili sme všetko pre to a bol som pritom osobne, keď sme kompenzovali všetku túto stratu, ktorá súvisela s odstávkou Jaslovských Bohuníc, resp. týchto dvoch blokov, a sme to navýšili o 5 mld. slovenských korún. Ja som bol vtedy tieňovým spravodajcom pre túto správu v Európskom parlamente. A skutočne vďaka nášmu úsiliu aj teda nášmu komisárovi, aj mne a ľuďom okolo sa nám podarilo navýšiť o 5 mld. slovenských korún zdroje na odstávku týchto dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. Takže treba tieto veci dať na správnu mieru, aby sme v podstate nepodliehali nejakému populizmu, pokriveniu tých skutočností, ktoré predchádzali všetkým týmto procesom. A ja som veľmi rád, že v konečnom dôsledku rozvoj energetiky na Slovensku má nejaký, povedzme si, systémový charakter aj v tejto súvislosti. Ďakujem pekne.

Áno, ja si myslím, že by to bol už viac-menej pingpong. Ale celkom iste som presvedčený, že Slovensko v tej chvíli nemalo inú možnosť, to je prvá vec.
A druhá vec, a to pokladám za dôležité povedať. Viete takisto dobre, že následne Slovensko vybojovalo 400 miliónov eur, pokiaľ si pamätám, a zásluhou poslanca za KDH v Európskom parlamente Jána Hudackého práve ako bolestné, to znamená za odstavenie príslušnej jadrovej elektrárne. To je len pre presnosť a preto, aby sme povedali všetky fakty. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale budem sa opakovať a pán minister asi už tuší, v čom to bude. Pokladám za dôležité, a tu by som to znova rád zdôraznil, aby Slovensko malo vytvorenú zahraničnopolitickú doktrínu, na ktorej by sa zhodla relevantná časť politických síl a aj spoločnosti. A o tom, že tá myšlienka nie je celkom prázdna, svedčí maličký krôčik, ktorý sa udial. A to je to spoločné stanovisko, ktoré podpísali predsedovia strán k budúcemu slovenskému predsedníctvu Európskej únie. Ja si myslím, že to je malý krok. A o tom, že ten obsah tej doktríny by nebol prázdny, svedčí aj to, o čom dnes bola už u mojich predrečníkov reč. A to je otázka harmonizácie priamych daní. Ja to často na výbore hovorím, že sme proti tomu, aby to bolo. Kolega Štefanec to tu spomínal. Pán minister, v správe je to takisto uvedené. Ja si myslím, že sú veci, na ktorých by sa relevantné politické sily a spoločnosť dokázali dohodnúť. A pokladám to za dôležité z toho dôvodu, aby sa to v budúcnosti potom nestalo predmetom zbytočného vnútropolitického boja, nič viac a nič menej.
Druhá moja poznámka sa týka fungovania Európskej únie. Ja si myslím, že často Európska únia mnohé veci deklaruje, ale málo pre to robí. Európska únia deklarovala, že chce byť ekonomikou založenou na vedomostiach. Ale okrem deklarácií tých krokov som videl veľmi málo, miesto toho, aby sa zvyšoval podiel z hrubého domáceho produktu, ktoré krajiny dávajú na vedu a výskum, ktoré krajiny dávajú do vzdelania, skôr klesá. A Európska únia, pokiaľ viem, má tiež taký postoj, že všetci mladší ľudia, ktorí už prejdú vzdelaním v školských systémoch, kde sme už členskou krajinou, do roku 2020 by mali ovládať dva jazyky okrem rodného jazyka, ktorými sa hovorí v Európskej únii. Ale preto nič neurobila. Ja nevidím dôvod, prečo by napríklad, keď dávame také obrovské financie na dotovanie pôdohospodárstva, nemohla vytvoriť jeden program pre podporu výučby jazykov a jednoducho vyslanie takzvaných native speakers do tých jednotlivých členských krajín, aby tie jazyky naozaj sa učili živo. Tých krokov je veľa. Preto pokladám za dôležité to, čo v jednom bode uvádza na doplnenie uznesenia pán kolega Dzurinda. A musím povedať, že to celkom iste podporím.
