Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu je určiť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru alebo pôžičky pre spotrebiteľov prostredníctvom zavedenia pojmu maximálna ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery a pôžičky pre spotrebiteľov.
Vážení kolegovia, nebankovky alebo pôžičkové spoločnosti ponúkajú rýchlu a krátkodobú pôžičku veľakrát on-line alebo cez SMS bez toho, aby si zisťovali, či ich klient je schopný splatiť takúto pôžičku. Za svoju "veľkorysosť" žiadajú úrok v rozsahu sto, tisíc, niekedy desaťtisíc percent. Nebankové spoločnosti si totiž na rozdiel od bánk neoverujú, či je klient schopný pôžičku splácať.
Takéto úžernícke spoločnosti vám dajú napríklad 100 eur s tým, že vy im do 15 dní vrátite 125 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za takúto pôžičku tak dosahuje viac ako 22-tisíc percent.
Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska len za rok 2012 vzrástli záväzky ľudí na Slovensku voči nebankovkám takmer o 66 mil. eur na úroveň skoro 2,4 mld. eur.
Nebankové spoločnosti rastú hlavne v časoch ekonomickej krízy a parazitujú na raste nezamestnanosti a chudobe. Jednoznačne musíme zastaviť tento novodobý úžernícky klondike. Nemôžeme sa dookola trápne vyhovárať, že to musíme riešiť komplexne. Toto ožobračovanie dôchodcov a hlavne chudobných ľudí musíme okamžite zastaviť.
Do marca 2010 bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý určoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravovaná splnomocňujúcim právnym predpisom nariadením vlády Slovenskej republiky. Tento strop však z nového zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti platného vypadol.
Predložená novela o spotrebiteľských úveroch zavádza v § 2 nový pojem "maximálna ročná percentuálna miera nákladov" a ohraničuje ju na maximálne 50-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň podpisu zmluvy o pôžičke alebo spotrebiteľskom úvere.
V súčasnosti je platná výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná od 9. mája 2013 na úrovni 0,5 %. Takže maximálna ročná percentuálna miera nákladov bude po schválení tejto novely na úrovni 25 %. Samozrejme, bude to záležať podľa výšky základnej úrokovej miery.
Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné obchody vykonávané eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Ďalej navrhujem, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená vyššia ročná percentuálna miera nákladov, ako je maximálna ročná percentuálna miera nákladov. Takýto poskytnutý spotrebiteľský úver, ak bude vyšší ako tento strop, ktorý navrhujem, sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej novela znižuje doterajšiu hranicu, kedy sa za spotrebiteľský úver a súhrn všetkých zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom nepovažuje úver do výšky 100 eur, ale znižujeme túto hranicu na nižšiu úroveň, 10 eur.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Dámy a páni, na poskytnutie úverov vplýva aj ekonomická gramotnosť našich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto ekonomickú gramotnosť by bolo potrebné už vyučovať na základných, ale aj stredných školách. Deti, mládež, v školách by sa mali učiť o tom, čo to je úver, čo to je hypotéka, čo sú to úvery, čo to je úrok pri tom-ktorom percente.
Kríza, hospodárska kríza a chudoba plus táto ekonomická negramotnosť našich obyvateľov ich núti si požičiavať aj s vysokými úrokmi. Tieto nebankové spoločnosti toto častokrát zneužívajú. Som presvedčený, že v tejto situácii štát musí zasiahnuť a sanovať strop, stanoviť strop na tieto úroky. V situácii, keď je exekvovaných v našom štáte 42-tisíc dôchodcov a na Slovensku v roku 2012 bolo vykonaných 500-tisíc exekúcií, je veľakrát dôvodom na tieto exekúcie pôžička s vysokým úrokom. Občania nie sú schopní splácať tieto pôžičky s vysokým úrokom. Potom nastupuje exekútor, ktorý ide po ich nehnuteľnostiach.
