Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.3.2015 o 10:11 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:59 - 13:01 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Najprv ešte chcem povedať, že okrem toho, že som interpeloval ministerstvo dopravy, interpeloval som aj Úrad pre verejné obstarávanie, aby skontrolovali súťaž na platbu palivovými kartami. Dostal som odpoveď, že ju kontrolujú a o výsledkoch ma budú informovať. Nie som veľký optimista, ako to dopadne. V prípade, že sa tá súťaž nezruší, určite sa cez našich europoslancov obrátim na Európsku komisiu, ale počkáme ešte na Úrad pre verejné obstarávanie na Slovensku.
Čo sa týka pána Martvoňa. Áno, aj policajti majú možnosť udeliť pokutu od – do, ale v posledných rokoch sa im tá možnosť výrazne zužuje, aby policajt nemal veľké rozpätie, ako môže udeliť pokutu. Myslím aj pri dopravných priestupkoch, aby tam nedochádzalo ku tej korupcii, o ktorej hovoril pán kolega Érsek. To znamená, vo svojom vystúpení som radšej nechcel používať slovo korupcia, ale naznačil som, že ak úradníci, mýtni policajti alebo aj ďalší budú mať možnosť udeľovať pokuty od – do a to rozpätie bude veľké, tak je tam to nebezpečenstvo aj korupcie. Takže s tým sa plne stotožňujem s kolegom Érsekom a, samozrejme, som rád, že povedal aj to čo ja, takýto návrh zákona aj kvôli týmto záležitostiam mal byť vládnym návrhom zákona. Teda návrhom ministerstva dopravy, aby sa k nemu mohli vyjadriť aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo vnútra a aby tento element prípadnej možnej korupcie, ktoré by tam mohlo nastať pri udeľovaní pokút od – do, aby bol čo najviac eliminovaný. A tak isto mali mať možnosť autodopravcovia sa vyjadriť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:57 - 12:59 hod.

Mikloško Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Samozrejme, ťažko sme prežierali svojho času, keď najdrahšiemu domácemu dali vtedy možnosť mať, SkyTollu, celý tento biznis. Potom som sa neskoršie upokojil, keď som videl, aké zahraničné firmy občas nás aj drancujú a tak ďalej, tak toto som už tak nechal, dobre, je to SkyToll.
Už, samozrejme, ma, doteraz som sa neuspokojil s tým, že tých 6 – 15 % za platobné karty sa platí. To stále dávam aj na stretnutí s ľuďmi na mítingoch ako príklad tunelovania a proste naozaj neférovosti, ale nateraz sa s tým nič neudialo napriek tomu, že sme tu o tom veľa hovorili.
Samozrejme, tiež sa mi nepáči, to už tu povedali, že možnosť správneho orgánu rozhodnúť o konkrétnej výške pokuty v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov. Ja si myslím, že nejaký počítačový algoritmus by to mohol vyhodnotiť a úplne exaktne povedať, že aká tá suma je. No toto je teda vyslovene návod na korupciu a na proste kamarátčágy. Klientelizmus.
Pán poslanec Zajac zabudol povedať to, že k nákladom SkyTollu treba aj pridať to, že je tam kontrolný orgán, ktorý kontroluje SkyToll. Obávam sa, že moc toho stále nenakontroloval, ale dostáva ročne, zabudol som aj meno tej firmy, interpeloval som kvôli tomu pána ministra (reakcia z pléna), Logica, ktorá, sedia tam dvaja ľudia, kontrolujú, účtujú si ťažké peniaze a keď som to ministrovi teraz, týka sa to asi 1, 2 možno aj 3 milióny ročne, keď som ministrovi to povedal, však to bude už iba 9 rokov trvať, teraz možno 8, ale proste že tam je tiež, sa mi zdá, tunel, ktorý do tých nákladov nedávame, ale kontrolovať nejakou kamerou alebo nejakým elektronickým prístrojom to, či tam naozaj sedia tie počty tých náklaďákov, tirákov, teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.3.2015 12:41 - 12:51 hod.

Zajac Pavol Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, páni navrhovatelia, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som tak isto najprv elektronické mýto na Slovensku pripomenul, ako vzniklo a ako funguje.