Je tu tretia poznámka. A je tu aj otázka. Každý dobre vie, že vplyv sa dosahuje aj tým, že máme nie na tých špičkových miestach, ale jednoducho na nižších miestach ľudí, ktorí pôsobia priamo v Európskej únii. Chcem sa opýtať, ako to momentálne vyzerá, lebo dlhodobo nielen Slovenská republika, ale aj iné nové členské krajiny zaostávali podielom tých ľudí v štruktúrach Európskej únie. Myslím si, že tento problém je dlhodobý. A bol by som rád, keby pán minister povedal, čo sa v tom robí a čo sa dá v tejto veci dosiahnuť.
A posledná moja poznámka sa vzťahuje na pána spravodajcu Kolesíka. Hovoril o energetike a o jadrovej elektrárni. Pán kolega, ja si nemyslím, že to neviete. Vy ste to len nepovedali. A povedali ste len časť z toho, pretože veľmi dobre viete, ako sme dobiehali, aby sme sa stali členom Európskej únie, aby sme boli v tom balíku, a keby sme neboli súčasťou toho balíka, tak by sa to oddialilo. Netvrdím, že by to bolo definitívne preč, ale na akú dlhú dobu by sa oddialil vstup Slovenska do Európskej únie, to by bolo veľké. A viete dobre takisto, že plné členstvo je podmienené ratifikáciou každej členskej krajiny. A teda viete aj to, že bol náš sused členská krajina, ktorá sa zasekla, a dala to ako podmienku, sine qua non, nevyhnutnú podmienku. Teda Slovensko v tej chvíli nemalo na výber. Ja uznávam to, že jednoducho čímsi sme zaplatili, nebola to lacná platba, ale som stále presvedčený, že tá platba stála za to, aby sme boli v tom čase čím prv členskou krajinou Európskej únie. A toto by sa patrilo, pán kolega, dopovedať. To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na jednu čiastkovú vec, o ktorej hovoril pán kolega Kollár. A citoval kolegu, že chce byť Slovensko mostom medzi jedným a druhým modelom. Počúvam viacerých politikov, ktorí chcú byť mostom medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou a podobne. No jeden historický príklad uvediem. Eduard Beneš po II. svetovej vojne mal politiku, že bude mostom Česko-Slovensko, nielen Česko-Slovensko, ale aj krajiny strednej Európy, medzi kapitalizmom a socializmom v Sovietskom zväze. Ako ten most dopadol v priebehu dvoch rokov, vieme všetci, a ospravedlňujem sa, pretože to bol jazyk taký írečitý, chcel by som odcitovať čo vtedy, povedal vtedajší minister zahraničných vecí Jan Masaryk o tejto politike a mostoch: „Po můstech se šlape a dokonce se na ně kálí." Ďakujem.

Pán poslanec Blaha so mnou súhlasí. Neviem, či to neuškodí mojej politickej kariére ďalšej. Ale súhlasím aj ja s ním, že daň z finančných transakcií je veľmi dôležitá vec. A netýka sa to len toho, že niekto sedí pri počítači, spraví trikrát za deň niečo, lebo to sú stotisícové transakcie cez sto komputerov, cez noci a dni 24-hodinová ekonomika. Čiže tam by bolo čo zdaniť, za to dávajú takú malú daň 0,1 %. Ale iba dvanásť štátov Európskej únie to chce, inde vo svete to je veľmi zriedkavé ešte, bohužiaľ. A všetci sa boja, že ľudia tak či tak potom odídu do tých štátov, kde to nemajú, a poškodia potom ešte vlastnej ekonomike. Čiže treba, aby to zobrali všetci. Daňová harmonizácia je pre nás strašná, niektorí majú dane 40 – 45 %. A vtedy ja stále hovorím: Teda harmonizujme aj penzie napríklad, harmonizujme aj sociálne záležitosti v celej Európe a potom uvidíme aj daňovú harmonizáciu.