Chcem týmto návrhom zabrániť, aby tieto nebankovky, ktoré poskytujú tieto úvery s vysokým úrokom, robili z občanov Slovenska bezdomovcov. Musíme určiť maximálny strop pre úroky pôžičiek. V mojom návrhu to ohraničujem základnou úrokovou mierou Európskej centrálnej banky a jej násobkom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, ja súhlasím v tej prvej časti s vašou argumentáciou. Ja som pred dvoma rokmi chcela upraviť v Zákonníku práce práve výpovednú možnosť pre dôchodcov, ale moja formulácia bola v zmysle, že je možné prepustiť dôchodcu, ktorý ale dosiahol nárok na dôchodok. Pretože práve pre tú argumentáciu, ktorú ste aj vy vyslovili, jednoducho môže sa stať, že dôchodca, ktorý splní podmienku, vekovú, odchodu do dôchodku, nemusí spĺňať zároveň aj nárok na dôchodok. Čiže ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, by som komunikovala s pánom predkladateľom o možnosti úpravy tohto paragrafového znenia.
Nemám veľký problém alebo veľké výhrady voči vašej pripomienke konfliktu s ústavnosťou. Ja som vo svojich vystúpeniach aj pred dvoma rokmi, aj pred polrokom, keď som predkladala podobné riešenie v sociálnom poistení, argumentovala aj judikátmi z Európskeho súdneho dvora, kde vyvracali tieto pochybnosti s ústavnosťou v súvislosti s vekom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým za to, že na mňa reagovali.
Hneď na začiatku svojho vystúpenia som povedal, že sa považujem, že zastupujem občanov. A takto isto by mali postupovať aj 150 poslanci v Národnej rade, ktorí tým, že sú tu viaceré politické strany, dneska už aj nezávislé osobnosti, zastupujú široké spektrum občanov, to znamená aj široké spektrum názorové, ktoré je v spoločnosti.
To znamená, dneska, pán Poliačik, ja som ten, ktorý podporuje všetky občianske iniciatívy, ktoré v spoločnosti sú. A ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca, nielen na mňa, ja sa nepovažujem za jediného, ktorý, ktorý dokáže predniesť niektoré návrhy zákonov. Ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca. Ak napríklad ja by som s nimi nesúhlasil, obrátia sa na nejakého iného poslanca, veď je tu širokospektrálne zastúpenie.
Ja som, pán kolega Procházka, nepovedal, že ľudia sú extrémisti, len som povedal, že toto podľa môjho názoru je spôsob, ako práve v spoločnosti tie extrémistické nálady, ktoré sú v určitých skupinách obyvateľov, presne tieto skupiny by sa dokázali cez tento spôsob 15-tisíc občanov iniciovať, združiť a oni by predkladali takéto návrhy zákona. Tá mlčiaca väčšina obyvateľov by takto nepostupovala. Ja som poukázal na toto vo svojom vystúpení.

Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Hneď na začiatok musím povedať, že zastupiteľská demokracia vznikla tak, že cez demokratické voľby sú poslanci volení občanmi preto, aby občania cez nich mohli vyjadrovať svoje názory a politické názory, názory na to, ako sa má spravovať krajina, a títo ľudia poslanci majú túto vôľu ľudí vykonávať napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky alebo pri samospráve v obecných a miestnych zastupiteľstvách. Ja sa nepovažujem za vyvoleného, ja sa považujem za človeka, ktorý tu zastupuje občanov Slovenska, a cezo mňa môžu občania Slovenska sa na mňa obracať a cezo mňa môžu napríklad prekladať návrhy zákonov. Dobré myšlienky, dobré návrhy aj od jedného občana som ochotný si osvojiť a spracovať do návrhu zákona.
Nerozumiem, prečo by to muselo byť 15-tisíc ľudí, keď stačí jeden človek, ktorý sa na mňa obráti s dobrým názorom, alebo skupina občanov, a ja ten návrh zákona predložím. Predpokladám, že takto pracuje každý poslanec Národnej rady. Predpokladám, že aj navrhovatelia takto pracujú, ak sa na nich obrátia ľudia, skupina ľudí, občania, ak sa stotožnia s tým návrhom, tak ho prednesú.