Elektronické mýto vysúťažila prvá vláda Roberta Fica tak, že zo štyroch uchádzačov traja boli vyradení zo súťaže a v súťaži zostal najdrahší uchádzač – firma SkyToll, vtedy za ponúkanú sumu 863 miliónov eur, ktoré postupne máme splácať 13 rokov. Medzitým, teda následne, keď sa podpísala zmluva so SkyTollom, tak firma SkyToll prišla na to, alebo aj NDS-ka, štát prišiel na to, že autodopravcovia používajú aj palivové karty na platenie elektronického mýta a že je potrebné urobiť nejaký systém, na základe ktorého by mohli platiť pomocou palivových kariet. Aj keď firma SkyToll mala v súťaži – a súťaž sa aj tak volá, aj zmluva sa tak volá – poskytovať komplexné služby elektronického mýta a v súťažných podmienkach bolo aj to, že mala uskutočniť platbu elektronického mýta obvyklými platobnými kartami vtedy používanými na Slovensku, aj tak zadefinovala firma SkyToll, že platba palivovými kartami nie je v tej cene, v tých 863 miliónoch, ktoré boli zazmluvnené. A bol urobený dodatok ku zmluve, bez súťaže, kde sa NDS-ka zaviazala, že za takúto službu bude ešte platiť naviac, naviac 6,75 % z každej platby z palivových kariet, čo ročne robilo a robí aj dnes a bude robiť sumu zhruba od 6,5 do až 9 miliónov eur ročne pre túto firmu za takúto službu naviac.
A preto, keď sme tu odvolávali v decembri pána ministra Počiatka za to, že túto službu na žiadosť Európskej únie museli sme nanovo vysúťažiť a tejto súťaže sa zúčastnili iba dvaja uchádzači, jeden z nich deň predtým len vznikol, majitelia sídlia na Cypre. Mimochodom, vysúťažená čiastka bola najprv vyššia ako tá pôvodná u firmy Flitpay. Za tú firmu garantovala v tej súťaži firma Flitpay, ktorá to robila aj doteraz. My sme povedali, že tí, čo to robili doteraz bez súťaže, budú to robiť aj naďalej a za túto službu platiť 6,75 %, následne to dodatkom znížili na 6,15, je príliš veľa.
Ale aby ste vedeli, aj ďalšie služby pri elektronickom mýte, nielen firme SkyToll, nielen za palivové karty, ale aj za nezávislého znalca platíme, aj za poradenské služby NDS-ka platí, aj za právne služby, a preto som si vyžiadal svojou interpeláciou od ministra dopravy, aby mi všetky tieto platby, ktoré súvisia s elektronickým mýtom, aby mi teda zadefinovali, koľko platíme každý rok a koľko výhľadovo budeme platiť. Táto moja interpelácia je na stránke Národnej rady Slovenskej republiky pri mojom mene, môžte si ju tí, ktorí máte záujem, pozrieť.
Pre vašu informáciu, aby sme boli presní, lebo tu padajú rôzne čísla. Celkovo sme za služby elektronického mýta firme SkyToll a ďalším poradenským službám zaplatili v roku 2010 103 miliónov, bez DPH podotýkam, v roku 2011 104 miliónov, v roku 2012 116 miliónov, v roku 2013 126 miliónov a v roku 2014 93 miliónov. Výnosy v roku 2010 141, v roku 2011 153, v roku 2012 154, v roku 2013 158 miliónov, v roku 2014 183 miliónov, lebo sme zväčšili počet miest prvej triedy, teda množstvo, za ktoré sa vyberá elektronické mýto na cestách prvej triedy, preto ten nárast. To znamená, napríklad v roku 2013 sme za služby elektronického mýta zaplatili 126 miliónov a vybrali sme na elektronickom mýte 158 miliónov. Ten rozdiel je 32 miliónov, menší, ako keď sme pred rokom 2009 platili, alebo keď sa platilo na Slovensku diaľničnými známkami. A pre vašu informáciu z toho, koľko sa zaplatilo za tieto služby do roku 2015 a výhľadovo, koľko sa podľa týchto zmlúv bude platiť do roku 2022, keď končí táto zmluva, pre vašu informáciu, táto čiastka celkové náklady na elektronické mýto podľa tabuľky, ktorú mi zaslalo ministerstvo a ktorú môžte nájsť na mojej stránke, je to čiastka nie 863 miliónov, ale miliarda 183 miliónov, ktoré výhľadovo podľa tých informácií, ktoré máme dneska, zaplatíme za služby, ktoré poskytuje SkyToll a ďalšie firmy okolo neho. Miliardu 186 miliónov zaplatíme do roku 2022.