K pánovi Kolesíkovi. No ja mám veľmi dobrý vzťah s Marilies Flemming. To je vtedajšia ministerka životného prostredia v Rakúsku. Ona je aj podpredsedníčka seniorov Rakúska. Často som s ňou. Ale o tejto téme sa s ňou nedá hovoriť. Vtedy Rakúsko zavrelo Zwentendorf. Proste šalelo vzhľadom na naše fungujúce elektrárne, bolo vtedy po Černobyle. Čiže mali svoje referendum. Mne sa zdá, že tiež sme to nemali urobiť. Ale ináč by sme sa asi nedostali v tom období do Európskej únie. To bol ich blok. Potom začali aj rokovania spätné, ale tie sa už asi pravdepodobne nedokončili. Taliansko je múdrejšie, Taliansko cez nás vstúpilo do európskej loby, lebo oni to majú tiež zakázané tuším od roku 1983 a tiež ich to veľmi, veľmi mrzí, že nemajú atóm, lebo budúcnosť Európy je v atóme.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel troška zastať môjho predrečníka v tom, že ja som ho zažil, keď som bol v Ríme v rokoch 2000 až 2005. Vtedy sme naozaj boli v čiernej diere Európy po dvojročnom zdržiavaní od záverov pána Mečiara et company. A skutočne včítane komisára Figeľa a premiéra Dzurindu vtedy sme naozaj sa znova dostali tam, aj čo sa týka diskusií o NATO, aj čo sa týka diskusií o Európskej únii. V tom čase máloktorý premiér bol osem rokov premiérom v Európe, tam sa to rýchlo striedalo. Premiéra aj komisára veľmi uznávali a urobili za 2 roky 31 kapitol po mečiarizme, čo nebolo jednoduché. Ale to je fakt už ďaleko. Tak je to odvtedy už veľa rokov, osem rokov najmenej, takže hovorme radšej o dnešku.
Ja by som chcel začať pozitívnymi správami, keď som sa dozvedal, že máme druhý najväčší hospodársky rast v eurozóne, myslím, od pána premiéra, čo je veľmi pozitívne, teda je to nula celá a niečo. Ale zrejme Európa je na tom omnoho horšie. Ďalšia správa je pozitívna, že sme dosiahli asi v súvislosti neviem s čím teraz 73 % úrovne Európskej únie, čo sa týka životnej úrovne. Tak to je tiež veľmi pozitívna vec. Išiel som autom teraz sem a som počul správu, že Česi sú ohrození platbami z Bruselu, pretože neprijali zákon o odpolitizovaní štátnej správy. Ja som bol milo prekvapený, že my sme ho prijali a že teda nie sme ohrození Bruselom skrz tieto, by som povedal, dotácie, aj keď sme ešte určite ďaleko od odpolitizovania štátnej správy.
No teraz k správe. Pán poslanec Martin Fronc povedal, aby to bolo stručne, jasne a rýchlo, lebo asi aj on sa chystá k tomu vystúpiť.
V správe je napísané, že sa každý rok schvaľujú aj odporúčania pre vládu v nasledujúcom období. To mi v nej chýba, pretože nasmerovanie vlády parlamentom aspoň také veľmi všeobecné by sa tam hodilo.
Ďalej, jadrové elektrárne. Samozrejme bolo chybou, že sme Bohunice zavreli, to všetci dobre vieme, bol to veľký tlak vtedy, najmä Rakúska, je to tak, ako to je. Ale pamätám sa, že ešte v roku 2005 chodili delegácie po Európe a lobovali v jednotlivých štátoch, aby sa toto zrušilo, posunulo, odsunulo, a tak ďalej. Tak neviem, či táto aktivita sa už ukončila, lebo však mnohé iné krajiny jadro majú. A je zaujímavé, že my sme dostali omnoho menej na to odstavenie ako napr. Litva a Bulharsko, neviem o dôvode, či je to preto, že sú na tom lepšie alebo lepšie to vylobovali, ale určite Bohunice ešte mohli do dnešného dňa chodiť.