Som presvedčený o tom, že keby tento návrh zákona prešiel, tak by to bol nástroj pre extrémistické skupiny obyvateľov, ktorí by svoje extrémistické názory prenášali do Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, majú totiž aj politickú, nielen osobnú, ale aj politickú zodpovednosť. To znamená, ten, kto tu predstupuje do Národnej rady s návrhmi zákonov, ktoré sú hlúposti, tak ako pán navrhovateľ spomenul, ten, keď tu bude viackrát predstupovať s hlúposťami, tak v ďalších demokratických voľbách by ho občania mali odmietnuť. Ale ten, ale 15-tisíc podpisov na to, aby sa predniesol návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, by to bolo sto percent pôda pre extrémistov. Pretože normálni ľudia vedia, že cez demokratické voľby vyjadria svoj politický názor, zvolia si svojich zástupcov a tí budú zodpovedne pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Tak sa snažím pracovať ja. Pevne verím, že aj ostatní kolegovia poslanci. Preto tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, veľmi krátko.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak, tak, aby ešte išiel aj ďalší zákon.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Všetci ste sa zhodli na tom, že je dobré uviesť takýto návrh zákona, že má to svoje praktické výhody. Ja som vo svojom úvodnom príhovore jasne zdôraznil niektoré veci, či už je to ekonomické zabezpečenie rodiny, alebo udržanie väzieb v rodine, súdržnosti, fenomén vzájomnej dôvery, to je skutočne veľmi dôležitá vec. Ja som sa stretol vo viacerých takých rodinných firmách, keď som bol na diskusiách, skutočne je tam tá vnútorná radosť. Radosť z podnikania, taká vzájomná komunikácia bez toho, aby si dokonca uvedomovali, že vlastne podnikajú. Takže toto sú veľmi dôležité veci.
Samozrejme, ja som nechcel ísť do konkrétnych ustanovení. Máme tam viac originálnych vecí, ktoré nenájdete v žiadnom zákone v celej Európskej únii, či je to už samotná rodinná živnosť, alebo rodinná farma, skutočne originálne právne formy. Za to, ja sa, ja som teda rád a som doslova až pyšný, sebapýcha nie je niekedy dobrá, ale ako niekedy sa sám čudujem, že ako dobre nám to vyšlo. Takže ja mám ambície, aby to nebol len také, že čosi, hókus-pókus, my sme na tom pracovali rok. To nie je nejaká vec, ktorá vzišla z večera na ráno, je to seriózny materiál. Ja teda chcem vyzvať všetkých, ktorí, ktorí len trochu rozmýšľajú a myslia to s tým Slovenskom dobre a s našimi rodinami dobre, aby tento návrh zákona podporili. Teším sa, samozrejme, na ďalšiu komunikáciu. Ja sa určite nevzdám toho návrhu zákona, budem ho precizovať, dokedy tento zákon nebude akceptovateľný, aby sa dostal do našej legislatívnej praxe.
Ďakujem veľmi pekne všetkým.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril, ako spolupredkladateľovi, k tomuto návrhu zákona. Myslel som si, že na úvod môj kolega Hudacký jasne vysvetlil, prečo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní. Ale po vystúpení pána Sulíka, kvôli nemu, ale aj kvôli ďalším kolegom a kolegyniam stručne a jasne: Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností, no načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?
Dámy a páni, máme zákony, na základe ktorých sa tu podniká. Ale aj máme zákony, sociálne zákony, ktoré vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí nemajú prácu, niekedy nechcú mať prácu a tento štát, samozrejme, je aj sociálny, nenechá ich zomrieť, nenechá ich hladných a dáva im sociálne dávky. Dámy a páni, ale desaťtisíce živnostníkov, malých farmárov, drobných remeselníkov fungujú tak, že otec alebo manžel je živnostník, podniká a jeho najbližšia rodina mu pomáha a chodí si pre sociálne dávky na úrad práce, lebo sa im neoplatí podnikať, pretože by museli za seba platiť odvody, ktoré sú dneska vo výške, keď sa nemýlim okolo 185 eur. Tak si to veľmi rýchlo spočítajú a povedia, oni pomáhajú tomu hlavnému živnostníkovi, otcovi, dedovi, manželovi, ale, samozrejme, pomáhajú mu podnikať načierno, pretože načo by za seba platili 185 eur, keď možno tých 185 eur dostanú na úrade práce, alebo Sociálna poisťovňa im ich pošle.