Toľko na úvod. Preto som si dovolil povedať, že je to jeden z megakšeftov prvej vlády Roberta Fica, za ktorý všetky vlády, ktoré tu budú do roku 2022, budú platiť, to znamená všetci občania Slovenska.
K samotnému návrhu zákona, ktorým predkladatelia navrhujú znížiť pokuty pri elektronickom mýte, teda pre tých autodopravcov, ktorí porušia niektoré z ustanovení pri elektronickom mýte a ktoré budú vlastne v prospech občanov a autodopravcov, s tým sa, s touto filozofiou sa dá súhlasiť. Naozaj, keď sa zavádzal systém elektronického mýta, tak tie pokuty boli prísne okrem iného aj preto, aby mali nejaký odstrašujúci účinok. Čo mi vadí na tomto návrhu zákona, ktorý mimochodom nie je až taký ani jednoduchý, ani krátky, ale nechcem hodnotiť návrhy zákonov podľa toho, či sú dlhé alebo krátke, ale pán navrhovateľ vo svojom úvode povedal, že je pomerne jednoduchý. Tak nemyslím si celkom, že je až taký jednoduchý.
Čo mi na ňom vadí, je to, že si myslím, že takýto návrh zákona, keď tu príde od vládnych poslancov, tak by mal byť návrhom zákona ministerstva dopravy. Jednoznačne takýto návrh by mal prísť od ministerstva, a nie od vládnych poslancov. Nechcem im upierať, samozrejme, ich právo na to predkladať legislatívne návrhy zákonov, ale tento návrh zákona má jednoznačne charakter vládneho návrhu, to znamená príslušného ministerstva, ktoré ho malo predložiť aj s príslušným medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého sa mohli v takomto prípade zúčastniť všetci dotknutí, to znamená aj napríklad aj zväzy autodopravcov, ale aj ďalší občania, ktorí by sa mohli k tomu, aj ďalšie úrady, ďalšie ministerstvá, ktoré by sa boli mohli k tomu vyjadriť. A to mi chýba na tomto návrhu zákona, ktorý je takto poslanecký, týmto spôsobom sa vlastne toto pripomienkové konanie obíde, a preto ja by som rád počul od navrhovateľov, či ministerstvo dopravy súhlasí s ich návrhom zákona, či to pripravovali spolu, alebo ako to teda je, lebo, ešte raz zopakujem, on nie je úplne jednoduchý, otvára aj ďalší zákon, kde sa môže vstúpiť do medzinárodnej dopravy.
K tým pokutám, áno, sú tam nižšie, sú tam určité možnosti aj pre toho, kto bude udeľovať pokutu, že nie sú len taxatívne vymenované, ale sú tam možnosti od – do určiť pokutu. V takom prípade ale sa pýtam, kto o tom bude rozhodovať, či to bude len jeden úradník, alebo budú k tomu nejaké ďalšie smernice podľa toho, či ten autodopravca opakovane porušil tieto pravidlá a podobne. Takže chcel by som počuť od navrhovateľov, či to bolo konzultované, či ministerstvo dopravy berie takpovediac takú garanciu nad týmto návrhom zákona. Zatiaľ som tam nevidel nejaké závažné pochybenie v tomto návrhu zákona, ale tak isto si počkám na druhé čítanie, aby náhodou sa tam nedostali nejaké nekalé veci.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:27 - 12:28 hod.

Mikuš Jozef
Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí reagovali na mňa faktickými poznámkami a apelovať aj na nich, aby ešte vo zvýšenej miere apelovali na poslancov SMER-u, aby jednoducho o tomto návrhu zákona rozhodol aj odborný pohľad a nielen politické rozhodnutie vlády.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:24 - 12:26 hod.