No, Európa. Tam debatujeme o opatreniach, čo sa týka finančnej konsolidácie a tak ďalej. Je to tak správne, sú to vlastne bruselské body. Málo sa venujeme tomu ozdraveniu finančného systému a tam napr. aj zdaneniu finančných transakcií, obmedzovaniu obchodu s dlžníkmi. Napr. ten zákon, ktorý tu je, ja občas spomínam, je jeden veľmi zaujímavý, volá sa Glass-Steagallov zákon, ktorý v Amerike svojho času bol, teraz ho znova chcú zaviesť. Ide o to, aby sme choré banky s toxickými dlhmi, investíciami nepodporovali, ale iba tie, ktoré sa venujú výrobe, komercii a takýmto úverom, aby sme podporovali a ostatné aby išli svojou cestou a trebárs aj skrachovali.
Systém garancie vkladov je tiež veľmi dôležitý, len po Cypre, čo sa tam stalo, to sa doteraz poriadne nevysvetlilo. Neviem si predstaviť, ako taká malá krajina, ako je Cyprus, mohla urobiť taký strašný veľký dlh. A málo sa o tom hovorí. A otázka je, či to nehrozí aj nám.
Otázka je troška taká, že Európska únia sporí na opatrenia. A niekde som čítal, že platy štyroch tisíc európskych úradníkov sú väčšie ako platy Angely Merkelovej. Ten, kto ide do Bruselu, vidí, že tam sú väčšinou tí úradníci mladí, čo je pozitívne, ale aj negatívne, pretože mladosť je aj pochabosť a neskúsenosť. Čiže keď 4 000 úradníkov EÚ má väčšie platy ako Merkelová, je to naozaj zvláštne a nie je to sporenie.
Veľmi oceňujem ratifikačnú procedúru a prijatie Chorvátska do Európskej únie. Posilní to určite slovanský prvok tam, možno aj by sme ich mohli bližšie k V štvorke pritiahnuť.
Takisto oceňujem, že tie platby z poľnohospodárstva sa podarilo zvýšiť. Voľakedy to bolo 40 % európskeho rozpočtu, neviem, koľko je to teraz, ale stále to bolo veľmi, veľmi veľa a veľmi, veľmi, by som povedal, umelé až dávanie peňazí do poľnohospodárstva, čo sa nás menej dotýkalo.
Samozrejme, po návšteve Cypru, nedávno sme tam boli, veľmi pochybilo to, že sa raz Turecko dostane do Európskej únie. Keď tam vidíte to rozdelenie, to zamínovanie a to absolútne neuznávanie jednej krajiny Európskej únie, to je Cyprus, tak je to veľmi, veľmi zvláštne.
Teším sa, že sa začne onedlho rokovať aj so Srbskom a s ďalšími krajinami Západného Balkánu. O desať dní alebo o dva týždne ideme ako parlamentná delegácia na návštevu Srbska. Som zvedavý, čo tam uvidíme.
Zaujímavá bola poznámka, že bojová skupina V-4 sa tvorí, na rok 2016 sa pripravuje. Tak by ma tiež zaujímalo, ako stojí budovanie bojovej skupiny V-4 a ako stojí budovanie celkovo ozbrojených síl Európskej únie, o ktorých sa dlho, dlho už hovorí.
O rozvoji a spolupráci je tam rad, nie málo, ale sa hovorí, že sa rozvojová pomoc dala aj Bielorusku a Cypru. Tak to som prekvapený, sú taktiež rozvojovými krajinami, na aké projekty sa to dalo.
Je tam na jednej úrovni takáto veta: „V roku 2012 pokračovali aj rokovania o návrhu nariadenia o právomoci, rozhodnom práve uznávania a tak ďalej vo veciach majetkových režimov manželov a o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, kde spolu s inými štátmi zaujímame opatrný postoj.“ Tak ten opatrný postoj by možno bolo dobré aj troška konkretizovať, aký je naozaj náš postoj a aké sú postoje aj iných štátov k tomuto a kto vlastne tak silno podporuje takúto legislatívu.