Dámy a páni, týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní chceme docieliť to, aby sa títo ľudia zamysleli a povedali si, no počkajte, keď vytvoríme rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové, odvodové zvýhodnenie. A pre tento štát, pre Slovensko je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach, alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky našej republiky, že títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť možno nie veľké odvody a dane, ale budú platiť? Čo je výhodnejšie, dámy a páni? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že tí ľudia budú mať dôstojnú prácu, nebudú sa musieť takto skrývať za nejakú čiernu prácu, je určite lepšie, ak by boli cez zákon o rodinnom podnikaní takéto podniky nejako zvýhodnené.
Toto som musel povedať na úvod, hlavne po vystúpení pána kolegu Sulíka, lebo ten sa veľmi čudoval, prečo rodinná firma má byť nejako zvýhodňovaná daňovo alebo odvodovo. A posledná poznámka k jeho vystúpeniu, keď tu rozprával o tom, prečo by mala byť len rodinná firma zvýhodnená, prečo nemá byť farma, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli zvýhodnená?
Nuž preto, lebo tomuto štátu, Slovensku, musí záležať na rodinách, lebo len rodina dokáže vychovávať novú generáciu detí, našu natalitu. Kto bude robiť na naše dôchodky o dvadsať, tridsať rokov? Dvaja homosexuáli žiadne dieťa nesplodia. Aj pri zákone o daniach z príjmov sme počuli o tom, ako od nového roku už nebude možné použiť odpočítateľnú položku na manžela alebo na manželku. To je takisto, doteraz to bolo, že štát zvýhodňoval manželov týmto spôsobom a vtedy som sa tu tiež dozvedel o tom, že prečo nemôžu mať odpočítateľnú položku na partnera, partnerku aj tí, ktorí nežijú a nie sú zosobášení. Nuž preto, lebo tomuto štátu musí záležať na rodinách. Keďže som osemnásť rokov podnikal ako živnostník, skúsim povedať veľmi stručne také praktické riešenia a stimuly, ktoré sú v tomto zákone, ktoré aj ja som možno v minulosti mohol využiť, lebo v určitej chvíli sme v rodine podnikali viacerí, ale keďže nebol zákon o rodinnom podnikaní, tak sme všetci podnikali väčšinou na živnosť. A všetci sme si museli platiť, teda museli sme viesť účtovníctvo.
Takže prvý dôvod, menej byrokracie. Je určite lepšie, ak jedna účtovníčka v rodinnej firme vedie jedno účtovníctvo, ako keď majú viesť tri alebo štyri. O tom nemusím ďalej hovoriť. Paušálna daň, výdavky do výšky 1,5-ennásobku, ennásobok znamená, podľa toho, koľko ľudí bude v tej rodinnej firme. Daňový koeficient alebo ten, tú odpočítateľnú položku 1,5-ennásobok podľa počtu ľudí v rodinnej firme. To je ten daňový bonus, ktorý štát povie, áno, robíš v rodinnej firme, ste tam traja, štyria, piati, tak nebudete mať päťkrát odpočítateľnú položku, ale bude to ešte koeficientom 1,5, lebo vy ste rodinná firma. Ennásobok príspevku na začatie podnikania, nebudú musieť traja, štyria požiadať o príspevok na začatie podnikania, ale jeden v rámci tej rodinnej firmy povie, tu sú traja nezamestnaní ľudia doteraz, boli dlhšie na úrade práce ako tri mesiace, podľa súčasne platného zákona o službách zamestnanosti žiadam na troch ľudí príspevok na začatie podnikania. Ale najpodstatnejšie na tomto zákone o rodinnom podnikaní ani nie sú tie daňové a odvodové bonusy, na ktoré tu niektorí poukazovali, konkrétne pán Sulík. Najpodstatnejšie na tom je to, čo vo svojom úvodnom vystúpení povedal kolega Hudacký. Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné firmy. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nevznikajú znova nanovo. To sú veľmi stabilné firmy.
A druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne toto, stabilita a dôvera, čo v tejto krajine najviac chýba. Tu nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom už vôbec nie. Podnikatelia štátu neveria a opačne, ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené aj na príbuzenstve, tá dôvera, keď sa spriemeruje, dlhodobo je určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel, a tá dôvera je to, čo všetci by sme potrebovali aj v týchto časoch krízy.