Fronc Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som rád poznamenal, že toto nie je politikum, tento zákon. Nijakým spôsobom politicky nezasahuje. Dokonca som presvedčený, že to by malo existovať, takéto posuny informácií, aj bez zákona. Som vcelku uvítal, keď to v prvom čítaní prešlo. Fakt je, že bol som v jednom z výborov, kde sa o tom hlasovalo. Musím konštatovať, aby som dal vystupujúcemu kolegovi Mikušovi odpoveď. V našom výbore opozícia celá za to zahlasovala. Treba povedať, že z vládnej koalície, pokiaľ sa pamätám, nikto nebol proti, všetci sa zdržali, i keď výsledok je ten istý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 12:24 - 12:26 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Pán kolega, na tvoju otázku, že ako je to možné, že SMER zrazu zmenil názor na tento návrh zákona. No, ja si myslím, že oni keď hlasovali pri prvom čítaní za tento užitočný a rozumný poslanecký návrh, že to bola chvíľková slabosť SMER-u a tá už pominula a oni už sú zasa opäť vo svojej ráži a jednoducho nemôžu dopustiť, aby takýto návrh opozície, hoci je to užitočný a rozumný návrh, aby prešiel. No proste to možno prejde, keď si oni to osvoja a bude to v nejakom balíku ich návrhov, ale jednoducho tento váš optimizmus schladili. Ale, samozrejme, ja to tiež vnímam ako nespravodlivosť, pretože len pred chvíľkou sme my opoziční poslanci verejne deklarovali, že my podporujeme ich rozumný alebo užitočný a potrebný návrh, viď príklad minimálneho dôchodku. Takže sú naozaj, sú to nevďačníci. (Povedané so smiechom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.3.2015 12:24 - 12:26 hod.

Mikuš Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť ako spolupredkladateľovi návrhu zákona na podporu tohto návrhu. Poviem aj, z akých dôvodov.
Nezamestnanosť a kvalita školstva sú dve veci, ktoré Slovensko trápia, či už stredného alebo vysokého školstva, najnovšie sa už hovorí aj o základnom, ale náš návrh zákona sa týka skôr stredných a vysokých škôl.
Ak niečo nie je v poriadku alebo ak chceme kvalitu niečoho zlepšiť, tak treba hľadať spôsob riešení, treba navrhovať nejaké postupy a hľadať nejaké nástroje, ktoré daný problém vyriešia. My s mojimi kolegami Eugenom Jurzycom a Vilom Novotným sme jeden z takýchto nástrojov navrhli, aby sa vyriešilo naraz možno niekoľko problémov. Z najväčšej miery tie dva, o ktorých som hovoril na úvod, a to je nezamestnanosť a kvalita školstva. Mať informácie nemôže byť nikdy na škodu. Som o tom hlboko presvedčený, pretože len informovaný človek môže dobre riadiť alebo sa mu na základe informácií môže dobre rozhodovať.
Náš návrh zákona nehovorí o tom, ako s danými informáciami naloží ministerstvo, ale v každom prípade určite tieto informácie by pomohli ministerstvu školstva pri riadení svojho rezortu. Určite po prijatí tohto návrhu zákona by tieto informácie pomohli novým uchádzačom o školské odbory sa rozhodnúť, kde chcú študovať. A v neposlednej miere tieto informácie by nepriamo pôsobili ako tlak na zvyšovanie kvality stredných a vysokých škôl. Myslím si, že v tomto nájdeme všeobecnú zhodu a nikto proti tomu nemôže nič namietať. Otázka teda znie: Prečo to neprijímame alebo prečo tento nástroj nevyužívame? On nás prakticky nebude nič stáť.
A ja som trošku tak smutný z toho prístupu, teraz musím povedať, vládnej strany SMER, lebo nemôžem povedať, že jednotlivci niektorí, tí niektorí sú konkrétne minister školstva a bývalý minister školstva a súčasný predseda parlamentu, ktorí by nechceli načúvať a ktorí by snáď aj nechceli daný stav riešiť. Keďže máme s tým osobnú skúsenosť, môžem to potvrdiť. Otázne je potom, prečo vláda dala k návrhu zákona nesúhlasné stanovisko na základe pripomienok ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
No a, páni poslanci, teraz je to apel na vás, zo strany SMER-u. Čo bolo príčinou toho, že poslanci dvoch výborov hlasovali proti? To by ma teda strašne zaujímalo, keby vystúpil niekto a povedal by, každý z toho výboru okrem teda toho ústavnoprávneho, ktorý prijal kladné stanovisko, aké má výhrady k tomuto návrhu zákona. A keď mi povie tie výhrady, tak následne by som sa ja opýtal toho, kto je zodpovedný, lebo tie dva výbory sú zodpovedné za stav školstva, aké návrhy oni dávajú, aby kvalita školstva na Slovensku, resp. táto kvalita školstva spôsobovala nižšiu nezamestnanosť alebo vyššiu zamestnanosť.