K azylovej a emigračnej politike pri dnešnej demografii. Tak mnohé štáty riešia tento svoj vážny nedostatok práve azylovou a emigračnou politikou. V tomto smere Slovensko, myslím, je veľmi opatrené. Na jednej strane je to dobré, na druhej strane možno aj utekajú mnohí odborníci, ktorí by mohli naozaj pomôcť a zároveň aj stať sa platnými našimi občanmi.
Je tam veta, že niektoré štáty zneužívajú bezvízový styk. Tak by ma zaujímalo, ktoré sú to teda štáty, aspoň dvojstranne sa potom pána ministra na to opýtam, pretože je to zvláštne.
Eurofondy. Premiér Fico nedávno povedal na našom európskom výbore, že v roku 2013 tuším 1,3 mld. eur sa musí ešte vyčerpať a je to veľmi nahnuté a najmä veda, výskum a vzdelanie zaostávajú. To som veľmi prekvapený, že práve tieto oblasti ako veda, výskum, vzdelanie, akadémia, univerzity, školy základné a tak ďalej veľmi nariekajú pre nedostatok peňazí, a tam ich majú v eurofondoch. A, samozrejme, pred sebou majú aj veľa písania, lebo keby sa nejaký jednotný projekt urobil pre školy, pre všetkých, tak by možno to bolo lepšie. Takto každý si to sám naháňa, sám musí dávať provízie a tak ďalej. Nie je to správne. Ale táto jednotnosť pre eurofondy bola dobrá, aj čo sa týka napr. revitalizácií miest a revitalizácií proste rôznych iných investičných vecí.
Posledná moja poznámka je asi taká, že keď si pozerám, ako to dostávam zo zahraničného výboru, správy zo všelijakých tých komisií, subkomisií (rybolov a tak ďalej), COREPER I, II až VI, tak zdá sa mi, že tých stretnutí je už až príliš veľa. Neviem, či všetci tam cestujú, či všetci dostávajú diéty a tak ďalej, či by sa nedalo napr. alternovať s Českou republikou, alebo s V štvorkou, alebo nejako ináč a teda či tam chodia aj bruselskí ľudia alebo len naši, lebo tam naozaj to tečie veľmi, veľmi zo štátneho rozpočtu.
No a ešte som prekvapený, že Európsky sociálny fond existuje, to som vedel, ale že je tam tuším 30 mld. eur. Čiže neviem, či jeho čerpanie je otázka na vás, ale by bolo tiež zaujímavé vedieť, ako a na čo ho Slovensko čerpá.
Sú tam zaujímavé témy, boj proti dopingu, boj s manipuláciou výsledkov športových stretnutí. Ja si myslím, že to u nás ešte nebolo, až na tie jedny kompóty, čo tam ten jeden pán dostal.
No a ešte ako posledná moja správa, ktorá sa týka aj ministerstva, sú ľudské práva. No patrí to do vašej kompetencie. Myslím si, že sa to netýka správy, ale vždy to zdôrazňujem, že ľudské práva sú veľmi dôležitou témou, ale aj to, že sú veľmi rozdelené medzi mnoho inštitúcií. Predvčerom, alebo včera to bolo, sme tu mali rodovú rovnosť, správu o tom. To je len malý výsek z ľudských práv. A keby sme tam mali menšiny, Rómov, ľudské práva podľa deklarácií OSN a tak ďalej, tak by sme videli, že je o čom hovoriť. Ľudia mnohí sa sťažujú na tému ľudských práv. Dúfam, že raz tu budeme mať niečo komplexné, možno pod egidou ministra zahraničia alebo možno aj premiéra vlády, lebo to je vážna téma, a aj Úrad vlády tam má svoje slovo. Tak to by bolo veľmi, veľmi dobré. Ďakujem za pozornosť.