A ja, mne nedá, aby som v tejto chvíli vám neprečítal výrok Tomáša Baťu z roku 1932. Tomáša Baťu nemusím predstavovať, pravdepodobne nepodnikal na základe zákona o rodinnom podnikaní, ale jeho podnikanie malo všetky prvky rodinného podnikania a traduje sa už niekoľko desaťročí o tom, ako on aj o svojich zamestnancov sa vedel postarať, že s nimi mal pomaly až taký rodinný vzťah. Ale preto jeho výrok z roku 1932, hovorím, kde bol, kde dostal otázku, ako vyjsť z krízy. Pretože pomaly v podobnej situácii sme na tom aj dneska, takže skúsim vám prečítať jeho odpoveď na krízu:
"Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy", a teraz toto chcem zvýrazniť, "pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, je treba prekonať krízu dôvery, technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nejde. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom." Toľko k tomu.
Na prvý pohľad sa dá povedať, že čo to má spoločné s rodinným podnikaním? Ale keď sa nad tým zamyslíte, je tam všetko, čím žijeme dneska. Kríza morálky a dôvera, ktorú tak veľmi potrebujeme, v podnikaní zvlášť, a rodinné podnikanie by tomu mohlo napomôcť, takisto aj v tej stability, tú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebujeme.
V závere musím povedať, že aj niektorý predrečník tu už povedal, nečakám, že zákon o rodinnom podnikaní urobí tu zajtra na Slovensku hospodársky rast samotný. Je to len jeden z drobných krokov, ktoré je potrebné urobiť na Slovensku preto, aby táto republika napredovala a, samozrejme, ak budeme robiť veľa tých dobrých opatrení, môže tu prísť aj k hospodárskemu rastu, ale nedá sa robiť veľa zlých opatrení a potom možno jedno dobré na to, aby táto republika rástla.
V závere chcem povedať, že chcem poďakovať mojim spolupredkladateľom za spoluprácu na tomto zákone, obzvlášť Jánovi Hudackému za tie desiatky stretnutí, ktoré urobil po Slovensku, aj konferencie, ktoré vo viacerých krajských mestách urobil, kde sa stretol s podnikateľmi a ich podnety a námety zapracoval do tohto návrhu zákona. A ja som veľmi rád, že takýto návrh o rodinnom podnikaní vznikol a všetkých vás žiadam o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Csicsai, len s vami môžem súhlasiť prakticky vo všetkom. Základ je, a to ste aj uviedli, a ste lepšie počúvali ako pán Sulík, toto je rámcový zákon. Čiže my vytvárame základné podmienky pre rodinné podnikanie, a teda aj pre rodinné farmy. Samozrejme, že do takéhoto zákona sa nedávajú žiadne podporné mechanizmy a podobne. Je pravda, že je treba čosi robiť s pôdou, čiže zákon o pôde. To sú následné kroky, ktoré je treba teda riešiť, ale, samozrejme, aj určité dotácie formou prístupu hlavne tých začínajúcich malých farmárov, rodinné farmy k strojom, k mechanizmom. To sú náročné veci. Obyčajne ten prístup k štartovaciemu kapitálu je obmedzený. My tu niektoré veci riešime okrajovo. Toto, čo sa dá prakticky riešiť v rámci toho, v tom základnom rámci, ale neriešime to komplexne, vzhľadom na to, že do jedného zákona sa to strčiť všetko nedá. Ale v každom prípade toto, čo ste zdôraznili, takisto rodinná farma nie je len o samotnej poľnohospodárskej produkcii, čo je veľmi dôležité, ale je o rozvoji vidieka, o zamestnanosti na vidieku, o nevyľudňovaní ľudí z vidieka. A toto je veľmi dôležité, my robíme komplexný program, komplexný systémový program na to, aby sme skutočne vytvárali zamestnanosť, aby sme vytvárali dobré podmienky pre ľudí žijúcich na vidieku. Okrem iného teda, pretože to je komplexný zákon, ten rámec je prakticky orientovaný na celé rodinné podnikanie, čiže aj živnosti, aj remeselné záležitosti, aj podniky, aj teda výrobná sféra klasická, všetko sa do toho zmestí. Ale toto, čo vy ste hovorili v súvislosti s poľnohospodárstvom, je veľmi dôležité. A tie rodinné farmy sa potom môžu integrovať do družstiev, ktoré môžu vytvárať podmienky pre spracovateľský priemysel, aby sa zvýšila pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie.