Dostali sme odpoveď aj takú, že pripravuje sa širšia novela alebo riešme to v rámci iného zákona. Na tejto schôdzi prijímame návrh zákona o odbornom vzdelávaní. Kolega Jurzyca dával pozmeňujúci návrh, ktorý menšou mierou vlastne riešil návrh tohto zákona.
Nerozumiem tomu. Som trošku sklamaný, aj keď podotýkam ešte raz, nezdieľam celkom návrh môjho predrečníka Igora Hraška, ktorý povedal, že, trošku to spaušalizoval, nechcem, nechcem do toho zasahovať, že vzhľadom na našu iniciatívu bola ochota určitej časti ľudí, aj zodpovedných ľudí, aj na túto tému diskutovať. Koniec koncov preto to bolo preložené na túto schôdzu, aby sa vytvoril čas a priestor na diskusiu. Neviem, ako ten priestor využili poslanci SMER-u, či sa vôbec zaoberali týmto návrhom, či vôbec chceli nejakým spôsobom toto riešiť. Tak môj apel je len, že skúste teda hľadať iné riešenia. Ja dobré riešenia určite rád podporím.
A tak ako som povedal v prvom čítaní, myslím si, že tento zákon alebo tento návrh zákona sa nedá nazvať iným prívlastkom len dobrý, teraz bez ohľadu na to, že som spoluautor. Myslím, že tento výraz použil niekto z iného politického spektra v rámci diskusie v prvom čítaní.
Napriek tomu, že neprešlo to v dvoch výboroch, napriek tomu si dovolím zaapelovať alebo apelovať na poslancov vládnej strany SMER, aby tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 10:29 - 10:30 hod.

Brocka Július
 

Vystúpenie v rozprave 13.3.2015 10:11 - 10:22 hod.

Brocka Július Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, diskusia o tomto návrhu v Národnej rade je seriál tento týždeň. Už tretíkrát vlastne pokračujeme s prerušeniami – alebo ako v hokeji – a ešte stále je to len prvé čítanie. Takže to, čo som chcel povedať v utorok, tak vyšlo na mňa až v piatok trinásteho. (Povedané so smiechom.)
Ale teraz vážne. Dámy a páni, poslanci za KDH budú hlasovať za tento návrh, za návrh ustanovenia tohoto inštitútu minimálneho dôchodku. Ale na pána poslanca Bublavého. Pán poslanec, preto budeme za to hlasovať, že chceli sme to aj my urobiť v predchádzajúcej vláde, ktorej sme boli súčasťou, čiže náš postoj je konzistentný. Aj vtedy, aj teraz to bol náš návrh alebo náš postoj k tomuto návrhu, lebo zavedenie minimálneho dôchodku je inými slovami posilnenie solidarity v našom dôchodkovom systéme. A tento princíp posilňovať je správne, najmä v situácii, keď mnohí dôchodcovia majú tak nízky dôchodok, že nedosahuje ani úroveň životného minima, a preto sú odkázaní žiadať o dávku v hmotnej núdzi. Čiže v podstate tak či tak tí ľudia dostanú vyšší príjem od štátu z verejných zdrojov, ale okrem toho ešte aj zaťažujú inštitúcie alebo tých úradníkov, ktorí by sa mohli venovať iným veciam alebo by sme mohli šetriť na iných výdavkoch vďaka tomu, že tento inštitút dnes, v dnešnej situácii neexistuje.
Moji kolegovia včera, aj kolega Mihál vystupoval k tomuto návrhu a spomenul problém toho, že dnes je tu skupina občanov, ktorí budú v čase svojho dôchodku, a sú to prevažne matky, ženy, ktoré sú na materskej a starajú sa o nezaopatrené deti, že sú akoby v istej výhode potom v budúcnosti voči tým, ktorí pracujú za veľmi nízku mzdu a že ich dôchodok môže byť nižší. Ja sa, a to nie je prvýkrát, s kolegom Mihálom budem polemizovať, a som aj v minulosti a budem aj v budúcnosti obhajovať tento princíp, pretože je správne, aby sme oceňovali to, že niekto prispieva do dôchodkového systému nielen tým, že chodí do práce a platí odvody na dôchodok, ale že napríklad ten systém udržiava tým, že je v dnešnej dobe ochotný mať deti. Náš prvý priebežný pilier stojí na rodinách s deťmi. A bude ešte viac stáť práve preto, lebo táto vláda druhý pilier oslabuje. To znamená, naháňa ľudí, aby sa vrátili do prvého piliera a tento je existenciálne závislý od rodín s deťmi. Poviem ako o chvíľočku, a preto sa budem chvíľočku venovať problému demografie.
Preto sme vytvorili druhý dôchodkový pilier, že prvý v situácii, v akej sa krajina nachádza pri dnešnom demografickom vývoji alebo posledných desaťročí, sa ukazuje, že priebežný systém financovania, ten známy "pay as you go" je neudržateľný. Výdavky Sociálnej poisťovne v prvom pilieri z roka na rok rastú a nielen z dôvodu vytvorenia druhého piliera, že tí, ktorí si sporia alebo, ako vy im hovoríte, že investujú, že o to menej odvádzajú odvodov do Sociálnej poisťovne. Aj keby všetci boli len v prvom pilieri, výdavky Sociálnej poisťovne z roka na rok rastú. A teraz je to tak, že miliarda eur je dotácia zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne.
Potom súčasťou toho vývoja demografického nepriaznivého je nielen to, že rastie počet dôchodcov, tých, ktorí sú odkázaní na štátny dôchodok, ale že sa rodí menej detí. Že pribúda, a teda nebudem hovoriť o tom, že na Slovensku je dlhodobo vysoká nezamestnanosť. To znamená, veľa ľudí v produktívnom veku neprispieva aktívne odvodmi na náš dôchodkový systém. Ale potom nové prvky, ktoré, ich veľkosť narastá a doteraz sme o nich nehovorili. Že rastie počet napríklad neplodných párov. Podľa jednej štatistiky som videl, že 11 % heteropárov nemôže mať deti a (zasmiatie sa rečníka), čiže... (Smiech v sále a reakcia z pléna.) Áno, ale 100 % homo tiež nie, áno, máte pravdu.
Ale ja by som chcel hovoriť ešte aj o iných prvkoch alebo teda problémoch, ktoré sú nové v Európe a stretávame sa s tým aj u nás, že nový prvok, že medzi nami sú páry heterosexuálne, ktoré nechcú mať deti. Ktoré vyslovene nechcú mať deti z vlastného rozhodnutia. To znamená, to nie sú ženy, ktoré sú, ako tomu hovoria Angličania, že childless, že nemajú deti preto, že nemôžu mať. Ale oni im hovoria, že childfree, že oni sú slobodné od detí. Oni proste nechcú mať deti, a to dokonca nový názov pre to existuje, že nomo, no mother, že proste nie matky. Ženy, ktoré nechcú mať deti. A som si to prečítal aj v dennej tlači, že moderné ženy sú dnes orientované na kariéru, na spoločenský status, na vlastnú ekonomickú nezávislosť, že aj nie je vylúčené, že v budúcnosti trend bezdetných sa ešte z tohoto dôvodu zvýši.
Ambiciózna mladá Diana, ktorá má tridsaťdeväť rokov, s priateľom sa pred rokom nasťahovali do spoločnej domácnosti, o dieťati vôbec neuvažujú. Jednoducho proste nechce byť ona matkou a čiže deti mať nebudú. Ale na druhej strane som si v dennej tlači prečítal rozhovor alebo článok o mamičke. Mladá mamička Jana, manželka známeho gymnastu, športovec, ktorý túto krajinu trinásťkrát reprezentoval na majstrovstvách sveta, na olympiáde a oni majú štyri malé deti a ona je mamičkou pri týchto štyroch chlap..., sú to chlapci, podotýkam, to je trošku ťažšie vychovávať chlapcov, a ona hovorí, že sa nebojí mať aj šesť detí. A ja som presvedčený, že ak budú mať šesť detí, že oni tie deti dobre vychovajú, že to budú možno naši budúci reprezentanti a že to budú teda poctiví občania tejto krajiny, ktorých oni dobre pripravia na život. A teraz si predstavte, ako ona k tomu príde, že jej dôchodok bude preto nižší ako tej Diany, ktorá deti nechce mať. A že jej chlapci budú prispievať na dôchodok, teda myslím teraz tejto Jany sympatickej, že budú prispievať na dôchodok toho, kto mal čas si vo svojom produktívnom veku na dôchodok odkladať a inak sa pripraviť na dôchodok.