Áno, ďakujem pekne. No, v podstate ešte raz opakujem. My sme nastavovali tieto opatrenia na súčasný daňový systém, pán kolega. Ja si myslím, že sme urobili len dobre. Ak by ten zákon náhodou postúpil do druhého čítania a potom sme našli kompromisy, aby sme sa zhodli na týchto opatreniach, ja si myslím, že to posilníme minimálne o túto skupinu, ktorú ideme štartovať, ktorou vytvárame nový priestor. Ja som na začiatku povedal nie náhodou, a to nie je nejaké sebachválenie sa, že to je historický a prelomový rámcový zákon, ktorý čosi ide naštartovať, ktorý určitú skupinu ľudí, ktorá má šancu postarať sa o seba, byť nezávislá, že ju ideme v podstate posunúť ďalej. A oni, ak im necháme čo najviac zdrojov u nich, budú mať možnosť reinvestovať a tie firmy rozvíjať. Myslím si, že nie sme ďaleko od seba, myslím si, že toto je účel tohto zákona a toto sú dôvody, vlastne prečo do tohto ideme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len krátka reakcia na pána Sulíka. Pán kolega, nie, nedobre ste ma počúvali, čo sa týka tých dôvodov, prečo to rodinné podnikanie a prečo možno by sme mali pristúpiť aj na takú obeť, ako je, ako sú daňové zvýhodnenia a určité motivačné činitele, ktoré sme tam nastavili. Ja som ich aj naschvál dával relatívne veľa, pretože ak náhodou by sa tento zákon dostal do druhého čítania, aby sme mali možnosť potom nejakým spôsobom vedieť povedzme dospieť k nejakému kompromisu.
No čo sa týka daňových zvýhodnení, to je jedna z foriem motivácie, ktorá je práve vo vyspelých ekonomikách včítane Británie, Nemecka, Rakúska a podobne. Takže nie je to nič nové. My neprichádzame s ničím, čo by nejak výrazne deformovalo trhové prostredie. Je pravda, že my sme brali do úvahy, že daňový zákon, resp. daňové podmienky na Slovensku sa zmenili, takže sme reagovali v podstate na súčasný daňový systém, a preto aj zásah prostredníctvom týchto daňových opatrení do toho daňového systému, aby sme skutočne motivovali členov rodín, aby išli, aby prevzali na seba to ťažké bremeno - podnikať na Slovensku. A ešte rodiny, ktoré povedzme sú na prahu chudoby, aby sme ich vedeli zatiahnuť, aby sa vedeli postarať o seba, aby si vedeli zabezpečiť obživu, tak nejaký ten motivačný činiteľ tu musí byť. Takže vychádzam aj zo skúseností vyspelej Európy, a to funguje. Ja si myslím, že netreba závidieť týmto rodinám, ktoré potenciálne by sa rozhodli ísť do takéhoto prostredia. My sme sa ho snažili vylepšiť, ako sa len dalo.
Ja si myslím, čo sa týka toho vášho argumentu, že je tu teda, nastaviť daňový systém, že to je výber daní, či už je spravodlivý, alebo vertikálne, horizontálne. V každom prípade ja som za to, aby sme nechali ľuďom - a v tomto prípade rodinám - čo najviac zdrojov teda tých, čo vygenerujú, aby sa stali čo najviac nezávislými, jednoducho, aby mohli aj reinvestovať, aby mohli rozvíjať tú rodinnú firmu. A nie ich celkom zdaniť, zobrať im všetky tie peniaze len preto, že sme kdesi nastavení na to, že daňový systém je na to, aby pozbieral všetky možné peniaze. To je práve ten stimul, ktorý má rozvinúť to rodinné podnikanie, ktorý má motivovať tých členov rodiny, aby zobrali na seba tú ťažkú zodpovednosť a riešili problémy rodiny a takýmto spôsobom nastavili dlhodobo udržateľný systém na Slovensku. Takže toľko v podstate na margo vášho príspevku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Sulík, zaujali ste ma svojím vystúpením aj vašimi argumentami týkajúcimi sa daňovej spravodlivosti pri výbere a aj pri použití daní. Len chcem sa vás opýtať potom na váš pohľad na investičné stimuly pre veľkých podnikateľov a na daňové prázdniny pre nich, keď hovoríme o spravodlivosti.
Ďakujem.