Čiže jednoducho nie je to všetko s kostolným poriadkom, a preto treba robiť v prvom pilieri isté zmeny a myslím si, že zásadné zmeny. A preto to hovorím, lebo nestačí len prehlbovať solidaritu.
To, čo teraz SMER robí, tak oni si vyberajú len hrozienka. To je len smotánka z dôchodkového systému, lebo však aj kolega Hlina o tom hovoril, že naozaj, no tak teraz pred voľbami, no ako by ste, teraz budete hlasovať proti tomuto návrhu? A nielen preto je KDH za tento návrh, podotýkam. Lebo solidarita, to je kráľovská hodnota kresťanskej politiky. Na solidarite stojí naša civilizácia európska. Čiže áno, my sme za prehlbovanie solidarity.
Ale náš prvý dôchodkový pilier stojí aj na iných princípoch, ktoré treba prehlbovať. To je aj finančná udržateľnosť a o tom tu neraz sme už hovorili a diskutovali, čo treba preto robiť, keďže ten systém je dlhodobo, a teda z roka na rok sa deficit prehlbuje v prvom pilieri, ale že je aj nespravodlivý, že je aj nespravodlivý a myslím si, že aj spravodlivosť v prvom pilieri treba prehlbovať práve preto, že sa stretávame aj s takými trendami. Že sú tu ľudia, ktorí nechcú prispievať inak, len svojimi odvodmi, potom sú tu ľudia, ktorí neprispievajú ani odvodmi, ani deťmi, potom sú tu ľudia, ktorí prispievajú deťmi aj odvodmi, a jednoducho toto by prvý pilier, na toto mal reflektovať. To, že SMER za tie štyri roky teda v tejto oblasti sa tak neangažoval ako v niektorých, tak ja to považujem za premárnený čas, lebo taký politický kapitál, ako majú oni v tomto volebnom období, tak skoro žiadna strana mať nebude. Ale ani oni, a preto je to na škodu všetkých, ale aj celej krajiny. To som považoval za dôležité pri tomto návrhu povedať.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.3.2015 9:28 - 9:30 hod.

Mikuš Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, všetkým samozrejme, ale skúsim len ani nie že odpovedať, ale doplniť kolegu Bagačku. Ja som kritizoval investičné stimuly a spôsob prideľovania investičných stimulov, ako som v tejto Národnej rade. Chcem ale povedať, že v roku 2005 prijala v tom čase druhá Dzurindova vláda uznesenie, v ktorom sa zaviazala, že investičné stimuly bude prideľovať len do krajov s nižšou mierou nezamestnanosti a vtedy, keďže aj ty, pán kolega, si z regiónu ťažko skúšaného, vieš, že v tom čase vlastne prišli veľké projekty aj k nám do stredoslovenského regiónu, banskobystrického regiónu a konkrétne aj na Gemer.
A len takú vsuvku teraz vložím, že v tom čase bola na R2 a R1 alebo na R1 teda sme boli len niekde po Nitru. Napriek tomu sa robili úseky rýchlostnej komunikácie v Tornali, v Ožďanoch a vo Fige. To bol tiež jeden z tých momentov, že akým spôsobom koná vláda v rámci nejakého citlivého vnímania problémov, problémov regiónov.
A súhlasím aj s tým, že musíme robiť. Dnes jednoducho žijeme v nejakom priestore a musíme mať tie rámce pre investičné stimuly, aj pripravení byť na podporu povedzme nadregionálnych, nadštátnych veľkých projektov. Ale obávam sa, že už podporovať veľké projekty, ktoré sú tu nejakým spôsobom zakomponované, na ich rozširovanie na územia, kde je vysoká miera zamestnanosti alebo nízka miera nezamestnanosti, už je na úkor tých ostatných regiónov Slovenska.
Skryt prepis